DALITO!

21. 8. 2010

Chuck Norris vie deliť nulou, ale v skutočnosti stačí, ak sa na nulu len pozrie a nula sa sama rozpadne

Chuck Norris vie deliť nulou, ale v skutočnosti stačí,
ak sa na nulu len pozrie a nula sa sama rozpadne

V prípade predaja majetku verejnoprávnych médií alebo možností ich privatizácie existujú len technické problémy. Pre TASR to povedal riaditeľ inštitútu Ineko Peter Goliaš v reakcii na vyjadrenie generálnej riaditeľky Slovenského rozhlasu (SRo) Miloslavy Zemkovej, ktorá vo svojom vyhlásení uviedla, že štát nemôže predať žiadny majetok rozhlasu ani televízie, ako to navrhujú analytici, lebo ho nevlastní. "SRo je verejnoprávna inštitúcia a je tak pod silným vplyvom politickej reprezentácie riadiacej štát," zdôvodnil svoj postoj Goliaš. Zemková vo svojej reakcii na analýzu zameranú na to, do akej miery sú spoločnosti s majetkovou účasťou štátu finančným prínosom alebo záťažou, uviedla, že jej autori zabudli poukázať na fakt, že SRo v poslednom období hospodári so ziskom a nepodieľa sa tak na zvyšovaní deficitu verejných financií. Goliaš na to odpovedá, že túto informáciu, naopak, poskytli v texte, ako aj v tabuľke venovanej verejnoprávnym médiám. Navrhované riešenia situácie s verejnoprávnymi médiami, a to privatizácia alebo uvoľnenie obmedzení v reklame, môžu podľa Zemkovej spôsobiť zánik rovnovážneho duálneho mediálneho systému verejnoprávnych a súkromných médií, ktoré napĺňajú rozdielne úlohy. Súkromné sú podľa nej podnikateľské projekty a ich primárnym existenčným a zákonným cieľom je vytvárať zisk. Verejnoprávne médiá sú naopak neziskové, pričom ich hlavným cieľom je plniť zákonom určené úlohy a preto nemôžu vysielať čo chcú, ako chcú a kedy chcú. Riaditeľ Goliaš na margo toho poznamenal, že z návrhu inštitútu vyplynulo, že štát by mohol definované služby nakupovať vo verejných tendroch a to aj od súkromných médií. Generálna riaditeľka SRo si myslí, že prípadný súkromný vlastník nebude ochotný plniť niektoré z úloh, ktoré rozhlas alebo televízia v súčasnosti zo zákona realizujú, pretože sú vopred stratové. Zároveň dodáva, že ak by sa niekto na to podujal, bolo by to minimálne o 20 percent drahšie ako v súčasnosti. Goliaš v tomto prípade konštatoval, že je otázne, či by bolo lacnejšie financovanie cez účelové štátne dotácie v tendroch alebo cez verejnoprávne inštitúcie. "Chce to analýzu," podčiarkol. Návrh na zrušenie obmedzení v reklame považuje Zemková za možný likvidačný krok pre súkromné médiá. "Ak by štát skutočne povolil vo verejnoprávnych médiách sedemnásobne vyšší objem komerčnej reklamy, teda taký, aký majú súkromné médiá, tak ohrozí existenciu súkromných médií, lebo reklamný koláč je len jeden a ten v krízovom období nekysne, ale naopak je z roka na rok menší," vyzdvihla Zemková. Goliaš tvrdí, že znižovanie deficitu verejných financií je podľa neho dôležitejší faktor než úbytok reklamy v súkromných médiách. "Reklama tiež dáva signál o záujme divákov," odpovedal a dodal, že to má vplyv aj na potenciálne financovanie médií súkromným sektorom. "Chcem zdôrazniť, že naše odporúčania majú všeobecný charakter a ponúkajú viacero možností, nie len privatizáciu," uzavrel Goliaš. Analýzu hospodárenia najvýznamnejších spoločností s majetkovou účasťou štátu zostavil inštitút Ineko v spolupráci s analytikom Slovenskej sporiteľne Michalom Mušákom. Vyplynulo z nej, že najväčšie riziko pre verejné financie spomedzi štátom ovládaných spoločností predstavujú železnice, zdravotnícke zariadenia a verejnoprávne médiá. Copyright © TASR 2010

Reklamná pauza, teraz sa môžete ísť,,,

Reklamná pauza, teraz sa môžete ísť...

20. 8. 2010

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS
Na Ukrajine je už viac ako týždeň nezvestný popredný novinár, ktorý bol známy ako vytrvalý kritik súčasného prezidenta Viktora Janukovyča. Ako píše internetová stránka Rádia Slobodná Európa/Rádia Sloboda (RFE/RL), Vasyla Klymenteva videli jeho kolegovia naposledy v Charkove 11. augusta, keď odchádzal na stretnutie, na ktorom mal získať fotografie nehnuteľností vo vlastníctve šéfa miestneho daňového úradu. Ďalší svedok tvrdí, že krátko po stretnutí videl novinára nasadať do cudzieho BMW. Odvtedy ho nik vrátane príslušníkov jeho rodiny nevidel. Charkovská polícia sa domnieva, že mohlo ísť o úkladnú vraždu. Klymentev je šéfredaktorom týždenníka Novyj Styl, ktorého novinári sa podieľali na odhalení viacerých káuz spojených so súčasnou mocou.

Televíznu moderátorku juhoafrickej verzie kvízu The Weakest Link známeho v Českej republike ako Nejslabší! Máte padáka!, našli mŕtvu v jej dome. Polícia zatiaľ nevie, či sa 45-ročná Fiona Coyne zabila sama alebo jej niekto pomohol. "Vyšetrovanie je stále otvorené a príčinu smrti budeme vedieť určiť až neskôr," uviedol kapitán Stephen Knap. Coyne pôsobila aj ako herečka a autorka hier. Aby získala prestížne moderátorské miesto, porazila 500 ďalších uchádzačov. Keď prácu dostala, letela do Londýna, aby mohla trénovať s moderátorkou britskej verzie programu Anne Robinson. V Juhoafrickej republike bola zbožňovaná a zároveň obávaná. Informácie zverejnila webová stránka news.bbc.co.uk.

