DALITO!

1. 11. 2008

To je TV !- Objektivita ala -Rendőrterror Dunaszerdahelyen

To je TV !-

Objektivita ala-Rendőrterror Dunaszerdahelyen

Dr. Strangelove

Dr. Strangelove

Festival internazionale del Film di Roma

Festival internazionale del Film di Roma
Film s názvom Resolution 819 o masakre v Srebrenici, ktorá sa uskutočnila v posledných mesiacoch bosnianskej vojny v rokoch 1992 až 1995, získal hlavnú cenu Medzinárodného filmového festivalu v talianskom Ríme. Film rozpráva príbeh na základe skutočného námetu o policajtovi Organizácie Spojených národov (OSN), ktorého vyslali do krajiny, aby vyšetril zmiznutie vyše 8000 moslimov. Tí mali zmiznúť po obsadení ich mesta bosnianskymi Srbmi. Názov filmu vznikol podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o zastavení bojov v Srebrenici z roku 1993. Cenu kritiky získala snímka Opium War afganského režiséra Siddiqa Barmaka. Držiteľ Oscara Al Pacino sa zúčastnil na otvorení filmového festivalu v Ríme. Šesťdesiatosemročný herec prevzal cenu za newyorské Actors Studio, ktoré bolo odrazovým mostíkom pre najväčšie hollywoodske hviezdy. Tretí ročník festivalu však upozornil najmä na európske talenty. V dvadsiatke súťažných filmov je bola jedna americká snímka - kriminálna dráma Pride and Glory v réžii Gavina O'Connora s Edwardom Nortonom v hlavnej úlohe. Mimo súťaže uviedli historickú drámu The Duchess v réžii Saula Dibba s Keirou Knightley a Ralphom Fiennesom v hlavných úlohách. Premietli aj projekt Huit/Eight o chudobe vo svete Organizácie spojených národov, na ktorom sa podieľalo viacero významných filmových osobností, ako Jane Campion, Gael García Bernal, Gaspar Noe, Gus Van Sant alebo Wim Wenders. Predstavili aj ďalšie politické snímky - drámu Good britského režiséra Vicenteho Amorima o vzostupe nacizmu, drámu Opium War režiséra Siddiqa Barmaka a mafiánsky film Galantuomini v réžii Edoarda Winspeareho. Všetky tri sa uchádzali o ceny v kategóriách Najlepší film, Najlepší herec a Najlepšia herečka. Mimosúťažne uviedli aj dokumentárny film Theatre of War, v ktorom si Meryl Streep zahrala samu seba. Snímka v réžii Johna Waltera sleduje prípravy modernej adaptácie divadelnej hry Matka Guráž a jej deti Bertolta Brechta v roku 2006. Britský filmár Stephen Elliott v európskej premiére predstavil romantickú komédiu Easy Virtue inšpirovanú hrou Noela Cowarda z roku 1925. Festival založil v roku 2006 rímsky starosta Walter Veltroni. Jeho budúcnosť bola neistá po tom, ako ho v úrade vystriedal Gianni Alemanno, ktorý zvažoval úplné zrušenie festivalu, a chcel ho aspoň urobiť "talianskejším". Cenu za celoživotné dielo udeliili talianskej filmovej legende Gine Lollobrigide, ktorej kariéra trvala vyše šesť desaťročí.
© 2008, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Superstar Sk vs. svet again

