DALITO!

13. 6. 2009

Digitalizácia na pokračovanie

Digitalizácia na pokračovanie
Kanadská firma Valtech Communications, ktorá je dcérskou spoločnosťou koncernu Hipso Multimedia, oznámila, že sa rozhodla podať prihlášku do tendra na prevádzkovateľa digitálneho televízneho terestriálneho vysielania (DVB-T), ktorý vypísal Telekomunikačný úrad SR (TÚ). Firma sa zúčastnila aj predošlého tendra, ktorý TÚ zrušil.Podľa stanoviska, ktoré agentúre SITA poslal šéf firmy Valtech Communications René Arbic, úrad v novom tendri uprednostní uchádzačov, ktorí budú schopní poskytnúť najmodernejší technologický štandard, známy ako DVB-T2. Hodnotu kontraktu, ktorý môže víťaz tendra uzavrieť, odhadol Valtech Communications na 40 mil. eur ročne, resp. 400 mil. eur za celých 10 rokov, počas ktorých je plánované trvanie zmluvy. Spoločnosť Valtech Communications ponúka tzv. triple play služby, v ktorých sú zahrnuté telefonovanie, televízia a internet. V rámci svojej činnosti spolupracuje so svetovými lídrami telekomunikačného priemyslu ako napr. LM Ericsson Telephone Company a Harris Corporation, ale taktiež aj so slovenským železničným komunikačným operátorom Automatizácia Železničnej Dopravy a.s.Účasť v novom tendri už potvrdili aj slovenské firmy Towercom a Telecom Corp., záujem prejavila aj rakúska Österreichische Rundfunksender GmbH & Co KG (ORS). Všetky spomínané spoločnosti sa zúčastnili aj predošlého tendra, ktorý TÚ ho zrušil v polovici decembra minulého roka. Dôvodom bola podľa úradu zmena plánu využitia frekvenčného spektra tak, aby bola v súlade s takzvaným plánom prechodu z analógového na digitálne vysielanie. Odvolaný šéf TÚ Branislav Máčaj však tvrdil, že za krokmi vedúcimi k zrušeniu tendra stála finančná skupina J&T, ktorá aktívne pôsobí v slovenských elektronických médiách a že proces prechodu z analógového na digitálne televízne vysielanie chceli riadiť televízie spolu s prevádzkovateľom analógového vysielania spoločnosťou Towercom. Nové podmienky súťaže sú navyše podľa Máčaja nastavené práve na víťazstvo tejto spoločnosti. Spoločnosť J&T akékoľvek angažovanie sa v procese poprela, Towercom na Máčajove úsudky ohľadom novej súťaže doteraz nereagoval.Nový tender vyhlásil TÚ v máji tohto roka. Záujemcovia musia svoje ponuky doručiť najneskôr do 16. júla tohto roku. Úrad podľa jeho hovorcu Romana Vavra vo výzvach direktívne neurčuje kompresný štandard, začiatok vysielania, hodnotu percentuálneho pokrytia obyvateľstva signálom, ani výšku úhrady za pridelenie frekvencií. Digitálne vysielanie úplne nahradí doterajšie analógové televízne vysielanie najneskôr v roku 2012. DVB-T má vytvoriť priestor pre vznik nových televízií, zvýšenie konkurencie na mediálnom trhu a tým aj tlak na zvýšenie kvality programov televízií. Diváci, ktorí prijímajú analógové vysielanie, si budú musieť po prechode na DVB-T štandard zaobstarať televízor so zabudovaným digitálnym tunerom alebo set-top-box.
© 2009, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Zomrel Johnny Palermo

Zomrel Johnny Palermo
Americký televízny herec Johnny Palermo a jeho priateľka Alessandra Giangrande zahynuli pri dopravnej nehode v North Hollywood. Automobilovú nehodu, ktorej príčina zatiaľ nie je známa, prežil s ťažkými zraneniami jej brat. Vozidlo šoférovala Giangrande. Dvadsaťsedemročný Johnny Palermo, ktorý hereckú kariéru odštartoval v roku 2004, si zahral vo viac ako 30 seriáloch. Stvárnil napríklad menšiu postavu v 19. časti tretej série seriálu Ako som spoznal vašu mamu (2005), v ktorej okrem hlavných protagonistov účinkovala aj Britney Spears. Palermo si zahral aj v seriáloch Everybody Hates Chris (2005), C.S.I.: Kriminálka New York (2004) a Kriminálka Miami (2002). Jeho posledným projektom bol nezávislý film Pizza With Bullets, ktorý je momentálne v postprodukcii.
© 2009, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

12. 6. 2009

SLOVAK MEDIA LAW NEWS

SLOVAK MEDIA LAW NEWS
Rozporové konanie k hromadnej pripomienke k pripravovanej novele zákona o vysielaní a retransmisii na Ministerstve kultúry (MK) SR sa dnes skončilo konštatovaním rozporu. "Zotrvali na svojej pripomienke, ale aspoň sme si rozdiskutovali problémové okruhy. Na jednej strane si vážim, že sa o túto problematiku zaujímajú a citlivo k nej pristupujú," komentovala pre TASR diskusiu s občianskymi aktivistami, ktorí pripomienku predložili, generálna riaditeľka Sekcie médií a audiovízie MK SR Nataša Slavíková. Novela zákona má do slovenskej legislatívy implementovať smernicu Európskej komisie (EK) o audiovizuálnych mediálnych službách, ktorá zavádza reguláciu internetového vysielania "pripomínajúceho televíziu". Občianski aktivisti na čele s Ondrejom Dostálom z OKS zozbierali vyše 600 podpisov pod pripomienku, ktorá by pripravovanú reguláciu televízneho internetového vysielania obmedzila len na vysielateľov, ktorých sleduje viac ako 30 percent populácie. "Chceli sme využiť jedno z ustanovení smernice, ktorá nám nariaďuje reguláciu televízneho vysielania cez internet, ktoré hovorí o tom, že táto regulácia sa má vzťahovať iba na vysielanie, ktoré môže zasiahnuť významnú časť širokej verejnosti," povedal pre TASR Dostál. Podľa jeho názoru je takáto interpretácia smernice možná a uľahčila by prevádzku drobným vysielateľom, ktorých by vyňala z režimu regulácie. Pokiaľ parlament schváli novelu v dnešnom znení, budú musieť vysielatelia, ktorí vyvíjajú na internete hospodársku činnosť formou televízneho vysielania, svoje produkty zákonným spôsobom označovať, budú podliehať ohlasovacej povinnosti a budú pod dozorom Rady pre vysielanie a retransmisiu. Regulácia však nebude taká intenzívna ako v prípade terestriálne šíreného televízneho vysielania. Čo sa týka ďalšieho osudu pripomienky, Dostál nevylučuje, že si ju osvojí niektorý z poslancov a pokúsi sa ju presadiť formou pozmeňujúceho návrhu v parlamente. "Pripomienka nie je z našej strany vykonateľná a navyše je v rozpore so smernicou o audiovizuálnych mediálnych službách," reaguje na občiansku iniciatívu Slavíková. "Smernica nediferencuje vysielateľov podľa toho, koľko percent populácie ich sleduje, ale za vysielanie považuje televízne vysielanie na internete," upozornila. V prípade akceptácie pripomienky občianskych aktivistov by preto podľa nej Slovensku hrozili sankcie zo strany Európskej únie (EÚ). Dodala, že smernica o audiovizuálnych mediálnych službách, prijatá v decembri 2007 presne stanovuje, čo by sa malo transponovať do slovenského právneho poriadku a všetkých 27 štátov EÚ ju musí aplikovať najneskôr do 19. decembra tohto roku. "Prijali ju preto, že rozvoj audiovizuálnych mediálnych služieb je veľmi dynamický a je potrebné novelizovať súčasne platné zákony v Európskej únii a štandardizovať pravidlá pre televízne vysielanie," vysvetlila Slavíková dôvod vzniku smernice. Na Slovensku bola smernica zatiaľ medializovaná skôr kriticky. "Zachytávam pomerne veľa kontroverzných názorov. Ten, kto si detailne neprečíta smernicu, má obavy. Ale môžem ubezpečiť, že súkromné internetové stránky a žiadna forma súkromnej korešpondencie nie je predmetom regulácie, predmetom regulácie nie sú ani elektronické vydania novín a časopisov, pokiaľ v nich neprevažujú audiovizuálne prvky," upozornila Slavíková. Ministerstvo sa podľa nej nesnaží aplikovať smernicu prísnym spôsobom. Pripomenula, že v Českej republike chceli pôvodne zaviesť na internetové televízne vysielanie dokonca licencie, na Slovensku sa o tom ani neuvažovalo. Novela zavádza len ohlasovaciu povinnosť, aby malo MK SR prehľad o internetových vysielateľoch. Príprave novely predchádzali podľa Slavíkovej konzultácie na úrovni pracovných skupín, ktoré sa zišli dokopy päťkrát. Zúčastnili sa ich zástupcovia Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, Telekomunikačný úrad, Slovenská televízia, Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc, prevádzkovatelia káblovej televízie a zástupcovia spolku lokálnych televíznych staníc. "Celú novelu sme robili v úzkej súčinnosti s Radou pre vysielanie a retransmisiu," uzavrela Slavíková, podľa ktorej ide o pomerne komplikovanú problematiku, ktorú však Slovensko musí do decembra 2009 vyriešiť.
Copyright © TASR 2009

