21. 2. 2010

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Kyberútoky na internetový portál Google a desiatky ďalších firiem boli uskutočnené z dvoch čínskych škôl, pričom jedna z nich je napojená na čínske ozbrojené sily, informoval vo štvrtok americký denník New York Times. Odvolávajúc sa na anonymný zdroj denník uviedol, že stopy vedú k Šanghajskej univerzite Ťiao Tchong a Odbornej škole Lan-siang, ktorá bola vytvorená s podporou armády a zabezpečuje výcvik niektorých jej počítačových odborníkov. Spoločnosť Google v polovici januára oznámila, že zvažuje svoj odchod z čínskeho trhu. Čína na to reagovala chladne. Ministerstvo zahraničia vyhlásilo, že firmy, ktoré chcú v krajine podnikať, musia dodržiavať čínske zákony. Odchod Googlu, ktorý ovláda vo svojom segmente 36 percent čínskeho trhu, by znamenal veľkú výhru pre jeho najväčšieho konkurenta, čínsky vyhľadávač Baidu. Ten je podľa čínskej ekonomickej tlače víťazom už teraz: Aj keby totiž Google v krajine nakoniec zostal, jeho terajšie váhanie bude aj v budúcnosti odrádzať zadávateľov reklamy. Útoky hackerov, ktorí boli podľa skorších informácií západných vlád najatí čínskym vedením, vzbudili rozhorčenie aj v Bielom dome. Americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová Čínu vyzvala, aby útoky vyšetrila a aby výsledky vyšetrovania sprístupnila verejnosti. Čínska vláda sa vtedy proti Clintonovej výzve ostro ohradila. "Vyzývame americkú stranu, aby mala úctu k faktom, a aby prestala využívať takzvanú slobodu internetu na nespravodlivé obviňovanie Číny," reagovalo na Clintonovej slová čínske ministerstvo zahraničia.

Hollywoodskeho herca a režiséra Seana Penna v piatok obvinili z ublíženia na zdraví a vandalizmu. V prípade odsúdenia si môže 49-ročný rodák z Kalifornie posedieť za mrežami až 18 mesiacov. Penn 2. októbra 2009 napadol v Los Angeles fotografa a rozbil mu techniku. Celý incident nakrútil kameraman portálu TMZ.com. Podľa hovorcu losangeleského prokurátora Franka Mateljana sa bude o osude herca známeho z filmov Mŕtvy muž prichádza (1995), V koži Johna Malkovicha (1999), Tajomná rieka (2003) či Milk (2008) na súde rozhodovať 22. marca. Samotný Penn ale na pojednávaní nebude prítomný. Zastupovať ho bude jeho obhajca. Pre dvojnásobného držiteľa prestížneho Oscara to nebol prvý incident s fotografom. Už v roku 1987 ho odsúdili na 60 dní väzby pre útok na osobu s týmto povolaním. Odsedel si napokon 33 dní. Penn vtedy na fotografa zaútočil, pretože si myslel, že chcel pobozkať jeho vtedajšiu manželku, speváčku Madonnu. Obvineniam z ublíženia na zdraví pre útok na paparazzi čelili v poslednom čase viaceré známe osobnosti, napríklad hudobník Kanye West alebo herec Gerard Butler. Prvý menovaný musel fotografovi preplatiť rozbitú techniku a odpracovať 50 hodín verejnoprospešných prác.

Producenti tohtoročnej oscarovej šou Adam Shankman a Bill Mechanic pôvodne chceli, aby odovzdávanie prestížnych filmových cien moderoval britský komik a herec Sacha Baron Cohen. Producenti sa na moderátorovi zhodli na prvom pracovnom stretnutí týkajúcom sa 82. ročníka udeľovania Oscarov. Návrh sa však nepáčil Akadémii filmových umení a vied a okamžite ho zavrhla, informoval Hollywood Reporter. Ceremóniu budú napokon moderovať Steve Martin a Alec Baldwin. Slávnostný ceremoniál 82. ročníka udeľovania prestížnych filmových cien sa bude konať v noci zo 7. na 8. marca v hollywoodskom komplexe Kodak Theatre. V počte nominácií vedú snímky Avatar a Smrť čaká všade. Obe snímky získali po deväť nominácií, vrátane kategórie Najlepší film. Desiatku nominovaných filmov dopĺňajú The Blind Side, District 9, An Education, Nehanební bastardi, Precious: Based on the Novel ‘Push’ by Sapphire, A Serious Man, Lietam v tom a Hore. Šéf iránskej polície varoval v sobotu Iráncov, aby nespolupracovali so zahraničnými médiami. Zvlášť by sa mali vyvarovať spolupráce s Hlasom Ameriky a britskou spoločnosťou BBC. Obe sú totiž len predĺženými rukami tajných služieb svojich krajín, americkej CIA a britskej MI6, vyhlásil policajný šéf Ismaíl Ahmadí Mughaddám. "Všetci tí, čo spolupracujú so zahraničným vysielaním, či už formou posielania správ, reportáží, fotografií alebo filmov, by mali vedieť, že ich konanie je monitorované," vyhlásil šéf iránskej polície. Zároveň povedal, že polícia nebude tolerovať žiadne prípadné opozičné demonštrácie pri príležitosti perzského Nového roku, ktorý pripadá na 16. marca. Od minuloročných parlamentných volieb, po ktorých nasledovali masívne opozičné protesty a brutálne zákroky polície proti nim, zatkli v Iráne najmenej 65 novinárov a väčšinu z nich obvinili zo špionážnej činnosti proti vlastnej krajine.