Superstar Sk vs. svet again
IFPI SR Hitparáda - RADIO TOP100-Týždeň - 2008/43

1. COLDPLAY-VIVA LA VIDA 2. DESMOD-LAVÍNY 3. PINK-SO WHAT 4. BEDINGFIELD NATASHA-ANGEL 5. OFFISHALL KARDINAL / AKON-DANGEROUS 6. I.M.T. SMILE-MÁM KRÁSNY SEN 7. MORANDI-ANGELS 8. NE-YO-MISS INDEPENDENT 9. ANASTACIA-I CAN FEEL YOU 10. SMATANOVÁ ZUZANA-VČELY 12. CMORIK PETER-SNÁĎ NIE JE HRIECH 16. KOMAJOTA-MESTO V NÁS 20. JAROŠ MIRO-SPADLA Z OBLAKOV 28. ŽBIRKA MIRO-VIEŠ BYŤ ZLÁ 33. GLADIATOR-TAK RÁD 36. TWiiNS-I DON´T KNOW 43. MIRGOVÁ DOMINIKA-SKORO AKO V SNE 47. NOCADEŇ-IBA PÁR MINÚT 52. AYA-SIGNÁLY 53. MATELLO-SKUTOČNÁ 56. KRISTÍNA/VICTORIA-ZMRZLINA 59. ČÍROVÁ MÁRIA-BÚRKA 61. NO NAME-ZDANIE 68. DESMOD-ZOBER MA DOMOV 69. ĎURICA ADAM-BEZ SERVITKY 74. I.M.T. SMILE-BEZ PODMIENKY 82. NO NAME-DUŠA A JA 87. PEHA-MUOJ BOŽE 88. GRIGOROV ROBO-POVEDZME 89. MISHA-13000krát 91. MISHA & PAPP ROBO & 2H+-UUUH 93. HEX-NOČNÁ PIESEŇ 99. CHIMERA-NEDÁ SA ZABUDNÚŤ

31. 10. 2008

Happy Halloween

Happy Halloween

To je TV !

To je TV !

SLOVAK MEDIA NEWS

SLOVAK MEDIA NEWS
Predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Ján Slota neuspel v odvolacom konaní v civilnom spore na ochranu osobnosti na Krajskom súde v Bratislave (KS), keď požadoval od vydavateľstva Plus 7 dní nemajetkovú ujmu desať miliónov Sk (331.939 eur). Naopak, predseda SNS bude musieť zaplatiť súdne trovy vo výške 165.341 Sk (5488 eur). "Krajský súd v Bratislave 30. októbra v odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 31. januára 2007 v žalobe na ochranu osobnosti s návrhom na priznanie nemajetkovej ujmy vo výške 10.000.000 Sk rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej sa potvrdzuje. Rozsudok súdu prvého stupňa v časti trov prvostupňového konania sa mení tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania v sume 165.341,50 Sk do rúk právneho zástupcu odporcu do troch dní. Odporcovi sa trovy odvolacieho konania nepriznávajú," odpovedal dnes na otázku TASR hovorca KS Pavol Adamčiak. Okresný súd Bratislava V dňa 31. januára minulého roka zamietol návrh šéfa národniarov, ktorým sa domáhal ochrany osobnosti a to uložením povinnosti sa ospravedlniť za nevhodné označenie jeho osoby a jeho správania uverejnené v spoločenskom týždenníku Plus 7 dní dňa 1. novembra 2004 a nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Zároveň zaviazal vtedy navrhovateľa zaplatiť odporcovi trovy konania v sume 168.316,50 Sk (5587 eur). Slota sa voči verdiktu nižšej inštancie následne v zákonnej lehote odvolal, a preto prípad vo štvrtok 30. októbra riešil KS. Rozsudok KS nadobudne právoplatnosť doručením procesným stránkam.
Slovenský syndikát novinárov (SSN) požiada okresného prokurátora, aby sa zaoberal diskriminačným rokovacím poriadkom hlohovského mestského zastupiteľstva (MZ). Poslanci ho prijali dnes na svojom riadnom zasadnutí. Rokovací poriadok rozdeľuje novinárov na tých, ktorí „na žiadosť mesta Hlohovec zabezpečujú sprostredkovanie informácií pre verejnosť„ a na ostatných, ktorí sa môžu zdržiavať iba na vyhradenom mieste. Vzhľadom na to, že v sále nie je ozvučenie, znemožňuje to kvalitné nahrávanie zvuku. Uvádza sa to v stanovisku SSN, ktoré TASR poskytla predsedníčka Zuzana Krútka.Ako ďalej uviedla, Predstavenstvo SSN bolo vopred informované o zámere prijať toto obmedzenie, ktoré v rozpore s tlačovým zákonom a zákonom o vysielaní a retransmisii neumožňuje novinárom prístup k informáciám na základe rovnosti. V stredu 29. októbra žiadala Krútka Mestský úrad v Hlohovci o stiahnutie sporného bodu z programu. \"Slovenský syndikát novinárov chápe, že je potrebné dodržiavať na rokovaniach MZ isté pravidlá, trvá však na tom, že musia byť – tak, ako hovorí zákon – rovnaké pre všetkých. Nie je možné preferovať jedno z médií len preto, že náklady na jeho činnosť idú z mestského rozpočtu,\"uvádza sa vo vyhlásení SSN.

