10. 9. 2015

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Americká kapela The Monkees plánuje vydať svoj rovnomenný seriál z rokov 1966 - 1968 po prvý raz na Blu-ray diskoch. Formácia uvedenie na trh aj film, ktorý s nimi v roku 1968 nakrútil režisér Bob Rafelson, pričom pripoja aj doteraz nezverejnené zábery z nakrúcania snímky. Desať diskov bude obsahovať všetkých 58 epizód projektu a rovnako ako spomínaný film sa dostanú na trh v HD kvalite.
Novinka vyjde v limitovanej edícii desaťtisíc očíslovaných box setov a ponúkne aj televízny film 33 1/3 Revolutions Per Monkee (1969), ale tiež bonusy v podobe reklám, v ktorých účinkovali členovia skupiny.
Fanúšikovia a fanúšičky sa môžu tešiť aj na špeciálne televízne mixy dvoch skladieb The Monkees, či na komentáre všetkých štyroch členov kapely. Dátum vydania novinky, prostredníctvom ktorej formácia oslávi 50. výročie založenia, zatiaľ nie je známy.
The Monkees vznikli v roku 1965 v zložení Micky Dolenz, Peter Tork, Michael Nesmith a Davy Jones. Posledný menovaný v roku 2012 zomrel. Debutový, eponymný album uviedli na trh v roku 1966 a zatiaľ posledný, jedenásty Justus v októbri 1996. Na konte majú hity ako Daydream Believer, Last Train to Clarksville, A Little Bit Me, A Little Bit You či I'm a Believer, ktorý sa objavil aj vo filme Shrek (2001).



Súd v ruskej Samare zamietol žaloby Ruskej atletickej federácie (ARAF) a jej bývalého prezidenta Valentina Balachničova proti nemeckej verejnoprávnej televízii ARD. Rusi žalovali ARD za zverejnený dokument o dopingových praktikách v štruktúrach ARAF, ktorý mal poškodiť dobré meno federácie a jej členov. Nemci vo filme odhalili ako miestne antidopingové orgány kryjú užívanie zakázaných látok športovcami.
Právny zástupca ARAF a Balachničova Arťom Pacev uviedol, že sa proti rozhodnutiu súdu odvolá.

©2015, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.


Poprednú holandskú novinárku Fréderike Geerdinkovú, ktorú turecké úrady zadržali koncom minulého týždňa na juhovýchode krajiny, by mali  deportovať - pravdepodobne do vlasti. Informovala o tom  agentúra DPA.
Geerdinková v Turecku dlhodobo pokrýva kurdské témy, pričom jej reportáže odoberajú najmä holandské rozhlasové stanice a noviny.
V meste Yüksekova na juhovýchode Turecka ju zadržali v nedeľu, keď robila reportáž o eskalujúcom konflikte medzi tureckou armádou a militantmi zo Strany kurdských pracujúcich (PKK).
Novinárkin právny zástupca Davut Uzunköprü včera uviedol, že Geerdinkovú prepustili z väzby a momentálne čakala na letisku na okamžitú deportáciu, pravdepodobne do Holandska. Dodal však, že v situácii ešte stále môže nastať zvrat.
Novinárku na voľnej nohe zadržali v Turecku už druhýkrát. Po prvý raz sa tak stalo nakrátko v januári, pričom v apríli ju úrady zbavili obvinení z propagandy v prospech kurdských povstalcov. Prípad vtedy rozpútal diskusiu ohľadom slobody slova v Turecku, uviedla DPA.
Geerdinková žije v Turecku od roku 2006, býva v prevažne kurdskom meste Diyarbakir ležiacom na juhovýchode krajiny.
Podľa vyjadrenia tureckej štátnej agentúry Anadolu Geerdinkovú tentoraz zadržali aj spolu so skupinou ľudskoprávnych aktivistov v bezpečnostnej zóne uzavretej tureckou armádou. Dôvodom na zadržanie novinárky a ďalších 31 osôb bolo podozrenie z napomáhania teroristickej organizácii, doplnila agentúra a potvrdil to aj Uzunköprü.
Turecko dlhodobo dosahuje veľmi slabé výsledky v rámci hodnotení slobody slova ľudskoprávnymi organizáciami. Napríklad v rebríčku zostavovanom organizáciou Reportéri bez hraníc (RSF) sa v tomto roku umiestnilo na 149 mieste spomedzi 180 hodnotených krajín.
Turecké úrady minulý týždeň prepustili z väzby dvoch britských novinárov - dopisovateľa Jakea Hanrahana a kameramana Philipa Pendleburyho - pracujúcich pre spoločnosť Vice News, ktorých o týždeň skôr zadržali v meste Diyarbakir, kde taktiež nakrúcali reportáž o zrážkach medzi vládnymi jednotkami a kurdskými povstalcami. Vo väzbe aj naďalej zostáva ich spolupracovník Muhammad Rasúl, pravdepodobne irackého pôvodu.

Copyright © TASR 2015