17. 10. 2013

Stanovisko k rozhovoru denníka SME s českým novinárom Tomáš Němečkom

Stanovisko k rozhovoru denníka SME 

s českým novinárom Tomáš Němečkom


Dňa 12. októbra 2013 zverejnil denník SME vo svojej prílohe Víkend rozhovor s českým novinárom Tomášom Němečkom pod titulkom "Babiš nie je sentimentálny", v ktorom odzneli informácie založené na opätovnej dezinterpretácii faktov o pravidlách regulácie vnútorných pomerov Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“).
Pán Němeček v rozhovore pre denník SME na krátkom priestore okrem iného porovnával aj slovenský a český ústavný súd. V súvislosti s touto témou vyslovil na adresu predsedníčky Ústavného súdu Slovenskej republiky nasledovné: "Sudcovia by mali predovšetkým hájiť svoje názory. Keď som počul, že pani Macejková vydala zákaz sudcom komunikovať s verejnosťou, spadla mi sánka. V civilizovanom ústavnom súdnictve je to nepredstaviteľné. Ona predsa nie je nad nimi, sú to kolegovia, sú si rovní a oni ten zákaz nemajú čo rešpektovať. Predstaviť si, že Antonin Scalia nebude, občas aj dosť šťavnato, komentovať rozhodnutia amerického Najvyššieho súdu, to je predsa bláznivé. Na to disenty, menšinové stanoviská sú. Rozumiem, že ústavní či najvyšší sudcovia si ukladajú istú zdržanlivosť, nemajú vynášať informácie zo zákulisia, ale nevydám paušálny zákaz."
Názor pána Němečka vo vzťahu ku mne ako predsedníčke ústavného súdu bol dosť negatívny a ako taký vrhá na ústavný súd, jeho rozhodovaciu činnosť a na integritu jeho sudcov zlé svetlo, ale čo je podstatné, vychádza z nesprávnych faktov. Vzhľadom na uvedené musím konštatovať, že kritiku pána Němečka, hoci má právo vyjadriť svoj názor, by som za iných okolností plne rešpektovala, ale tentoraz bola založená na nesprávnych a dezinterpretovaných faktoch, ktoré sú niektorými médiami, novinármi a politikmi podsúvané verejnosti už od roku 2008, keď plénum ústavného súdu na svojom zasadnutí schválilo Zásady informovania médií o rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky a Dodatok č. 1 (ďalej aj „zásady informovania médií“).
Uvedomujem si, že denník SME zverejnením spomínaného rozhovoru rešpektoval názor pána Němečka a pravdepodobne sa snažil nezasahovať do celistvosti jeho odpovedí. Na druhej strane však treba poznamenať, že denník SME disponoval informáciami o tom, akým spôsobom a kým boli upravené pravidlá pri informovaní o vnútorných pomeroch ústavného súdu, o čom svedčí článok zo 14. októbra 2009 (pozri: http://www.sme.sk/c/5061381/ustavni-sudcovia-si-zakazali-hovorit.html ), a z môjho pohľadu vnímam ako nekolegiálne zo strany novinára denníka SME, že svojho kolegu – pána Němečka – na tieto už notoricky známe skutočnosti neupozornil.
Považujem za dôležité opätovne zdôrazniť, že podľa čl. 131 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o svojich vnútorných pomeroch rozhoduje ústavný súd v pléne.
Dňa 2. júla 2008 boli plénom ústavného súdu schválené Zásady informovania médií o rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré okrem iného svojím Dodatkom č. 1 k Zásadám informovania médií schváleným 9. septembra 2009 upravujú pravidlá informovania médií (pozri: Zásady informovania médií o rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky).
Ako predsedníčka ústavného súdu nemám právomoc rozhodovať o vnútorných pomeroch ústavného súdu, preto som nikdy nemohla vydať sudcom zákaz komunikovať s verejnosťou, tak ako to pán Němeček nesprávne tvrdí (i keď sa skrýva za slovné spojenie, citujem: „Keď som počul, že...“). Touto právomocou disponuje len plénum ústavného súdu.
