22. 10. 2012

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS
Jeden z najväčších amerických denníkov Los Angeles Times v pondelok verejne podporil úradujúceho prezidenta Baracka Obamu v jeho úsilí získať druhé funkčné obdobie v Bielom dome. Podľa LA Times je laureát Nobelovej ceny mieru vhodnejším kandidátom na post prezidenta USA ako jeho republikánsky vyzývateľ Mitt Romney. Ten by podľa vplyvného periodika zhoršil ekonomickú situáciu krajiny svojou deklarovanou podporou zvýšenia výdavkov na armádu.
"Obamovo stabilné vedenie národu prospelo. Zaslúži si druhé obdobie," píše sa v pondelkovom úvodníku LA Times, podľa ktorého rodák z Honolulu preukázal svoju vyspelosť, koná skôr pragmaticky ako ideologicky a je "skôr opatrný ako arogantný". "Alternatíva ponúkaná Romneym predstavuje zanedbanie infraštruktúry a ľudských zdrojov v záujme ďalšieho znižovania daní a väčšieho rozpočtu na obranu, ako to žiada Pentagon," píše denník.
Obama a Romney sa v pondelok večer stretnú v poslednej televíznej debate, ktorá sa bude týkať zahraničnej politiky. O novom prezidentovi sa rozhodne 6. novembra, pričom prieskumy verejnej mienky predpovedajú veľmi tesný súboj.
©2012, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Newyorský Výbor pre ochranu novinárov (CPJ) obviňuje v dnes zverejnenej správe tureckú vládu z jedného z najväčších zásahov proti slobode médií na svete. V krajine od 1. augusta zadržiavajú 76 žurnalistov - viac ako v Iráne, Číne či Eritrei - pričom najmenej 61 z nich sa do väzenia dostalo za zverejnené výstupy ich práce alebo aktivity súvisiace so zhromažďovaním aktuálnych informácií.
Približne dve tretiny zadržiavaných píšu prevažne o kurdskom juhovýchode, kde vláda čelí vzbure separatistov.
Sloboda tlače v Turecku dospela do "krízového bodu", uvádza sa v 50-stranovej správe. Podľa CPJ Ankara postihuje novinárov "vo veľkom rozsahu" a obviňuje ich z terorizmu a protištátnej činnosti. Tureckej vláde aktivisti vyčítajú vyvíjanie nátlaku na médiá a vytváranie prostredia autocenzúry. Vo svojej správe odsudzujú tureckého premiéra Recepa Tayyipa Erdogana za jeho verejné vystupovanie proti žurnalistom, iniciovanie stoviek súdnych procesov za urážky na cti a nútenie mediálnych spoločností, aby postihovali či prepúšťali svojich zamestnancov.
Vláda kritiku za snahy o umlčanie opozície odmieta a trvá na tom, že zadržiavaní sú vo väzení za aktivity, ktoré nesúvisia so žurnalistikou, uviedla agentúra AP. Masové zadržiavanie reportérov, väčšinou počas súdneho pojednávania, krajine uchádzajúcej sa o členstvo v Európskej únii vyčítajú aj ľudskoprávne skupiny a samotná únia.



Sýriu podozrievajú zo zámerného rušenia vysielania spravodajských staníc BBC, France 24, Deutsche Welle a Hlas Ameriky. V dnešnom vyhlásení o tom informovala Európska vysielacia únia (EBU), ktorá citovala satelitného operátora Eutelsat.

Eutelsat už obvinil Irán zo zámerného rušenia satelitných signálov, ku ktorému došlo 4. októbra. EBU však uviedla, že Eutelsat hlásil takisto "zámerné a nesúvislé narúšanie" regionálnym spojencom Iránu - Sýriou.
"Prístup k informáciám je všeobecným ľudským právom a základnou súčasťou demokracie. Odsudzujeme tento útok na slobodu médií," vyhlásila generálna riaditeľka EBU Ingrid Deltenreová.
EBU uviedla, že rušenie vysielania môže súvisieť s rozhodnutím Eutelsatu, že prestane byť poskytovateľom 19 kanálov, ktoré prevádzkuje mediálna spoločnosť Iránskej islamskej republiky z názvom Islamic Republic of Iran Broadcasting. Eutelsat prestal s poskytovaním týchto kanálov preto, aby vyhovel prísnejším sankciám Európskej únie.
Zámerné rušenie televíznych a rozhlasových signálov zakazuje Medzinárodná telekomunikačná únia (ITU) - orgán OSN, ktorého členmi sú aj Irán a Sýria.



