DALITO!

17. 5. 2017

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Moderátorom jubilejného 90. ročníka udeľovania Oscarov bude opäť moderovať americký komik, moderátor a producent Jimmy Kimmel. Dnes to oznámili zástupcovia americkej Akadémie filmových umení a vied a televízie ABC. Slávnostné udeľovanie prestížnych cien sa bude konať 4. marca v 2018 v hollywoodskom Dolby Theatre. Producentmi televízneho prenosu galavečera budú Michael De Luca a Jennifer Todd, ktorí sa podobne ako 49-ročný rodák z New Yorku na podujatí podieľali aj vlani. "Moderovanie Oscarov bol vrchol mojej kariéry a som vďačný Cheryl a Dawn (Boone Isaacs a Hudson z Akadémie filmových umení a vied, pozn. red.) za to, že ma požiadali, aby som sa vrátil pracovať s mojimi obľúbenými ľuďmi, Mikeom De Lucom a Jennifer Todd," uviedol Kimmel v stanovisku. "Ak ste si mysleli, že sme tento rok pokazili koniec, počkajte si, čo sme si pripravili na šou k 90. výročiu," dodal žartovne odkazujúc na chybné vyhlásenie víťaza ceny pre najlepší film.
Jimmy Kimmel je komik, herec, moderátor, scenárista a producent, známy najmä vďaka obľúbenej talkshow Jimmy Kimmel Live!, ktorú vysielajú od roku 2003 a dosiaľ mu vyniesla napríklad šesť nominácií na Primetime Emmy, tri na Producers Guild of America Awards a sedem na Writers Guild of America Awards. Od roku 2013 má hviezdu na hollywoodskom Chodníku slávy.

©2017, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.




Britským novinám dôveruje iba 27 percent voličov a 52 percent uvádza, že majú problém rozlíšiť medzi falošnou a skutočnou správou. Vyplýva to z dnes zverejnených výsledkov prieskumu spoločnosti ICM.
Prieskum sa uskutočnil medzi 2000 dospelými a ukázal, že Britskej vysielacej spoločnosti (BBC) dôveruje 45 percent opýtaných, iba 13 percent však dôveruje správam zo sociálnych sietí.
Štvrtina respondentov povedala, že videla "falošné" správy o britských parlamentných voľbách, vypísaných na 8. júna, a 52 percent súhlasilo s názorom, že je "ťažké rozlíšiť medi skutočnými a falošnými správami" o voľbách.
Väčšina ľudí sa vyjadrila, že je podľa nich potrebné ráznejšie zakročiť proti falošným správam: 28 percent súhlasilo, že najvyššou prioritou je, aby zakročili sociálne siete, podľa 19 percent by mali vedúcu úlohu v tejto oblasti prevziať noviny a 18 percent si myslí, že by ako prvá mala konať BBC.
ICM poznamenala, že jej prieskum sa uskutočnil niekoľko dní nato, ako vyšetrovanie BBC naznačilo, že Facebook "ovplyvnil výsledky amerických volieb a hlasovanie o brexite".
"Odhalenia tohto prieskumu pridali váhu výzvam, aby Facebook prevzal zodpovednosť za obsah, ktorý zverejňuje, osobitne pred voľbami," dodal ICM.
Facebook minulý mesiac ohlásil opatrenia, ktoré majú "zabrániť dezinformácii a falošným správam". A minulý týždeň prišiel s iniciatívou na obmedzenie spojení s "webovými stránkami nízkej kvality", informovala tlačová agentúra DPA.

Ruský hlinikárenský magnát Oleg Deripaska zažaloval tlačovú agentúru Associated Press (AP) za údajné očierňovanie, informovala dnes AP.
Žaloba sa podľa agentúry DPA týka marcovej reportáže AP. Agentúra v nej tvrdila, že Deripaska mal v minulosti obchodné styky s mužom, ktorý neskôr viedol prezidentskú kampaň Donalda Trumpa.
Článok AP z 22. marca naznačil, že Deripaska tomuto mužovi - Paulovi Manafortovi - približne pred desiatimi rokmi zaplatil, aby presadzoval záujmy vlády ruského prezidenta Vladimira Putina.
Blízki spolupracovníci prezidenta USA Trumpa, vrátane Manaforta, boli v uplynulých mesiacoch vyšetrovaní pre obvinenia z nezákonných stykov s ruskou vládou.
"Deripaska uvádza, že článok je nepresný a uškodil jeho kariére tým, že ho falošne obvinil z trestnej činnosti," uviedla dnes AP. Tlačová agentúra zdôraznila, že si stojí za svojím článkom a bude sa brániť.
Ruské štátne médiá informovali, že súd vo Washingtone žalobu potvrdil.

Americký miliardár Warren Buffett sa zbavil akcií mediálnej spoločnosti 21st Century Fox, naopak, v poslednom čase rastie jeho záujem o aerolínie.
Buffettov konglomerát Berkshire Hathaway oznámil, že v 1. štvrťroku tohto roka predal všetky akcie spoločnosti 21st Century Fox, ktorá v poslednom období riešila obvinenia zo sexuálneho obťažovania a z rasovej diskriminácie. V tejto spoločnosti vlastnil Buffett ku koncu minulého roka 8,9 milióna akcií v hodnote okolo 250 miliónov USD (226,06 milióna eur).
Naopak, zainvestoval do akcií leteckých spoločností American Airlines Group a Southwest Airlines. V prvej z nich vlastní v súčasnosti 49,3 milióna akcií, v druhej 47,7 milióna akcií. Okrem toho vlastní aj akcie leteckých spoločností Delta a United Continental Holdings.
Preferovanou firmou je však technologická spoločnosť Apple. Podľa informácií zverejnených pre Americkú komisiu pre burzy a cenné papiere Buffettov konglomerát zvýšil k 31. marcu počet akcií firmy Apple vo svojom portfóliu na 129 miliónov. To znamená, že k záveru 1. štvrťroka vlastnil Buffett akcie Apple v hodnote 18,6 miliardy USD. Na druhej strane, svoj podiel v spoločnosti IBM zredukoval.

