DALITO!

15. 1. 2011

Cena Európskeho parlamentu za žurnalistiku

Cena Európskeho parlamentu
za žurnalistiku
V tomto roku bude Cena Európskeho parlamentu za žurnalistiku udelená už po štvrtý raz. Ocenenie sa každoročne udeľuje novinárom, ktorí sprostredkovali informácie o kľúčových záležitostiach na európskej úrovni alebo prispeli k lepšiemu pochopeniu fungovania inštitúcii Európskej únie a politík EÚ. Cena bude udelená v štyroch kategóriách: tlač, rozhlas, televízia a internet. Víťaz každej kategórie bude odmenený sumou 5 000 eur. Uzávierka je 31. marca 2011, informovala tlačová tajomníčka informačnej kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Ivana Janíková Stavrovská. Do súťaže o Cenu EP za žurnalistiku sa môžu prihlásiť jednotlivci alebo novinárske tímy v maximálnom počte päť členov so svojimi článkami či reportážami, publikovanými v období od 1. apríla 2010 do 31. marca 2011. Prihlásené príspevky musia byť publikované alebo odvysielané v jednom z oficiálnych jazykov Európskej únie. Všetci účastníci musia mať občianstvo členskej krajiny EÚ, prípadne povolenie na pobyt v EÚ, a zároveň musia byť registrovanými novinármi. Informácie je možné nájsť na stránke http://www.europarl.europa.eu Víťazov z jednotlivých členských krajín vyberú národné poroty. Po národnom kole bude nasledovať celoeurópske kolo, v ktorom o konečných víťazoch v každej z menovaných kategórií rozhodne porota vedená podpredsedom Európskeho parlamentu. Cena bude odovzdaná v októbri 2011. V roku 2010 získali cenu novinári z Maďarska, Poľska, Švédska a Veľkej Británie. © 2011, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Široký to záber činnosti

Široký to záber činnosti
Vo štvrtok 13. januára 2011 začala spoločnosť Slovenská produkčná, a.s., realizovať podporné aktivity a prípravu hlavných aktivít projektu Vzdelávanie Euromedia. Cieľom projektu je zabezpečiť vzdelávanie v mäkkých zručnostiach pre 204 zamestnancov a zvýšiť ich vzdelanostnú úroveň, pracovný potenciál a adaptabilitu. Uplatňovať sa bude prístup podľa gender mainstreamingu a rodovej rovnosti. Pre lepšiu participáciu matiek a pre osamelo žijúce zamestnankyne maloletých detí je zabezpečené školenie vo vhodnom čase, počas pracovnej doby v priestoroch spoločnosti. Vzdelávanie je realizované z príspevku Sociálnej implementačnej agentúry v rámci výzvy č. DOP-SIA-2009/3.1.5/01. Podrobnejšie informácie o projekte: Názov prijímateľa: Slovenská produkčná, a.s. Názov projektu: Vzdelávanie Euromedia Názov OP: Zamestnanosť a sociálna inklúzia Miesto realizácie: Bratislava/Bratislava III/Bratislavský kraj Trvanie realizácie: 122010 - 012012 Výška príspevku: 93.049,42 eura Ciele projektu: Zabezpečenie všeobecného vzdelávania pre 204 zamestnancov, zvýšenie vzdelanostnej úrovne, pracovného potenciálu a adaptability Aktivity: Vzdelávanie - anglický jazyk, tímová práca, zvládanie stresu, zvládanie konfliktov a asertivita, manažérske zručnosti Cieľové skupiny: Zamestnanci Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia

Critics' Choice Movie Awards

Critics' Choice Movie Awards
Životopisná dráma Sociálna sieť je najlepším filmom roka 2010 podľa asociácie filmových kritikov Broadcast Film Critics Association (BFCA). Snímka o začiatkoch globálnej sociálnej siete Facebook a súdnych sporoch, ktorým čelil jej zakladateľ Mark Zuckerberg, získala aj ďalšie tri Critics' Choice Movie Awards za réžiu (David Fincher), adaptovaný scenár (Aaron Sorkin) a pôvodnú filmovú hudbu (Trent Reznor a Atticus Ross). Najviac ocenení si však vyslúžil triler Počiatok, ktorý vyhlásili za akčný film roka a zároveň ovládol technické kategórie, keď získal ceny za kameru (Wally Pfister), výpravu (Guy Hendrix Dyas), strih (Lee Smith), vizuálne efekty a zvuk. Psychologický triler Čierna labuť Darrena Aronofského, ktorý v 16. ročníku udeľovania Critics' Choice Movie Awards vládol zoznamu kandidátov s 12 nomináciami, napokon získal len jedinú cenu. Podľa očakávania si ju odniesla Natalie Portman za herecký výkon v hlavnej úlohe. Tehotná 29-ročná herečka z pódia netradične poďakovala režisérovi Aronofskému. "Kvôli tebe som bola chudá a ty si nepriamo zodpovedný za to, že som teraz tučná, pretože si ma zoznámil s mojou láskou," povedala snúbenica choreografa snímky Benjamina Millepieda, s ktorým čaká svoje prvé dieťa. Za najlepšieho herca v hlavnej úlohe vyhlásili Colina Firtha za výkon v britskej historickej dráme The King's Speech, ktorú ocenili aj za pôvodný scenár (David Seidler). Tri ocenenia v hereckých kategóriách získala športová dráma Fighter a to pre Najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe (Christian Bale), Najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe (Melissa Leo) a Najlepšie herecké obsadenie. Trofej pre Najlepšieho mladého herca alebo herečku udelili 14-ročnej Hailee Steinfeld, ktorá si zahrala vo westernovej dráme Skutočná guráž bratov Coenovcov. Za Najlepší animovaný film v Hollywood Palladium vyhlásili Toy Story 3: Príbeh hračiek, Najlepším dokumentárnym filmom sa stal Waiting for Superman a Najlepším cudzojazyčným filmom Muži, ktorí nenávidia ženy. BFCA, ktorá vznikla v roku 1995, združuje 250 severoamerických filmových kritikov, ktorí zastupujú televízie, rádiá a webové stránky. Je tak najväčšou organizáciou kritikov v USA a Kanade. Zároveň patrí k najpresnejším ukazovateľom Oscarov.

Prehľad víťazov a víťaziek 16. ročníka Critics' Choice Movie Awards:

Najlepší film: Sociálna sieť ; Najlepší herec: Colin Firth - The King's Speech ; Najlepšia herečka: Natalie Portman – Čierna labuť ; Najlepší herec vo vedľajšej úlohe: Christian Bale - Fighter ; Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe: Melissa Leo - Fighter ; Najlepšie herecké obsadenie: Fighter ; Najlepšia réžia: David Fincher - Sociálna sieť ; Najlepší pôvodný scenár: David Seidler - The King's Speech ;Najlepší adaptovaný scenár: Aaron Sorkin - Sociálna sieť ; Najlepšia kamera: Wally Pfister - Počiatok ; Najlepšia výprava: Guy Hendrix Dyas - Počiatok ;Najlepší strih: Lee Smith - Počiatok ;Najlepšie kostýmy: Colleen Atwood - Alica v krajine zázrakov ;Najlepšie masky: Alica v krajine zázrakov ;Najlepšie vizuálne efekty: Počiatok ; Najlepší zvuk: Počiatok ;Najlepší animovaný film: Toy Story 3: Príbeh hračiek ;Najlepší mladý herec / herečka: Hailee Steinfeld - Skutočná guráž ;Najlepší akčný film: Počiatok ; Najlepšia komédia: Easy A ;Najlepší televízny film: The Pacific ; Najlepší dokumentárny film: Waiting for Superman ; Najlepší cudzojazyčný film: Muži, ktorí nenávidia ženy ; Najlepšia filmová pieseň: If I Rise (interpreti: Dido a A.R. Rahman, autori: A.R. Rahman, Dido Armstrong a Rollo Armstrong) - 127 hodín ; Najlepšia filmová hudba: Trent Reznor a Atticus Ross - Sociálna sieť

© 2011, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

14. 1. 2011

VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇA

" Snowboard je levičácký dopravní prostředek." Václav Klaus

"Mám plnú dôveru v maďarskú demokraciu a vládu zákona. Toto je demokratická krajina a je dôležité, aby sme o tom nepochybovali." José Manuel Barroso

„ Nevidím to ako chybu, nemám čo tajiť. Keby som si vybral pre mňa neznámu firmu, bolo by to oveľa zložitejšie, drahšie a trvalo by to dlhší čas. Prečo by som to mal robiť? Verejne priznávam, že som si vybral ľudí, ktorých desať rokov poznám, s ktorými spolupracujem, poznám ich typ práce, viem, čo robia a dôverujem im.“ Richard Rybníček

"Pre mňa bola spolupráca s Richardom Rybníčkom v minulosti veľmi zaujímavá. Teraz spolu s kolegom riešime poradenstvo v oblasti procesov a personalistiky a myslím si, že môžeme byť prínosom. Robíme v tejto oblasti už viac rokov." Jana Bucková

„Andrea je veľmi príjemná a pokojná, žena, ktorá chlapa neirituje. Je starostlivá, čistotná, ale nehovorím, že tie predtým neboli.“ Boris Kollár