Americký prezident Barack Obama a jeho republikánsky vyzývateľ Mitt Romney sa dnes v noci stretnú v záverečnej, tretej televíznej debate, ktorej ťažiskom bude zahraničná politika.

Väčšina prieskumov v USA sa sústreďovala takmer výlučne na názory amerických voličov na ekonomiku a ďalšie otázky vnútornej politiky. Málo sa hovorilo o tom, aké majú Američania názory na problémy zahraničnej politiky.
Tlačová agentúra AP priniesla pohľad americkej verejnosti na niekoľko tém zahraničnej politiky, ktorá je považovaná za Obamovu silnú stránku.
Obama si počas prvého funkčného obdobia svojím počínaním v oblasti zahraničnej politiky celkovo vyslúžil u voličov väčšiu podporu než v otázkach ekonomiky.
Podľa väčšiny prieskumov - čo sa týka zvládania medzinárodných otázok - voliči viac dôverujú Obamovi než Romneymu. Nedávny prieskum AP-GfK v otázke "ochrany krajiny" ukázal, že Obama vedie o šesť percent medzi voličmi, ktorí najpravdepodobnejšie pôjdu voliť. V prieskume Washington Post-ABC News získal Obama v oblasti medzinárodných vzťahov 10-percentný náskok.
Vzhľadom na ekonomické problémy Spojených štátov, s ktorými sa krajina borila za posledné štyri roky, neprekvapuje, že menej Američanov podporuje americké zaangažovanie sa do problémov v iných častiach sveta.
Tohtoročný prieskum organizácie Pew Research Center ukázal, že podľa názoru 83 percent Američanov by Spojené štáty mali venovať menšiu pozornosť problémom v zahraničí a koncentrovať sa na problémy vo vnútri USA. Ide o najväčšie percento - s týmto názorom - od polovice 90. rokov.
V roku 2007 iba 67 percent republikánov uvádzalo, že Spojené štáty sa majú viac koncentrovať na domáce problémy - v porovnaní s 87 percentami demokratov. Stranícky názorový rozdiel sa zmenšil, pričom 86 percent republikánov a 80 percent demokratov hovorí, že USA sa majú viac venovať domácim problémom.
V prieskume Pew Research Center z 12.-14. októbra sa prejavil rôzny názor Američanov na to, ako Obamova administratíva zvládla situáciu v Líbyi, pričom republikáni dali najavo ostrý nesúhlas. Medzi tými Američanmi, ktorí väčšmi sledovali vyšetrovanie útoku v Benghází (kde zahynul americký veľvyslanec), prejavilo podporu 36 percent a 52 percent nesúhlasilo.
Celkovo 86 percent republikánov, sledujúcich vyšetrovanie udalostí, vyjadrilo nesúhlas s tým, ako Obama riešil situáciu v Líbyi. Väčšina demokratov (70 percent) súhlasilo a nezávislí väčšinou nesúhlasili (59 percent).
Približne polovica Američanov si myslí, že USA by mali mať tvrdšiu ekonomickú politiku voči Číne, čo je posun v porovnaní s rokom 2011. Tento trend by mohol prospieť Romneymu, ktorý je za tvrdšiu obchodnú politiku s druhou najväčšou ekonomikou sveta.
Celkovo si 49 percent Američanov myslí, že USA by mali byť voči Číne skôr tvrdšie než sa snažiť o bližšie vzťahy, čo je deväťpercentný nárast - v prospech tvrdšej ekonomickej politiky - v porovnaní s prieskumom z marca 2011. Názorový posun sa najviac prejavil u nezávislých voličov.
Čo sa týka konfliktu na Blízkom východe, podľa prieskumu Pew Research Center si takmer dve tretiny Američanov myslia, že Spojené štáty by mali byť menej zaangažované pri zmenách vo vedení krajín na Blízkom východe. Iba 23 percent Američanov chce, aby USA zohrávali v týchto konfliktoch väčšiu úlohu.
Z prieskumu však vyplynula prinajmenšom jedna výnimka, väčšina Američanov si želá tvrdší postoj USA v otázke iránskeho jadrového programu.
Ohľadom Ruska panujú zmiešané názory, mieni AP. Romney označil Rusko za nepriateľa Spojených štátov. Americká verejnosť má vo všeobecnosti negatívny názor na bývalého nepriateľa z čias studenej vojny.
Prieskum, uskutočnený v júni Nemeckým Marshallovým fondom ukázal, že 42 percent Američanov má priaznivý názor na Rusko, čo bol v porovnaní s predchádzajúcim rokom pokles o šesť percent. Zároveň z prieskumu vyplynulo, že Američania sa nezhodnú v názore na to, či je možná spolupráca s Ruskom.
Podľa názoru 48 percent Američanov majú Rusko a USA dosť spoločných záujmov na to, aby mohli spolupracovať. Avšak 43 percent si myslí, že záujmy oboch veľmocí sú natoľko rozdielne, že spolupráca nie je možná.





