29. 5. 2015

Zomrel Vladimír Ondruš

Zomrel Vladimír Ondruš

Vo veku nedožitých 73 rokov zomrel slovenský kameraman Vladimír Ondruš .Narodil sa 30. máj 1942 v Terchovej. Hoci V. Ondruš absolvoval v roku 1971 štúdium na Právnickej fakulte UK v Bratislave (získal titul JUDr.), už od roku 1959 – po maturite na gymnáziu v Žiline – pôsobil najprv ako elév kamery v Krátkom filme v Bratislave, následne (od roku 1960) ako asistent kamery v hranom filme. Postupom času sa z neho stal samostatný (hlavný) kameraman; debutoval filmom Očovské pastorále (1973) v réžii Jozefa Zachara. S týmto režisérom spolupracoval aj na snímkach Sebechlebskí hudci (1975), Desať percent nádeje (1976) a Kamarátka Šuška (1977). Výsledkom spolupráce s režisérom Ivanom Húšťavom boli filmy Sneh pod nohami (1978), Odveta (1980), Živá voda (1980), Člny proti prúdu (1981) a Letný strom radosti (1983 – Cena za kameru). Za Ondrušovu najúspešnejšiu éru sa považuje jeho spolupráca s režisérom Martinom Ťapákom, s ktorým nakrútil filmy Zrelá mladosť (1983), Návrat Jána Petru (1985), Skleníková Venuša (1985), Kohút nezaspieva (1986), Neďaleko do neba (1987) a Montiho čardáš (1989).
Ako kameraman participoval V. Ondruš aj na filmoch Živá voda (1980, réžia: J. Medveď), Sagarmatha (1988, réžia: J. Piroh), Tajomstvo šťastia (1995, réžia: J. Holec) a iných. Pre televíziu sa kameramansky podieľal na viacerých filmoch a seriáloch – Nepokojná láska (1975 – 78), Sedem krátkych rokov Ing. Hagaru (1977), Štrnásť výstrelov (1981), Dies irae (1984), Ilda (1984)... Snímka Vynes na horu svoj hrob (1979) je sfilmovaným príbehom horolezcov, ktorí ako členovia česko-slovenskej expedície uskutočnili v roku 1973 výstup na himalájsku horu Makalu. Spomínaný film získal čestné uznanie na festivale v Trente.
Ako scenárista, kameraman a režisér pripravilfilmový dokument Veľký čierny obor (1985), ovenčený niekoľkými domácimi aj zahraničnými cenami.
V roku 1989 bol V. Ondrušovi udelený titul Zaslúžilý umelec.
Jeho kariéru poznamenal vzťah ku HZDS. Režijne je podpísaný pod niekoľkými publicistickými programami, ktoré v rokoch 1991 – 1992 odvysielala Slovenská televízia (Korene, Za zvrchované Slovensko, Krahule – stred Európy, Boli sme chvíľu preč a iné). V októbri 1992 sa stal riaditeľom Slovenskej filmovej tvorby, neskôr generálnym riaditeľom Štúdia Koliba v Bratislave (funkciu vykonával do roku 1998).