© 2010, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané. Ostrieľaného britského reportéra Raya Goslinga, ktorý vyhlásil v televíznom dokumentárnom filme, že vykonal eutanáziu svojho zomierajúceho milenca, obvinili z mrhania časom polície. Oznámila to dnes britská prokuratúra. Prokurátorka Helen Allenová informovala, že obvinený 70-ročný Gosling sa postaví pred súd 14. septembra. V programe britskej spravodajskej stanice BBC Gosling vo februári povedal, že zadusil svojho partnera, ktorý zomieral na AIDS. Reportér neuviedol meno muža ani miesto a čas incidentu. Prokurátorka oznámila, že polícia po odvysielaní dokumentárneho filmu uskutočnila rozsiahle vyšetrovanie prípadu a dospela k záveru, že neexistujú žiadne dôkazy potvrdzujúce Goslingovo priznanie. Namiesto toho však novinára a aktivistu za práva homosexuálov obvinili zo zbytočného zamestnávania polície, za čo môže dostať maximálny trest šesť mesiacov väzenia. Informovala agentúra AP.

Copyright © TASR 2010

Zomrel Efraim Sevela

Zomrel Efraim Sevela
Rusko-izraelský autor, režisér, scenárista a významný predstaviteľ rusko-židovskej literatúry Efraim Sevela zomrel vo veku 82 rokov v Moskve. Vo štvrtok to médiám potvrdil ruský literárny kritik Leonid Katsis. Spisovateľ, pôvodným menom Efim Drabkin, sa narodil v roku 1928 v Bielorusku. V roku 1971 sa presťahoval do Izraela a následne žil v USA, Londýne a Paríži, až kým sa v roku 1991 definitívne neusadil v Moskve. "Efraim Sevela symbolizoval to, čo sa nazýva rusko-židovská literatúra," povedal Katsis pre rozhlasovú stanicu Echo Moskvy.

© 2010, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇA

„TV Markíza považuje vystúpenie pána Ledeckého za veľmi nevhodné. Vie, že DOD navštevujú rodiny s deťmi, preto nás jeho sprievodný program , o ktorom náš štáb nemal informácie, zaskočil. Všetkým návštevníkom DOD sa ospravedlnujeme.“ Oľga Dúbravská, hovorkyňa Markízy

" Od jedného večera som Klub spisovateľov celkom prestal navštevovať, presnejšie od chvíle, keď ma verejne urazil potúžený Tomáš Janovic, lebo sa zrejme, ako viacerí iní, potreboval verejne dištancovať od kamaráta, čo si dovolil mať iné názory ako vtedajšia spisovateľská „smotánka“ v čele s tými, ktorí to vždy mali dobré s každým režimom. " Ivan Hudec

„V tejto kauze je ťažké hľadať hlavného vinníka, ale nesúhlasím, že ním je SFZ. Dnešný stav, keď má práva kúpené spoločnosť s 280 000 abonentmi, je odrazom toho, ako je chápaný futbal v slovenskej spoločnosti a aký majú záujem relevantné domáce televízne spoločnosti oň. Takže realita - samotná reprezentácia Slovenska stojí ročne viac ako dva milióny eur. Štadión má kapacitu 10-tisíc divákov, pri cenách vstupeniek 10, 15 a 30 eur, ktoré médiá často označujú za vysoké, je zisk zo vstupného len malá časť financií na pokrytie činnosti národného tímu. A za televízne práva ponúka verejnoprávna televízia, ktorá by mala vysielať zápasy reprezentácie vo verejnom záujme a aj takýmto spôsobom podporovať slovenský šport, takú čiastku, že zväz nemá z čoho činnosť národného tímu vyfinancovať. Preto tu bola a je snaha televízne, marketingové, reklamné a vysielacie práva skomercializovať. To nie je kupčenie, ako som o tomto kroku niekde čítal, to je normálne využitie komerčných práv v zmysle zákona o športe, na základe elementárnej podnikateľskej činnosti.“ František Laurinec

19. 8. 2010

Amatéri z INEKA

Amatéri z INEKA
AD INEKO: Stratové štátne firmy vlani zvýšili deficit o 1,1 % HDP Alebo: Naozaj sme balvan na verejnom dlhu?