GEN.sk

GEN.sk
Dokumentárny cyklus GEN.sk bude pokračovať druhou sériou, v ktorej tvorcovia predstavia aj významných Slovákov žijúcich v zahraničí. Malo by ísť o minisériu so štyrmi filmami. „Podarilo sa nám nájsť veľmi zaujímavých ľudí, ktorí žijú v zahraničí a dosiahli tam mimoriadne úspechy. Konkurencia je obrovská, budeme mať čo robiť, aby sme vybrali takých, ktorí sú najzaujímavejší,“ prezradil predseda redakčnej rady GEN.sk Peter Michalovič. V druhej sérii by rád divákom priniesol aj medailóny hokejistov. "Sú to skutočne veľké osobnosti vo svete hokeja. Problém je ten, že celý rok hrajú v NHL, a vtedy sa s nimi nedá komunikovať,“ vysvetlil Michalovič. Produkčná spoločnosť Trigon Production pokračuje v projekte GEN.sk kontinuálne, aj keď ešte nepodpísala zmluvu so Slovenskou televíziou, ktorá by mala druhú sériu vysielať. „Pracujeme na dramaturgickom výbere ďalších osobností a po uzatvorení zmluvy so Slovenskou televíziou budeme vysielať buď od septembra tohto roka alebo od januára budúceho roka,“ prezradil producent Patrik Pašš. Tentoraz prinesie GEN.sk medailóny napríklad režiséra Dušana Hanáka, hudobníka Laca Décziho či producenta Jána Mojta. Už rok a pol sa snažia nakrúcať s opernou speváčkou Editou Gruberovou. „Ona je taká vyťažená osoba, že keď chceme mať kvalitný dokument, tak musíme byť trpezliví,“ uviedol Michalovič. Medzi ďalšie osobnosti ktoré by sa mali objaviť pred kamerami sú spisovateľ a scenárista Albert Marenčin, režisér Juraj Herz či kameraman Stanislav Szomolányi. Projekt GEN.sk plánujú tvorcovia predstaviť na budúci rok na festivale Febiofest, kde by najlepšie filmy ocenili. Neskôr by mali vyjsť aj na DVD.
© 2009, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇA

" Ó, Bože! Bozkávanie na plátne je kurva odporné. " Megan Fox

"Ak však niekto tvrdí, že dva mandáty sú úspech, ako je to v prípade SDKÚ a KDH, ktoré stratili tretinu kresiel, tak sa musím len pousmiať. Prehrali tie voľby brutálnym spôsobom. Fronc dostal poriadnych päť faciek, z ktorých sa bude dlho spamätávať. Nechcel by som byť na jeho mieste. Médiá celých päť rokov informovali o práci europoslancov v negatívnom svetle a robia z opozičných strán víťazov eurovolieb. Na Slovensku sú dva mandáty viac ako päť . Raz možno zrátate výsledky štrnástich strán dohromady a ak budú mať viac ako Smer, vyhlásite ich za víťazov." Robert Fico

" Po tom všetkom, čo sa stalo, by som mal vilu predať, a tak by sme mali všetci po starostiach." Teraz už Topolánek u mňa dovolenku nikdy nestrávi."

Silvio Berlusconi

11. 6. 2009

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS
Futurama, najskôr seriál a potom séria filmov, sa v seriálovej podobe vráti na televízne obrazovky v polovici roku 2010. Televízna stanica Comedy Central si u tvorcov Matta Groeninga a Davida X. Cohena objednala 26 nových epizód. Seriál, ktorý pôvodne vysielal kanál Fox, vďačí za návrat zrejme štyrom úspešným DVD filmom Bender's Big Score (2007), The Beast With a Billion Backs (2008), Bender's Game (2008) a Into the Wild Green Yonder (2009). Groening, tvorca úspešného seriálu Simpsonovci (1989), tvrdí, že snímky im pomohli vyplniť medzeru. "Bol to skvelý spôsob, ako udržať šou pri živote, a jedna z najlepších vecí bola, že každého to bavilo robiť, takže bolo relatívne ľahké presvedčiť všetkých, ktorí sa pôvodne podieľali na šou, aby sa vrátili," dodal. Sľúbil, že sa vrátia späť k "čistej komédii, postavám a sci-fi". Šéf televízie Gary Newman dodal, že si ho vyžiadali späť fanúšikovia a fanúšičky. V centre seriálu Futurama je večný smoliar Fry. Ten sa 31. decembra 1999 v laboratóriu, kam doniesol pizzu, nechtiac sám zmrazí a prebudí sa o tisíc rokov neskôr. Tak začne nový život s novými priateľmi a priateľkami - robotom s ľudskými vlastnosťami Benderom, tvrdou ale romantickou jednookou mimozemšťankou Leelou a ďalšími. Informáciu zverejnila internetová stránka www.hollywoodreporter.com. Niekoľko najznámejších izraelských spisovateľov sa na deň stalo novinármi a pripravili včerajšie vydanie liberálneho denníka Haaretz. Ako uviedli noviny, "od titulnej stránky až po predpoveď počasia na poslednej strane sú noviny dielom tímu najlepších izraelských spisovateľov". Do akcie pri príležitosti začiatku hebrejského knižného týždňa sa zapojil David Grossman, ktorý na titulnej strane napísal o 24-hodinovom pobyte v drogovom rehabilitačnom centre v Jeruzaleme. Etgar Keret zas pripravil rozhovor s ministrom obrany Ehudom Barakom, ktorý vyhlásil, že vláda premiéra Benjamina Netanjahua "ľudí prekvapí". V novinách si dnes ľudia mohli prečítať aj príbeh indického roľníka, ktorého nalákali do Izraela s prísľubom zamestnania, pričom agentovi zaplatil niekoľko tisíc dolárov a nakoniec ho nechali na letisku. A.B. Yehoshua v sekcii magazín napísal v hebrejčine článok o histórii vzniku názvu izraelského štátu. Inokedy suchopárnu informáciu o počasí zmenil na báseň Ronny Someck. Členky a členovia hereckej asociácie Screen Actors Guild (SAG) v hlasovaní schválili dvojročnú pracovnú zmluvu s veľkými hollywoodskymi štúdiami. S kontraktom súhlasilo 78 percent z 110-tisíc odovzdaných hlasov. Podľa novej zmluvy sa v súčasnosti zvýši herecká minimálna mzda o tri percentá a v druhom roku platnosti zmluvy sa zvýši o ďalších 3,5 percenta, čo hercom a herečkám zaručí lepšie dôchodky. Zmluva, ktorá bude platiť do 30. júna 2011, upravuje aj ich podiely z vysielania internetových médií. Asociácia SAG a Aliancia filmových a televíznych producentov (AMPTP) zastupujúca štúdiá sa nevedeli dohodnúť na znení novej kolektívnej zmluvy, ktorej platnosť sa skončila 30. júna 2008. Rokovania boli odvtedy na mŕtvom bode. Zástupcovia hercov, herečiek, producentov a producentiek sa stretli v novembri a potom až vo februári, o obnovení rokovaní sa začalo hovoriť po januárovom odstúpení Douga Allena z postu výkonného riaditeľa SAG. Jeho odchod prišiel uprostred vzbury umiernenej časti asociácie, ktorá bola proti vstupu do štrajku.
© 2009, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Slovenský súd, najlepší súd