Reakcia generálníeho riaditeľa ČT na výzvu ARAS a FITES

Reakcia generálneho riaditeľa ČT na výzvu ARAS a FITES
Přestože mne netěší, že pokračuje praxe profesních svazů v psaní veřejných dopisů, musím samozřejmě reagovat.
Nejdříve pár slov úvodem:
Dopis je sice tentokrát adresován Radě ČT, ale kopie směřují směrem k politickým stranám, poslancům a předsedům stran. Snaha vytvářet z problematiky veřejného vysílání a dalšího fungování ČT politický problém, je evidentní. Pro nezávislou televizi je to útok na samu podstatu její existence. Nic není jistější než to, že Janeček ve funkci dříve nebo později skončí. Buď v řádném termínu, anebo jindy. To záleží na mém rozhodnutí, anebo na rozhodnutí Rady. Jenomže problémy, které tyto útoky vyvolávají, vůbec nesouvisejí s Janečkem. Jejich zdrojem je totální rozpad starých modelů fungování mediálního prostředí a ohrožení původní tvorby jako celku. Ať zde bude na mém místě sedět kdokoli, bude řešit stejné problémy a obdobným způsobem. Manévrovací prostor je nulový. Vím ale jistě, že pokud se problémy nutné transformace veřejné televize stanou problémy politickými, bude to mít pro její fungování fatální následky. Původní tvorba je zásadním problémem z pohledu dlouhodobě udržitelného financování ČT při očekávané stagnaci či poklesu příjmů. To je nesporný fakt. Buď o tom budeme věcně debatovat a hledat řešení – o což se nyní v rámci restrukturalizace snažím – anebo budou pokračovat hysterické výzvy směrem k politikům. Stále se bráním návrhům poradenských firem, které už dlouhou dobu doporučují, aby došlo k útlumu vlastní tvorby, která je mimochodem jedním ze základních pilířů existence ČT. Stačí se podívat do blízkého okolí, do zemí srovnatelné velikosti. Tolik úvodem. K otázce nákladů se ještě vrátím. Teď bych se chtěl vyjádřit k jednotlivým bodům dopisu. Bod jedna je klasickou manipulací s fakty a nebojím se říci vědomou lží. Naštěstí existuje zvukový záznam ze zasedání Rady na webu ČT. Každý si může, poslechnout mé vystoupení. Ve svém vyjádření jsem se snažil být maximálně přesný. Řekl jsem, že Břetislav Rychlík fakturoval 15 mil. Kč. Jediné v čem jsem se zmýlil, je výše fakturace. Zapomněl jsem přičíst pořady realizované v Ostravě. Správná hodnota fakturace je 20 mil. Kč. Neřekl jsem ani náznakem, že se jedná o honorář. Pan Rychlík je ve vztahu k ČT podnikatel. Získá zakázku a vystavuje za její naplnění faktury. Z mé strany je to zcela korektní prohlášení. Standardní, v médiích běžně používaný způsob prezentace faktů. Podívejte se na úterní zprávy serveru iDnes, co říkají o kauze I. Langera a prádelen uniforem. Cituji: … „V době, kdy byl ministrem vnitra Ivan Langer, získal zakázku na praní policejních uniforem jeho známý, podnikatel Tomáš Paclík. Za necelé tři roky tak získal čtyřiapadesát milionů korun…“ Pokud to vyvolává v někom pocit, že zmíněný podnikatel měl zisk 54 mil Kč, pak je to nepochopení obsahu a souvislostí. Nic takového tam není a stejně je tomu v případě mého vyjádření na Radě ČT. O žádném honoráři jsem nemluvil a všechna zveřejněná čísla jsou vázána na fakturaci a náklady na pořady. Stačí si to poslechnout. Autoři podle známého marketingového triku vytvořili virtuální situaci a tu nyní požadují řešit. Skutečně úsměvně zní obava o vliv podnikatelských zájmů na vysílání ČT. Okolo ČT jsou jen samí podnikatelé. I autorské svazy sdružují de facto podnikatele v audiovizi a jejich současná kampaň není ničím jiným, než snahou ovlivnit fungování ČT ve svůj prospěch a podle svých představ. Záměrnou manipulací je i konstatování – cituji: „Tyto kroky Jiřího Janečka měly odvést pozornost od jednoho ze základních selhání vedení České televize, tj. záměru vyvést hlavní zdroj svých příjmů a nezávislosti, správu koncesionářských poplatků mimo ČT do rukou jednoho soukromého podnikatelského subjektu.“ To nebyl záměr, to byl test, zda je taková možnost reálná a výhodná. Jiná efektivní a věrohodná metoda jak to zjistit než veřejné výběrové řízení neexistuje. A mimochodem, největším výběrčím poplatků je Česká pošta, o jejíž privatizaci se uvažuje. Takže my nic vyvést nemusíme, ono to již historicky vyvedeno je a dříve nebo později bude vybírat poplatky komerční subjekt. Ostatně by mě zajímalo, proč zastánci demokracie a svobodného podnikání ostrakizují podnikatele jako koncentrované zlo v situaci, kdy jsou sami podnikatelé. Je to poněkud kafkovská scenérie. A ještě poznámka. Skutečně jsem několikrát použil citát B. Brechta – Moc má ten, kdo platí –zejména v případě ekonomického tlaku na veřejné vysílatele. Nikdy jsem se nestylizoval do role vlastníka ČT, protože skutečně moc má ten, kdo platí, a to jsou koncesionáři. V mnoha státech EU je ale snaha přesunout platby na stát a pak uplatnit onen Brechtův citát. To je správný kontext, ve kterém ten citát používám. Opět ze strany autorů dopisu doslova odporná manipulace s mými vyjádřeními. A ještě jednu poznámka. Zmínka o diskriminaci signatářů mě skutečně uráží. Jde mi o to, aby původní tvorba ČT byla co nejkvalitnější. Pokud někdo přijde s kvalitním námětem, byť i můj odpůrce, byl bych špatný manažer, abych takový námět nepřijal. Ono jich totiž kvalitních zase tolik není. Jenomže to, co v současnosti děláme, nutně povede k vyšším nárokům na kvalitu předkládaných námětů, scénářů na realizaci. Bude to klást na autory a producentské firmy vyšší nároky a budou pod tlakem snižování cen. Budou muset vystoupit z anonymity a až někdo řekne, že pořad byl plytký, bude se vědět, kdo ho dělal. Tohle všechno je asi to, co vadí nejvíc. Ne zásluhy, ale výkon a úroveň musí být vstupenkou k realizaci původní tvorby. K bodu 2: Restrukturalizace a celková transformace takové organizace, jako je ČT, se nedá dělat formou všelidového plebiscitu. Až bude ze zákona jasné, že televizi řídí FITES či ARAS, pak budou takový proces řídit oni. Zatím je tím ze zákona pověřen management, kontrolovaný Radou ČT. Na přípravě se podílelo více jak šedesát lidí. Profesionálů. Zaměstnanců ČT i externistů. A že jsem je vybral já a vedoucí jednotlivých projektů? To je snad základní manažerské právo vybrat si spolupracovníky, o kterých vím, že jim půjde o poctivé řešení problémů a ne o lidi, kterým jde o vylepšení jejich postavení. Jsem pro vzájemné informování. Myslím, že je užitečné diskutovat a poslechnout si názory druhého, ale o konzultacích nemůže být řeč. Konzultace znamená spoluodpovědnost a tu profesní organizace ani odbory nemají. Proto mohou hájit zájmy svých členů bez ohledu na důsledky pro organizaci, jako je ČT. A také to dělají. To je jako kdyby restrukturalizaci nějaké firmy dělali její dodavatelé. To je vskutku absurdní představa. Informovanost byla v maximálním možném rozsahu. Změny jsou kontinuální proces, a tak, jak budeme postupovat, budou se procesu účastnit i další a další pracovníci. Interní i externí specialisté. Jsme na počátku. Větší díl práce je před námi. Budeme i nadále s odbornou veřejností komunikovat. Myslím, že Andrea Majstorovičová je na to připravena a že navrhne nový optimální systém komunikace. Musí být ale jasné, že manažerskou odpovědnost nelze formou různých konzultací rozmělnit. To je základ efektivního řízení. Pokud jde o žádost FITESu o schůzku v květnu. Tu jsem skutečně odmítl, protože v té době ještě nebyla informována Rada, a to je hlavní kontrolní orgán ČT a má právo mít informace jako první. V říjnu jsme se měli s panem předsedou domluvit. Další setkání neproběhlo, což bylo ovlivněno nemocí pana předsedy, o které jsem bohužel nevěděl. K tomuto bodu bych chtěl na závěr říci, že jsem se rozhodl pořádat všechny diskuse podobného typu napříště výhradně na půdě ČT tak, aby bylo možno operativně pozvat i další pracovníky ČT, pokud to bude diskuse vyžadovat. Jsem připraven organizovat na aktuální témata semináře i konference, ale odmítám, aby se profesní organizace pasovaly do role zákonných kontrolních orgánů ČT a zástupců veřejnosti. Jsou to profesní organizace hájící ekonomické, profesní a tvůrčí zájmy svých členů. A tyto zájmy se nutně nemusí, také mnohdy nekryjí s potřebami veřejné televize a její služby veřejnosti. A to zase musím z pozice funkce ředitele hájit já. K bodu 3: Vítám souhlas se zveřejňováním nákladů. Ulehčí nám to přípravu celého systému a předpokládám, že jednotliví členové obou organizací nebudou mít problém podepsat potřebné doplňky smluv. Trochu rozpačitý jsem z požadovaného zveřejnění ekonomické analýzy ČT. Více jak 90 % požadovaných informací je veřejně dostupných. Ve výročních zprávách ČT a zprávách o hospodaření. A kdo chce, může si je vyhledat. Zejména ten, který tvrdí, že počínání ČT detailně sleduje. Nicméně hodlám uvedeným požadavkům vyjít vstříc. Umožní to totiž otevřít diskusi o původní tvorbě. O struktuře nákladů, které to s sebou nese. O její úrovni a odezvě diváků. Otevře to i cestu k objektivnímu hodnocení autorů, protože ČT jako veřejná instituce nemůže používat faktor zisku. Musíme opustit praxi, kdy za úspěchem stojí autor a za neúspěchem Česká televize, potažmo zejména generální ředitel. Autoři musí být jasně viditelní, aby mohli plně prožít svůj úspěch, ale i neúspěch. Aby bylo jasné, kdo je kdo. A konečně i veřejnost dostane relevantní informace o tom, kolik původní tvorba skutečně stojí. Veřejnost totiž žije v představě, že vlastní „Českotelevizní“ tvorba je nízkonákladová, zatímco nakoupené pořady jsou extrémně drahé. Opak je pravdou. Uvedu jeden příklad za všechny s tím, že podobné rozbory předložíme i pro ostatní žánry a konkrétní pořady. Vezměte si „prime time“ a dramatický pořad – televizní film (nedávno běžel s úspěchem ve vysílání ČT) versus nakoupený film. Náklady na minutu vysílání jsou v případě nakoupeného filmu někde okolo 2000 Kč. Náklady na minutu úspěšné, kvalitně zpracované původní dramatiky s námětem ze současnosti, když započtu pouze přímé výrobní náklady (interní a externí), tedy bez režie ČT, bez vysílání, bez mého platu a platu managementu jsou těsně pod hranicí 130 tisíc. Slyšíte dobře, takřka 130 tisíc. Protože vím, že odpovědí na to bude, že máme práva a můžeme reprízovat, tak vězte, že bychom pro dosažní stejné ekonomické efektivity museli takový televizní film opakovat 67krát. Když ovšem nebudu brát v úvahu, že platíme za každé uvedení provozovací honoráře. Pokud vezmeme v úvahu dobovou dramatiku, která je realizačně významně dražší, pak se ta opakování blíží stovce, opět bez započtení provozovacích honorářů. A ani prodejem se k žádné efektivitě nedopracujeme. Česká solitérní dramatika, zejména s lokálními tématy, je jen obtížně obchodovatelná, a to platí i pro mnohé další žánry. I ta kritizovaná StarDance – nejdražší zábavná show ČT má minutový náklad o zhruba 32 % nižší, než je tomu v případě současné dramatiky a v případě dobové dokonce o 54 % nižší. (mimochodem, StarDance vysíláme v licenci vzoru veřejnoprávnosti – BBC). Já to neuvádím proto, abych omračoval čísly. Tak to prostě je. Producentská role je nákladná a ČT to dělá, protože je to její poslání. Bez ní nikdo solitérní dramatiku včetně pohádek pro děti v ČR dělat nebude. Pro komerci je to ekonomicky neprůchodné. Takže si myslím, že bude jen dobře, když tato fakta bude veřejnost vědět, a to ve všech žánrech. Proto podklady připravíme a zveřejníme. A ještě jedna poznámka k bodu 3. Mnohokrát jsme zdůvodňovali zařazení sportovního programu jako čtvrtého programu ČT. Udělám to tady ještě jednou. Vysílat významné sportovní události domácí a zahraniční nám ukládá zákon. Rozhodující procento nákladů na sport v ČT je vázáno na tento typ přenosů. Tam jsou totiž práva nejdražší. Pokud bychom tedy neměli sportovní kanál, pak by sport byl v zákonem požadovaném rozsahu zřejmě na ČT2 – zmenšil by se prostor pro původní, zejména dokumentární tvorbu. Náklady by příliš neklesly, neboť práva bychom tak jako tak zaplatili a další program s jinou tematikou by vyžadoval další náklady navíc. To je důvod číslo jedna. Mimochodem pro původní tvorbu je dost skličující, že ve výzkumu, který jsme nyní dělali, se drtivá většina diváků klonila k ČT2 jako ke sportovnímu programu. Druhý důvod souvisel s digitalizací. V přípravné fázi digitalizace, při průzkumu, co divák od ČT očekává, byl na prvním místě filmový kanál á la HBO a na druhém sport. Filmový kanál by znamenal významnou komercionalizaci ČT, zatímco sport s akcentem i na menšinové sporty naplňuje přesně požadavky zákona. Tím, že vysíláme menšinové sporty, poskytujeme české tělovýchově zásadní podporu. Jen díky tomu mají tato malá odvětví sponzory. Tím, že jsou v televizi, jsou i reklamně zajímavá a my zase nemáme náklady na práva a přenosy realizujeme v rámci interních nákladů. Doufám, že jsem to vysvětlil dostatečně jednoduše. Byla to nákladově nejpříznivější varianta, naplňovala požadavky zákona a navíc naplňovala divácká očekávání. Proto tedy sport. A vysílat čtyři programy nám určuje zákon. Je to podmínka efektivního využívání kmitočtového spektra. Tolik tedy mé stanovisko.