Médiami prebehla na prvý pohľad seriózna správa, že najväčšie riziko pre verejné financie spomedzi štátom ovládaných spoločností predstavujú železnice, zdravotnícke zariadenia a verejnoprávne médiá, lebo tieto inštitúcie dlhodobo zvyšujú deficit verejných financií. Vyplýva to z analýzy hospodárenia najvýznamnejších spoločností s majetkovou účasťou štátu, ktorú zostavil inštitút INEKO v spolupráci s analytikom Slovenskej sporiteľne Michalom Mušákom. Objavilo sa aj označenie verejnoprávnych médií za balvan na verejnom dlhu. Slovenský rozhlas dôrazne odmieta takúto zovšeobecňujúcu interpretáciu, lebo: 1.Teší nás síce, že analytici skúmali Slovenský rozhlas medzi najvýznamnejšími spoločnosťami no mrzí nás, že nepostrehli zásadnú skutočnosť – že Slovenský rozhlas nie je ani štátom ovládaná spoločnosť a nemá ani žiadnu majetkovú účasť štátu. Štát nemôže predať žiadny majetok rozhlasu ani televízie, ako to navrhujú analytici, lebo ho nevlastní. Musel by najskôr opäť zoštátniť obe médiá spolu s ich majetkom a až potom by ho mohol rozpredať. Rovnako by musel postupovať, ak by tieto médiá chcel sprivatizovať. Slovenskému rozhlasu štát v súčasnosti platí výlučne tie výkony a služby, ktoré si u rozhlasu zmluvne objednal a ktoré rozhlas vyrába a vysiela v záujme štátu. Ide o 14,7 % všetkých príjmov rozhlasu. Ostatné výkony a služby rozhlasu si platí verejnosť zákonnými úhradami. Štát teda rozhlas nevlastní, neriadi a nedotuje, len ho parciálne financuje a to v oblasti, ktorá je jeho vlastným (štátnym) záujmom. 2.Ak skutočne bolo cieľom analýzy inštitútu zistiť, nakoľko sú skúmané spoločnosti pre štát finančným prínosom či záťažou, tak už len zaradenie médií verejnej služby do skúmanej vzorky bolo scestné – verejnoprávne médiá nikdy neboli zamýšľané ako podnikateľské subjekty a ani nepodnikajú, ich cieľom nie je vytvárať zisk a odvádzať ho štátu, ale plniť zákonné úlohy vo verejnom záujme v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania – také, aké nemôžu a nemusia plniť súkromné médiá. Rozhlas napriek tomu v poslednom období hospodári so ziskom (rok 2009, prvý polrok 2010), nijako sa teda nepodieľa na zvyšovaní deficitu verejných financií. To analýza neuviedla.3.Analytici pravdepodobne tiež nepostrehli, že štát rozpočtuje úhrady za služby VP médií („koncesionárske poplatky“) ako príjem verejných financií, napriek tomu, že nejde o príjem štátu, ale nezávislých médií verejnej služby. Ak by to postrehli, museli by skonštatovať, že výdavky štátneho rozpočtu pre VP médiá sú mnohonásobne nižšie ako tento príjem. Naozaj ide o deficit? Veď štát si „privlastnil“ celý cudzí príjem, no výdavok na vlastný záujem považuje za deficit? 4.Poznámka: ak štát skutočne zruší úhrady („koncesionárske poplatky“), tak z príjmovej kapitoly rozpočtu verejnej správy vypadne cca 100 miliónov „privlastnených“ eur a zároveň ďalších cca 100 miliónov eur pribudne vo výdavkovej kapitole rozpočtu verejnej správy. Až potom sa budeme baviť o skutočnom balvane v štátnom rozpočte, ktorým sa stanú verejnoprávne médiá. 5.Nie je slušné všetky veľké spoločnosti, na ktorých financovaní sa akýmkoľvek spôsobom podieľa štátny rozpočet, hádzať do jedného vreca. A keď už aj v tom vreci nahádzané sú, tak správa má znieť korektne: „Najväčšie riziko pre verejné financie spomedzi štátom ovládaných alebo čiastočne financovaných spoločností sú zle riadené spoločnosti a tiež chybné zásahy samotného štátu do ich riadenia.“ Stanovisko k návrhom analytikov – vo verejnoprávnych médiách buď uvoľniť obmedzenia v reklame, alebo ich privatizovať s tým, že sa vyčlenia úlohy, ktoré sa od médií očakávajú: 1.Európsky trend je opačný – znižuje sa podiel reklamy vo VP médiách. Výnos z reklamy vo VP médiách je totiž len doplnkovým zdrojom príjmu (na rozdiel od súkromných médií), cez reklamu sa tu realizuje najmä partnerská podpora kultúrnych, sociálnych a neziskových projektov. Ak by štát skutočne povolil vo VP médiách sedemnásobne vyšší objem komerčnej reklamy, teda taký, aký majú súkromné médiá – tak ohrozí existenciu súkromných médií, lebo reklamný koláč je len jeden a ten v krízovom období nekysne, naopak – je z roka na rok menší. 2.Privatizácia verejnoprávnych elektronických médií by znamenala zánik duálneho mediálneho systému, ktorý Slovenská republika postupne buduje od roku 1990. Vtedy po dlhých rokoch socialistického fungovania výlučne štátnych médií umožnila vznik prvého súkromného rádia (FUN RADIO) a neskôr štátne médiá odštátnila – nastavila ich ako národné verejnoprávne nezávislé inštitúcie. Duálny systém má svoje opodstatnenie: súkromné médiá sú podnikateľské projekty, ich primárnym existenčným a zákonným cieľom je vytvárať zisk. Verejnoprávne médiá sú neziskové inštitúcie, ich primárnym cieľom je plniť zákonom určené úlohy – nemôžu vysielať čo chcú, ako chcú a kedy chcú. Systém je pomerne rovnovážny, zrušením hociktorého prvku v systéme elektronických médií sa v mediálnom priemysle vytvorí diera – súkromné médiá nenahradia úlohy VP médií a platí to aj naopak. Zrušením VP médií zrušíte aj možnosť voľby pre poslucháčov a divákov. 3.Vyčlenenie úloh zo zákona (len v špeciálnych zákonoch ako sú zákon o STV, o SRo, o vysielaní a retransmisii je takýchto špecifických úloh asi päťdesiat) pre prípadných budúcich súkromných vlastníkov Slovenského rozhlasu bude problematické: ak má súkromný vlastník vytvárať zisk, ťažko môže z reklamného príjmu napríklad zriaďovať a riadiť umelecké telesá, spravovať 85 ročný niekoľkokilometrový archív, digitalizovať ho, plniť úlohy depozitára, držať odbornú knižnicu, vyrábať a vysielať dramatické diela, realizovať pôvodnú slovenskú tvorbu, vysielať do zahraničia v piatich svetových jazykoch, vyrábať a vysielať v šiestich jazykoch národnostných menšín, držať sieť zahraničných a regionálnych spravodajcov, plniť informačné a komunikačné úlohy v období ohrozenia štátu, držať detské spevácke a dramatické telesá a podobne. Ťažko ho donútite vysielať koncerty vážnej hudby, ľudovú hudbu, dychovku, a vôbec všetky iné než mainstreamové druhy hudby, vysielať náučné a vzdelávacie programy, aktívne pôsobiť v medzinárodných organizáciách... Súkromného majiteľa do takýchto úloh štát teda nedonúti, ak si však takéto služby uňho objedná, tak ich bude musieť aj zaplatiť – opäť len zo štátneho rozpočtu. Čo ušetrí? Nič. Bude to drahšie najmenej o 20%. Záver: návrhy analytikov v oblasti VP médií sú technokratické, simplicitné (úzko špecializovaný a navyše pomýlený uhol pohľadu) a nebezpečné, lebo sa naozaj dajú realizovať. Žiadny civilizovaný štát však nerieši kritickú situáciu vo verejnom rozpočte tak, že rezignuje na svoju povinnosť umožniť voľbu aj v oblasti elektronických informácií, vzdelávania, zábavy, alebo na povinnosť držať a spravovať kultúrne dedičstvo či audiovizuálnu pamäť národa, a to tak, že tieto povinnosti hodí ako nadbytočný balvan na krk súkromným elektronickým médiám. Žiaden normálny štát ani nemôže uvažovať o privatizácii verejnoprávnej národnej, nezávislej, informačnej, kultúrnej a vzdelávacej inštitúcie, ktorou Slovenský rozhlas je (cit. §2 zákona o Slovenskom rozhlase), rovno by mohol uvažovať aj o predaji Slovenskej národnej galérie, Slovenského národného múzea, Národnej knižnice... súkromnému podnikateľovi. Ani tie predsa nie sú pre štát finančným prínosom. Šetriť v štátnom rozpočte sa musí a dá sa to. Aj rušením nadbytočných inštitúcií (štát ich pasie niekoľko), duplicitných úradov a agend, aj narovnaním a zjednodušením pokriveného prekomplikovaného systému daní, odvodov, dôchodkov a sociálnych dávok, aj zákazom otvoreného a skrytého plytvania verejných peňazí tam, kde to terajší systém nezakazuje a teda umožňuje. Isto, aj rozhlas má ešte rezervy, to ale neznamená, že ho treba hneď skomercionalizovať, privatizovať, rušiť, alebo účelovo považovať za čiernu dieru štátneho rozpočtu. Tou naozaj nie je.
PhDr. Miloslava Zemková ,generálna riaditeľka Slovenského rozhlasu
Poznámka: Čo keby sa bankoví analytici zamerali (ale tentoraz odborne) aj na návrhy na ozdravenie bankového sektora, ktorý túto krízu s dvojitým dnom spustil? A čo keby verejný sektor zaťažil bankový sektor malilinkou daňou na každú jednu bankovú operáciu? Nemusel by predávať napríklad národné kultúrne inštitúcie... M.Z.