© 2010, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Československá tajná komunistická polícia, Štátna bezpečnosť (ŠtB), v 60. rokoch plánovala únos československého exilového novinára Pavla Tigrida (1917-2003). Únos mohol údajne skončiť aj zavraždením nepohodlného kritika režimu. S odvolaním sa na historika Radka Schovánka z českého Ústavu pre štúdium totalitných režimov to konštatuje český denník Mladá fronta dnes. K únosu sa ŠtB chystala využiť cestu Tigrida na kongres PEN klubu do Budapešti v roku 1964. Akciu však prekazila maďarská polícia, pretože sa zľakla dopadov akcie: Tigrid už v tom čase mal americké občianstvo. Maďari Tigrida pred hrozbou varovali a ten okamžite mesto opustil a odcestoval späť do Paríža. V tom čase už bol v Budapešti Tigridov únosca príslušník rozviedky Jiří Svoboda s krycím menom Sviták. Pavel Tigrid, vlastným menom Pavel Schönfeld, vydával v exile časopis Svědectví a na začiatku 50. rokov spoluzakladal a potom ako programový riaditeľ viedol československé vysielanie Rádia Slobodná Európa v nemeckom Mníchove. ŠtB sa po nevydarenom budapeštianskom únose sústredila na diskreditáciu Tigrida. Akcia s krycím názvom Drozd mala priviesť Tigrida do francúzskeho väzenia. ŠtB prostredníctvom svojho agenta francúzskej rozviedke podstrčila dokument, ktorý naznačoval, že Tigrid mal napojenie na skupinu, ktorá podnikla atentát na francúzskeho prezidenta de Gaulla. Francúzi potom Tigrida istý čas sledovali. Tigrid sa do Prahy vrátil po novembrovej revolúcii, pôsobil ako poradca prezidenta Václava Havla a v rokoch 1994-1996 bol ministrom kultúry ČR.

Francúzsko minulo viac ako desať miliónov eur v úsilí vypátrať a zachrániť dvoch novinárov unesených v decembri minulého roka v Afganistane. Informoval o tom dnes najvyšší predstaviteľ francúzskych ozbrojených síl, generál Jean-Louis Georgelin. Ako povedal v interview pre rozhlasovú stanicu Europe-1 a noviny Le Parisien, túto čiastku zverejnil s cieľom apelovať na "každého, aby mal zmysel pre zodpovednosť". Odkaz je zjavne adresovaný francúzskym reportérom pokrývajúcim udalosti v nebezpečných oblastiach. Na druhej strane však francúzsky generál podľa vlastných slov nechce "spochybňovať právo na slobodu vyjadrovania a tlače". Aby spomínanú sumu uviedol v kontexte, Georgelin povedal, že ročný rozpočet Francúzska na zahraničné vojenské operácie je 870 miliónov eur. Ako dodal, dôležitú úlohu pri pátraní po reportéroch zohrali aj americké bezpilotné lietadlá Predator. Pred týždňom militantné hnutie Taliban zverejnilo videonahrávku dvoch novinárov pracujúcich pre televíziu France-3, ktorí prosia francúzsku vládu, aby vyjednávala s ich únoscami. Obaja tvrdia, že sú zdraví a únoscovia s nimi dobre zaobchádzajú. Dvojica zmizla 30. decembra spolu s dvoma alebo tromi Afgancami počas cesty v provincii Kapisa, východe od Kábulu. Francúzski vojaci v tejto oblasti bojujú proti talibom a ďalším povstalcom v rámci Severoatlantickou alianciou vedenej misie.

Copyright © TASR 2010