Na závěr bych chtěl říci ještě pár slov:
Moc bych si přál, aby autorské svazy i někteří tvůrci začali skutečně přemýšlet o souvislostech současného vývoje a aby si uvědomili, že představa o veřejné televizi stojící mimo standardní ekonomické prostředí je naprosto naivní a nebezpečná. Ostatně to jasně dokazuje osud ostatních středoevropských televizí. Jsem obviňován z ekonomismu, ale já si zatraceně dobře uvědomuji podstatu role veřejné služby. Zpravodajství, publicistika a původní tvorba jsou jejím pilířem. Jenomže tak tomu nemusí být vždy. Kdybych aplikoval skutečně jen ekonomický přístup, je původní tvorba na polovině a je realizována výhradně externími subjekty. Pro některé žánry by to znamenalo definitivní konec. V televizi by ubyla třetina zaměstnanců a objem premiér by se přitom, díky rozsáhlé akvizici, tedy nákupu pořadů, navýšil. Doufám, že si to umělecké svazy i někteří tvůrci uvědomí dříve, než bude pozdě.

A v apríli mu ho znížia....

A v apríli mu ho znížia....

Koaliční poslanci by sa mohli už na februárovej schôdzi pokúsiť zvýšiť plat budúceho generálneho riaditeľa verejnoprávnej inštitúcie Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS). Tá vznikla zlúčením Slovenskej televízie (STV) a Slovenského rozhlasu (SRo). Súčasnú výšku platu, ktorá je približne 3000 eur, plánujú zvýšiť na sedemnásobok priemernej mzdy, čo je asi 5200 eur. Podľa informácií televízie TA3, ktoré dnes zverejnila vo svojom večernom spravodajstve, by sa malo k iniciatíve pripojiť aj KDH. To predtým hlasovalo za zníženie platu. Postoj vraj nezmenili, ide im len o to, aby ostatní vedúci pracovníci RTVS nemali až príliš nízke platy. "Ak by bol plat generálneho riaditeľa štvornásobok, tak potom by v niektorých nižších funkciách boli tie platy také nízke, že by ľudia za takých podmienok na tie miesta nenastúpili," vysvetlil pre TA3 poslanec Národnej rady (NR) SR Pavol Abrhan (KDH). "Ja by som bol veľmi rád, keby to KDH vysvetlilo lekárom, učiteľom a všetkým tým, ktorí sú závislí od iných platov," reagoval predseda mediálneho výboru Dušan Jarjabek (Smer-SD). "V čase všeobecného šetrenia je to chaotický návrh a nezíska podporu ani moju, ani SNS," povedal pre TA3 predseda poslaneckého klubu národniarov Rafael Rafaj. Poslanec za SaS Jozef Viskupič odôvodnil potrebu zvýšenia platu tým, že RTVS potrebuje kvalitného manažéra, ktorého treba aj kvalitne zaplatiť. Pre výšku platu, ktorý bol v pôvodnom návrhu ministra kultúry Daniela Krajcera (SaS) približne 7000 eur, vrátil zákon zlučujúci STV a SRo do jednej verejnoprávnej inštitúcie, prezident na opätovné prerokovanie parlamentu. Ten ho napokon schválil s tým, že znížil plat budúceho generálneho riaditeľa na približne 3000 eur. O zvýšení by mohol podľa televízie rozhodovať parlament už na februárovej schôdzi. Záujemcovia o post generálneho riaditeľa RTVS sa môžu prihlásiť do 25. januára. TA3 pripomenula, že ako o najhorúcejších kandidátoch sa hovorí o Petrovi Abrahámovi, Jaroslavovi Rezníkovi a Miloslave Zemkovej, ktorá v súčasnosti RTVS vedie. Podľa televízie sa šepká aj o Andrejovi Miklánkovi, Robovi Beňovi a Vladimírovi Minaříkovi.

Copyright © TASR 2011

13. 1. 2011

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS
Diskusia okolo maďarského mediálneho zákona naďalej vrhá tieň na maďarské predsedníctvo v Európskej únii, konštatoval v dnešnom vydaní bruselský týždenník European Voice (EV). Prezentáciu priorít maďarského predsedníctva v Európskom parlamente Viktorom Orbánom, ktorá má byť na budúci týždeň v Štrasburgu, budú sprevádzať kritiky viacerých frakcií, píše týždenník zaoberajúci sa výhradne európskymi záležitosťami. Poznámky a otázky k maďarskému mediálnemu zákonu možno očakávať najmä zo strany socialistov, liberálov a zelených. V pondelok sa v Štrasburgu bude podľa EV za účasti komisárky zodpovednej za médiá Neelie Kroesovej, komisárky pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti Viviane Redingovej a jedného predstaviteľa maďarskej vlády konať mimoriadna schôdza k mediálnemu zákonu. EV cituje maďarského europoslanca za vládny Maďarský občiansky zväz-Fidesz Györgya Schöpflina, ktorý upozornil v tejto súvislosti okrem iného aj na to, že kritika mediálneho zákona môže obrátiť maďarské obyvateľstvo proti EÚ. Týždenník poukázal tiež na posun dôrazov vo vyjadreniach predsedu EK José Manuela Barrosa a Viktora Orbána minulý týždeň v Budapešti. "Kým Orbán sa pokúšal diskusiu dostať do rámca úcty voči mladej a ťažko získanej demokracie v Maďarsku, Barroso povedal, že Maďarsko musí pomôcť zachovať dobré meno únie," cituje z EV maďarská tlačová agentúra MTI. Bieloruské úrady zrušili populárnu rozhlasovú stanicu, ktorá v predvolebnej kampani poskytla priestor oponentom prezidenta Alexandra Lukašenka. Štátna komisia pre transmisiu v stredu informovala súkromnú rozhlasovú stanicu Avtoradio o zrušení jej vysielacej licencie. Rozhodnutie zdôvodnila tým, že stanica počas volieb údajne odvysielala výzvy na "extrémistické správanie". Avtoradio vysiela v metropole Minsk a má približne 500.000 poslucháčov. Niekoľko dní pred voľbami odvysielalo materiály dvoch opozičných prezidentských kandidátov Uladzimira Ňakľajeva a Andreja Sannikava. Riaditeľ stanice Jurij Bazan obvinenia komisie odmietol ako neopodstatnené. V programe sa podľa neho neobjavili žiadne extrémistické výzvy. Jediné, čo podľa Bazana mohlo rozhnevať úrady, bolo Ňakľajevovo vyhlásenie, že o osude krajiny sa rozhoduje "na námestí, a nie v kuchyni". Víťazom decembrových prezidentských volieb sa podľa očakávaní opäť stal Alexander Lukašenko, ktorý v postsovietskej republike vládne už 14 rokov. Počas povolebných protestov proti údajnej manipulácii hlasovania polícia zatkla 700 ľudí, z toho 30 novinárov a siedmich prezidentských kandidátov.

Copyright © TASR 2011

Podporme maďarské médiá !