Francúzsky nezávislý úrad pre dohľad nad ochranou osobných údajov uložil v utorok spoločnosti Facebook pokutu za porušovanie francúzskych zákonov tým, že sleduje aktivity a využíva osobné údaje 33 miliónov používateľov svojej sociálnej siete, ako aj iných ľudí prezerajúcich si internetové stránky.
      Národná komisia pre informatiku a slobody (CNIL) požaduje od Facebooku zaplatiť 150.000 eur, keďže podľa nej nerešpektoval francúzske zákony o ochrane súkromia ani po vlaňajšom formálnom varovaní. Podľa vyhlásenia CNIL spoločnosť na účely cielenej reklamy "masovo zhromažďuje osobné údaje", a to "bez právneho základu", zatiaľ čo používatelia proti tomu nemajú ako namietať.
      Dozorný orgán vyčíta Facebooku, že zhromažďuje údaje o "politických alebo náboženských názoroch, sexuálnej orientácii" a iných osobných črtách používateľov sociálnej siete bez toho, aby ich o tom informoval.
      Samotný Facebook v reakcii na oznámenie CNIL vyhlásil, že v ostatných rokoch podnikol kroky s cieľom rozptýliť obavy ohľadne ochrany súkromia a "pomôcť ľuďom pochopiť, ako sú informácie využívané na to, aby sa stal Facebook lepším". Spoločnosť ubezpečila, že "stredobodom všetkého, čo robí, je poskytnúť ľuďom kontrolu nad ich súkromím".
      Facebook neuviedol, či zaplatí pokutu, rozhodnutie CNIL však podľa svojho vyhlásenia berie na vedomie, aj keď s ním "zdvorilo nesúhlasí". Spoločnosť tiež zostáva "otvorená" ďalšej spolupráci s týmto francúzskym orgánom.


Severoatlantická aliancia sa domnieva, že ukrajinské embargo na ruské sociálne siete je záležitosťou národnej bezpečnosti a nesúvisí so slobodou prejavu, uviedol v utorok pre agentúru TASS nemenovaný predstaviteľ NATO.
      "Ukrajinská vláda objasnila, že táto vyhláška je otázkou bezpečnosti, nie slobody prejavu. NATO spolupracuje s Ukrajinou na posilňovaní jeho reforiem, a to aj v oblasti demokracie, zákonnosti a ľudských práv. Aj sloboda prejavu sa vzťahuje na tento dialóg. Dôverujeme záväzku Ukrajiny plniť si svoje medzinárodné záväzky, ako aj systému bŕzd a protiváh na Ukrajine," dodal zdroj z NATO.
      Ukrajina uvalila embargo na ruské sociálne siete VKontakte (VK.ru) a Odnoklassniki (OK.ru), ako aj na obľúbenú e-mailovú službu Mail.ru, uvádza sa v dekréte, ktorý vydal v pondelok ukrajinský prezident Petro Porošenko.
      Ukrajinskí poskytovatelia internetu sú povinní prístup k uvedeným stránkam zablokovať.
      Embargo, ktoré sa týka aj viacerých ruských právnických a fyzických osôb, je podľa Porošenkovho dekrétu odvetou za podiel Ruska na ukrajinskej kríze, ktorá vypukla v roku 2014.
      Rusko vtedy anektovalo Krymský polostrov, základňu svojej Čiernomorskej flotily. Od toho času Moskva prinajmenšom formálne podporuje aktivity proruských separatistov v dvoch oblastiach - Doneckej a Luhanskej -, ktoré ležia na ukrajinsko-ruských hraniciach.
      Ukrajinskí predstavitelia obviňujú Rusko, že dodávkami zbraní a vysielaním posíl separatistom udržiava konflikt na východe Ukrajiny pri živote, čo ale Moskva dôrazne popiera.
      Podľa odhadov OSN si tento konflikt vyžiadal od svojho vzniku približne už 10.000 životov.


Na komplex afganskej štátnej televízie (RTA) v meste Džalálábád zaútočili dnes neznámi ozbrojenci, ktorí spustili paľbu na príslušníkov bezpečnostných síl strážiacich budovu. Informovala o tom agentúra Reuters.
      "Môžeme potvrdiť, že skupina vzbúrencov prenikla do budovy. Kto sú tí ľudia a o čo im ide, zatiaľ nie je jasné," uviedol hovorca guvernéra provincie Nangarhár.
      Podľa hovorcu boli útočníci najmenej traja, pričom dvaja z nich sa vyhodili do vzduchu, avšak tretí stále vzdoruje. Z miesta útoku sa stále ozýva intenzívna streľba. Budova RTA v Džalálábáde sa nachádza v blízkosti sídla provinčného guvernéra a policajnej stanice.
      Džalálábád je hlavným mestom východoafganskej provincie Nangarhár ležiacej na hraniciach s Pakistanom. Táto oblasť je baštou extrémistickej organizácie Islamský štát (IS), ale intenzívnu činnosť tam vyvíjajú aj militanti z hnutia Taliban.
      Islamskí extrémisti, ktorých cieľom je zvrhnutie prozápadnej vlády v Kábule, podnikli tento rok viacero útokov na vládne ciele. Okrem iného prepadli vojenskú nemocnicu v Kábule (50 obetí) či zaútočili na vojenskú základňu v severoafganskom meste Mazáre Šaríf, pričom zahynulo 140 ľudí.



Copyright TASR ©2017