21. 1. 2010

NO COMMENT

NO COMMENT
Na margo: Koncesionári STV sa poskladajú... Keby autorka článku Koncesionári STV sa poskladajú... (Plus 7 dní, 2/2010) dostala za úlohu napísať rozprávku pre deti, Bajaja by stínal hlavy trpaslíkom, v perníkovej chalúpke by si hovel sedemhlavý drak, a Popoluška by so Snehulienkou a Šípkovou Ruženkou hrali mariáš. Zostáva len dúfať, že išlo o nedorozumenie, a nie o zámer redakcie vedome poškodiť dobré meno Slovenskej televízie. Preto by sme na tomto mieste radi uviedli niekoľko vecí z predmetného článku na pravú mieru.

1. Medzi bezodplatnými programami a koprodukčnými projektmi je zásadný rozdiel. Bezodplatné programy vysielané Slovenskou televíziou sú napríklad dokumentárne a publicistické diela, vzdelávacie kampane, ale aj študentské filmy, filmy z produkcie Ústavu pamätí , národa, Filmového ústavu, filmy regionálnych televízií... Žiaden z týchto programov nie je sponzorovaný komerčnými subjektami. Keďže tieto programy sú bezodplatné, STV za ne nič neplatí a teda argumentácia v predmetnom článku, že televízia „kupčí s vysielacím časom“, je skoro až trestuhodná. Slovenská televízia dokáže zdokumentovať všetkých 83 programov (jednorázových i cyklických relácií), s celkovou dĺžkou 7 513 minút. 2. Program Páni zo semafora, ktorý týždenníku Plus 7 dní leží tak veľmi v žalúdku, je koprodukčným projektom, kde vklad Slovenskej televízie spočíva výlučne vo vecnom plnení (poskytnutie štúdia, technika, kameramani, osvetľovači, promo), kým financovanie projektu realizuje koproducent, ATelier s.r.o.. Takto znelo aj oficiálne stanovisko, ktoré STV poskytla týždenníku Plus 7 dní. Všetko ostatné v inkriminovanom článku sú fabulácie autorky, ktoré jednoducho nie sú pravdivé. Neznalosť problematiky potom vedie autorku k argumentácii, že „kabátikom detskej relácie sa prikryje úplne drzo urobený kšeft za peniaze koncesionárov“, hoci sama priznáva, že STV neinvestovala do výroby programu ani cent. Tak akéže peniaze koncesionárov?! 3. Redakciu Plus 7 dní aj jej čitateľov Slovenská televízia ubezpečuje, že určite má záujem o všetky sponzorské výnosy. Ten, kto sa čo i len trochu pohybuje v komerčnej sfére však dobre vie, že peniaze zo sponzoringu môže sponzorovaný subjekt dostať len vtedy, keď ich je potenciálny klient ochotný zaplatiť!!! Preto napísať, že „Ak vezmeme do úvahy, koľko stojí šírenie signálu, jeho rozdávaním STV prichádza o desaťtisíce eur, ktoré by mohla zinkasovať,“ je na smiech. Platilo by to len vtedy, ak by sa sponzori o priestor vo vysielaní trhali. Navyše, v citovanej vete je priamy rozpor, ktorý vyplýva z nepochopenia situácie: STV žiaden signál nerozdáva, a už vôbec je scestné spájať cenu za šírenie signálu s cenníkom inzercie či sponzoringu. STV má zo zákona povinnosť vysielať televízny program (vlastné programy a programy nakúpené na základe zmluvného vzťahu od iných subjektov) a v jeho rámci je presne určené percento času, ktoré môže tvoriť reklama, sponzoring a telenákup. 