Reklamná pauza, môžete sa ísť

Reklamná pauza, môžete sa ísť

18. 8. 2010

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS
Jeden z najväčších venezuelských denníkov dostal zákaz publikovať fotografie zachytávajúce krv, zbrane či mŕtve telá. Rozhodol o tom v stredu súd, ktorý prostredníctvom tohto verdiktu chce chrániť deti a mladistvých. Denník El Nacional však vidí za rozhodnutím súdu politické motívy a snahu o cenzúru, keďže na svojich stránkach pravidelne podrobuje tvrdej kritike prezidenta Huga Cháveza. Konanie voči El Nacional podnietilo nedávne zverejnenie mŕtvych tiel v márnici na jeho titulnej strane. Fotografiou chcela redakcia denníka poukázať na neefektívny boj vlády voči násilným zločinom. Ako však rozhodol súd, v prípade opakovaného zverejnenia podobných záberov hrozí denníku vysoká pokuta, ktorá môže dosiahnuť výšku dvoch percent jeho tržby. Vysoký počet násilných trestných činov, predovšetkým vrážd, predstavuje pre Caracas veľký problém. Venezuela je jednou z najnebezpečnejších krajín južnej Ameriky.
© 2010, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Britský hlásateľ počasia sa ospravedlnil za neslušné gesto, ktoré nedopatrením urobil v živom vysielaní televízie BBC. K incidentu došlo počas utorkového ranného vysielania spravodajského kanála BBC News Channel. Hlásateľ Tomasz Schafernaker ukázal zdvihnutý prostredník kolegovi Simonovi McCoyovi, moderátorovi správ, ktorý žartoval na margo presnosti predpovedí počasia. Nesprávne sa totiž domnieval, že je mimo záberu. Spoločnosť BBC dnes oznámila, že Schafernaker sa za urážlivé gesto ospravedlnil. Na svojom osobnom blogu hlásateľ vyjadril ľútosť nad pohoršením, ktoré mohol svojím činom vyvolať. Meteorológ Schafernaker pochádza z Poľska a ako hlásateľ počasia BBC pôsobí od roku 2006.
Copyright © TASR 2010

AVF NEWS

AVF NEWS
Predseda rady Audiovizuálneho fondu Patrik Pašš napriek konfliktu záujmov zatiaľ z postu neodíde. ČTK dnes povedal, že sa ešte nerozhodol, či zostane pôsobiť vo fonde, alebo bude pracovať len vo svojej produkčnej spoločnosti Trigon. Práve Trigon dostal z fondu po jeho vzniku veľkú časť peňazí. Minister kultúry Daniel Krajcer (SaS) preto oznámil sprísnenie pravidiel pre funkcionárov fondu. "Podieľal som sa na príprave fondu aj na jeho uvedení do života. Preto určite nechcem konať proti záujmom fondu. Nikdy som neporušil zákon ani vnútorné predpisy fondu a neurobím to ani v budúcnosti," povedal známy filmár. Práve Pašš totiž pred rokmi prišiel s myšlienkou založiť fond, ktorý nahradil štátne granty na filmy. Fond založila bývalá vláda, pričom do neho prispievajú aj televízie, prevádzkari kín a distribútori filmov. Pri prvom rozdeľovaní peňazí fond na jar podporil väčšiu časť projektov Paššovho Trigonu. Spoločnosť dostala asi desatinu z rozdelených 1,25 milióna eur. Viaceré médiá i filmári za to fond kritizovali. Firma patrí medzi najväčších výrobcov filmov na Slovensku, nakrútili tituly ako 3 sezóny v pekle, Dážď padá na naše duše či Jahodové víno. V súčasnosti pripravujú napríklad seriál Kriminálka Staré Mesto, ktorý fond podporil. Minister kultúry Krajcer tak presadil, aby rada fondu schválila sprísnenie pravidiel. Funkcionári fondu, medzi nimi aj ďalší filmári a distribútori, si nebudú môcť podávať žiadosti o peniaze. Pašš tak môže zostať v rade, ktorá vyberá komisie na posudzovanie filmov len dovtedy, kým si jeho spoločnosť nepodá ďalšiu žiadosť. Pašš zmenu označil za prísnu. Rozhodovanie vo fonde, ktorý tiež prispel na projekty podpredsedníčky rady Petry Kolevskej, kritizovali aj desiatky filmárov a podali podnet Európskej komisii.
Copyright © ČTK 2010