Podporme maďarské médiá !
Slovenská pobočka Medzinárodného tlačového inštitútu (IPI) podporuje maďarské médiá v ich snahe o zachovanie slobody tlače, tak ako ju garantujú medzinarodné normy. Rýchle prijatie novej mediálnej legislatívy bez širšej verejnej diskusie totiž vzbudzuje vážne obavy. Sloboda slova by mala byť garantovaná a všetky legislatívne iniciatívy, ktoré by ju mohli ohroziť by mali byť odstránené. Členovia IPI Slovensko sú preto pripravení pomôcť maďarským kolegom tým, že budú dôsledne informovať o ich postojoch a aktivitách a v prípade ich záujmu sú pripravení hľadať aj iné cesty vzájomnej spolupráce. Za IPI Slovensko -Pavol Múdry, Predseda Správnej rady Znepokojenie nad kontroverzným maďarským mediálnym zákonom už vyjadril aj Slovenský syndikát novinárov. Považuje totiž likvidačné pokuty hroziace za vágne zdôvodnené "nevyvážené spravodajstvo“ za neprípustný zásah politickej moci do práce médií. Za rovnako nebezpečné považuje niektoré formulácie zákona, pripomínajúce snahy o vytváranie nie etickej, ale etnickej žurnalistiky. "Pokusy o manipuláciu médií alebo ich ovládanie nie sú v našom regióne žiaľ ničím novým. Mlčanie o mediálnom zákone sa nesmie stať súčasťou dohody o neútočení v rámci špecifických slovensko-maďarských vzťahov," píšu zo syndikátu. Zároveň tlmočil pozvanie maďarských kolegov pre sympatizantov slobody tlače, novinárov a každého, kto so zákonom nesúhlasí, pred budovu maďarského parlamentu v Budapešti. V piatok popoludní sa tam chystá občiansky protest za stiahnutie zákona. Slovensko s Maďarskom podľa syndikátu zdieľa rovnaké demokratické hodnoty, preto "pripomíname, že je povinnosťou všetkých demokraticky zmýšľajúcich novinárov, politikov a občanov ponúknuť priateľskú ruku a pomoc maďarským médiám a pripojiť sa k tlaku európskych inštitúcií na maďarskú vládu". Zároveň slovenskí novinári zo syndikátu vyjadrili svojim maďarským kolegom podporu a solidaritu.

Už vieme , prečo Šmihula musí ostať

Už vieme , prečo Šmihula musí ostať

„Je smutné, ak spravodajstvo, ktoré by malo byť informačným kreditom toho, čo sa udialo doma a vo svete, je väčšinovému divákovi na smiech. Spravodajstvo nemá byť predĺženou rukou straníckych sekretariátov, ani ústredných orgánov, ani ústavných činiteľov.Televízia musí vychovať novinárske osobnosti, ktoré keď vstúpia do miestnosti, tak s nimi príde rešpekt inštitúcie, rešpekt značky, ktorú reprezentujú. Značka STV je na smiech." Anna Sámelová, poverená šéfka spravodajstva STV

Enter the Void

Enter the Void

12. 1. 2011

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS
Zatiaľ čo doteraz sa kritika z Bruselu koncentrovala len na otázku kontrolného mediálneho úradu, ktorý nový zákon zavádza a ktorý je tesne personálne prepojený s vládnou stranou Fidesz, teraz únii vadí aj požiadavka zákona, aby maďarské médiá zaistili objektivitu svojho spravodajstva. Ako v utorok na pôde Európskeho parlamentu (EP) vyhlásila podpredsedníčka Európskej komisie Neelie Kroesová, maďarský mediálny zákon pre EÚ "predstavuje problém" aj preto, že sa jeho ustanovenia vzťahujú aj na zahraničné mediálne spoločnosti. Požiadavka zákona, aby médiá informovali objektívne, je podľa Kroesovej príliš široká, a vzťahuje sa na akékoľvek spravodajstvo, teda na všetky subjekty od tradičných médií až po "obyčajného videoblogera". "Sloboda slova je jedným zo základov našich demokratických spoločností zakotveným v európskych zmluvách ako aj v Charte základných práv Európskej únie," povedala europoslancom Kroesová. Predstavitelia maďarskej vlády vyjadrili sťažnosť, že neboli na utorňajšie rokovanie prizvaní a nemohli tak vysvetliť svoje stanovisko, na rozdiel od predstaviteľov maďarských mimovládnych organizácií, ktoré nový zákon kritizujú. "Maďarsko požiadalo, aby ho na toto rokovanie pozvali, no oznámili nám, že ho môžeme sledovať z priestoru určeného pre verejnosť, ale nemôžme sa podieľať na diskusii. To spochybňuje nezávislosť rokovania," tvrdí hovorca maďarského zastúpenia v EP Gergely Polner. V Maďarsku začal 1. januára platiť kontroverzný mediálny zákon, na základe ktorého vznikne napríklad nový Národný mediálny a komunikačný úrad obsadený prevažne členmi vládnej strany Fidesz premiéra Viktora Orbána. Úrad bude dohliadať na všetky tlačové, elektronické a internetové médiá. Porušovateľom zákona bude hroziť pokuta do výšky 200 miliónov forintov (727 000 eur), čo môže byť pre niektoré médiá likvidačné. Týmto spôsobom sa má trestať "nevyvážené spravodajstvo", čo však v zákone nie je presne definované. Úrad zároveň môže novinárov donútiť prezradiť ich zdroj informácií, ak pôjde o záležitosť týkajúcu sa národnej bezpečnosti.
Spevák rockovej skupiny Aerosmith Steven Tyler v utorok povedal, že jeho kapela nekončí, aj keď jeho novým angažmánom je funkcia porotcu v súťaži American Idol. Líder slávnej kapely naopak očakáva, že Aerosmith začnú už koncom januára pracovať na prvom štúdiovom albume dekády. Na november a december má už skupina zarezervované vystúpenia v Južnej Amerike a Japonsku. Na tlačovej konferencii pri príležitosti odštartovania ďalšej sezóny American Idol Tyler reagoval aj na otázku, či zvyšným členom skupiny neprekážala jeho nová práca porotcu. Napríklad gitarista Joe Perry totiž verejne aj na internete vyjadril svoj nesúhlas s Tylerovým angažmánom. "Áno, je to tak. Každý má svoj názor. Ja si však chcem vyskúšať, aké mám limity," povedal 62-ročný Tyler. Po 40 rokoch v hudobnom priemysle chce spevák podľa vlastných slov odovzdať skúsenosti ďalšej generácii. Okrem Tylera sú porotcami v 10. sérii American Idol Randy Jackson a Jennifer Lopez. Slovenská speváčka Dara Rolins bude moderovať súťaž krásy Česká Miss. Portálu Blesk.cz to potvrdila samotná speváčka. "Áno, je to pravda. Na moderovanie Českej Miss se veľmi teším, rovnako ako na turné s Danom Bártom a na ďalšie pracovné projekty, ktoré ma čakajú," povedala 38-ročná speváčka. Rolins bude mať okrem toho na starosti aj spolumoderovanie pražského Plesu v Opere 2011 po boku herca Petra Vondráčka, ktorý sa bude konať 5. februára. Predstaví sa na ňom aj v úlohe speváčky.
Prezidentka Nadačného fondu Kapka naděje Vendula Auš Svobodová sa už čoskoro predstaví ako televízna moderátorka. Na stanici TV Barrandov bude uvádzať vlastnú talkšou. Vdova po hudobnom skladateľovi Karlovi Svobodovi sa pripravuje na novú úlohu trénovaním práce s kamerami, návštevami hlasovej poradkyne a vymýšľaním tém, ktorými by chcela osloviť divákov a diváčky. "Som rada, že budem mať priestor pre svoje myšlienky a názory. Budem mať 39 rokov, ale tým, čo som si odžila a prežila, si niekedy pripadám tak na 60. Verím, že moje skúsenosti budú zaujímavé aj pre diváka, že ich bude vnímať. Chcela by som, aby bol program príjemný, nie agresívny ani bulvárny, malo by to byť milé rozprávanie," uviedla Svobodová, ktorú okrem príprav na talkšou zamestnáva aj organizácia koncertu Kapky naděje, ktorý sa uskutoční 5. februára. "Tento rok máme novú koncepciu, predstavíme deti, ktoré zvíťazili nad leukémiou a ktoré mali sen sa stretnúť s niektorou zo známych osobností. V programe vystúpi Helena Vondráčková, Michal David alebo Richard Müller, ktorý sa na českých obrazovkách už dlho neobjavil," dodala prezidentka nadačného fondu, ktorá prezradila, že téma charity bude súčasťou aj jej pripravovanej talkšou. Informáciu zverejnila webová stránka iDNES.cz.
Až 66 novinárov a zamestnancov médií prišlo v roku 2010 o život pr výkone svojho zamestnania, informovala v stredu organizácia zastrešujúca tlačové médiá z celého sveta. Svetová asociácia novín a vydavateľov dennej tlače uviedla, že tento počet znamená pokles v porovnaní s rokom 2009, keď o život prišlo 99 novinárov. Podľa mimovládnej organizácie, ktorá má sídlo v Paríži, sú pre novinárov najnebezpečnejšími krajinami Mexiko a Pakistan, v každej z nich v roku 2010 zabili 10 žurnalistov. Za týmito vraždami sú väčšinou pašeráci drog v Mexiku a povstalci v Pakistane. Ako asociácia v stredu uviedla, novinári sa na celom svete "stávajú terčmi pre preskúmavanie prípadov organizovaného zločinu, pašovania drog, korupcie a ďalších zločinov". Podľa inej organizácie - Novinári bez hraníc - v minulom roku prišlo pre svoje zamestnanie o život 57 novinárov.
© 2011, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Televízia sa legislatívnej pasci nebránila