Slovenský súd, najlepší súd
Šéf Slovenskej národnej strany (SNS) Ján Slota dnes na Okresnom súde v Žiline vyhral spor o ochranu osobnosti s vydavateľstvom Ringier. Agentúru SITA o tom informovala tlačová tajomníčka strany Jana Benková. Uviedla, že vydavateľstvo za článok „Stal sa bosom vykrádačov“, ktorý bol uverejnený vlani 17. marca v denníku Nový Čas, zaplatiť Slotovi 20-tisíc eur. Manažérka pre komunikácia Ringier Slovakia Jana Prístavková agentúre SITA potvrdila, že súd sa konal, žiadne ďalšie informácie však nemá. Zatiaľ nevedela povedať, či sa voči rozhodnutiu odvolajú. Denník Nový Čas minulý rok informoval, že Slotu ako mladistvého študenta zatkli v roku 1971 pohraničníci s Jozefom Rendekom. Z toho sa podľa denníka stal v 70-tych rokoch člen bandy zlodejov, ktorá lúpila aj so zbraňami. Slotu aj Rendeka podľa denníka zatkli 14. apríla pri pokuse dostať sa z Rakúska späť do ČSSR. Vydavateľstvo Ringier sa odvolá proti dnešnému rozsudku Okresného súdu v Žiline, podľa ktorého má predsedovi SNS Jánovi Slotovi zaplatiť za minuloročný článok v denníku Nový Čas 20-tisíc eur. Agentúru SITA o tom informoval zástupca šéfredaktora denníka Ján Bednarič. S rozhodnutím súdu vydavateľstvo podľa neho nesúhlasí. Tlačová tajomníčka SNS Jana Benková informovala, že Slota uspel v spore s vydavateľstvom za článok „Stal sa bosom vykrádačov“, ktorý bol uverejnený vlani 17. marca v denníku Nový Čas. Slotu podľa neho ako mladistvého študenta zatkli v roku 1971 pohraničníci s Jozefom Rendekom. Z toho sa podľa denníka stal v 70-tych rokoch člen bandy zlodejov, ktorá lúpila aj so zbraňami. Slotu aj Rendeka podľa denníka zatkli 14. apríla pri pokuse dostať sa z Rakúska späť do ČSSR. Rozhodnutie súdu spochybňuje samotná legitimita témy, ktorou je minulosť šéfa SNS, tvrdí vydavateľstvo. "Sudca nebral do úvahy ani fakt, že po prečítaní celého nadpisu či článku je každému jasné, že redakcia neoznačuje za bossa vykrádačov Jána Slotu, ale jeho kumpána z emigrácie Jozefa Rendeka," dodala manažérka pre komunikáciu Ringieru Jana Prístavková.
© 2009, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

ZÁKON o zrušení rozhlasových a televizních poplatků

ZÁKON o zrušení rozhlasových a televizních poplatků
Senátní návrh ZÁKON ze dne … o zrušení rozhlasových a televizních poplatků a o změně některých zákonů