RADA STV

RADA STV
Rada STV na svojom dnešnom zasadnutí prerokovala a zaujala pozitívne stanovisko k upravenému návrhu dodatku č. 2 Zmluvy so štátom na rok 2011. Pre TASR to povedal jej predseda Martin Kákoš. "Podľa mojej mienky je to jeden z najdôležitejších dokumentov pre budúcnosť televízie v nasledujúcom roku," zdôraznil a pripomenul, že sa od neho odvíja zostavenie programového konceptu, ako aj rozpočtu STV na budúci rok. "Bez tejto zmluvy by sme si ťažko vedeli predstaviť zabezpečenie všetkých programových úloh a záležitostí, ktoré televízii vyplývajú so zákona," poznamenal. Podľa Kákošových slov sú v aktuálne upravenej verzii dokumentu akceptované výhrady Rady STV, ako aj Ministerstva kultúry a cestovného ruchu SR. "Dostali sme pripomienky z rezortu kultúry ohľadom toho, ako si ako jedna zo zmluvných strán predstavuje tento dodatok a prijali sme podporné stanovisko k jeho upravenej verzii," priblížil a dodal, že garantovaná suma pre plnenie a zabezpečenie programu televízie na základe tohto návrhu je 10 miliónov eur. "Takto upravený dodatok zohľadňuje reálne predpoklady na možnosť uzavretia dohody," vyjadril presvedčenie. Zároveň upozornil, že dlhodobé obchádzanie investícií do televíznej techniky vytvorilo dlh, ktorý možno znižovať práve investíciami zo Zmluvy so štátom. Ako pripomenul Kákoš, vláda má vo svojom programovom vyhlásení bod, v ktorom sa zaoberá financovaním, poslaním a fungovaním verejnoprávnych médií. "Ministerstvo kultúry nás požiadalo o zaujatie stanoviska. Päť otázok sa týka predovšetkým postavenia, funkcie a úloh verejnoprávnej televízie a spôsobu jej financovania," podčiarkol a doplnil, že na dnešnom zasadnutí z tohto dôvodu zostavili pracovnú skupinu, ktorá pripraví podklady pre odpovede na otázky rezortu. Predseda si tiež myslí, že existuje aj určitý priestor na skvalitnenie fungovania samotnej Rady STV. "Tézy a témy na zefektívnenie jej fungovania máme prebraté. Nebude preto komplikované zhrnúť skúsenosti a poznatky z jej činnosti a predložiť ich ako istý návrh na skvalitnenie práce," uzavrel. Ďalšie zasadnutie Rady STV je naplánované na 25. augusta tohto roku.
Copyright © TASR 2010

TOP OF THE POPS

TOP OF THE POPS
1. TELEVÍZNE NOVINY* -Markíza ,17,6 %, 51,6 % ; 2.NOVINY TV JOJ*- TV JOJ ; 3.NAJLEPŠIE POČASIE* -TV JOJ ; 4.ŠPORT* -TV JOJ; 5. Stormbreaker –Markíza; 6. Pán Včielka -Markíza ;7.Športové noviny*- Markíza; 8. Počasie*- Markíza; 9. Tvár teroru: Únos mojej sestry- Markíza ; 10. Ako sa krotia krokodíly- Markíza; 11.Zlatokopka - 1.časť -Markíza ;12. Manžel na prenájom –Markíza; 13. Zlatokopka - 2.časť –Markíza;14.NCIS - Námorný vyšetrovací úrad VII. –Markíza; 15. KRIMI NOVINY*- TV JOJ; 16. Mraky- Jednotka ; 17. Rex - superpes – Markíza; 18. Pošta pre teba- Jednotka ; 19. Tango a Cash - Markíza ; 20. Matka - 2.časť –Jednotka, 7,3 %, 27,9 %. Pozn. Pri reláciách opakujúcich sa každý deň (spravodajstvo, šport, sitcom a pod.) je uvedená relácia s najvyššou hodnotou ratingu za celý týždeň ; © Výskum programu STV