Televízia sa legislatívnej pasci nebránila
Spojenie Slovenskej televízie (STV) a Slovenského rozhlasu (SRo) môže priniesť pozitívny efekt, zároveň však podľa dočasnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) Miloslavy Zemkovej prináša aj riziká. "Tento krok je sám osebe dosť riskantný, lebo sa spájajú médiá, ktoré nemajú rovnakú výkonnosť a rovnaké nastavenie. Pôjde naozaj o zložité riadenie, pretože televíziu treba nastaviť najprv do takého modu, aby bola kompatibilná s rozhlasom," povedala v exkluzívnom rozhovore pre TASR. Samotná televízia je podľa nej zaťažená dlhmi aj zlou legislatívnou situáciou, proti ktorej v čase jej prijímania nijako nebojovala. "Ak by došlo k oddlženiu, ja si viem predstaviť zostavenie vyrovnaného rozpočtu už pre rok 2012," povedala Zemková, ktorá sa stále nerozhodla, či bude kandidovať na post riaditeľa RTVS. -Ak chcete naučiť neplavca plávať, máte dve základné možnosti - buď dostane najprv teoretickú prípravu, potom trénuje v plytkej vode, s kolesom a až nakoniec sa učí plávať v hlbokej. Alebo hodíte neplavca rovno do hlbokej vody a buď vypláva, alebo sa utopí... Ku ktorému z týchto dvoch spôsobov sa podľa vás vytvorenie RTVS podobá viac?- Ja túto vašu obraznú myšlienku trochu dopracujem. Keď sme pred piatimi rokmi nastupovali do Slovenského rozhlasu, tak som SRo trošku nešťastne prirovnala k dinosaurovi. Na záver prezentácie projektu som ukázala, že by mal v tej vode, o ktorej hovoríte, plávať a skákať ako delfín. Môžem povedať, že rozhlas už nie je dinosaurus, ale nie je ani delfín. Ale pláva, pláva bez toho, aby žiadal nejaké záchranné kolesá a nechýba veľa, aby sa tým delfínom stal. Televízia je veľký a ťažký plavec a potápa sa. Rozhodne bude potrebovať záchranné koleso a rozhodne ho bude treba naučiť plávať iným štýlom, nie "psíka", ktorým sa nedajú plávať dlhé trate. -Ak by sa k zlúčeniu STV a SRo pristúpilo tak, že by sa najprv otvorila verejná diskusia, potom pripravil harmonogram jednotlivých krokov pri fúzii a až potom prijal zákon, možno by sa to v tomto volebnom období ani nestihlo. Namiesto toho parlament urobil jeden rozhodný krok prijatím zákona a samotné faktické zlúčenie bude nasledovať až neskôr. Bude treba tento prvý krok v budúcnosti dolaďovať?- Tento krok je sám osebe dosť riskantný, lebo sa spájajú médiá, ktoré nemajú rovnakú výkonnosť a nemajú rovnaké nastavenie. Pôjde naozaj o zložité riadenie, pretože televíziu treba nastaviť najprv do takého modu, aby bola kompatibilná s rozhlasom. Ale aj rozhlas bude musieť prejsť istou reštrukturalizáciou a zároveň bude treba riadiť fúziu. Dnes, keď hovoríme o RTVS, sú to dve samostatné inštitúcie, ktoré sú prepojené len jedným človekom. K fúzii ešte vôbec nedošlo. Fúziu možno spustiť až po tom, keď bude mať nový manažment v ruke riadiace nástroje. Zatiaľ ich nemá, pracuje so starými štruktúrami, starými vnútornými normami, starými kolektívnymi zmluvami a orientuje sa len v rámci zákonov a uzavretých zmluvných vzťahov. Toto všetko bude treba vyčistiť a nastaviť tak, aby boli procesy kompatibilné a naozaj mohli byť synergické. -Hovoríte, že tento proces môže priniesť profit, ale má aj riziká. Mohli by ste spresniť, ako sa im dá vyhnúť, jednak v kontexte niekoľkých mesiacov, kedy budete zastupujúcou riaditeľkou RTVS...- Koľkých mesiacov? Viete to odhadnúť? -Hovorí sa o troch mesiacoch. Ale keď volí parlament, nič nie je isté, generálny prokurátor mal byť zvolený už novembri 2010...- Možno to tak bude aj v prípade tohto generálneho riaditeľa... -Uvidíme. Ako vidíte tie riziká v období, keď vykonávate funkciu zastupujúcej riaditeľky a čo po tom, keď bude zvolený nový riaditeľ RTVS?- Niektoré už som pomenovala. Je to nerovnaká výkonnosť, nerovnaké štruktúry a nerovnaké hospodárenie týchto inštitúcií. Tým rizikám sa nedá vyhnúť, zákon je nezvratný, už tieto inštitúcie spojil. To znamená, že to je jedno, či dočasný manažment alebo už stály manažment sa nimi bude musieť zaoberať, bude ich musieť riešiť. A keďže sú to dosť vysoké riziká, tak rozhodne pôjde o krízové riadenie všetkých typov zdrojov - od ľudských zdrojov, cez finančné zdroje až po technické atď. Odpoveď znie, nedá sa im vyhnúť, treba ich riešiť. -Pôjde len o jednorazové získanie finančnej pomoci štátu alebo do budúcnosti počítate s tým, že sa bude dolaďovať aj samotný zákon?- Rozhlasu a televízii Slovenska by rozhodne pomohlo záchranné koleso, pretože táto inštitúcia nevznikla na zelenej lúke, prebrala naozaj vysoký dlh, naozaj vysokú kumulovanú stratu a je veľmi ťažké riadiť inštitúciu so všetkými týmito druhmi riadenia, so všetkými týmito rizikami, keď máte zároveň na krku takéto ťažké závažie, ktoré vás ťahá dolu. Takže, ak by došlo k oddlženiu, ja si viem predstaviť zostavenie vyrovnaného rozpočtu už pre rok 2012. Médiá verejnej správy nemusia hospodáriť so stratou a nemusia vytvárať dlhy. Len to je naozaj otázka nastavenia reštrukturalizačného projektu. Tento stav neumožňuje nejaké výrazné šetrenie, samotné rozpočtové provizórium je vysoko reštriktívne, ale nie je to systémové riešenie, je to reštriktívne riešenie. Systémové riešenie bude riešením kompatibility, organizačných štruktúr, organizačných poriadkov, nastavenie finančných tokov, nastavenie rozpočtov, veľmi prísne sledovanie plnenia rozpočtových kapitol, aj príjmových, aj výdavkových. To sú postupy, ktoré naozaj môžu byť ozdravené, ale bude to závisieť od toho, ako budú nastavené. -Bývalý riaditeľ STV Štefan Nižňanský v rozhovore pre TASR spomínal, že STV sa dostala do akejsi legislatívnej pasce, v dôsledku ktorej sa jej z roka na rok výrazne znižujú príjmy. To môže byť naozaj jeden z vážnych problémov STV. Druhá vec je, že vy ste spomínali, že sú tam aj vnútorné rezervy, a to hlavne v samotnej štruktúre riadenia...- Áno. Legislatívna pasca, to je externá záležitosť. Je ale fakt, že televízia nebojovala proti niektorým ustanoveniam k príslušným zákonom. Keď už teda nebojovala, tak ich mala absorbovať do svojho rozpočtu. Týka sa to aj znižovania reklamy, týka sa to odvodu do Audiovizuálneho fondu, týka sa to nižších než predpokladaných výberov z úhrad a týka sa to ďalších súvislostí, ktoré sa potom prejavujú v zmluvných vzťahoch. Toto všetko tá inštitúcia mala absorbovať v tvorbe svojich rozpočtov. Nie je možné zostavovať rozpočet na želaný stav príjmov. Rozpočet sa musí nastavovať na stav, o akom vieme. Nie je možné zostavovať rozpočet s 37-miliónovou stratou. To je absurdné. -Neobávate sa, že bude Slovenský rozhlas tým, že došlo k zlúčeniu, doplácať na problémy STV? Napríklad, ako zabrániť tomu, aby sa ho nedotkli niektoré z exekúcií. Rozhlas je plne schopný prevádzkovať všetky svoje okruhy, neobávate sa, že bude nútený vzdať sa jedného, aby zaplatil dlhy STV?- Nie je to celkom možné, pretože zrušenie žiadneho vysielacieho okruhu, volá sa to teraz programová služba, nie je možné svojvoľne. To by musel prísť súhlas rady, aj na zriadenie, aj na zrušenie vysielacej programovej služby a nemyslím si, že by rozhlas mal niektorú zo svojich programových služieb rušiť. A aj keď by ju zrušil, tá úspora by bola nedostatočná na vykrytie strát, ktoré televízia má. -A viete dosiahnuť, že sa budú prípadné exekúcie týkať naozaj len STV?- Nedá sa to dosiahnuť, budú sa týkať RTVS ako celej inštitúcie. Aj rozpočet sa bude stavať pre spoločnú inštitúciu, ktorá bude mať potom rozpočty na samostatné organizačné jednotky. Čiže, RTVS prebrala na seba všetky dlhy a všetky záväzky starých organizácií. - Je teda rozhlas ohrozený?- Je v krízovej situácii. Ako samotné existenčné ohrozenie, takto to nevnímam, pretože, ak by štát chcel zlikvidovať verejnoprávne médiá, tak by to urobil elegantnejšie a možno jednoduchšie ako takýmto legislatívnym riešením. -Je to vôbec možné z hľadiska európskej legislatívy alebo európskych smerníc?- Záväzky, ktoré tam máme, nehovoria o počte vysielacích programov a nehovoria o finančnej náročnosti. Tie záväzky, amsterdamský protokol, hovoria o tom, že SR sa zaviazala držať verejnoprávne médiá v duálnom systéme a dostatočne finančne ich saturovať. A pokiaľ SR je v kríze, hospodárstvo sa začalo správať úsporne, tak sa musia začať správať úsporne aj obidve verejnoprávne médiá. A čo sa týka rozhlasu, áno, toto cítim ako problém, že rozhlasáci, ktorí nespôsobili stratu, trpia aj v tomto prechodnom období a dúfam, že naozaj bude len prechodné. Nemyslím si, že by malo dôjsť k reálnej exekúcii, to znamená k odobratiu všetkých technických prostriedkov, autoparku atď., pretože médiá by hneď prestali existovať, nemali by s čím vyrábať, takže asi veľmi skoro bude treba rokovať o vykrytí straty. Aj keď predpokladám, že na jej vykrytie bude treba predložiť reštrukturalizačný zámer. A asi na základe takýchto projektov alebo zámerov bude môcť ministerstvo kultúry a ministerstvo financií rozhodnúť, či inštitúcii záchranné koleso poskytne. -Otázkou je, či k práci na záchrannom zámere pristúpite už vy, alebo to len potiahnete v mimoriadnom režime?- Súvisí to s tým, čo som vám povedala predtým. Manažment, ktorý teraz pôsobí v RTVS, je naozaj dočasný. On má za úlohu držať systém v chode, to znamená, vysielať tak, ako boli nastavené programové služby, má za úlohu šetriť a má za úlohu riadiť inštitúciu v režime rozpočtového provizória. Ale samotný projekt reštrukturalizácie je naozaj otázkou nového manažmentu. Jediné, čo môžeme urobiť, je upozorniť na riziká. Myslím si, že dočasnému manažmentu neprináleží žiadať o špeciálnu dotáciu od štátu vzhľadom na to, že nemôže predložiť reštrukturalizačný projekt. -Pripravujete projekt, s ktorým by ste mohli kandidovať na generálnu riaditeľku RTVS, ak sa rozhodnete. Na základe čoho sa budete rozhodovať? A ak nebudete kandidovať, chcete pokračovať v Slovenskom rozhlase?- Keby som vám vedela na toto záväzne odpovedať... Faktorov je viacej, s ktorými pracujem. Je to celková situácia v RTVS, to je môj záväzok voči rozhlasu, to sú determinanty zákona, to sú všetky racionálne dôvody a sú tam, samozrejme, aj osobnostné a možno emotívne dôvody, s ktorými budem pracovať a... Ja ten projekt dokončím. -Čiže, budete kandidovať, ak budete pokladať za reálne, že dokážete realizovať projekt? Ak by ste sa rozhodli nekandidovať, chceli by ste pokračovať v rozhlase?- To nebude závisieť odo mňa, pretože ja som skončila vo funkcii generálnej riaditeľky Slovenského rozhlasu 31. decembra, takže to bude závisieť od zvoleného generálneho riaditeľa RTVS.