Parlament se usnesl na tomto zákoně České republiky: ČÁST PRVNÍ Zrušení rozhlasových a televizních poplatků § 1 V zákoně č. 348/2005 Sb. o rozhlasových a televizních poplatcích a o změně některých zákonů, ve znění zákona č. 235/2006 Sb., zákona č. 112/2006 Sb., zákona č. 304/2007 Sb. a zákona č. 7/2009 Sb. se § 1 až 12 včetně nadpisů a poznámek pod čarou č. 1 až 17 zrušují. ČÁST DRUHÁ Změna zákona o České televizi § 2 V zákoně č. 483/1991 Sb., o České televizi, ve znění zákona č. 36/1993 Sb., zákona č. 253/1994 Sb., zákona č. 301/1995 Sb., zákona č. 39/2001 Sb., zákona č. 231/2001 Sb., zákona č. 82/2005 Sb., zákona č. 127/2005 Sb., zákona č. 304/2007 Sb. a zákona č. 384/2008 Sb., § 10 včetně nadpisu zní: „§ 10 Financování České televize (1) Finančními zdroji České televize jsou zejména: a) pravidelný daňový příjem z výnosu daně z přidané hodnoty v celkovém ročním úhrnu ve výši 5 800 000 000 Kč, b) příjem z vlastní podnikatelské činnosti. (2) Správce daně převádí daňový příjem podle odstavce 1 písm. a) na účet České televize v pravidelných každý měsíc se opakujících splátkách ve výši jedné dvanáctiny celkového ročního daňového příjmu.“ ČÁST TŘETÍ Změna zákona o Českém rozhlasu § 3 V zákoně č. 484/1991 Sb., o Českém rozhlasu, ve znění zákona č. 36/1993 Sb., zákona č. 253/1994 Sb., zákona č. 301/1995 Sb., zákona č. 135/1997 Sb., zákona č. 192/2002 Sb. a zákona č. 127/2005 Sb., § 10 včetně nadpisu zní: - 2 - „§ 10 Financování Českého rozhlasu (1) Finančními zdroji Českého rozhlasu jsou zejména: a) pravidelný daňový příjem z výnosu daně z přidané hodnoty v celkovém ročním úhrnu ve výši 2 000 000 000 Kč, b) příjem z vlastní podnikatelské činnosti. (2) Náklady spojené s vysíláním Českého rozhlasu podle § 3 odst. 2 hradí Česká republika ze státního rozpočtu. (3) Správce daně převádí daňový příjem podle odstavce 1 písm. a) na účet Českého rozhlasu v pravidelných každý měsíc se opakujících splátkách ve výši jedné dvanáctiny celkového ročního daňového příjmu.“ ČÁST ČTVRTÁ Změna zákona o dani z přidané hodnoty § 4 V § 54 odst. 1 zákona č. 235/2004 Sb., o dani z přidané hodnoty, ve znění zákona č. 635/2004 Sb. a zákona č. 302/2008 Sb., se písmeno w) včetně poznámky pod čarou č. 38 zrušuje. Dosavadní písmena x) a y) se označují jako w) a x). ČÁST PÁTÁ Změna autorského zákona § 5 V § 23 zákona č. 121/2000 Sb., o právu autorském, o právech souvisejících s právem autorským a o změně některých zákonů (autorský zákon), ve znění zákona č. 81/2005 Sb. a zákona č. 168/2008 Sb., se slova „50 % výše poplatku za jeden přístroj stanovenou zvláštním zákonem1b).“ včetně poznámky pod čarou č. 1b nahrazují slovy „ 22 Kč za jeden rozhlasový přijímač a 67 Kč za jeden televizní přijímač.“. ČÁST ŠESTÁ Změna zákona o poštovních službách § 6 V § 20 odst. 1 zákona č. 29/2000 Sb., o poštovních službách a o změně některých zákonů (zákon o poštovních službách), ve znění zákona č. 95/2005 Sb., se poznámka pod čarou č. 11 zrušuje. - 3 - ČÁST SEDMÁ Přechodná a závěrečná ustanovení § 7 Neuhrazené závazky vzniklé podle zákona č. 348/2005 Sb. o rozhlasových a televizních poplatcích a o změně některých zákonů, ve znění zákona č. 235/2006 Sb., zákona č. 112/2006 Sb., zákona č. 304/2007 Sb. a zákona č. 7/2009 Sb. s účinností tohoto zákona nezanikají. ČÁST OSMÁ Účinnost § 8 Tento zákon nabývá účinnosti dnem 1. ledna 2010. - 4 - D ů v o d o v á z p r á v a I. Obecná část Rozhlasové a televizní poplatky mají svůj prapůvod v koncesionářském poplatku, který byl do českého prostředí zaveden v roce 1923 zákonem o telegrafech na jehož základě bylo vydáno vládní nařízení, které určilo podmínky pro zřizování, udržování a provoz telegrafů. Tehdy si stát osvojoval veškerou moc nad oblastí telegrafního vysílání a to nejen nad samotným aktivním vysíláním, ale také nad příjmem telegrafního signálu. Občané si tak mohli požádat o koncesi – zvláštní ústupek, přiznání práva na jehož základě mohli používat rozhlasový přijímač. V prvních letech museli žádost podávat přímo na ministerstvu pošt a telegrafů, později jak se fenomén rozhlasových přijímačů rozšiřoval, bylo možné získat koncesi na poště. Za tento „ústupek“, který stát poskytnul občanům se musel platit zmíněný koncesionářský poplatek, který byl považován za určitou platbu za luxus. V roce 1955 se jako reakce na televizní vysílání doplnil rozhlasový poplatkový řád o nový institut, kterým se stal televizní poplatek. V té době však stále platilo, že k přijímání jak rozhlasového tak i televizního vysílání bylo potřeba zvláštní povolení. S postupným rozšiřování povědomí o právu na informace, byla v roce 1964 novým telekomunikačním zákonem odstraněna povinnost získat povolení k užívání rozhlasových a televizních přijímačů. I nadále zůstala zachována povinnost platit rozhlasové a televizní poplatky, avšak nyní již bez konkrétního protiplnění. Když byl v roce 1991 schválen nový zákon o České televizi a nový zákon o Českém rozhlase, a byla tak nahrazena státní televize a rozhlas novými institucemi veřejnoprávního charakteru, pevně se v zákonech stanovilo, že rozhlasové a televizní poplatky jsou zdrojem financování těchto institucí. Rozhlasové a televizní poplatky jsou v současnosti již naprostým přežitkem, jehož jedinou funkcí je zajištění financování České televize a Českého rozhlasu. Tyto instituce působí vedle komerčních stanic a jejich úkolem je zajišťování veřejnoprávní obsahu jako je např. poskytování objektivních, ověřených, ve svém celku vyvážených a všestranných informací pro svobodné vytváření názorů a další podobné cíle. Prosazování těchto cílů je v zájmu budování demokratické společnosti a jako takové by jejich prosazování mělo být zájmem státu. V České republice však jako pozůstatek minulosti má tento cíl povahu břemene, které je kladeno na občany a stát se tak zbavuje své odpovědnosti za zajištění demokratického vývoje a svobodného šíření názorů. Občané tak ve 21. století musí platit rozhlasové a televizní poplatky za to, aby mohli získávat informace prostřednictvím rozhlasu a televize stejně jako to museli činit jejich předkové ve dvacátých letech minulého století, kdy se právo na informace jako základní lidské právo teprve utvářelo. Přitom rozhlasový a televizní poplatek musí platit i ti občané, kteří žijí mimo dosah signálu veřejnoprávních médií, případně ti, kteří o obsah veřejnoprávních médií nemají zájem. Navíc televizní či rozhlasový přijímač je dnes již běžnou součástí života, stejně jako osobní počítače, ale i mobilní telefony či různé druhy domácího spotřebního zboží za něž se však zcela přirozeně žádné poplatky platit nemusí. Vedle výše uvedených aspektů je nutné zmínit i aspekt ekonomický. V dobách kdy rozhlasové a televizní poplatky platila jen úzká skupina občanů, která za odvedený poplatek dostávala individuální protiplnění v podobě televizního či rozhlasového povolení, mají selektivní zpoplatněné služby smysl. Občan pak dostane za zaplacený poplatek konkrétní protiplnění. V době, kdy je jasně deklarováno, že k vlastnictví rozhlasového a televizního - 5 - přístroje není potřeba žádného povolení, občan za zaplacení poplatku nedostává žádné konkrétní protiplnění, rozšíření televizních nebo alespoň rozhlasových přijímačů je plošné v rámci 99% domácností, ale jejich samotné vlastnictví je zatíženo zvláštním rozhlasovým a televizní poplatkem, má tento poplatek povahu jen další daně. Přitom náklady na proces inkasa rozhlasových a televizních poplatků jsou např. ve srovnání s náklady na správu daní trojnásobně vyšší. Předmět úpravy návrhu zákona: Navrhuje se zrušit institut rozhlasových a televizních poplatků a dále pak přenést odpovědnost za financování veřejnoprávních médií na stát. To vše při zachování nezávislosti České televize a Českého rozhlasu. Soulad s ústavním pořádkem České republiky: Návrh zákona je v souladu s ústavním pořádkem České republiky. Soulad s mezinárodními závazky České republiky a právem Evropských společenství: Návrh není v rozporu s mezinárodními dohodami, jimiž je Česká republika vázána. Navrhovaný zákon je v souladu s právními předpisy Evropských společenství. Ekonomický dopad: Návrh má dopad na státní rozpočet ve výši 7,8 mld. Kč/rok. Zároveň však o tuto částku klesne zatížení poplatníků rozhlasových a televizních poplatků. K dalším úsporám pak dojde i na straně České televize a Českého rozhlasu. Ti na administraci výběru rozhlasových a televizních poplatků ušetří cca 430 mil. Kč/rok. Další úspory pak budou na straně poplatníků za platby poštovními poukázkami a bankovní poplatky za příkazy k úhradě. II. Zvláštní část K části první Zrušením dotčených ustanovení se navrhuje zrušit institut rozhlasových a televizních poplatků. K části druhé Navrhuje se změnit způsob financování České televize, kdy jedním z příjmů, kterými je Česká televize financována jsou televizní poplatky. Tento příjem se navrhuje nahradit mandatorním výdajem z inkasa daně z přidané hodnoty. Tento výdaj, který na účet České televize bude pravidelně v měsíčních splátkách poukazovat správce daně, bude každoročně představovat částku ve výši 5,8 mld. Kč. Což je částka, která odpovídá současnému příjmu České televize z televizních poplatků. Česká televize tím získá své pravidelné financování, které nebude zatěžovat občany pravidelnými poplatky a náklady spojenými s jejich platbou a Česká televize ušetří na administrativně nákladném výběru poplatků cca 250 mil. Kč za rok. Ušetřené prostředky pak může investovat do zkvalitnění vysílaných pořadů. - 6 - K části třetí Navrhuje se změnit způsob financování Českého rozhlasu, kdy jedním z příjmů, kterými je Český rozhlas financován jsou rozhlasové poplatky. Tento příjem se navrhuje nahradit mandatorním výdajem z inkasa daně z přidané hodnoty. Tento výdaj, který na účet Českého rozhlasu bude pravidelně v měsíčních splátkách poukazovat správce daně, bude každoročně představovat částku ve výši 2 mld. Kč. Což je částka, která odpovídá současnému příjmu Českého rozhlasu z rozhlasových poplatků. Český rozhlas tím získá své pravidelné financování, které nebude zatěžovat občany pravidelnými poplatky a náklady spojenými s jejich platbou a Český rozhlas ušetří na administrativně nákladném výběru poplatků cca 180 mil. Kč za rok. Ušetřené prostředky pak může investovat do zkvalitnění vysílaných pořadů. K části čtvrté až šesté Navrhuje se promítnutí změn souvisejících se zrušením institutu rozhlasových televizních poplatků do jednotlivých právních předpisů v nichž se existence tohoto institutu projevovala. K části sedmé Navrhuje se přechodné ustanovení, které z důvodů posílení právní jistoty deklaruje právo České televize a Českého rozhlasu vymáhat po poplatnících neuhrazené poplatky za období, kdy byla povinnost platit poplatky podle zákona č. 348/2005 Sb., o rozhlasových a televizních poplatcích a o změně některých zákonů, ve znění pozdějších předpisů. K části osmé Účinnost zákona se navrhuje k 1. lednu 2010.

Kecy

KECY
"Ministerstvo kultúry cieľavedome pracuje na riešení týchto vážnych problémov a ponúka po dvojročnej odbornej príprave projekt mediálneho komplexu schválený nielen vládou, ale aj radami oboch verejnoprávnych médií," tvrdí hovorca rezortu kultúry Jozef Bednár.
UZNESENIE č. 110/2008 : Rada STV prerokovala Návrh rámcovej koncepcie spoločného mediálneho komplexu STV a SRo a návrh vecného a časového harmonogramu predrealizačnej fázy jeho výstavby a pozitívne vníma snahu ministerstva kultúry o vytvorenie optimálnych podmienok pre existenciu a fungovanie oboch verejnoprávnych inštitúcií. V súvislosti s predloženým návrhom Rada STV žiada, aby plnoprávnymi členmi Riadiaceho výboru projektu okrem generálneho riaditeľa STV boli: a) Radou STV delegovaný člen rady, b) STV delegovaný ďalší zástupca manažmentu, prípadne odborný poradca STV, ktorým Rada STV ukladá, aby v Riadiacom výbore projektu dôsledne presadzovali oprávnené záujmy a požiadavky STV. Súčasne s tým Rada STV žiada, aby mala možnosť vopred zaujať stanovisko k jednotlivým etapám realizácie projektu vrátane lokalizácie ešte pred ich schválením Riadiacim výborom.
a
UZNESENIE č. 111/2008 : Rada STV žiada GR STV, aby jej predložil ucelený materiál s pripomienkami k Návrhu rámcovej koncepcie spoločného mediálneho komplexu STV a SRo a návrh vecného a časového harmonogramu predrealizačnej fázy jeho výstavby spolu s alternatívnym riešením lokality výstavby.
Uznesenie c. 71/2008 ,Rozhlasová rada: a) po prerokovaní materiálu „Rámcová koncepcia spolocného mediálneho komplexu Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu a návrh vecného a časového harmonogramu“ podporuje projekt výstavby mediálneho centra, b) žiada Ministerstvo kultúry SR, aby do riadiaceho výboru na realizáciu projektu menovalo predsedu Rozhlasovej rady.

