1. 5. 2015

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Britské noviny The Sun a ich škótska verzia The Scottish Sun, ktoré sú najpredávanejšími denníkmi v Británii a Škótsku, vyzvali svojich čitateľov, aby vo voľbách 7. mája podporili súperiace politické strany, upozornila dnes BBC.
Londýnske noviny vyzývajú čitateľov, aby volili konzervatívcov premiéra Davida Camerona a "zabránili Škótskej národnej strane (SNP) riadiť krajinu". Naopak The Scottish Sun píše, že konzervatívci nerozumejú Škótsku, a chváli líderku SNP Nicolu Sturgeonovú ako "fenomén, ktorý inšpiruje ľudí".
Jeden z predvolebných prieskumov naznačil, že SNP by mohla vo voľbách získať všetkých 59 škótskych kresiel v britskom parlamente.
The Scottish Sun, ktorý podporoval SNP aj v škótskych parlamentných voľbách v roku 2011, označil Sturgeonovú za "hviezdu" predvolebnej kampane. Na svojej titulke, inšpirovanej Hviezdnymi vojnami, ju zobrazil ako princeznú Leiu a odporučil voličom, aby hlasovali pre túto "novú nádej" Škótska.
The Sun má na titulke Camerona ako novorodenca a píše, že po "dlhom bolestivom pôrode" a obavách z labouristov prišla správa, na ktorú národ čakal: Je to tory (konzervatívec). SNP nazýva "kazisvetmi". Toryovci sú "najlepším tipom pre milióny obyčajných ľudí", dodáva denník s varovaním pred "nočnou morou" v podobne spolupráce labouristov a SNP.
Politický komentátor The Scottish Sun Andrew Nicoll povedal, že rozdielne postoje oboch novín sú odrazom toho, že ide o dva rozdielne denníky. "Sme škótske noviny, riadené a vydávané v Škótsku, ktoré pripravujú škótski redaktori... a nie je prekvapením pre nikoho - tým menej pre (ich majiteľa) Ruperta Murdocha, že tieto noviny majú dnes iný pohľad," citovala ho BBC. Oba denníky patria do mediálnej skupiny News UK, ktorá sa pôvodne volala News International.
Nicoll poprel, že ide o snahu zabrániť vodcovi labouristov Edovi Milibandovi dostať sa k moci alebo o komerčne motivované rozhodnutie.
Hovorca The Sun zdôraznil, že noviny "sú písané v prvom rade a predovšetkým a pre svojich čitateľov". "Ak by Škótsko a Anglicko hrali futbalový zápas, nik by od The Scottish Sun neočakával podporu anglického národného tímu," dodal.
Spravodajca BBC v Škótsku Colin Blake povedal, že oba Murdochove denníky majú spoločné to, že svojimi titulnými stránkami útočia na labouristov.