17. 8. 2010

AVF NEWS

AVF NEWS
Prideľovanie dotácií z Audiovizuálneho fondu by malo oddnes byť transparentnejšie. Dlhodobo totiž kritika rozoberala možnosť členov orgánov fondu rozhodovať o prideľovaní financií pre vlastné projekty. Po novom nebudú môcť byť žiadateľmi o dotáciu z Audiovizuálneho fondu členovia rady fondu, dozornej komisie, odbornej komisie či im blízke osoby. Vysvetlil to na včerajšej tlačovej besede minister kultúry a cestovného ruchu Daniel Krajcer. „Navrhol som zmenu smernice Audiovizuálneho fondu tak, aby sa zamedzil konflikt záujmov, aby financie nedostávali tí, ktorí ich prideľujú,“ vyhlásil Krajcer. Na včerajšom zasadnutí rada Audiovizuálneho fondu návrh akceptovala, podporilo ho sedem členov, dvaja sa zdržali, podotkol. Žiadatelia podľa smernice nebudú súčasťou výberového procesu. V prípade člena odbornej komisie sa to rieši tak, že v prípade, ak by sa dostal do možného konfliktu záujmov, tak sa nemôže zúčastniť na konaní v rámci celej výzvy, musí za neho nastúpiť náhradník. Členov rady a dozornej komisie sa zákaz týka absolútne. Rozhodovatelia a im blízke osoby nemôžu byť členmi štatutárneho orgánu žiadateľa o dotáciu. „Člen rady, člen dozornej komisie ani riaditeľ nemôže byť v priamom realizačnom vzťahu k projektu, ktorý je predmetom žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov fondu. Priamy realizačný vzťah člena rady, člena dozornej komisie alebo riaditeľa znamená producentský podiel na projekte vrátane koprodukčného podielu, distribučný podiel na projekte, majetkový podiel v právnickej osobe, ktorá je žiadateľom alebo koproducentom žiadateľa alebo obchodnoprávny vzťah na základe osobitnej zmluvy so žiadateľom súvisiaci s projektom, ktorý je predmetom žiadosti,“ ustanovuje ďalej návrh. Ak by mal člen rady alebo dozornej komisie autorskoprávny alebo zamestnanecký vzťah k žiadateľovi, musí to oznámiť vopred a nemôže sa zúčastniť na žiadnom rokovaní orgánov fondu o týchto žiadostiach. Sprísniť by sa mali aj sankcie za nedodržanie pravidiel. Ak by niekto zákaz obišiel, kancelária žiadosť o dotáciu vyradí. Žiadatelia budú musieť všetky prípadné obmedzenia uviesť v žiadosti, nepravdivé vyhlásenie bude dôvodom na vypovedanie zmluvy, vyplýva z návrhu. Žiadateľ bude musieť dotáciu vrátiť aj s úrokmi. Minister vysvetlil, že ak by chcel novelizovať zákon, trvalo by to niekoľko mesiacov. Toto konanie niekoľkokrát označil za „rýchle a razantné“. V budúcnosti však chce problematiku riešiť „koncepčne, aby vznikol efektívny model financovania audiovizuálnej tvorby“. Krajcer tvrdí, že narazil aj na ustanovenia, ktoré bude treba zmeniť v zákone. Napríklad možnosť pre ministra odvolať člena rady, čo je podľa Krajcerových slov v zákone ustanovené „šalamúnsky“. Možnosť prideľovať dotácie sám sebe dlhodobo kritizovali viacerí poprední filmári, vo výzve žiadali bývalého ministra kultúry Mareka Maďariča, aby odvolal predsedu rady fondu Patrika Pašša v súvislosti s týmto problémom. „Myslím si, že tá kritika bola oprávnená. Urobili sme správnu vec,“ tvrdí Krajcer. „Dobré je to aj pre nich , lebo nebude existovať tieň podozrenia,“ dodal minister s tým, že ten tieň tam stále bol.
© 2010, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Zomrel Herman Leonard

Zomrel Herman Leonard
V sobotu 14. augusta skonal v losangeleskej nemocnici Cedars-Sinai Medical Center vo veku 87 rokov americký fotograf Herman Leonard, ktorý sa preslávil predovšetkým svojimi jedinečnými snímkami džezových hudobníkov. Informoval o tom jeho hovorca, ktorý však neuviedol príčinu úmrtia. Herman Leonard sa narodil 6. marca 1923 v meste Allentown v štáte Pennsylvánia, pričom jeho rodičia boli rumunskí imigranti. Študoval na Ohio University, štúdium však musel prerušiť pre službu v armáde počas druhej svetovej vojny. Po skončení vojny sa vrátil do USA a štúdium úspešne zavŕšil. Svoje prvé fotografické štúdio si otvoril v roku 1948 v New Yorku, kde pravidelne navštevoval džezové kluby. Následne začal fotografovať slávnych džezových interpretov, medzi ktorými boli napríklad Charlie Parker, Dizzy Gillespie, Billie Holiday, Duke Ellington alebo Miles Davis. Jeho snímky zaujali napríklad aj Marlona Branda, ktorý si Leonarda vybral ako svojho osobného fotografa na výpravu po Ďalekom východe. Po návrate z Ázie sa Leonard presťahoval do Paríža, kde sa znova venoval foteniu džezových hudobníkov. V roku 1980 sa presunul na ostrov Ibiza, kde strávil sedem rokov a pripravoval vydanie svojej prvej knihy. Odtiaľ sa presťahoval do Londýna, kde sa uskutočnila prvá výstava jeho fotografií. Začiatkom 90. rokov minulého storočia sa sťahoval znova, tentoraz do New Orleans. V roku 2005 však hurikán Katrina zničil jeho dom a štúdio, v ktorom mal uschovaných približne 8000 archívnych snímok. Negatívy týchto fotiek sa však našťastie zachovali v Ogden Museum of Southern Art. Leonard sa následne presťahoval do Kalifornie, kde zdigitalizoval približne 60-tisíc svojich negatívov. © 2010, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

RADA STV

RADA STV
Zasadnutie Rady STV sa uskutoční dňa 18. augusta 2010 o 13.00 hod. v zasadačke na VIII. poschodí BTP, Mlynská dolina, Bratislava.

Návrh programu :
1. Návrh Dodatku č. 2 k Zmluve o obsahoch, cieľoch a zabezpečení služieb verejnosti v oblasti televízneho vysielania na roky 2010 - 2014 ; Rôzne.