Copyright © TASR 2008

VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇA

"Dokonca ani počas svetovej hospodárskej krízy v roku 1929 nikto nechcel veriť pádu anonymného systému. Potom to zasiahlo Židov v Nemecku, dnes sú to manažéri." Hans-Werner Sinn, riaditeľ mníchovského ekonomického výskumného inštitútu Ifo

„Niekomu asi prekáža, že som v STV každý deň a že funkciu predsedu vykonávam nie popri zamestnaní, ale na plný úväzok." Bohumír Bobocký

„Prišlo to v skutočnosti o päť minút dvanásť. Nie sú nám presne známe dôvody, ale predpokladám, že je to opäť, nazvime to Brusel. Neviem, z akého dôvodu chce Smer rokovať,toto je rezort, ktorý spravuje Slovenská národná strana.“ Rafael Rafaj

"Prečo sa Beneš nestretol s Hitlerom? Pretože vedel, o čo Hitlerovi ide. Keby to vedel aj premiér Veľkej Británie a premiér Francúzska, určite by nezapredali Československo.Myslím, že situácia sa vyvíja ako v tridsiatom ôsmom roku v západných Čechách. Aj tam bol problém nazývaný najskôr rôznymi formami, ani sa nehovorilo o politickej autonómii, a potom sa to skončilo Mníchovom a odtrhnutím veľkej časti územia bývalého Československa.. Vtedajšia československá vláda stále vychádzala v ústrety sudetským Nemcom a ich požiadavkám a tiež nikdy nedosiahla naplnenie ich očakávaní. Z jednoduchého dôvodu: tieto zámienky, ktoré sudetskí Nemci mali na československú vládu, neustále gradovali, a výsledný efekt bol odtrhnutie územia. A takéto úmysly majú podľa všetkého aj predstavitelia SMK, ktorí to oficiálne popierajú - tak ako to popierali henleinovci. A v konečnom dôsledku to vtedy skončilo tak, ako to skončilo." Ján Slota

"Ľudia, ktorí vstúpili do druhého piliera, môžete kľudne napísať, že prišli o celé úspory“. Dušan Muňko

30. 10. 2008

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

V rámci predvolebnej reklamy sa v stredu v hlavnom vysielacom čase prihovoril americkým občanom na siedmich televíznych kanáloch demokratický prezidentský kandidát Barack Obama. V ťažkých časoch finančnej krízy pritom prisľúbil záchranný plán pre strednú triedu. "Nebudem perfektný prezident. Ale môžem vám sľúbiť toto - budem vám vždy hovoriť, čo si myslím a kde stojím," povedal Obama v polhodinovom reklamnom spote. Demokratický senátor si zaplatil odvysielanie reklamy v televíziách CBS, Fox, NBC, Univision, BET, MSNBC a TV One. Stálo ho to zhruba štyri milióny dolárov (95,46 milióna Sk). Spot ukazuje Američanov, ako hovoria o svojich problémoch, a rôzne politické a podnikateľské osobnosti, ktoré vysvetľujú, prečo podporujú Obamu. Reklama zvýrazňuje Obamovu politiku a vykresľuje jeho zázemie. V spote sa nevyskytuje žiadna zmienka o jeho súperovi Johnovi McCainovi ani o Republikánskej strane. Štáb demokratického kandidáta označil nezvyčajnú reklamu za záverečné zhrnutie Obamovej kampane pred utorkovými voľbami. Tento krok prichádza po tom, ako McCain, vedúci svoju kampaň na Floride, spustil útok na Obamove schopnosti garantovať národnú bezpečnosť. Vo prejave v Tampe dal McCain najavo, že Obama je podľa neho nekvalifikovaný konať ako hlavný veliteľ ozbrojených síl.