Copyright © TASR 2011

Zomrel David Nelson

Zomrel David Nelson

V utorok 11. januára skonal vo veku 74 rokov americký herec, režisér a producent David Nelson, známy predovšetkým zo sitcomu The Adventures of Ozzie & Harriet (1952 - 1966). Herec skonal doma v Los Angeles, príčinou boli komplikácie spojené s rakovinou hrubého čreva. Informoval o tom jeho hovorca Dale Olson. David Oswald Nelson sa narodil 24. októbra 1936 v New Yorku a vyštudoval na University of Southern California. V roku 1952 začal účinkovať v rozhlasovom programe Here Come The Nelsons, z ktorého sa ešte v tom istom roku stal televízny seriál s názvom The Adventures Of Ozzie & Harriet. Okrem Davida Nelsona v ňom hrali jeho otec Ozzie, matka Harriet Hilliard a mladší brat Rick, z ktorého sa neskôr stal rock'n'rollový spevák. Seriál, ktorý mal celkovo 435 častí, sa natáčal priamo v ich dome v Los Angeles. Po jeho skončení David Nelson pokračoval vo filmovej kariére ako herec, režisér a producent, účinkoval napríklad v snímkach Up in Smoke (1978) alebo Cry-Baby (1990). Zostala po ňom manželka Yvonne, štyria synovia, dcéra a sedem vnúčat.

© 2011, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

TOP OF THE POPS

TOP OF THE POPS
1. Tisíc a jedna noc -Markíza ; 2. TELEVÍZNE NOVINY* -Markíza ; 3. Tisíc a jedna noc -Markíza ; 4.Tisíc a jedna noc Markíza – 5. Tisíc a jedna noc - Markíza ;6. Šport* - TV JOJ; 7. NOVINY TV JOJ*- TV JOJ ; 8. NAJLEPŠIE POČASIE*- TV JOJ ; 9. Kúzelná opatrovateľka - Markíza ; 10.Športové noviny* - Markíza; 11. Počasie* - Markíza ;12. Nočné Televízne noviny* - Markíza; 13.Na pokraji smrti –Markíza;14. Lampáreň - Markíza ;15. PROMI NOVINY -TV JOJ ; 16. Nočný let - Markíza ; 17. Pošta pre teba – Jednotka; 18. Niečo nové Markíza; 19.Cumlikátor- TV JOJ ; 20.Krimi noviny* -TV JOJ .

Pozn. Pri reláciách opakujúcich sa každý deň (spravodajstvo, šport, sitcom a pod.) je uvedená relácia s najvyššou hodnotou ratingu za celý týždeň ; © Výskum programu STV

11. 1. 2011

Pokuty naše každodenné

Pokuty naše každodenné
Dve pokuty vo výške 4-tisíc eur uložila spoločnosti MAC TV, prevádzkujúcej televíziu JOJ, Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR). Najvyššiu, desaťtisícovú sankciu, dostala spoločnosť MARKÍZA-SLOVAKIA spol. s r.o. za skrytú reklamu pre odvysielanie informácie o pripravovanom programe Paľba v rámci programu Dnes z 23. marca minulého roka. Trojtisícovú pokutu dostala spoločnosť MAC TV za podporu sponzora a tisíc eur má zaplatiť za porušenie zákazu sponzorovania politickej publicistiky v relácii Lampa, odvysielanej vlani 29. júla. Okrem toho licenčná rada počas dnešného rokovania rozhodla aj o uložení sankcie spoločnosti MAC TV vo forme upozornenia na porušenie objektívnosti spravodajstva v príspevku Výpalné metódy vymáhačskej firmy, ktorý bol súčasťou Novín z 26. júna 2007. RVR začala aj niekoľko správnych konaní, jedno voči spoločnosti Markíza-Slovakia a tri voči MAC TV. Pri spoločnosti Markíza-Slovakia je možné porušenie zákona o vysielaní a retransmisii pre neoddelenú reklamu a presah reklamy v hodine, v spojitosti s odvysielaním sponzora - spoločnosti Herbacos Recordati pred a po 117. a 118. časti seriálu Ordinácia v ružovej záhrade, odvysielaných 2. novembra minulého roka. Voči MAC TV začala rada dve správne konania pre možné porušenie zákona pre neoddelenú reklamu pri odvysielaní označení sponzorov Danone a Orange. Ďalšie konanie začala licenčná rada pre možné porušenie ochrany maloletých pri odvysielaní oznámenia o vlastných programoch Česko Slovensko má talent, Profesionáli, Dievča na stráženie a Dobrá manželka, v ktorých neuviedla príslušné grafické symboly jednotného systému označovania. Ako agentúru SITA informoval riaditeľ RVR Ľuboš Kukliš, v súvislosti s prechodom na digitálne vysielanie odňala rada frekvencie č. 48 Štúrovo, č. 51 Mýto pod Ďumbierom a č. 59 Košice-Dubník spoločnosti Markíza-Slovakia. © 2011, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Zemková :"Je možné, že budem kandidovať."

Zemková :
"Je možné, že budem kandidovať."
Dočasná riaditeľka Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) Miloslava Zemková nevylučuje, že sa prihlási do voľby budúceho generálneho riaditeľa RTVS. "Je možné, že budem kandidovať," konštatovala Zemková na dnešnej tlačovej besede venovanej prvým krokom dočasného vedenia RTVS. Chce predložiť projekt riadenia a rozvoja RTVS. Pracuje na ňom, považuje to totiž za záväzok, "aby bol aspoň komparatívnym materiálom, keď už ničím iným nie". Vylúčila, že by bola politickým kandidátom. "Ja som bola vo funkcii generálnej riaditeľky Slovenského rozhlasu počas troch vlád. Tlaky všetkých troch vlád som ustála," zdôraznila. Zemková pripomenula, že v politike bola pred mnohými rokmi a nechce byť s ňou už spájaná. "Bola som asi dva roky v Demokratickej strane, kým ma tá strana nesklamala tak, že som z nej vystúpila v roku 1994," dodala a spýtala sa "budeme sa o mne baviť ako o nepolitickom človekovi až v budúcom živote?" Zemková si nemyslí, že by jej šance uspieť vo voľbe budúceho generálneho riaditeľa RTVS boli vyššie tým, že zastáva funkciu dočasnej riaditeľky RTVS. "Tým, že mám túto funkciu, mám veľmi málo času na spracovanie projektu. Denne som v práci 12 až 14 hodín. A tá druhá vec - ide o politickú voľbu. Takže ja naozaj neviem, kto to vyhrá, ale ten projekt hádam dokončím a predložím ho," povedala pre médiá. Parlamentný mediálny výbor otvoril voľbu orgánov RTVS, ktorá vznikla 1. januára zlúčením Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Urobil tak na druhý pokus v posledný možný deň, ktorý mu určuje zákon o RTVS – v noci v pondelok 10. januára. Výbor Národnej rady (NR) SR pre kultúru a médiá schválil výzvy na prihlasovanie kandidátov na funkciu generálneho riaditeľa RTVS a na podávanie návrhov kandidátov na členov Rady RTVS. Prihlášky môžu záujemcovia o šéfovanie RTVS doručiť Výboru NR SR pre kultúru a médiá do 15 dní, teda do 25. januára. Tých, ktorí splnia podmienky, pozve výbor na verejné vypočutie. Návrh kandidátov na generálneho riaditeľa RTVS predloží so svojím stanoviskom parlamentu do dvoch pracovných dní od vypočutia. Následne by poslanci mali o generálnom riaditeľovi RTVS vo verejnej voľbe hlasovať na prebiehajúcej alebo najbližšej schôdzi NR SR. Mohlo by to teda byť už vo februári alebo v marci. Rovnaký postup platí aj pre voľbu deviatich členov Rady RTVS.
© 2011, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