16. 8. 2010

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS
Ukrajinskí novinári v nedeľu varovali pred štrajkom z dôvodu zlých pracovných podmienok, pričom kritizovali zhoršenie stavu v oblasti slobody tlače za posledných šesť mesiacov, odkedy sa moci ujal prezident Viktor Janukovyč. Ukrajinské úrady podľa nich "oficiálne predstierajú, že podporujú slobodu tlače, ale v skutočnosti ignorujú problémy, profesionálne práva a žiadosti novinárov," uviedla skupina na podporu slobody tlače "Stop cenzúre" v stanovisku. Svoje varovanie zverejnila pre obavy, že proopozičné a prozápadné televízne stanice TVi, 5 Kanal a Čornomorska budú zrušené. V sobotu tieto tri stanice zorganizovali z tohto dôvodu symbolický jednohodinový štrajk. "Počet prípadov, keď novinárom bránia pri výkone ich povolania, počet prípadov cenzúry a tlaku na pracovníkov v médiách stále stúpa", upozorňuje v tejto súvislosti skupina novinárov. V pondelok sa v Kyjeve začne súdne pojednávanie o tom, či televízie získali svoje licencie oprávnene. Medzinárodný tlačový inštitút (IPI) 10. augusta v otvorenom liste apeloval na prezidenta Janukovyča, aby slobodu tlače v svojej krajine rešpektoval. Európska únia, americké veľvyslanectvo v Kyjeve a Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe rovnako vyjadrili znepokojenie nad súčasným stavom mediálneho prostredia na Ukrajine. © 2010, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Traja zo štyroch Američanov nemajú dôveru vo vlastné médiá. Vyplýva to z výsledkov prieskumu, ktorý zverejnil Gallupov inštitút. Štúdia k všeobecnému prekvapeniu ukazuje, že mladí ľudia pochybujú o tlači najmenej, hoci sú často označovaní za tých, ktorí sú zodpovední za pokles predaja. Štvrtina opýtaných osôb uviedla, že tlačeným médiám veľmi dôveruje alebo skôr dôveruje. Dvadsaťdva percent má dôveru v televíziu, čo potvrdzuje trend poklesu, ktorý je v USA podľa inštitútu viditeľný už dve desaťročia. V skupine mladých vo veku 18 až 29 rokov dôvera v tlač vyskočila až na 49 percent, zatiaľ čo v skupine 30- až 49-ročných dosiahla len 19 percent.
Ako klesá dôvera v televíziu a tlač v USA:
Podľa autorov prieskumu sa tieto výsledky dajú vysvetliť tým, že mladí majú vo všeobecnosti tendenciu dôverovať tradičným inštitúciám, a že internetové médiá majú paradoxne vplyv na návrat k tradičnej tlači. Gallupov inštitút v prieskume oslovil 1020 respondentov a uvádza možnú štatistickú chybu plus mínus štyri percentá.
Copyright © ČTK 2010

Slnečnosť na deň Vavrinca hotuje nám dobrého vínca

Slnečnosť na deň Vavrinca hotuje nám dobrého vínca
Jednotka zase horšie, Dvojka tiež horšie, a Trojka katastrofálne. STV spolu 16,17 % !

JOJ výrazne horšie, JOJ PLUS výborne.
Markíza lepšie, stále pod 30 %. TV DOMA horšie.
TA 3 lepšie.
Primetimový rozdiel medzi Jednotkou a JOJ je o niečo lepší 5,88 %

Markíza - 29.67 %
TV DOMA - 2.54 %
Jednotka - 12.90 %
Dvojka - 2.72 %
Trojka - 0.55 %
TV JOJ – 18.67 %
JOJ PLUS- 4.25 %
TA 3 - 3.11 %

Position:absolute bottom

Position: absolute bottom

STV Jednotka ,14.08.2010 : 128 tisíc divákov,

2,7% sledovanosť, 11,4 % share

15. 8. 2010

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS
Zhrdzavenú rozbušku granátu, ktorá však neobsahovala trhavinu, kúsok kovu a výhražné listy dvom bývalým spolupracovníkom krajinského štúdia rakúskej ORF v Štajersku obsahoval vrecúško z PVC, ktoré dnes v skorých ranných hodinách odovzdal vrátnikovi spomínanej inštitúcie v Grazi predbežne neznámy muž. Vrátnik po tom, čo asi 45-ročný nezvaný hosť avizoval, že disponuje aj domácky vyrobenou bombou, určenou pre jednu z exzamestnankýň ORF, ktorú odpáli v okolí neďalekého jazera, neodkladne informoval o udalosti políciu. Alarmovaní ochrancovia poriadku uzavreli okolie sídla krajinského štúdia ORF, avšak ich pátranie po neznámom mužovi so strniskom v tvári vo veku asi 45 rokov nebolo úspešné. Kriminalisti sa teraz mienia sústrediť na detailnú analýzu údajne zmätočne formulovaných písomností a zanechaných predmetov. Ani polícia, ani ORF identitu osôb, ktorým boli adresované hrozby, neprezradili. Zdroj: APA, ORF
Tri ukrajinské televízne stanice prerušili na hodinu svoje vysielanie na protest voči obmedzovaniu slobody tlače. "Varovný štrajk" pracovníkov spravodajskej televízie 5 kanal, ako aj stanice TVi a istého regionálneho vysielateľa, ku ktorému sa odhodlali v sobotu večer, mal upozorniť na rastúci politický tlak na novinárov. Iniciátori akcie obvinili úrady, že sa pokúšajú o obnovenie cenzúry. Teraz im v krajnom prípade môže hroziť hoci odobratie licencie. Ukrajinský prezident Viktor Janukovyč opakovane ubezpečil, že nemieni obmedzovať slobodu médií, jeho kritici však poukazujú na rastúce autoritárske trendy v krajine usilujúce i o politický tlak na médiá. Aj EÚ a USA vyjadrili znepokojenie nad mediálnou politikou v postsovietskej republiky. V liste adresovanom najvyššiemu ukrajinskému predstaviteľovi vyzval k rešpektovaniu slobody tlače poľský exprezident, laureát Nobelovej ceny mieru Lech Walesa. Medzinárodný tlačový inštitút (IPI) so sídlom vo Viedni vyzval ukrajinského prezidenta, aby chránil demokratické hodnoty v krajine. Súčasne podrobil kritike násilné počiny príslušníkov ukrajinskej polície voči novinárom a vynucovanie si ich vyhlásení, že v budúcnosti nebudú kritizovať mocných krajiny. Zároveň na celom rade konkrétnych príkladov ilustroval zhoršenie situácie v mediálnej sfére po nástupe Viktora Janukovyča do úradu. Zdroj: DPA
Copyright © TASR 2010