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko kritizoval v stredu vodcu židovskej náboženskej obce v krajine za to, že nemá židovskú komunitu "pod kontrolou" tak, ako mu to nariadil.
Lukašenko to uviedol v posolstve k bieloruskému národu a Národnému zhromaždeniu na adresu predsedu Minského oblastného výkonného výboru Semjona Šapira, ktorý nezabránil, aby obľúbený a vplyvný spravodajský web TUT.by kritizoval prezidentský výnos o uvalení dane z príjmu na ľudí, ktorí pracujú menej ako 183 dní do roka.
Vzápätí však Lukašenko nezostal nič dlžný svojej povesti človeka typu "čo na srdci, to na jazyku" a ocenil Šapirovu zbožnosť s tým, že vďaka nej v oblasti Minska zapršalo. "Šapiro sa modlil v synagóge. Zapršalo len v Minskej oblasti. Semjon Borisovič je fajn chlapík," vyhlásil Lukašenko.
Lukašenko sa ku koncu svojej správy o ekonomike krajiny a jej postavení na medzinárodnej scéne, ktorú prednášal tri hodiny, vrátil k téme, keď ocenil židovskú komunitu za účasť v hnutí odporu voči nacistickej okupácii počas druhej svetovej vojny, pri ktorej prišlo o život 800.000 bieloruských židov.
Šéf kritizovaného webu Jurij Zisser sa neskôr pre agentúru Reuters vyjadril, že je Lukašenkovou poznámkou zmätený. "Štátni úradníci o nás hovoria všelijako, často aj urážlivo. Ale my nemôžeme prekrúcať informácie, ako to niekomu vyhovuje," povedal.
Predseda bieloruskej židovskej asociácie Borys Herzen bagatelizoval význam Lukašenkových komentárov. "Lukašenko je veľmi emotívny človek a často sa vyjadruje neveľmi uhladene... V skutočnosti tu v Bielorusku nevidíme žiadne známky antisemitizmu," uviedol Herzen pre agentúru Reuters.
V roku 2007 Lukašenko spôsobil rozruch, keď povedal, že židia urobili z mesta Bobrujsk "svinčík". Krátko na to vyslal delegáciu do Izraela, aby jeho faux-pas "vyžehlila".
Podľa sčítania ľudu z roku 2009 sa v Bielorusku k židovskému pôvodu prihlásilo 0,14 percenta z celkovo 9,5 milióna obyvateľov krajiny.
Lukašenko sa v prejave k parlamentu a národu vyslovil aj za zlepšenie ochrany informačného priestoru krajiny. Občanov podľa neho treba chrániť pred "manipulačnými technológiami médií", ale pritom nenarušiť ich právo na informácie. Súčasne je podľa Lukašenka potrebné zvýšiť rolu masovokomunikačných prostriedkov pri zlepšovaní imidžu krajiny v medzinárodnom kontexte. Upozornil tiež, že situácia v Bielorusku a i vo svete si vyžaduje "aktivizáciu ideologickej práce" s občanmi a využitie médií v nej.
Uviedol tiež, že Bielorusko zostane "ostrovom mieru, pokoja a poriadku", a ubezpečil, že krajina sa aj naďalej bude držať svojho mierotvorného postoja. Uvítal pritom možnosť zapojenia USA do rokovaní tzv. normandskej štvorky o spôsoboch urovnania konfliktu na východe Ukrajiny, o ktorom sa rokovalo v bieloruskej metropole Minsk.
Bieloruský prezident vyhlásil, že členstvom v euroázijských štruktúrach Bielorusko nepríde o svoju nezávislosť, ale zdôraznil, že krajina bude vždy stáť po boku Ruska. Súčasne však uviedol, že Bielorusko postupne nadväzuje kontakty s EÚ, pričom sa už teší z dobrých vzťahov s Ruskom, Indiou a Čínou.
Za prioritu najbližšieho obdobia označil zníženie inflácie, adresnú podporu prosperujúcich podnikov, ako aj redukciu štátneho aparátu.
Časť prejavu venoval aj sociálnym problémom, keď za ideál bieloruskej spoločnosti označil stabilnú rodinu s najmenej tromi deťmi a prisľúbil širokú dostupnosť predprimárneho vzdelávania. Za základ prosperity krajiny označil pracovitosť bieloruského národa, informovala agentúra BELTA.

Militanti z organizácie Islamský štát zabili v Líbyi dvoch tuniských novinárov, ktorých uniesli ešte vlani. Informovala o tom v stredu agentúra Reuters s odvolaním sa na líbyjské úrady.
Tuniská vláda oznámila, že vyšle do Líbye delegáciu, ktorá sa bude prípadom zaoberať. Odmietla zatiaľ potvrdiť smrť novinárov, ktorých militanti uniesli pred ôsmimi mesiacmi.
Hovorca medzinárodne uznanej líbyjskej vlády informoval, že o zabití novinárov prehovoril jeden zo zadržaných militantov. Tunisanov podľa hovorcu pripravila o život rovnaká skupina, ktorá zabila na východe Líbye aj piatich novinárov miestnej televízie - štyroch Líbyjčanov a Egypťana. Ich telá s podrezanými hrdlami objavili v pondelok.
Smrť dvoch Tunisanov potvrdila aj samozvaná vláda v Tripolise.
V Líbyi už od vlani paralelne fungujú dve vlády a dva parlamenty, medzi ktorými fakticky prebieha ozbrojený konflikt. Legálne zvolená vláda i poslanecký zbor sa po vyhnaní z Tripolisu museli vlani v lete uchýliť do Tobruku. V Tripolise naopak pôsobí vláda, ktorú vymenoval predchádzajúci parlament kontrolovaný islamistami.

Copyright © TASR 2015