4. Na margo argumentov p. Rybníčka, ktorý tvrdí, že STV nemá nič spoločné s reláciou Páni zo semafora – Slovenská televízia opäť prízvukuje, že ide o koprodukčný projekt, v ktorom STV poskytuje materiálové plnenie. Inými slovami: STV má s programom ako koproducent spoločné všetko. Okrem iného aj propagáciu. Napokon, bolo by kontraproduktívne, ak by sme sa nestarali o programy, na výrobe ktorých sa podieľame: pre koprodukčné projekty zariaďujeme promo, štandardne spoluorganizujeme tlačové konferencie, predpremiéry, slávnostné uvedenia, a rovnako ich podporujeme pri distribúcii. 5. Zavádzajúci je aj výpočet ceny sponzoringu, ktorým argumentuje autorka článku. Presviedča totiž čitateľov, že pred reláciou bolo 7 sponzorských odkazov a následným násobením sa dostane k ohurujúcej sume 125 000 eur. Pravdou však je, že pred reláciou Páni zo semafora je JEDEN sponzorský odkaz v trvaní 10 sekúnd. Nikde neplatí, že ak je v jednom sponzorskom odkaze viac subjektov, každému z nich sa naúčtuje celková suma! Navyše, autorka článku zámerne zamlčala, že cenníková cena je stanovená pre 30-sekundový sponzorský odkaz a nepoužila vzorec pre výpočet ceny pre 10-sekundový sponzorský odkaz, ktorý je súčasťou cenníka reklamy STV. 6. Je nehorázne porovnávať nakladanie s reklamným časom v časoch predchádzajúcich manažmentov Slovenskej televízie so súčasným stavom. Tam kde kedysi mali povolené obchodovať s reklamným časom aj tretie strany, dnes platia prísne pravidlá: predaj reklamného priestoru i sponzoring sú absolútne pod kontrolou STV, tak ako sa toho dožaduje p. Rybníček. 7. A naostatok, hoci s o nič menšou dôležitosťou: zostáva záhadou, odkiaľ redaktorka vzala údaj, že STV ráta na ďalší rok s účtovnou stratou 7 miliónov (!) eur. Účtovná strata (rozdiel nákladov a výnosov) na rok 2010 je plánovaná vo výške 3,66 mil.€. Faktom je, že manažment STV pod vedením Štefana Nižňanského postavil na rok 2010 vyrovnaný rozpočet (príjmov a výdavkov). Zamieňanie si účtovnej straty s kumulatívnou stratou (nahromadeným dlhom STV za posledných 5 rokov, ktorý sa prenáša do ďalších období) je vážnym omylom. Je očividné, že týždenníku Plus 7 dní najväčšmi leží v žalúdku ani nie tak hospodárenie Slovenskej televízie, ako fakt, že program Páni zo semafora vyrába firma dcéry predsedu ĽS-HZDS Magdalény Gálikovej. Proti gustu niet dišputát. Ale zneužívať Slovenskú televíziu na politické ciele prekrúcaním čísiel a faktov je prinajmenšom nechutné. STV