Dodatkom č. 1 k zásadám informovania médií plénum ústavného súdu 9. septembra 2009 zmocnilo mňa ako predsedníčku (nie ako súkromnú osobu), podpredsedu a hovorcu povinnosťou informovať médiá a verejnosť. To, že sudcovia rešpektujú toto pravidlo, znamená, že rešpektujú rozhodnutie pléna. Zároveň chcem zdôrazniť, že každý sudca, ktorý považoval a považuje za potrebné verejne vyjadriť svoj názor, tak mohol a môže kedykoľvek urobiť, mnohí z nich tak aj urobili (pozri: http://portal.concourt.sk/plugins/servlet/get/attachment/main/ts_data /Tlacove_informacie_64_13_Harabin.pdf http://portal.concourt.sk/plugins/servlet/get/attachment/main/ts_data /Tlacove_informacie_63_13_Ducky.pdf http://portal.concourt.sk/plugins/servlet/get/attachment/main/ts_data /Tlacove_informacie_52_12+_vyhlasenie_Orosz.pdf http://www.concourt.sk/sk/Tlacove_spravy/2011/TS_20111005_80.pdf).
Ako predsedníčka ústavného súdu plne rešpektujem a v žiadnom prípade neprekračujem vymedzenie kompetencií, ktoré vyplývajú z mojej funkcie, tak ako ich upravuje ústava a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
Musím však zdôrazniť, že pán Němeček má právnické vzdelanie, a súčasne musím s poľutovaním skonštatovať, že buď nevedel o tom, že zásady informovania médií boli prijaté plénom ústavného súdu, a nie, ako on nesprávne uviedol, že som „vydala sudcom zákaz komunikovať s verejnosťou“, alebo vedel, a teda zámerne zavádzal verejnosť. V každom prípade by malo byť jeho povinnosťou ako právnika pri svojich tvrdeniach vychádzať zo známych faktov a ako novinára jeho stavovskou cťou a povinnosťou dodržiavať Rezolúciu Rady Európy 1003 (1993) o etike žurnalistiky, predovšetkým tieto jej články: - článok 21 – podľa ktorého žurnalistika nesmie meniť pravdivosť a nestrannosť informácií alebo ich využívať pre účely médií v snahe vytvárať alebo ovplyvňovať verejnú mienku, pretože jej legitímnosť zotrváva na skutočnom rešpektovaní základného práva občanov na informácie ako súčasti rešpektovania demokratických hodnôt. V tomto zmysle je zákonná vyšetrovacia žurnalistika limitovaná pravdivosťou a serióznosťou informácií a názorov a nie je v súlade s novinárskymi kampaňami na základe predtým «vopred» prijatých pozícií a špeciálnych záujmov; - článok 25 – podľa ktorého v profesionálnej žurnalistike výsledok neospravedlňuje prostriedky, preto sa musia informácie získavať legálnymi a etickými spôsobmi, a - článok 36 – podľa ktorého médiá musia zabezpečiť, aby sa dodržiavali pevné etické princípy zaručujúce slobodu vyjadrovania a základné práva občanov na dostávanie pravdivých informácií a serióznych názorov.
V závere si dovolím upozorniť pána Němečka na ďalšiu závažnú nepresnosť, ktorej sa v rozhovore dopustil. Verím, že len omylom kladie na rovnakú úroveň zásady informovania médií a „disenty“ – odlišné stanoviská sudcov k prijatým rozhodnutiam, pretože inak by to svedčilo o jeho zjavnej neznalosti problematiky, ktorej sa dlhodobo venuje.
V zmysle § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde „Sudca, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím pléna alebo senátu ústavného súdu alebo s ich odôvodnením, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k rozhodnutiu. Odlišné stanovisko sudcu sa doručuje a uverejňuje rovnako ako ostatné časti rozhodnutia.“.
Ak pán Němeček mieni porovnávať český a slovenský ústavný súd, mal by poznať základné právne predpisy, ktorými sa riadia. Mal by o tom vedieť aj denník SME a jeho redaktori a upozorniť svojho respondenta na nesprávne tvrdenia. Nestalo sa tak, čo považujem za ďalší prejav neprofesionality tak pána Němečka ako novinára, ale aj ako právnika, ako aj jeho kolegov novinárov z denníka SME.


JUDr. Ivetta Macejková, PhD. predsedníčka ÚS SR