Art Film Fest NEWS

Art Film Fest NEWS
V Medzinárodnej súťaži hraných filmov 17. ročníka Art Film Festu sa bude o cenu Modrý anjel uchádzať pätnásť filmov z celého sveta. Ani jeden z nich však nie je slovenský. O víťazovi, ktorý získa aj finančnú prémiu 15-tisíc eur, rozhodne päťčlenná medzinárodná porota. Slovensko v nej bude zastupovať herečka, speváčka a cestovateľka Dorota Nvotová. Ďalšími členmi poroty sú maďarská herečka a režisérka Eniko Eszenyi, nemecký kurátor, dramaturg a riaditeľ filmového festivalu Neiße Filmfestival Heiko Fischer, americký kritik a publicista Jay Weissberg a český herec a režisér Jan Kačer. Festival Art Film Fest sa uskutoční od 20. do 27. júna v Trenčianskych Tepliciach a Trenčíne. Otvorí ho nový film Pedra Almodóvara Los Abrazos rotos v hlavnej úlohe s Penélope Cruz. Spolu na festivale premietnu 151 snímok z 43 krajín celého sveta, ktoré budú zaradené do dvanástich programových sekcií.
Po cenu Hercova misia si na 17. Art Film Fest príde britský herec Jeremy Irons a český herec Jaromír Hanzlík. Jeremy Irons sa predstaví na festivale už v piatok 19. júna, keď mu počas slávnostného úvodného ceremoniálu odovzdajú krištáľovú kópiu ceny Hercova misia. Bronzovú plaketu pripevní na Most slávy v Trenčianskych Tepliciach v sobotu 20. júna. Rovnaká povinnosť čaká v piatok 26. júna Jaromíra Hanzlíka. Ocenenie udelia obom hercom za herecký prínos kinematografii. Pri tejto príležitosti premietnu filmy Swannova láska (1984) a Príliš dokonalá podoba (1988) v hlavnej úlohe s Jeremym Ironsom a dokument The Power of the Powerless (Moc bezmocných, 2009), ku ktorému Irons nahovoril komentár. Jaromír Hanzlík si sám vybral film Kočár do Vídně (1966). Známe sú aj mená laureátov ceny Zlatá kamera. Počas úvodného ceremoniálu ju udelia talianskemu scenáristovi Ettoremu Scolovi, ktorý napísal slávnu Tančiareň (1983). Na záver festivalu si príde po Zlatú kameru česká filmárka Věra Chytilová. Z jej dielne premietnu film Kopytem sem, kopytem tam (1988). "Věru Chytilovú som chcel predstaviť aj ako herečku, lebo hrala vo dvoch školských filmoch, jeden sa volá Generál (1960) a druhý Konec jasnovidce (1957)," prezradil Peter Hledík, riaditeľ Hercovej misie a Zlatej kamery. Chytilová mu však striktne zakázala tieto filmy premietať.
© 2009, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

10. 6. 2009

SLOVAK RADIO NEWS

SLOVAK RADIO NEWS
Komplexné informačné vysielanie o doprave na Slovensku, prejazdnosti, aktuálnych problémoch, haváriách a ďalšie informácie by mal najneskôr v septembri priniesť projekt Zelená vlna na vlnách rádií Slovenského rozhlasu (SRo). Projekt by sa mal spustiť postupne na všetkých rádiách SRo. Začne sa s Rádiom Slovensko a postupne sa vysielanie Zelenej vlny prenesie na rádiá Regina, FM a Patria. Médiá o tom informovala generálna riaditeľka SRo Miloslava Zemková. Zelená vlna je podľa jej slov systém, do ktorého sa Slovenský rozhlas začlení aj na základe vládneho uznesenia o príprave Národného systému dopravných informácií a SRo bude jeho súčasťou. V súčasnosti sa rozhlas pripravujeme na túto fázu, vytvára tím spolupracovníkov, programovú štruktúru, technologické a softvérové výstupy tak, “aby sme mohli okamžite po spustení tohto veľkého projektu do neho vstúpiť,“ povedala Zemková. Rozhlasová rada sa dnes touto témou zaoberala na neverejnom zasadnutí. Podľa Zemkovej to bolo preto, že “informácie sú strategicky citlivé, nebolo možné ich prezentovať verejne“. Za problém považuje aj používanie značky “Zelená vlna“ jedným slovenským licencovaným, teda súkromným rádiom. Na značku “Zelená vlna“ má od roku 1993 práva verejnoprávny Český rozhlas, ktorý ju získal po rozdelení Československého rozhlasu tak, ako SRo získal práva k názvu relácie “Pozor zákruta!“. “My sme získali od Českého rozhlasu, ktorý má Zelenú vlnu registrovanú na použitie v celej Európe, licenciu pre použitie na území Slovenskej republiky. Riadne sme ju ohlásili na Úrad priemyselného vlastníctva SR a v marci tohto roku nám ju úrad zaregistroval. O dva mesiace neskôr, v máji tohto roku, registroval značku Zelená vlna Rádia Okey pre tie isté tovarové a službové kategórie, pre licencovaný subjekt,“ uviedla pre médiá Zemková. Preto podľa nej v súčasnosti podnikajú právne kroky na doriešenie tohto problému, “ktorý naozaj za problém považujeme“. Český rozhlas o situácii podľa šéfky SRo vie a právnici oboch verejnoprávnych rozhlasov aktívne spolupracujú. Pokiaľ SRo sa môže obrátiť na slovenský úrad priemyselného vlastníctva, Český rozhlas tento problém môže riešiť na medzinárodnom úrade priemyselného vlastníctva (Medzinárodný úrad Svetovej organizácie duševného vlastníctva v Ženeve, poznámka redakcie), konštatovala. SRo sa nechce súdiť. “Samozrejme, že sa chceme tomu vyhnúť,“ zdôraznila Zemková s tým, že je zástankyňou filozofie - radšej dohody než súdne spory. Rádio Okey je právoplatným vlastníkom značky Zelená vlna Rádia Okey. “Táto značka je dostatočne odlišná práve použitím slovného spojenia Rádio Okey, na základe čoho predpokladám, že úrad nám značku zaregistroval,“ povedal v reakcii na tvrdenia SRo výkonný riaditeľ Rádia Okey Bob Koštanský. Ako sa ďalej uvádza v reakcii rádia na vyjadrenia generálnej riaditeľky SRo Miloslavy Zemkovej, Rádio Okey podalo prihlášku na Úrad priemyselného vlastníctva na zaregistrovanie ochrannej známky Zelená vlna rádia Okey 11. júna 2008. O necelý rok, 13. mája 2009, rádio dostalo od úradu osvedčenie o registrácii ochrannej známky v znení “Zelená vlna Rádia Okey” s dátumom zápisu 5. máj 2009. Od 1. júna začalo túto platnú ochrannú značku používať vo svojom vysielaní. V rámci projektu Zelená vlna bude SRo, na rozdiel od súkromných rádií, okrem iného poskytovať navyše službu RDS-TMC (Radio Data System - Traffic Message Channel). Podľa technického riaditeľa SRo Róberta Oravca to znamená, že k zvukovej podobe Zelenej vlny vo vysielaní Slovenského rozhlasu pridajú ešte dátovú službu TMC, ktorá je šírená prostredníctvom systému RDS. “Je to vysielanie dynamických údajov pre navigačné systémy v automobiloch. Poslucháči alebo vodiči budú môcť okamžite prijímať aktuálne dopravné situácie, ktoré vznikli v danom momente, čiže nehody, rýchle uzávierky, kalamitné situácie, ktoré sa nedajú zaniesť do mapových podkladov pre navigačné systémy.“ SRo sa dlhodobo snaží zlepšiť svoje dopravné spravodajstvo. Splniť tento cieľ má práve projekt Zelená vlna.
© 2009, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Hlavne, že ministerstvo vie, čo hovorí

