23. 5. 2013

Stanovisko k článku v týždenníku Plus sedem dní

Stanovisko k článku v týždenníku Plus sedem dní





Ministerstvo obrany SR sa ostro ohradzuje proti neobjektívnemu článku zverejnenom dňa 22. 5. 2013 v týždenníku Plus 7 dní s názvom "Tunel tajných" od autora Lukáša Milana. V ňom už spomínaný autor útočí na súčasného ministra obrany Martina Glváča a pomáha si pri tom klamstvami.
Súčasné vedenie MO SR chápe tento článok ako účelový útok bývalého zamestnanca Ministerstva obrany SR, ktorého si sebou na rezort priniesol pán Ľubomír Galko. Ako sa v tomto prípade ukázalo autor, ktorý bol bývalým chránencom Ľubomíra Galka, nedokáže písať o údajnej kauze tunelovania vojenského spravodajstva nezaujato. Ak si autor Lukáš Milan neuvedomil, že už nepracuje pre bývalého ministra, vydavateľ týždenníka Plus 7 dní by nemal dopustiť takúto zaujatosť autora. Veríme, že zo strany vydavateľa nešlo o úmysel.
Za povšimnutie stojí, že autor poskytol Ľubomírovi Galkovi priestor, aby exminister obhájil, že v kauze údajného tunelovania vojenského spravodajstva konal.
Ľubomír Galko v decembri 2012 vyhlásil, že o materiáli nevie. Po prepuknutí kauzy začal tvrdiť, že o ňom vedel a dokonca inicioval šetrenie. Už od mája 2012 súčasný minister Martin Glváč niekoľkokrát deklaroval pred poslancami Osobitného kontrolného Výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a informoval aj médiá, že riaditeľom Vojenského spravodajstva bude po zlúčení Ľubomír Skuhra, alebo Róbert Tibenský.
Ľubomír Galko nikdy neinformoval ministra obrany Martina Glváča o tom, že má závažné informácie o jednej z týchto osôb a neobrátil sa ani na orgány činné v trestnom konaní. Autor článku zrejme túto skutočnosť, teda nekonanie Ľ. Galka, nepovažoval za podstatnú informáciu.
Vzhľadom na to, že autor neposkytol ministerstvu obrany priestor reagovať, ministerstvo obrany považuje za dôležité zareagovať na zverejnené zavádzajúce informácie. Autor: "Minister klamal: Glváč pôvodne tvrdil, že všetky informácie o tunelovaní tajnej služby z čias Bašku a Skuhru sú vymyslené. "Zatiaľ som sa stretol iba s dezinformačnými správami, so slohovými prácami, ktoré boli modifikovanými zložkami lží..." povedal Glváč. Nevyhol sa však klamstvu. Niekoľkokrát totiž vyhlásil, že bývalý riaditeľ VSS Roman Mikulec, ktorý viedol vyšetrovanie proti Skuhrovi, skartoval interné poznámky agentov tri dni po vlaňajších marcových voľbách. "Zamyslite sa, 10. marca boli voľby, potrebovali pozametať," povedal šéf rezortu obrany.

Reakcia MO SR: S rovnakým dátumom ako minister obrany Martin Glváč pracovala aj vtedajšia predsedníčka vlády SR Iveta Radičová, ktorá bola poverená riadením Ministerstva obrany SR.
(Podľa písomného záznamu predsedu skartačnej komisie na sprievodnom liste Ivety Radičovej, bola od neho informačná správa odpojená z dôvodu skartácie 12. marca 2012. Ako je možné, že 12. marca bola odpojená, keď podľa protokolov skartačnej komisie o jej fyzickom zničení bola skartovaná už 2. marca 2012? To evokuje podozrenie, že skartovateľ to skartoval 12. marca 2012 a zápis zo skartácie bol robený účelovo, aby predbehli termín parlamentných volieb.)

Autor: Podrobnosti o prípade môže plukovník v zálohe povedať iba vyšetrovateľom a až po zbavení mlčanlivosti, ktorou je viazaný. Glváč je tak v ťažkej situácii - ak ho zbaví mlčanlivosti, môže tým otvoriť Pandorinu skrinku a naopak - keď bývalému agentovi neumožní vypovedať, v podstate sa prizná.

Reakcia MO SR: Minister Glváč opakovane povedal, že nebude robiť žiadne prekážky pri zbavení mlčanlivosti a bude konať okamžite, ako ho o to požiadajú orgány činné v trestnom konaní. Nemôže byť teda žiadnych pochýb, že by po takejto žiadosti zbaveniu mlčanlivosti zabránil.

Autor: Zároveň vraj nemal ani tušenia, že jeho riaditeľ Skuhra mal byť kedysi zapletený do tunelovania vlastnej tajnej služby. Ten istý dokument, ktorý Glváč podpísal, však dokazuje, že o prípade musel vedieť minimálne od júna 2012 a napriek tomu Skuhru v januári 2013 vymenoval za šéfa spojeného Vojenského spravodajstva. Navyše, Glváč dal preveriť podozrenia z tunelovania tajnej služby Skuhrovi. Teda tomu istému, ktorý šéfoval tajnej službe v čase podozrivých prevodov majetku.

MO SR: Minister obrany SR Martin Glváč niekoľko mesiacov otvorene hovoril o tom, že po zlúčení vojenských spravodajských služieb bude riaditeľom Vojenského spravodajstva Ľubomír Skuhra, alebo Róbert Tibenský. Ľubomír Galko napriek tomu nikdy neupozornil ministra obrany Martina Glváča, že vie o podozreniach, ktoré by jedného z dvojice kandidátov na post šéfa Vojenského spravodajstva diskvalifikovali. Navyše pán Galko nerozumie úradnému postupu štátneho orgánu v správnom konaní, nakoľko sa jednalo o rozhodnutie rozkladovej komisie vydané na základe odvolania (rozkladu) účastníka konania pána Mikulca proti disciplinárnemu rozkazu, ktorý minister obrany zrušil a vec vrátil na opätovné rozhodnutie prvostupňovému orgánu. Rozkladová komisia sa musela vysporiadať so všetkými námietkami účastníka konania tak, ako boli uvedené v odvolaní a citovať ich v odôvodnení rozhodnutia. Ľubomír Galko tak zmätočne a zavádzajúco poukazuje na formuláciu "Táto bola ukončená odchodom bývalého vedenia VSS a VOS z funkcií ešte v roku 2010", ktorú správny orgán citoval z námietky účastníka konania.
Predmetný materiál na Osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva nepovažuje Ministerstvo obrany SR za totožný s tým, s ktorým sa mal stretnúť pán Galko počas svojho ministrovania (o čom sú dôkazy) a nekonal. Dnes sa na základe svojich konštrukcií snaží zvaliť vinu na súčasné vedenie, pričom jeho nominant správu skartoval, čím znemožnil konať v tejto veci orgánom činným v trestnom konaní tak, ako mu to prikázala pani Radičová.

Autor: Navyše, Glváč dal preveriť podozrenia z tunelovania tajnej služby Skuhrovi. Teda tomu istému, ktorý šéfoval tajnej službe v čase podozrivých prevodov majetku.

MO SR: Vyšetrovaním nebol poverený Ľubomír Skuhra. Minister obrany Martin Glváč niekoľkokrát vyhlásil, že osobne riadi a dohliada na vyšetrovanie tejto záležitosti, tak ako mu to umožňuje zákon.


TASR informovala hovorkyňa MO SR Martina Balleková