22. 11. 2011

Kto pôjde odpočí /ú/vať 6 ?

Kto pôjde odpočí /ú/vať 6 ?
Údajné odpočúvanie riaditeľa spravodajskej televízie TA3 Michala Gučíka nemalo súvisieť s jeho prácou v médiách. Dôvodom má byť podozrenie z ekonomickej kriminality. Informuje o tom dnes portál Topky.sk, ktorý sa odvoláva na dokumenty, ktoré má k dispozícii. Podľa Topiek sudca neodsúhlasil odposluchy telefónu samotného Gučíka, ale jeho firmy, ktorá je podozrivá z pokusov o podplácanie na ministerstve obrany. "Dôvodom sú podozrenia z páchania ekonomickej kriminality, ktoré sa majú buď potvrdiť, alebo vyvrátiť," citujú Topky dokumenty. Na základe týchto faktov mal začiatkom februára 2011 vydať sudca z Trenčína súhlas s odpočúvaním telefónu registrovaného na firmu ENTER AD, kde je Gučík konateľom. "Ja neviem, neviem, aký mám ten telefón, neviem," reagoval Gučík pre portál, keď sa ho pýtali, či môže potvrdiť, že odpočúvané mobilné číslo je registrované na jeho firmu. Podľa šéfa televízie súvisí údajné odpočúvanie s jeho nástupom do funkcie riaditeľa. Ministerstvo obrany zistenia Topiek odmietlo komentovať. "Všetko, čo sme mohli povedať, sme aj povedali. Ďalej to nechávame na vyšetrovacie orgány. Naďalej však trváme na tom, že všetky odposluchy sa dejú so súhlasom sudcu," uviedol pre portál hovorca ministerstva obrany Ivan Rudolf. Kauza odpočúvaných novinárov bude mať právnu dohru aj zo strany nepriamo zúčastnených. Uvádza to dnešné vydanie denníka Pravda v článku Žalobu podá aj Šufliarsky. Odpočúvaní redaktori totiž v rámci svojej každodennej práce prišli do kontaktu aj s desiatkami ďalších ľudí z prostredia justície, politiky, či s inými verejnými činiteľmi. Za takýto únik informácií by preto podľa nich mala byť vyvodená zodpovednosť. Žalobu sa rozhodol podať prokurátor Peter Šufliarsky, ktorého prepis hovoru s redaktorkou Vandou Vavrovou má Pravda k dispozícii. Rozprávajú sa v ňom o vražde bývalého šéfa Dozornej rady Tiposu Romana Ožvolda. Šufliarsky podnet podá, "pretože takéto veci v našom štáte nemajú obdoby a podľa mediálnych informácií ide o hrubé porušenie zákona," uvádza okrem iného dnešná Pravda. Minister obrany Ľubomír Galko (SaS) by mal pre kauzu údajne nelegálneho odpočúvania novinárov odstúpiť zo svojho postu vo vláde. Ak tak neurobí, konať by v tomto prípade mala premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) alebo prezident SR Ivan Gašparovič. Pre TASR to dnes uviedol politológ Michal Horský. "Po jeho včerajšom (21.11.) verejnom vystúpení na tlačovke, vrátane toho, ako z tej tlačovky odišiel, domnievam sa, že pre pána ministra Galka niet iného čestného riešenia, ako zobrať politickú zodpovednosť a odstúpiť," povedal. Súčasne však dodal, že s väčšou pravdepodobnosť tak sám neurobí a proti vlastnému ministrovi sa bude musieť postaviť vláda alebo prezident. "Je však skutočne problém, ako z vlády, ktorá nemá dôveru parlamentu, možno ešte druhýkrát odsunúť ministra," dodal. Prípadný odchod šéfa silového rezortu z vlády však podľa Horského nebude nevyhnutne znamenať koniec jeho politickej kariéry. Galkovu budúcnosť vidí tesne spojenú s SaS, a to bez rozdielu či sa liberáli do parlamentu dostanú, alebo nie. Politický analytik Ján Baránek si pritom nemyslí, že by medializovaná kauza mohla nejako vážnejšie poškodiť volebné preferencie SaS. Bežní občania podľa neho tento prípad nevnímajú až tak citlivo ako novinári. "Na tieto veci voliči nie sú až tak hákliví ako na korupčné kauzy... Oni to berú ako spory v rámci elít, takže nemyslím si, že by to nejakým zásadným spôsobom mohlo SaS poškodiť," konštatoval. Opatrnejší v predpovediach bol sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus. Kauza podľa neho ešte nie je celkom ukončená a predpokladá, že sa môže ešte v ďalších dňoch vyvíjať. "Zatiaľ neviem predpokladať, či to môže prípadne mať aj vplyv na oslabenie preferencií SaS," uviedol. Minister obrany Ľubomír Galko (SaS) vyvodí personálnu zodpovednosť a následne odstúpi, ak sa preukáže, že čo i len jeden z odposlcuhov realizovaných na pôde ministerstva obrany (MO) prebehol bez súhlasu