Hlavne, že ministerstvo vie, čo hovorí
Poslankyňa za SDKÚ-DS Magdaléna Vášáryová dnes vyzvala ministra kultúry Mareka Maďariča, aby zverejnil reálnu vizualizáciu projektu mediálneho centra. Spoločné sídlo Slovenskej televízie (STV) a Slovenského rozhlasu (SRo), ktoré presadila 20. mája vláda napriek nesúhlasu ministrov za ĽS-HZDS, má za 138 mil. eur vyrásť do štyroch rokov pri novostavbe Slovenského národného divadla v Bratislave. Agentúra SITA oslovila aj rezort kultúry, ktorý prisľúbil reakciu. „Pre verejnoprávne médiá to nie je optimálny projekt,“ povedala novinárom Vášáryová. Pripomenula, že projekt predpokladá vyvlastnenie nehnuteľného majetku verejnoprávnych médií do vlastníctva ministerstva kultúry. „Kto na tom získa, komu to poslúži,“ spýtala sa. Nemyslí, že ide o niekoho zo SNS, uvažuje, že to budú ľudia, ktorí sú spojení so stranou Smer. Projekt si vyžiada zmenu zákonov o STV a SRo. „Účinnosť tohto projektu bude trvať do roku 2037,“ povedala poslankyňa. MK SR podľa nej predpokladá, že v roku 2014, keď sa majú médiá do nového sídla presťahovať, budú mať v dispozícii ročne okolo 143 mil. eur. Developerovi podľa ministerstva financií budú musieť ročne platiť do roku 2037 okolo 33 mil. eur. Vášáryová sa pýta, z čoho a koľko budú platiť občania, ak to nebudú platiť médiá. Spoločné sídlo sa má stavať PPP projektom, terajšia budova STV sa predá, pyramída SRo bude slúžiť pre koncerty a archívy oboch médií. „Do roku 2012 musí prejsť STV na digitálne vysielanie, vynaloží na to stovky miliónov. Kam pôjde technológia dnešnej STV,“ pýta sa Vášáryová, podľa ktorej tiež nie je určené, koľko investícií pôjde do spoločného archívu. Vášáryová tvrdí, že otázky kládla ministrovi aj v parlamentnom výbore pre kultúru a médiá. „Kladiem ich, to je ale hádzanie hrachu o stenu. Minister odpovedá len na to, čo chce alebo útočí osobne,“ reagovala. Podľa nej na projekte získajú developeri a aj ministerstvo kultúry, ktoré bude mať 100-percentnú kontrolu nad majetkom verejnoprávnych médií. Rezort kultúry uvádza ako hlavný argument pre vznik komplexu zastaranosť súčasných sídel STV a SRo. Podľa ministerstva kultúry developerský projekt môže mať aj v kontexte krízy pozitívny vplyv na rast HDP. Projekt má podporiť aj stavebnú výrobu. Minister Maďarič 15. apríla informoval, že projekt centra sa zastavuje. Jeho hovorca Jozef Bednár 19. mája SITA povedal, že "minister kultúry nikdy nehovoril, že je rozhodnutý pozastaviť projekt mediálneho komplexu", ale hovoril o zvážení jeho realizácie "vzhľadom na krízu a výhrady ĽS-HZDS". Výšková budova STV v Mlynskej doline stojí 34 rokov a pyramída SRo na Mýtnej ulici 24 rokov .
Ministerstvo kultúry (MK) považuje dnešnú výzvu poslankyne parlamentu za SDKÚ-DS Magdalény Vášáryovej, aby rezort zverejnil reálnu vizualizáciu projektu mediálneho centra za zvláštnu. Podľa neho to bude možné až vtedy, keď víťaz súťaže vytvorí projekt. "Poslankyňa hovorí o veciach, ktorým nerozumie," uviedol v stanovisku hovorca rezortu Jozef Bednár.Spoločné sídlo Slovenskej televízie (STV) a Slovenského rozhlasu (SRo), ktoré presadila 20. mája vláda napriek nesúhlasu ministrov za ĽS-HZDS, má za 138 mil. eur vyrásť do štyroch rokov pri novostavbe Slovenského národného divadla v Bratislave. "STV a SRo získajú budovu rozmermi šitú na mieru, energeticky úspornú a vybavenú modernými technológiami, ktorej náklady budú nižšie," povedal Bednár. Stavať sa má PPP projektom, terajšia budova STV sa predá, pyramída SRo bude slúžiť pre koncerty a archívy oboch médií. Podľa Vášáryovej nebudú verejnoprávne médiá schopné splácať záväzky, ktoré im v súvislosti s projektom vzniknú. "Nevedno, o čo sa Vášáryová opiera pri tvrdení, že verejnoprávne médiá nebudú schopné splácať záväzky," povedal Bednár. Ministerstvo odmieta Vášáryovej tvrdenie, že rozbehnutie projektu výstavby mediálneho komplexu sa vláda snaží realizovať takým rýchlym tempom, že to až vzbudzuje podozrenie. "Projekt sa nepripravuje rýchlym tempom, naopak, postupne, cieľavedome a odborne," reagoval hovorca, ktorý pripomenul, že rezort má od vlády úlohu začať verejné obstarávania výstavby komplexu a jeho technologickej časti. Projekt je jedným z koncepčných riešení na zníženie neúmerne vysokých nákladov spojených s prevádzkou budov STV a SRo, ktoré sú jedným z dôvodov ich deficitného hospodárenia, uviedol Bednár. Dodal, že k problémom verejnoprávnych médií sa rezort nestavia pasívne a alibisticky. "Pripravil projekt, ktorý povedie z dlhodobého hľadiska k redukcii nákladov spojených s prevádzkou STV a SRo," dodal Bednár. Podľa MK môže mať projekt v kontexte krízy pozitívny vplyv aj na rast HDP. Projekt má podporiť aj stavebnú výrobu.
© 2009, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Pokuty naše každodenné

Pokuty naše každodenné
Najviac pokút za porušovanie zákona o vysielaní vlani dostala televízia Joj, ktorá mala zaplatiť 21 sankcií v celkovej výške 7,43 milióna Sk (vyše 246.630 eur). Uvádza to výročná správa Rady pre vysielanie a retransmisiu. Joj na vrchole rebríčka vystriedala Markízu, ktorá mala za prehrešky v roku 2007 zaplatiť 16,8 milióna Sk (podľa konverzného kurzu 557.658 eur). Televízie a rádia však vlani zaplatili menej peňazí na pokutách za porušovanie zákona o vysielaní. Joj najviac pokutovali za odvysielanie záberov, ktoré podľa rady porušili ľudskú dôstojnosť, alebo ich nemali vidieť deti. To podľa predsedu rady Miloša Mistríka súvisí so zvýšeným počtom reportáží o kriminalite. Markíza dostala minulý rok päť pokút spolu za vyše milión korún (viac ako 33.194 eur) a Slovenská televízia päť sankcií spolu sa 430.000 Sk (vyše 14.273 eur). Celkovo rada udelila pokuty za vyše 8,94 milióna Sk (takmer 296.753 eur), v roku 2007 to bolo 34,9 milióna Sk (podľa konverzného kurzu 1,16 milióna eur). Rada mala menšie príjmy z pokút aj preto, že už sa nevysielajú reality show, za ktoré museli televízie od roku 2005 platiť rekordné sumy. Okrem toho podľa Mistríka televízie viac dodržiavali zákon ako v minulosti. "Televízie a rozhlasy sa naučili, čo je sankcionovateľné a vedia sa tomu vyhnúť," konštatoval Mistrík. Kým vlani porušili zákon 81-krát, rok predtým to bolo 171-krát. Podľa Mistríka však ani hrozba pokuty nezabráni televízii odvysielať zábery, ktoré považuje za atraktívne. Preto rada plánuje na jeseň presadiť zmenu v zákone o vysielaní, ktorá by obmedzila vysielanie programov prístupných ľuďom od 15 rokov. V súčasnosti ich totiž televízie môžu vysielať aj počas dňa, v budúcnosti by sa mali presunúť do neskorších hodín.