Komentar k listu 1. Ak pri bezodplatne programe (Motoristicky magazin, Postav dom, zasad strom) je odvysielana reklama/sponzoring/propagacia vyrobkov, z ktorych STV nema nic, poskytuje svoj vysielaci cas na biznis externej firme. Ak to nie je kupcenie, potom to nazvime dobrocinnostou. 2. Citujem z uverejneneho clanku: "Draho zaplatený signál využívajú na svoj súkromný biznis aj externé firmy, ktoré STV "akože "zadarmo" dodávajú rôzne magazíny. Poniektorí vyvolení, napríklad aj firma dcéry Vladimíra Mečiara Magdalény Gálikovej ATelier, s. r. o., si dokonca svoj detský program Páni zo semaforu vyrobia v štúdiách televízie a s jej technikou. Tie, samozrejme, poskytne STV zdarma pod hlavičkou "materiálový vstup". No nepodnikajte za takýchto skvelých podmienok!" Moja otazka na STV znela "Kolko relacii zadarmo dodavaju na Jednotku, Dvojku a Trojku externe firmy?" a hovorca do odpovede na tuto otazku zaradil aj Panov zo semaforu. Nikde predsa nepopierame, ze nejde o koprodukcny projekt, ved sami piseme, ze STV dava materialovy vstup. Odpovede hovorcu STV boli v pisomnej forme velmi zmatocne a nekompetentne, natahoval cas, museli sme si veci ujasnovat aj cez telefon, co bolo nemenej zmatocne. Rovnako zmatocna je aj tato jeho reakcia. Zaroven treba konstatovat, ze v mediach odznela informacia o tom, ze cyklus 13-tich desaťminutových relácií Pani zo semaforu stojí cca 430 tisíc Eur, aj ked pani Galikova odmietla odpovedat na otazku kolko stoji vyroba jednej relacie. Pan Susko nijako nevyvratil, ba priam potvrdil, ze STV nema financne nic z toho, a ze partnerov, a teda sponzorov, ktori financuju tuto relaciu ziskala externa firma. 3. V clanku netvrdime, ze STV neinvestovala ani cent. Tvrdime, ze nezarobi ani cent. Kazdopadne, ak je to koprodukcia, bolo by logicke, aby cast sponzorskeho vynosu dostala aj STV. Opakujem: STV investovala formou materialoveho vkladu (studia+technika+obsluzny personal) ale zo sponzorskych vynosov nedostala nic. STV argumentuje, ze sponzori sa netrhaju. V pripade Panov zo semafora vsak sponzori su. Chcela som upozornit prave na fakt, ze ked externe prostredie zozenie peniaze na relaciu, tak vsetky vynosy zostavaju externej firme, ktora na rozdiel od STV tych sponzorov ziskat vie. STV to "nepriamo" zaplati poskytnutim techniky a kapacit a poskytne vysielaci cas. Vynos ziadny. To je problem,na ktory upozornujem a existuje. 4. Tvrdenia pana Rybnicka nekomentujeme, su to jeho tvrdenia a su citovane v uvodzovkach. 5. Sponzorske odkazy: Pred relaciou je jeden sponzorsky odkaz a po jej skonceni je ten isty sponzorsky odkaz. Oba trvaju po desat sekund. V clanku uvadzame, citujem: "Podľa cenníka reklamy uvedeného na internetovej stránke Slovenskej televízie stál vlani na jeseň sponzorský odkaz v trvaní dvakrát po desať sekúnd 686 eur." V cenniku vo formate .pps je uvedena tabulka s nazvami detskych relacii, kde je cena sponzorskeho odkazu v trvani 2x10sekund 686 eur bez dph. Informacia je presna, dokument v prilohe. 7. Strata 7 milionov: v tabulke je uvedena kumulativna strata, ciselny udaj pochadza z oficialnych verejne pristupnych dokumentov. Suma cca 7 milionov eur je kumulativna uctovna strata za roky 2009 a 2010. Pan Susko si zrejme neoveril dolezity fakt, ze uctovna strata sa neurcuje z porovnania prijmov a vydajov, ako sa nam snazi nahovorit, ale nakladov a vynosov. Zo zdroja www.stv.sk je zrejme, ze STV povodne planovala na rok 09 uctovnu stratu vo vyske 6,6 mil. Eur. Koncom roka dostala STV necakanu dotaciu vo vyske 2,8 mil. Eur, cim sa uctovna strata 09 znizi na 3,8 mil. Eur. V schvalenom rozpocte na rok 2010 je naplanovana uctovna strata vo vyske 3,6 mil. Eur, uz aj po zapocitani dotacie na povodnu tvorbu na zaklade zmluvy so statom. Rovnako sa v schvalenom rozpocte na buduci rok pocita s dotaciou 6,9 mil. Eur (zdroj zvukovy zaznam zo zasadnutia Rady STV k rozpoctu na rok 2010). Vzhladom k tomu, ze STV si zo zakona nemoze zobrat uver, a ani neplanuje na tento rok zisk, z ktoreho by sa uctovna strata mohla zlikvidovat alebo znizit, ale pocita s dotaciou, je jasne, ze ak ju nedostane, uctovna strata za rok 09 a planovana strata na rok 2010 sa zkumuluje do vysky 7,4 mil. Eur. Dotacia nie je od vlady este slubena a tym padom ani ista, takze toto su oficialne cisla a udaje zo zasadntutia Rady STV a z internetovej stranky STV.

Asi Lučaiová