STV NEWS

STV NEWS
Verejnoprávna Slovenská televízia (STV) by sa vraj napriek dlhodobým finančným problémom mala snažiť udržať aspoň dva z troch existujúcich samostatných kanálov. Hoci v súčasnosti STV ponúka divákom pre nedostatok peňazí veľké množstvo repríz, pri rozumnom hospodárení by mohla program zatraktívniť, povedali ČTK oslovení mediálni analytici. Bývalý riaditeľ STV Richard Rybníček nedávno vyhlásil, že by bolo vhodné zlúčiť súčasnú Jednotku s Dvojkou a zrušiť spravodajstvo. STV by v tomto roku mala podľa svojho rozpočtu získať celkovo 90,88 milióna eur. Väčšinu peňazí by mali poskytnúť ľudia či firmy prostredníctvom takzvaných koncesionárskych poplatkov, ale 12,5 miliónmi eur prispejú daňoví poplatníci aj zo štátneho rozpočtu a ďalších 11,5 milióna eur plánoval manažment získať z vysielania reklamy. Napriek tomu STV nedokáže hospodáriť vyrovnane a očakávala stratu 3,66 milióna eur. V piatok televízia oznámila, že pre chýbajúce peniaze zúži od pondelka vysielanie športovej Trojky. Oslovení analytici však nepovažujú za nevyhnutné, aby STV reagovala na schodkový rozpočet redukciou vysielania na jeden kanál a zamerala sa napríklad výlučne na programy, o ktoré komerčné televízie záujem nemajú. Do konca roka 2011 by pri tom podľa zákona o digitálnom vysielaní mal pribudnúť vo verejnoprávnej televízii štvrtý kanál. "Myslím si, že dva programy sú pokryteľné a zdá sa mi to lepšie riešenie, ako zúžiť vysielanie na jediný," povedal Ivan Godársky z mimovládnej organizácie MEMO 98. Tá dlhodobo sleduje, do akej miery je spravodajstvo STV nezávislé od vládnej moci. Podľa Godárskeho by jeden z kanálov mohol ponúkať program, ktorý by bol atraktívnejší pre širší okruh ľudí, druhý by sa zase mal zamerať na náročnejšieho diváka. Existencia samostatného športového kanálu by sa mala prehodnotiť, spomenul. "Nie je to zlá idea, ale je to otázka peňazí," dodal. Podobne sa vyjadril aj bývalý šéf Rady STV a analytik mimovládneho Inštitútu pre verejné otázky Miroslav Kollár. Rozpočet vo výške viac než 90 miliónov eur podľa neho poskytuje dostatok možností na prípravu kvalitného programu. "Netvrdím, že je to realizovateľné na štyroch okruhoch, alebo troch okruhoch, ale to sú peniaze, ktorú sú vzhľadom na veľkosť televízneho trhu primerané," poznamenal. Celkový príjem slovenských médií z reklamy, ktorá znamená pre súkromných vysielateľov či tlač dominantnú časť príjmov, vlani klesol podľa analýzy mesačníka Stratégie takmer o štvrtinu na 278 miliónov eur. Televízie z tohto balíka získali 116 miliónov eur. STV by si podľa oslovených analytikov mala taktiež zachovať vlastné spravodajstvo. Podľa zistení MEMO 98 pri tom verejnoprávna televízia prinášala napríklad pred tohtoročnými parlamentnými voľbami v porovnaní so súkromnou konkurenciou menej negatívnych informácií o vláde. Niektorým témam, ktoré vyznievali voči kabinetu kriticky, sa televízia podľa Godárskeho úplne vyhla. "Ale nemyslíme si, že ten tlak politikov je možné vyriešiť tým, že televízia nebude vysielať žiadne spravodajstvo," spomenul. "Jednou zo základných úloh, ktorá legitimizuje existenciu médií verejnej služby je aj profesionálne a nezávislé spravodajstvo," pridal sa Kollár. Konkrétnejšie návrhy, ako by bolo možné brániť snahám politikov zasahovať do vysielania STV, analytici neuviedli. Rybníček naopak nedávno vyhlásil, že spravodajstvo by sa malo v STV zrušiť a súčasný prvý a druhý program by bolo podľa neho vhodné zlúčiť. Novovytvorený kanál by mal ponúkať najmä priestor pre mladých slovenských tvorcov. Za správne považuje ponechať samostatný športový okruh. Strana Sloboda a Solidarita, ktorá obsadila post ministra kultúry, plánovala zrušiť koncesionárske poplatky. STV by mala dostávať peniaze výlučne zo štátneho rozpočtu a to presne určeným percentom z hrubého domáceho produktu. "K 1. januáru 2012 má minister kultúry (...) zrealizovať komplexnú a koncepčnú reformu verejnoprávnych médií. Výška finančných prostriedkov, ktoré budú mať k dispozícii, závisí od rozsahu vysielania," informovala ČTK hovorkyňa ministerstva Eva Chudinová. Bližšie podrobnosti zatiaľ neuviedla. Minister Daniel Krajcer už skôr vyhlásil, že nie je reálne, aby STV spustila štvrtý samostatný vysielací kanál. Samotná televízia odpovedala ČTK na otázku, ako jej vedenie vníma úvahy o zúžení vysielania tvrdením, že rozhodnutie nezávisí od jej manažmentu.
Copyright © ČTK

The Festival del film Locarno

The Festival del film Locarno
Zlatý leopard, hlavná cena 63. Medzinárodného filmového festivalu vo švajčiarskom Locarne, poputuje do Číny. Hraný film Chan Ťia (Zimné prázdniny) režiséra Li Chung-čchia, ocenený v sobotu večer, presvedčil nielen porotu, ktorej predsedal zo Singapuru pochádzajúci režisér Eric Khoo, ale bol aj favoritom divákov a kritikov. Zároveň získal cenu Medzinárodnej organizácie filmových kritikov Fipresci. Snímka reflektuje na základe zážitkov a rozhovorov nedospelých ľudí v ich voľnom čase a v škole realitu v súčasnej Číne. Špeciálnu cenu poroty za druhý najlepší film získala absurdná francúzsko-rumunsko-maďarská snímka Morgen od rumunského režiséra Mariana Crisana o ťažkom živote na maďarsko-rumunskom pohraničí. Za najlepšieho režiséra ocenili Kanaďana Denisa Côtéa za snímku Curling. Ide o príbeh otca a dcéry. Najlepšou herečkou sa stala Jasna Duričič za úlohu matky v nemecko-srbsko-švédskej koprodukcii Belli belli svet (Biely biely svet) od Olega Novkoviča. Najlepším hercom sa stal Emmanuel Bilodeau, ktorý si zahral úlohu otca vo filme Curling. Zdroj: DPA

Copyright © TASR 2010