Copyright © ČTK 2009

TOP OF THE POPS

TOP OF THE POPS
1. LET´S DANCE 3 -Markíza ; 2. *TELEVÍZNE NOVINY- Markíza ; 3. Modré z neba Markíza ;4. Ordinácia v ružovej záhrade III. -(34.) -Markíza ;5. Ordinácia v ružovej záhrade -III. (33) - Markíza ; 6. *NOVINY TV JOJ- TV JOJ ; 7.*NAJLEPŠIE POČASIE -TV JOJ ;8. *DNES -Markíza ; 9.Aj múdry schybí -Markíza ; 10.*Panelák -TV JOJ ;11.*ŠPORT- TV JOJ ; 12. *Krátke TN -Markíza ;13.Tvoje, moje a naše -Markíza ;14. Pošta pre teba -Jednotka ; 15. SUSEDIA -Markíza ;16. *Športové noviny -Markíza ; 17. *Kabrioleto s Markízou -Markíza ;18. *Počasie -Markíza ; 19. Kutyil s.r.o. -TV JOJ ; 20. LET´S DANCE 3 -Horúčka nedeľňajšej noci Markíza * cyklické relácie -uvedená relácia s najvyššou hodnotou sledovanostiv tomto týždni ; Pozn. Pri reláciách opakujúcich sa každý deň (spravodajstvo, šport, sitcom a pod.) je uvedená relácia s najvyššou hodnotou ratingu za celý týždeň ; © Výskum programu STV

9. 6. 2009

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS
Eurokomisárka pre informačnú spoločnosť a média Viviane Redingová podporila Európsku chartu za slobodu tlače. Eurokomisárke Redingovej chartu dnes v Bruseli predstavil jej iniciátor - šéfredaktor nemeckého časopisu Stern Hans-Ulrich Jörges. Podľa Redingovej je charta potvrdením základných hodnôt, ako sú pluralita médií, sloboda slova a informácií, na ktorých stoja demokratické tradície Európy a ktoré sú zakotvené v základných právnych textoch. Redingová pripomenula, že na to, aby sme mali skutočnú slobodu tlače, majú svoju úlohu zohrávať aj orgány verejnej moci. "Musia byť pripravené chrániť slobodu slova a podporovať jej šírenie,“ uviedla Redingová. Eurokomisárka chartu považuje za dôležitý krok k posilňovaniu základných hodnôt a práv, ktoré "umožňujú novinárom dovolávať sa ich voči vládam alebo orgánom verejnej moci, keď majú pocit, že sloboda ich práce je neodôvodnene ohrozená“. Hans-Ulrich Jörges ocenil, že Redingová myšlienku Európskej charty za slobodu tlače od začiatku bezvýhradne podporila. "Preto usudzujeme, že Európska komisia bude sama túto chartu rešpektovať a aktívne prispeje k tomu, že sa bude uplatňovať v celej Európe. Zároveň očakávame, že uznanie charty bude podmienkou pri budúcich rokovaniach s kandidátskymi krajinami o pristúpení k EÚ," uviedol Jörges. Hlavným cieľom charty podľa Jörgesa je to, aby sa Európa konečne zjednotila aj v žurnalistike a aby všetci kolegovia v prípade porušenia slobody tlače mali možnosť odvolať sa na jej zásady. Európsku chartu za slobodu tlače podpísalo 25. mája v Hamburgu 48 šéfredaktorov z 19 krajín starého kontinentu. Desať článkov charty obsahuje základné princípy, ktoré musia vlády v styku s novinármi rešpektovať, ako napríklad zákaz cenzúry, slobodný prístup k domácim aj zahraničným mediálnym zdrojom a sloboda zhromažďovať a šíriť informácie. Charta zdôrazňuje aj ochranu novinárov pred ich prenasledovaním a volá po účinnom systéme súdnictva na ochranu práv novinárov. Text charty je prístupný na internetovej adrese http://www.pressfreedom.eu/en/index.php.

© 2009, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Srbská prokuratúra začala vyšetrovanie ohľadne úlohy novinárov v podnecovaní vojnových zločinov počas juhoslovanských vojen v rokoch 1991 až 1995. Úrad špeciálneho prokurátora pre vojnové zločiny sa plánuje zamerať na väzby medzi reportážami, ktoré podnecovali k vojne, a zločinmi v chorvátskom meste Vukovar a bosnianskom meste Zvornik v rokoch 1991 a 1992. "Našli sme príklady vojnových štváčov v rámci vtedajších médií," povedal v pondelok hovorca srbského súdu pre vojnové zločiny Bruno Vekarič. V marci v Srbsku odsúdili 13 bývalých členov srbských polovojenských jednotiek za masakru 200 Chorvátov na prasacej farme blízko Vukovaru v roku 1991. Minulý rok srbský súd pre vojnové zločiny tiež odsúdil troch bývalých srbských vojakov za ich podiel na vražde 25 moslimov z mesta Zvornik v roku 1991. Počas vypuknutia juhoslovanských vojen bola aktívna skupina novinárov, lojálna vtedajšiemu prezidentovi Slobodanovi Miloševičovi, prostredníctvom zápalistých reportáží o dianí v Chorvátsku i Bosne. "Našli sme prvky vojnového štvania... Naším cieľom je nájsť dostatočné dôkazy pre obvinenia," povedal Vekarič. Vyšetrovatelia budú mať podľa neho "ťažkosti dokázať medzinárodné podnecovanie vojnových zločinov" v aktuálnych správach. "Naším cieľom je varovať, aby sa takéto veci uz nikdy neopakovali," dodal.

Copyright © TASR 2009

Jazyk náš každodenný

Jazyk náš každodenný
Ministrovi kultúry Markovi Maďaričovi (Smer-SD) prekáža zavádzajúca diskusia, ktorá vzniká okolo novely zákona o štátnom jazyku. Vyplynulo to z jeho vyjadrení, ktoré dnes povedal novinárom po zasadnutí parlamentného výboru pre kultúru a média. Zavádzajúce sú podľa neho tvrdenia, podľa ktorých má novela strážiť jazykovú čistotu a poškodzovať menšiny. „Je v tom politika, kritici sa na to nepozerajú vecne,“ povedal Maďarič. Novela má od augusta zaviesť prísnejší dohľad nad slovenčinou, vrátane pokút od sto do 5 000 eur. Pokute musia predchádzať dve písomné upozornenia. Maďarič tvrdil, že ide primárne o zákon o štátnom jazyku a národnostným menšinám sa venovať nebude. Sankcie sa zrušili v roku 1999. Zákon o štátnom jazyku prijala Mečiarova vláda v koalícii ĽS-HZDS, SNS a Združenie robotníkov Slovenska (ZRS) v roku 1995. Z novely dnes poslanci odstránili niektoré jej nepresnosti. Vypadla napríklad povinnosť viesť pedagogickú dokumentáciu len v štátnom jazyku. Upustili aj od toho, aby sa po vysielaní lokálneho a regionálneho rozhlasového vysielania, ktoré ide v jazyku národnostnej menšiny, muselo potom odvysielať aj v slovenčine. Spod sankcii bola tiež vyňatá komunikácia medzi personálom zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb s pacientmi a klientmi. Maďarič trvá na tom, aby sa v zdravotníckych zariadeniach a zariadeniach sociálnych služieb komunikovalo v štátnom slovenskom jazyku. Ich zamestnanci ale nemusia ovládať jazyk národnostnej menšiny, pretože to by bola diskriminácia, vysvetlil novinárom. Poslankyňa za SMK Ágnes Biró ocenila prijaté návrhy, ktoré formou pozmeňujúcich návrhov predložil poslanec za Smer-SD Ján Senko. „Je to pre nás prijateľné,“ uviedla. Senko celkovo podal; deväť návrhov. Poslanci tiež prijali návrh, ktorý umožňuje pôvodnú tvorbu inojazyčných textov na nápisoch, reklamách a oznamoch určených na informovanie verejnosti. Podľa jedného z ďalších bude spod dohľadu rezortu kultúry vyňatá reklama šírená vysielaním, nad ktorou dohliada Rada pre vysielanie a retransmisiu.

© 2009, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Kto začal ,kua ?

Kto začal ,kua ?
Agentúra SITA dôrazne odmieta ničím nepodložené obvinenia voči redaktorovi SITA zo strany pána Alojza Hlinu. Celý problém vznikol nesprávnym posúdením informácie, ktorú mal redaktor k dispozícii. Hneď po zistení chyby agentúra SITA tieto tvrdenia uviedla na pravú mieru, keď poskytla priestor Alojzovi Hlinovi. SITA vyzýva pána Hlinu, aby predložil konkrétne dôkazy svojich tvrdení, ktorými sa môže SITA konkrétne zaoberať, rozhodne nie dojmami pána Hlinu. SITA zváži možné kroky voči autorovi nepodložených a klamlivých tvrdení, ktoré poškodili jej meno. Správu podpísal Pavel Urban, šéfredaktor SITA Slovenská tlačová agentúra. Portál SME.sk v pondelok zverejnil rozhovor s protislotovským aktivistom Alojzom Hlinom. Ten v rozhovore tvrdí, že za informáciou o jeho údajnom dlhu má byť novinár SITA, ktorý mal za to od pána I. C. prevziať 1000 eur.
© 2009, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Čakali sme takmer dva týždne