RTVS NEWS

RTVS NEWS
Bývalý manažment Slovenskej televízie (STV) podal 24 trestných oznámení a sedem žalôb za výroky v novinách, všetky žaloby sú na vydavateľstvá Perex a Petit Press. Žalôb pre iné dôvody, ako výroky v médiách, je podľa Zemkovej zrejme viac. "Orgány činné v trestnom konaní väčšinu trestných podaní zamietli. V niektorých ešte konajú a podľa právnych expertíz nie je možnosť stiahnuť trestné oznámenie, je ale možnosť informovať orgány činné v trestnom konaní o tom, že sa nestotožňujeme s právnym názorom ani so závermi, ktoré urobil bývalý manažment," povedala na dnešnej tlačovej besede o situácii v Rozhlase a televízii Slovenska (RTVS) dočasná riaditeľka RTVS Miloslava Zemková. List v tomto duchu poslalo dočasné vedenie RTVS na Okresnú prokuratúru Bratislava IV, ktorá bude podľa Zemkovej rozhodovať o podaní na herečku Zuzanu Fialovú. Žaloby sa však dajú stiahnuť, upozornila Zemková. "Najmä ak máme informácie o tom, že druhé strany, teda žalované strany sa chceli dohodnúť a chceli riešiť situáciu uverejnením opravy. Pri týchto žalobách budeme konať tak, že niektoré stiahneme," konštatovala dočasná šéfka RTVS. Niekoľkomiliónovú zmluvu na nákup vysielacích práv z majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji v rokoch 2012-2014, ktorú STV začala plniť ešte vlani, RTVS nezruší. Podľa Zemkovej sa dá len ťažko vypovedať, no RTVS ju v najbližších dňoch zverejní na svojej webstránke http://www.rtvs.eu. Spoločnosť Pragosport, od ktorej STV práva kúpila, so zverejnením zmluvy súhlasila. Zmluvu STV uzavrela v decembri cez sprostredkovateľskú spoločnosť Pragosport. "Zmluva bola zavkladovaná do registra zmlúv Slovenskej televízie 31. decembra, podpis generálneho riaditeľa tam je datovaný na 17. decembra," spresnila dočasná riaditeľka RTVS. Prvá splátka mala byť vo výške 500-tisíc eur a ku koncu roka 2010 bolo splatených 300-tisíc eur. Zmluva STV so spoločnosťou Towercom, a.s. na vysielanie v rámci verejnoprávneho multiplexu sa zatiaľ nezverejní. Spoločnosť je proti zverejneniu zmluvy na približne 200 miliónov eur, ktorá mala byť podľa medializovaných informácií podpísaná na 15 rokov s možnosťou predĺženia o päť rokov. "Isté však je, že budeme musieť urobiť dodatky k tej zmluve, vzhľadom k tomu, že nález Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) veľmi pravdepodobne vytkne isté nezrovnalosti v tejto zmluve," avizovala Zemková. V týchto dňoch sa uzavrie protokol z kontroly NKÚ, ktorá prebiehala minulý rok v STV. RTVS podľa Zemkovej prijme také opatrenia, aby sa chyby uvedené v protokole neopakovali. RTVS v pondelok 10. januára zrušila štyri verejné obstarávania na "Zlepšenie kvality televízie verejnej služby". Konkrétne mali byť na obstaranie: IT vybavenia, služieb externého projektového manažmentu, služieb v oblasti publicity a informovanosti a služieb v oblasti vzdelávania s celkovým predpokladaným objemom 1 618 200 eur. "Dôvodom na zrušenie všetkých týchto obstarávaní nebolo to, že bol vybratý jeden výherca, ale bolo to, že došlo k právnemu posunu, zániku STV a vzniku RTVS," konštatovala Zemková. Podľa nej si treba uvedomiť, že novovzniknutá inštitúcia má aj rozhlasovú zložku a tomu treba prispôsobiť aj verejné obstarávania.
Novej verejnoprávnej inštitúcii Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) akútne hrozia exekúcie. Dôvodom je najmä prehraný spor Slovenskej televízie (STV) so spoločnosťou Omega plus. RTVS, ktorá vznikla 1. januára zlúčením STV a SRo, sa totiž stala právnym nástupcom oboch médií a prebrala na seba všetky ich platné práva a povinnosti. "Akútne nám hrozí exekúcia zo sporu s Omega plus vo výške 5,918 milióna eur. Exekútor dostal v decembri poverenie konať a aj keď televízia urobila mimoriadne dovolanie, ten právny titul je naozaj otázny. Suma každým dňom rastie," povedala na dnešnej tlačovej besede o krokoch dočasného vedenia RTVS dočasná riaditeľka RTVS Miloslava Zemková. Ak by podľa Zemkovej došlo k hroziacej exekúcii z niekoľkokrát prehratého sporu s Omega plus, neznamenalo by to, že by RTVS prišla o úhrady za vysielanie (tzv koncesie) alebo o príspevok štátneho rozpočtu, ktorý má koncesie nahradiť už v budúcom roku. "Ale neviem si predstaviť televíziu, ktorej by niekto zobral komplet celý hnuteľný majetok, napríklad kamery a prenosové vozy a ostatné veci. To znamená, že by došlo k absolútnemu znefunkčneniu a tomuto sa samozrejme budeme snažiť vyhnúť," povedala pre médiá Zemková. Situácia bude jasnejšia, keď bude jasné, ako sa postaví k mimoriadnemu dovolaniu televízie prokuratúra. Ak by sa nedalo so spoločnosťou Omega plus dohodnúť, situáciu by mohol vyriešiť iba štát. RTVS "nie je schopná tento dlh sama vykryť," upozornila. STV právoplatne prehrala starý súdny spor s Omega Plus v lete. Spoločnosť ju žalovala pre vypovedanie zmluvy na výrobu predpovede počasia - firma ju mala vyrábať do roku 2005. Zmluvu podpísali v roku 1997 za riaditeľovania Igora Kubiša, vypovedaná bola za riaditeľa Milana Materáka. Podľa verdiktu má televízia zaplatiť firme priznanú istinu 2 826 584,88 eura a priznané trovy konania 157 397,96 eura. Tento verdikt odvolacieho Krajského súdu v Bratislave je z 22. júna 2010. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 31. augusta, suma však narastá. K 7. januáru boli podľa Zemkovej záväzky z obchodného styku RTVS 18,323 mil. eur, čo je výška aktuálneho dlhu. Pohľadávky dosahovali 2,940 mil. eur. Pritom strata z hospodárenia do konca roka 2009 bola v objeme 17,653 mil. eur. Len za rok 2010 strata dosiahla okolo 26 miliónov eur, no toto číslo bude presné pri spracovaní účtovnej uzávierky. Ide len o stratu televízie, rozhlas dlh nemá. "To znamená, že Rozhlas a televízia Slovenska prebrala stratu (kumulovanú) 43 miliónov eur," povedala. Stav v televízii bude jasnejší až po prerokovaní protokolu z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu. Malo by to byť už v najbližších dňoch, avizovala Zemková, podľa ktorej je za situáciu v STV zodpovedný jej bývalý manažment. Televízia bola zle riadená. Dočasné vedenie sa podľa Zemkovej každý deň stretáva v STV s prejavmi neúspornosti. Sú to napríklad množstvo náhrad, tiež mobilné telefóny bez limitu, autá na súkromné účely, ako dve Volvá pre generálneho riaditeľa - jedno s vodičom na pracovné účely a jedno na súkromné účely. Dočasný riaditeľ STV Ľubomír Machaj autá zapožičané do roku 2013 za reklamný čas nepoužíva. "Určite nechceme plniť reklamným časom to, čo by sme mohli získať na splátky. Je to nevýhodné," povedal pre médiá Machaj, podľa ktorého sa budú zaoberať aj možnosťou zmeny zmluvy na autá.

© 2011, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Otevřený dopis Radě České televize

Otevřený dopis Radě České televize
Vážení členové Rady České televize,
zástupci profesních odborových filmařských organizací ARAS a FITES podávají protest proti způsobu, jakým generální ředitel České televize pan Jiří Janeček na zasedání Rady ČT dne 8. prosince 2010 zneužil své funkce.
1/ Jiří Janeček formou nepravd a zmanipulovaných informací uváděl celkové náklady na výrobu pořadů, vydával je za zisk několika málo tvůrců. Součet všech rozpočtů za období mnoha let na vznik i několik set pořadů, na kterých se podílely desítky režisérů a stovky jiných profesí (honorář příslušného tvůrce představuje jen zanedbatelnou část), prezentoval, jako by tyto prostředky byly směřovány přímo několika lidem. Generální ředitel opomněl uvést, co za to ČT a jak výhodně získala (tato díla navždy a bez dalších autorských závazků ČT zůstávají). Všechny rozpočty pořadů vycházejí z obvyklých podmínek stanovených ČT, kterým se tvůrci zcela podřizují. Takový způsob záměrně nepravdivého informování Rady ČT považujeme za nedůstojný veřejné instituce. Většina signatářů s ČT navíc nespolupracuje, jsou pouze jejími koncesionáři a jde o osobnosti kulturní veřejnosti nezpochybnitelného charakteru. Pro řadu z nich jsou podobné soudy urážlivé a zcela nepravdivé.