sudcu. Vyhlásil to pred dnešným mimoriadnym rokovaním Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, kde prišiel poslancom vysvetliť kauzu údajného odpočúvania novinárov Vojenským obranným spravodajstvom (VOS). "Idem ich v medziach zákona informovať o celej situácii. "Niektoré veci môžem povedať, niektoré nie," avizoval minister. Podľa jeho slov má parlamentný výbor k dispozícii počty všetkých odposluchov, ktoré boli realizované na pôde MO. Martin Fedor (SDKÚ-DS) je zvedavý, aké postoje Galko zaujme. "Prvá a základná otázka, ktorú budeme riešiť, je, či došlo k legálnemu alebo nelegálnemu odpočúvaniu a aké boli dôvody, že práve novinári sa stali nepriateľom štátu číslo jeden," povedal. Predseda výboru Peter Žiga (Smer-SD) avizoval, že od ministra čaká jednoznačné vysvetlenie. On sám sa neobáva, že Galko otázky poslancov odbije tým, že ide o utajované skutočnosti, o ktorých nemôže informovať. "Táto miestnosť výboru je zabezpečená na úroveň tajné, čiže my ako poslanci máme možnosť oboznamovať sa s tajnými informáciami. Podľa tých, ktoré boli včera v médiách, sa jedná o veci vyhradené a dôverné, tak som zvedavý, s akým argumentom príde. Pán minister musí mať sám záujem, aby vysvetlil túto kauzu," dodal Žiga. Denníky Pravda a Nový Čas v pondelok (21.11.) priniesli informáciu o tom, že vojenské spravodajstvo malo odpočúvať a možno aj sledovať vybraných novinárov, a to až do polovice októbra, keď padla vláda. Medzi sledovanými osobami sa spomína generálny riaditeľ spravodajskej televízie TA3 Michal Gučík, ako aj trojica redaktorov domáceho spravodajstva Pravdy. Minister obrany Ľubomír Galko (SaS) vyhlásením, že podá trestné oznámenie pre podozrenie z úniku informácií, nepriamo potvrdzuje relevantnosť zverejnených materiálov. Politickú zodpovednosť však nesie za to, že boli odpočúvaní novinári, aj za to, že informácie o odpočúvaní unikli. Vyplýva to z vyjadrení predsedu ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara, ktoré TASR poskytol riaditeľ odboru verejnej mienky ĽS-HZDS Stanislav Háber. "Galko sa nebráni tomu, že informácie unikli. Aj dáva podnet na stíhanie pre únik informácií. Nedáva podnet preto, že je to falošné obvinenie," konštatoval Mečiar. "To znamená, že ak únik informácií bol, ak to aj bolo schválené súdmi, za únik informácií nesie zodpovednosť Galko," dodal líder ĽS-HZDS. Upozornil, že minister pri nástupe do funkcie urobil vo Vojenskom obrannom spravodajstve (VOS) "rozsiahle výmeny a menoval ľudí, ktorým on dôveruje, na základe osobného rozhodnutia". "Druhá zodpovednosť je, že títo ľudia boli odpočúvaní. Ak boli odpočúvaní, musí byť preskúmaná príčinná súvislosť už z trestného činu zneužitia právomocí verejného činiteľa. A to je jedno, kým po tejto osi. Či je to ten, čo navrhoval odposluch, realizoval odposluchy, alebo sudca, ktorý dával súhlas," vyhlásil Mečiar. "To je trestnoprávna rovina. Ale politicky je znovu zodpovedný Galko. Zasa z toho priestoru niet úniku," upozornil. Dôležitý je aj obsah prepisov odpočúvaných telefonátov. "Ak armáda odpočúva civilistov, tak musí ísť o veci súvisiace s vojenstvom. A ak nie, v rámci súčinnosti je povinná odstúpiť to buď SIS, alebo polícii. Ale nevykonáva úkony voči civilným osobám samostatne, keď nejde o obranu štátu," zdôraznil Mečiar. Dodal, že minister Galko je, paradoxne, už teraz odvolaný a je len poverený vedením rezortu, čo stavia do budúcnosti otázku formy vyvodenia jeho politickej zodpovednosti. "To nesúvisí len s tým, že to je voči novinárom a novinári sa musia brániť, lebo sa cítia ohrození všetci. Je to aj voči ľudským právam každého občana na dôvernosť informácií," vyhlásil Mečiar. "To sa potom môže stať komukoľvek, kto sa môže odpočúvať. Naladia sa stanice a urobí sa z kohokoľvek – čokoľvek. Akýkoľvek súkromný rozhovor môže mať výňatok a novú konštrukciu slov. Z toho vyjdú tak šialené veci, že to prosto ohrozuje systém fungovania akejkoľvek demokracie. Každá demokracia potrebuje tieto služby kontrolovať. Inak sa stanú samoúčelné a všetko ovládajúce," uzavrel predseda ĽS-HZDS. Copyright © TASR 2011