Americká nezisková vzdelávacia inštitúcia National Geographic Society, vydávajúca známy populárno-náučný časopis National Geographic, predá na aukcii v New Yorku malú časť zo svojho bohatého archívu tvoreného už od roku 1888. Informovala o tom agentúra AP.
Inštitúcia so sídlom vo Washingtone oznámila, že k predaju diel z archívu pristúpi vôbec prvýkrát. Aukčná sieň Christie's ponúkne 6. decembra na predaj približne 240 položiek zo zbierky National Geographic. Očakáva sa výnos približne tri milióny dolárov.
V archíve sa nachádza 12.000 originálnych diel. Najväčším lákadlom aukcie by mal byť obraz amerického maliara a ilustrátora N.C. Wyetha a fotografia z expedície admirála Roberta Pearyho na severný pól v roku 1908. Väčšina z predávaných predmetov v aukcii sú fotografie dlhoročných členov redakcie a spolupracovníkov National Geographic.
Výnos z predaja by mal poslúžiť spoločnosti na propagáciu a konzerváciu archívu.


Šéfredaktor hlavného večerného programu televízie BBC Peter Rippon rezignoval dnes na svoju funkciu po tom, čo uznal svoje profesionálne zlyhanie, keď v minulosti odmietol odvysielať reláciu o obvineniach bývalého moderátora Jimmyho Savilea zo sexuálneho zneužívania mladistvých.
BBC čelí rastúcemu tlaku za to, že sa vedenie britskej verejnoprávnej televízie snažilo ututlať informácie o vyšetrovaní Savilea, hlavnej moderátorskej hviezdy BBC 70. a 80. rokov minulého storočia, ktorý vlani zomrel. Uvádzal viaceré známe programy, medzi najznámejšie patrí hudobná relácia Top of the Pops a program o splnených prianiach detí Jim'll Fix It.
Rippon, hlavný redaktor relácie Newsnight, vlajkovej lode spravodajstva BBC, na svojom blogu konštatoval, že dokument o obvineniach Savilea zo sexuálneho zneužívania, ktorý redaktori pripravili a mal byť odvysielaný krátko po smrti známeho moderátora, nepustil do vysielania z "redakčných dôvodov". Redakcia sa však podľa neho naďalej sústredila na vyskreslenie inštitucionálneho zlyhania britských orgánov činných v trestnom konaní.
BBC vo svojom stanovisku označila vysvetlenie šéfredaktora za nepresné a nedostatočné.
Polícii sa prihlásili desiatky žien, ktoré prišli s tvrdením, že ich Savile, ktorý zomrel v októbri 2011 vo veku 84 rokov, sexuálne napadol v čase, keď mali menej ako 15 rokov. Londýnska metropolitná polícia minulý týždeň oznámila, že zatiaľ identifikovala približne 40 potenciálnych Savileových obetí.
Savile získal za svoju profesionálnu i charitatívnu činnosť viaceré ocenenia vrátane Radu britského impéria (OBE) a Pápežského rytierskeho rádu sv. Gregora Veľkého.



Voľby prezidenta USA, v ktorých proti sebe stoja demokrat Barack Obama a republikán Mitt Romney, bude pre francúzsku rozhlasovú stanicu Europe 1 komentovať novinárka Anne Sinclairová, manželka Dominiqua Strauss-Kahna.
Kým bol Strauss-Kahn ešte generálnym riaditeľom Medzinárodného menového fondu, Sinclairová z Washingtonu pravidelne písala blogy o americkej politike. V súčasnosti žijú oddelene.
Po návrate do Francúzska, ktorý bol vynútený obvinením jej manžela zo sexuálneho obťažovania, sa Sinclairová pokúšala o návrat na francúzske televízne obrazovky. Podieľala sa na komentovaní výsledkov prvého kola volieb francúzskeho prezidenta, ale účasti v druhom kole sa musela vzdať práve vzhľadom na aféru jej manžela.
Barack Obama a Mitt Romney absolvujú dnes poslednú predvolebnú televíznu debatu.


 Copyright © TASR 2012