Čakali sme takmer dva týždne
Slovenská národná strana takmer dva týždne čakala, kedy opozičný denník Sme urobí rozhovor s Alojzom Hlinom, ktorý koncom mája zorganizoval významnú akciu - „protest" hŕstky svojich kamarátov pred budovou SNS, z ktorej ukradli štátny symbol – zástavu SR i zástavu SNS a musela zasiahnuť polícia. Dnes internetový portál Sme.sk konečne zverejnil rozhovor autora Karola Sudora s Alojzom Hlinom, v ktorom sa venujú takmer výlučne len dehonestácii predsedu SNS Jána Slotu. Veríme, že pre oboch aktérov bol tento rozhovor vzájomne nesmierne podnetný. Toľko hrubých urážok predsedu SNS Jána Slotu, SNS a dokonca i jej voličov je aj na pomery úrovne súčasných slovenských médií skutočnou raritou. Nebudeme posudzovať, kto z dvoch aktérov tohto rozhovoru žije hlbšie vo vlastnom svete fantázie, kto sa viac predbiehal v urážkach Jána Slotu, kto z nich má aké intelektuálne dispozície, ani kto z aktérov používa v rozhovore viac čechizmov či nespisovných slov. Rozhovor je priam neuveriteľným príkladom symbiózy „novinára" a respondenta, ktorí si vzájomne podporujú hrubé urážky ústavného činiteľa a vlastné domnienky, na ktoré nemajú žiadne relevantné podklady ani dôkazy. Podstatné je, že vlastné fantázie takýmto štýlom prezentujú verejne a spôsobom vyjadrovania o významnom politickom predstaviteľovi vyvolávajú podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania. Ešte podstatnejší a nebezpečnejší fakt je, že pán Hlina vo svojom vyjadrení prejavil bezprecedentnú neschopnosť rešpektovať práva človeka a občana. SNS vníma tento jeho prejav ako nevedomosť, ale môže ísť aj o absolútnu aroganciu a ľahostajnosť k základným ľudským právam iných občanov, ktorí majú podľa Ústavy SR právo slobodnou voľbou ustanoviť svojich politických zástupcov. Poukazovať na ktoréhokoľvek občana, že pri svojom myslení a rozhodovaní v otázke voľby svojich zástupcov má mentálny blok, je urážkou každého občana tohto štátu, a zároveň konaním, ktoré je v príkrom rozpore s Ústavou SR.
Jana Benková, tlačová tajomníčka SNS

Zomrel Habib Tanvir

Zomrel Habib Tanvir
Indický dramatik a divadelný režisér Habib Tanvir zomrel vo veku 85 rokov po krátkej chorobe. Hospitalizovali ho pred troma týždňami v meste Bhopál s dýchacími problémami. Jeho príbuzní, ktorí s ním strávili posledné chvíle, uviedli, že posledná rozlúčka sa uskutoční v utorok. Tanvir bol autorom hier ako Agra Bazar a Charandas Chor a získal viacero prestížnych indických aj medzinárodných ocenení. Narodil sa 1. septembra 1923 v Raipure a svoju kariéru začal ako novinár, až neskôr sa stal dramatikom. V roku 1959 založil divadelnú spoločnosť Naya Theatre.
© 2009, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Cena Lorenza Nataliho

Cena Lorenza Nataliho
Novinári sa môžu do 30. júna prihlásiť do súťaže Európskej komisie (EK) Ceny Lorenza Nataliho, ktorú udeľuje v spolupráci s organizáciami Reportéri bez hraníc a Svetová asociácia novín žurnalistom. Cieľom súťaže je podporovať úsilie o slobodu prejavu, demokraciu, ľudské práva a rozvoj. Agentúru SITA informovala Lucia Žiláková z Zastúpenia EK v SR. Medzinárodná cena Lorenza Nataliho bola po prvýkrát udelená v roku 1992. Minulý rok sa jej zúčastnilo 1 500 novinárov zo 151 krajín, ktorí zastupovali rôzne médiá, vrátane televízie, rozhlasu, tlače a internetu. Tohtoročné slávnostné odovzdávanie cien bude v októbri v Štokholme. Ceny za 60-tisíc eur odovzdá komisár pre rozvoj a humanitárnu pomoc novinárom z Afriky, Európy, Magrebu, Stredného východu, Ázie, Latinskej Ameriky a Karibskej oblasti.
© 2009, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Psi brešú

Psi brešú
Vážený pán generálny riaditeľ,
dôrazne protestujem proti príspevku „Maďarská karta“ vo včerajšej relácii STV s názvom Reportéri, ktorý pripravil bývalý redaktor denníka Sme. Predpokladám, že ste tento nehorázny príspevok videli a riešite ho už aj bez môjho upozornenia. Je neuveriteľné, čo si v ňom dovolil „redaktor verejnoprávnej televízie“ – je to možné už azda naozaj iba v slovenských médiách. Ide o neobjektívny príspevok, v ktorom Slovensko a Slovákov autor vykresľuje ako netolerantný národ, ktorý neustále útočí na jednu národnostnú menšinu bez akéhokoľvek dôvodu. To, že dal autor priestor na vyjadrenie iba jednej názorovej strane (Radičová, Fűle, Leško, Horský, Porubänová), je šokujúce, v rozpore so všetkými žurnalistickými pravidlami a na Slovensku túto metódu používajú len neprofesionálne opozičné médiá. Lenže STV je verejnoprávna inštitúcia. Čo ma však zarazilo najviac, bol tendenčný útok na SNS a jej predstaviteľov. Som rozhorčená, že bez poskytnutia priestoru na vyjadrenie boli do tohto príspevku, ktorý dehonestuje Slovensko a Slovákov, v negatívnom svetle zaradení najvyšší predstavitelia SNS Ján Slota a Anna Belousovová ako tí najväčší škodcovia v tejto krajine. Dehonestovať predstaviteľov strany, ktorá v tejto krajine ako jediná úprimne zastáva národno-štátne záujmy Slovenska, už nie je ani zábavné, a musím dôrazne protestovať a žiadať o ospravedlnenie, vysvetlenie, razantnú nápravu i konzekvencie voči autorovi, ktorý podsúva divákovi vlastné skreslené názory, ktoré v podstate nikoho nezaujímajú. Žiadam o ospravedlnenie sa divákom, SNS i jej spomenutým čelným predstaviteľom. Bol vari príspevok pripravený tesne pred voľbami do Európskeho parlamentu na niečiu objednávku? Zabudol vari autor, že sa odvysiela vo verejnoprávnej televízii? Má redaktor aj nejakých nadriadených, ktorí príspevok schválili? Má Slovenská televízia aj generálneho riaditeľa, ktorý za to zodpovedá? Odporúčam Vám do budúcnosti pri takejto úrovni práce vynechať z vysielania tejto relácie a príspevkov spomenutého autora akékoľvek zmienky o ktoromkoľvek predstaviteľovi SNS, zvlášť, keď nemá autor dostatok informácií. Predpokladám, že nájdete v STV podstatne serióznejší, korektnejší a konštruktívnejší spôsob, ako zvýšiť neustále sa znižujúcu sledovanosť tejto relácie, než opierať sa nesmierne svojráznym spôsobom o populárne meno predsedu SNS Jána Slotu a ďalších predstaviteľov našej strany. Jana Benková, tlačová tajomníčka SNS
Pan riaditel, nechapem, ako mohla verejnopravna STV odvysielat take svinstvo, ako bol prispevok "Madarska karta" v relacii Reporteri v stredu 3. juna na STV 1. Byvaly redaktor dennika SME Juraj Mravec zostrihal jeden hnusny neobjektivny publicisticky paskvil, v ktorom s neskryvanym nektitickym obdivom k USA porovnaval neporovnatelne - suzitie narodov a narodnosti v Spojenych statoch a na Slovensku. Nielenze katastrofalne nepochopil americku realitu, ale Slovaci v Mravcovom demagogickom spracovani vyzneli ako netolerantny narod, ktory bezdovodne utoci na Madarov. Dokonca zazneli urazky voci Kysucanom a Oravcanom za to, ako volia, co je neslychane. Autor porusil zakladne zurnalisticke pravidlo, ked dal priestor na vyjadrenie iba jednej nazorovej strane (Porubanova, Radicova, Fule, Lesko, Horsky). Jasne a cielene zautocil na SNS, najma na A. Belousovovu a J. Slotu, pricom zastupcom SNS vobec nedal priestor!!! Takto sa robila propaganda za Hitlera! Je mi na vracanie a nie som sam. Pytam sam, ako je mozne, ze takyto nazorovy fasizmus moze sirit verejnopravna televizia?! To je vazne zrele na Vase odvolanie!!! Keby sa nieco taketo prihodilo v BBC (co je tam prakticky nemozne), na druhy den by riaditel sam podal demisiu!
S pozdravom, Pavel Kapusta, sefredaktor Extra plus