Toto selhání generálního ředitele veřejné instituce s hlavním posláním podávání pravdivých informací však představuje cosi nebezpečnějšího. Buď jako ředitel České televize nezná rozdíl mezi rozpočtem a honorářem, nebo záměrně Radě ČT a veřejnosti lže, aby co nejvíce poškodil některé signatáře otevřeného dopisu předsedům politických stran. Obě možnosti považujeme za neslučitelné s funkcí ředitele televize veřejné služby, která ze zákona má poskytovat objektivní a ověřené informace. Tyto kroky Jiřího Janečka měly odvést pozornost od jednoho ze základních selhání vedení České televize, tj. záměru vyvést hlavní zdroj svých příjmů a nezávislosti, správu koncesionářských poplatků mimo ČT do rukou jednoho soukromého podnikatelského subjektu. Česká televize musí zůstat ekonomicky nezávislá nejen na vládě a Parlamentu, ale i na podnikatelských skupinách. Jinak by došlo k plíživé privatizaci ČT a obsah vysílání by mohl být ovlivňován podnikatelskými zájmy. ARAS a FITES budou sledovat velmi bedlivě další kroky vedení ČT a každý pokus o diskriminaci signatářů – tvůrců ihned zveřejní, aby zabránily návratu praktik totalitního režimu do chodu ČT. Generální ředitel použil – jak sám říká několikrát – citát Bertolta Brechta „ Moc má ten, kdo platí “. Pan ředitel ale není majitelem ČT, je jejím dočasným správcem a tato televize je ze zákona televizí veřejné služby, kterou si platí veřejnost svými poplatky. Obracíme se tedy na Radu ČT, aby zvážila všechny možnosti, jak ukončit angažmá Jiřího Janečka v čele České televize, které kompromituje televizi veřejné služby, snižuje její věrohodnost, porušuje své zákonné poslání. Viz: „Domnívá-li se kdokoliv z české veřejnosti, že Česká televize porušila či porušuje díky činnosti a/nebo nečinnosti generálního ředitele ČT, který je zodpovědný za její řádné fungování, své zákonné poslání, může se podle § 8 odst. 1 písm. f) zákona č. 483/1991 Sb., o České televizi, v platném znění, obrátit na Radu ČT se stížností na generálního ředitele ČT. Rada ČT o stížnosti rozhodne, zpravidla poté, co přijme od generálního ředitele o obsahu stížnosti vysvětlení.“ 2/ Žádný dialog k dramaturgickému profilu veřejnoprávní tvorby, internímu hodnocení tvorby, k hospodaření, programové struktuře a zejména pak konzultace k restrukturalizaci ( která byla tajena před zaměstnanci, veřejností, tvůrčími organizacemi…) se nekonal a vedení se o něj nejenom nepokusilo, dokonce ho odmítlo. Na žádost z května roku 2010 o schůzku byly profesní organizace odkázány na říjen roku 2010. Neuskutečnila se nikdy. Navzdory tomu, že tyto svazy léta vyzývají k zásadní proměně veřejnoprávního média, která by měla přinést nejen ekonomické výsledky, ale i programové přiblížení se k ideálu veřejnoprávní služby ČT. 3/ Zveřejnění honorářů všech autorů vítáme a deklarujeme, že pochopitelně nemáme námitek, aby tento výdaj České televize byl veřejnosti zpřístupněn. Pokud pan generální ředitel Jiří Janeček myslel svá slova upřímně (a nešlo jen o zkratkovité populistické prohlášení), a opravdu hodlá transparentně doložit hospodaření ČT s veřejnými prostředky (se cca 7 miliardami Kč., které má ČT ročně k dispozici z výběru koncesionářských poplatků), jde jen o opožděnou vstřícnou reakci na mnohaleté naléhání tvůrců i veřejnosti, vůči kterému byly vedení ČT i Rada ČT doposud zcela hluší. Vedení ČT by mělo urychleně zveřejnit finanční rozbor „zpětně, např. za uplynulých pět let“, jak navrhuje GŘ Jiří Janeček, v němž budou jasně definované: 1. Objemy finančních prostředků, investovaných do výroby vlastních programů a nakupovaných programů v rozpočtovém vztahu k celku oněch cca 7 miliard Kč (poměr investic do výsledného produktu – programů, které ČT vyrábí, a celkových disponibilních prostředků ČT): a) podíl výroby vlastních dokončených pořadů za rok / počet minut (stopáž) těchto pořadů b) podíl celkových nákladů ČT za rok / stopáž vlastních dokončených pořadů za rok c) vlastní výroba (externí + tzv. interní peníze) d) nakupované pořady e) náklady přímo související s vysíláním a výrobou (přenos signálu Radiokomunikace, správa archivu, atd.) f) režie ČT (tj. platy vedení, autoprovoz vedení a střední management, právníci, účetní, správa budov, správa IT apod.) 2. Objemy finančních prostředků, které ČT investuje do tvorby a výroby programu a provozu jednotlivých kanálů (zejména pak: poměr financí na tvorbu a výrobu programů sportovních /ČT4/ ve vztahu k programům ostatním /ČT1+2+3/). (Podotázka: Jak je v ekonomických kalkulacích ČT4 zahrnuta okolnost, že současně s vysílanými programy jsou distribuovány stovky reklam). 3. Objemy finančních prostředků, které ČT investuje do jednotlivých kategorií programů ve struktuře: a) zpravodajství b) hraná tvorba c) dokumenty d) tvorba pro děti e) vzdělávací programy f) publicistika g) velké zábavné pořady a estrády h) přenosy a záznamy ze sportovních utkání 4. Poměr objemu finančních prostředků, jakým se podílí náklady na honoráře tvůrčích profesí na nákladech jednotlivých kategorií programů. 5. Celkové náklady na výrobu jednotlivých programů nad určitý finanční limit (kupř. 2, nebo 3 mil. Kč.), s vyčíslením honorářů hlavních tvůrčích profesí v absolutním vyjádření i procentuálním poměru. Předpokládáme, že GŘ ČT J. Janeček měl na mysli vyčíslení honorářů všech tvůrců, nejen signatářů „Otevřeného dopisu“. 6. Objemy finančních prostředků, které byly a jsou v jednotlivých letech investovány do tvorby a výroby programů, zadávaných jednotlivým externím producentům a firmám. 7. Objemy finančních prostředků, které byly a jsou investovány do konkrétních koprodukcí s externími producenty a firmami nad určitý finanční limit (kupř. 500 tisíc Kč) s tím, že bude zároveň zveřejněn celkový rozpočet programu a poměr mezi náklady ČT a vkladem koproducenta a výsledný podíl na právech ČT a externích producentů a firem. 8. Objem finančních prostředků, které byly a jsou investovány do různých druhů externí poradenské činnosti (externí služby účetní, daňové, právní, konzultantské, poradenské, zprostředkování kupř. obchodů nebo služeb, dále studie, odborné posudky, projekty zpracovávané externě; výdaje na propagaci v případech, kde ČT platila za vlastní propagaci někomu druhému a poskytnuté zálohy na všechny výše uvedené kategorie). 9. Rozbor nákladů, dle bodu 8), zveřejnit: a) v agregované podobě pro jednotlivé kategorie činností; b) konkrétně u činností nad určitý finanční limit. 10. Objem finančních prostředků, investovaných do zahraniční prezentace vlastní produkce ČT: a) plné náklady spojené se zahraniční prezentací ČT (služební cesty, hrazené účastnické poplatky, pronájmy stánků apod.) b) výnosy z prodeje práv k pořadům ČT a z prodeje ostatních produktů do zahraničí 11. Celkové roční odpisy v bilanci ČT a z toho: a) odpisy technologií a zařízení pro výrobu pořadů a vysílání; b) celkové roční výdaje na investice a z toho: c) investice do technologií a zařízení pro výrobu pořadů a vysílání Uvítali bychom, kdyby součástí takové analýzy z hlediska veřejnoprávních priorit bylo zdůvodnění vedení ČT a Rady ČT pro upřednostnění zřízení kanálu ČT4 v době, kdy veřejnoprávní televize nemá (a patrně v dohledné době ani nebude mít): a) veřejnoprávní kanál dokumentů (typu Spektrum, Viasat History, Viasat Nature, Nacional geografic, Discovery, Doku cs; BBC Lifestyle, Animal Planet apod.); b) veřejnoprávní kanál pro děti (typu Disney Channel; CBeebies BBC apod.); c) kanál pro experimentální tvorbu (typu ARTE, ART Channel apod.). Taková ekonomická analýza je pro posouzení, jak ČT plní veřejnoprávní úlohu, zcela zásadní. Vytváří přehled nejen o úrovni hospodaření, ale především o hierarchii priorit. Tvůrčí pracovníci takové rozbory v zájmu transparentnosti požadovali marně již řadu let. Data nebyla vedením ČT nikdy poskytnuta pod záminkou různých „utajovacích“ klauzulí ve smlouvách. Současně jsme přesvědčeni, že tato analýza by měla být součástí výroční zprávy Rady České televize Poslanecké sněmovně Parlamentu ČR. Proto podstupujeme tento dopis předsedům politických stran. Radu ČT, jako orgán veřejnosti, která má kontrolovat dle zákona Českou televizi žádáme, aby se vážně naším dopisem zabývala a nehájila jen zájmy své a vedení České televize. ARAS, předseda doc.Mgr. Petr Kaňka, Karlovo nám.19, 120 00 Praha 2 . FITES, místopředseda MgA. Ivan Biel, Pod Nuselskými schody 3, 120 00 Praha 2 Na vědomí: Poslanecká sněmovna Parlamentu ČR ,Předsedové politických stran

10. 1. 2011

Výzvy Výboru NR SR pre kultúru a média

Výzvy Výboru NR SR pre
kultúru a média
Parlamentný mediálny výbor otvoril voľbu orgánov Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS), ktorá vznikla 1. januára zlúčením Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Urobil tak na druhý pokus v posledný možný deň, ktorý mu určuje zákon o RTVS – v noci v pondelok 10. januára. Výbor Národnej rady (NR) SR pre kultúru a médiá schválil výzvy na prihlasovanie kandidátov na funkciu generálneho riaditeľa RTVS a na podávanie návrhov kandidátov na členov Rady RTVS. Na nočnom rokovaní, ktoré na žiadosť predsedu NR SR Richarda Sulíka (SaS) zvolal predseda výboru Dušan Jarjabek (Smer-SD) na 21:30 sa zúčastnilo aj s Jarjabkom osem z 13 členov výboru. Napriek tomu, že šéf výboru Jarjabek po otvorení rokovania a schválení programu rokovanie výboru opustil a jeho vedenie prenechal podpredsedníčke Magdaléne Vášáryovej (SDKÚ-DS), mal výbor dostatok hlasov na schválenie oboch výziev. Za výzvy hlasovali všetci siedmi členovia, ktorí prišli, vrátane jediného prítomného opozičného poslanca Rafaela Rafaja z SNS. Okrem neho výzvy podporili: Jozef Viskupič (SaS), Tomáš Galbavý (SDKÚ-DS), Magdaléna Vášáryová (SDKÚ-DS), Katarína Cibulková (SDKÚ-DS), Pavol Abrhan (KDH) a László Nagy (Most-Híd). Na rokovaní sa nemohla zúčastniť členka výboru Jana Kiššová (SaS). Piati poslanci výboru za opozičný Smer-SD ešte pred prvým - obedňajším pondelkovým rokovaním výboru o výzvach avizovali, že sa nebudú aktívne zúčastňovať na rokovaní výboru o voľbe šéfa RTVS, považujú ju totiž za spolitizovanú. Na obedňajšom rokovaní sa o výzvach nerokovalo. Koalícia totiž mala len 5 členov, čo nestačilo na prehlasovanie pätice zo Smer-u. Výbor tak na prvý pokus neschválil ani program. “Opäť sa ukázalo, aký zbytočný cirkus opozícia na čele s pánom Jarjabkom robila. Je to cirkus, ktorý určite nie je na prospech občanov,“ povedal po schválení oboch výziev pre médiá minister kultúry Daniel Krajcer (SaS). Podľa Krajcera to dopadlo tak, že proces reformy verejnoprávnych médií “takýmito politickými hrami pána Jarjabka a jeho kolegov z výboru za stranu Smer“ ohrozený nebude. Správanie sa členov mediálneho výboru za Smer v otázke voľby vedenia RTVS považuje minister za ukážku toho, že členovia mediálneho výboru za Smer-SD nekonajú v záujme občanov, “ale zjavne konajú v záujme niekoho iného a v záujme predlžovania toho marazmu, ktorý predovšetkým v Slovenskej televízii po sebe, po svojom vládnutí zanechali“. Členovia mediálneho výboru sa zároveň na pondelkovom nočnom rokovaní uzniesli, že na budúci týždeň si na rokovanie výboru pozvú dočasnú riaditeľku RTVS Miloslavu Zemkovú a dočasného šéfa STV Ľuboša Machaja. Člen výboru Pavol Abrhan totiž upozornil, že RTVS funguje až do zvolenia generálneho riaditeľa a rady bez kontrolných orgánov. Výbor NR SR pre médiá a kultúru by sa na rokovaní preto chcel oboznámiť sa so stavom v RTVS a zvlášť v STV. Výzvy na kandidátov na šéfa RTVS a členov rady RTVS sa zverejnili vo vysielaní RTVS a sú tiež na webstránke NR SR. Sú dostupné na : http://www.nrsr.sk/vybormedia/vyzva1.pdf, http://www.nrsr.sk/vybormedia/vyzva2.pdf a na http://www.rtvs.eu/. Prihlášky môžu záujemcovia o šéfovanie RTVS doručiť Výboru NR SR pre kultúru a médiá do 15 dní, teda do 25. januára. Tých, ktorí splnia podmienky, v prípade generálneho riaditeľa - medzi inými ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej päťročnú odbornú prax v oblasti riadenia, pozve mediálny výbor na verejné vypočutie. Návrh kandidátov na generálneho riaditeľa RTVS predloží výbor so svojim stanoviskom parlamentu do dvoch pracovných dní od vypočutia. Následne by poslanci mali o generálnom riaditeľovi RTVS vo verejnej voľbe hlasovať na prebiehajúcej alebo najbližšej schôdzi NR SR. Mohlo by to teda byť už možno vo februári alebo v marci. Rovnaký postup platí aj pre voľbu prvých, deviatich členov Rady RTVS. Po týchto aktoch chce minister kultúry Daniel Krajcer začať so širšou diskusiou o obsahu, precíznejším zadefinovaním verejnoprávnosti a verejného záujmu a na rad sa dostane aj príprava financovania.
© 2011, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

.