Najväčší marocký denník Al Massae a jeho šéfredaktor Rašid Ninny musia zaplatiť štyrom prokurátorom najvyššie odškodné v histórii médií tejto severoafrickej krajiny vo výške šiestich miliónov dirhamov (16,5 milióna Sk). Navyše čaká na periodikum, ktoré musí o verdikte informovať na svojich stránkach, pokuta predstavujúca v prepočte okolo 330.000 Sk. Prvostupňový rozsudok totiž dnes potvrdil odvolací súd v Rabate. Súdne konanie bolo dôsledkom informácie denníka z novembra 2007 o účasti nemenovaného prokurátora miestnej justície na slávnosti homosexuálov v istej severomarockej lokalite. Štvorica prokurátorov v reakcii zažalovala periodikum za ohováranie. Prvostupňový verdikt marockej justície z marca 2008 vyvolal v tamojších médiách vlnu protestov. Medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc ho prijala s netajeným šokom. Spomínaný denník, ktorý vznikol ako nezávislá tlačovina iba pred dvoma rokmi, sa medzičasom s nákladom okolo 100.000 výtlačkov stal najväčším denníkom krajiny, ktorého ďalšiu existenciu však zrejme ohrozí nutnosť uhradiť rekordné odškodné.

Copyright © TASR 2008

Chorvátka polícia vo štvrtok oznámila zatknutie desiatich osôb podozrivých zo zapletenia sa do minulotýždňovej vraždy popredného chorvátskeho novinára, ôsmi z nich sú Chorváti a dvaja Srbi. "Štyroch sme zadržali v stredu v Bukovare-Srijeme a ostatných priamo v hlavnom meste," oznámil policajný dôstojník Krunoslav Borovec. Bezpečnostné zložky zároveň informovali, že tí pri zatýkaní kládli odpor, takže museli voči nim použiť silu a došlo k ľahkým zraneniam na oboch stranách. Zadržanie podozrivých bolo podľa slov policajného predstaviteľa výsledkom prehľadania desiatok bytov, domov a áut. "Očakávame, že táto a ďalšie chystané operácie nám pomôžu v pátraní po ďalších dôkazových materiáloch, ktoré majú dokázať vinu alebo nevinu zatknutých osôb," dodal Borovec.Iva Pukaniča, ktorý bol vlastníkom vplyvného chorvátskeho týždenníka Nacional, zavraždili minulý týždeň. Žurnalistovi sa počas jeho novinárskej kariéry podarilo odhaliť viaceré pokútne politické či obchodné dohody, kritizovali ho však za kontakty s určitými politikmi, tajnými agentmi či dokonca s osobami, o ktorých sa hovorilo, že stáli na čele kriminálnych gangov. Pukanič preto nemal nikdy povesť vierohodného novinára. Dva týždne pred jeho vraždou neznámi páchatelia zastrelili dcéru prominentného advokáta. Európska únia v tejto súvislosti opäť vyzvala Chorvátsko, aby dôslednejšie vystupovalo proti kriminalite a korupcii, ak sa chce pripojiť k 27-člennému európskemu bloku. Chorvátsky premiér Ivo Sanader v piatok reagoval prísľubom, že bude prenasledovať vrahov novinára a dodal, že "žiadny zločinec nebude pokojne spať, kým tento a iné závažné zločiny nebudú vyšetrené". Rovnako tak spravil v stredu aj nový chorvátsky minister vnútra, ktorý ohlásil tvrdý boj proti zločinu. Český fotograf Jan Saudek bude uvádzať vlastnú talkšou. Na obrazovke digitálnej TV Barrandov by sa mal objaviť v januári budúceho roka. Na relácii, ktorú začnú nakrúcať na budúci týždeň, sa bude podieľať i Saudkova partnerka Pavla Hodková. Fotograf si bude hostí do relácie vyberať sám, do každej časti si pozve troch ľudí. "Dopredu sme si napísali zoznam ľudí, ktorých by tam Jan chcel. Dramaturg programu Marcel Šucha sa na to pozrel a nemal s tým žiaden problém," uviedla pre internetový portál iDNES.cz Hodková. Medzi pozvanými hosťami sú herečky Eva Holubová a Vilma Cibulková, ich kolega Oldřich Kaiser, ale aj známe mená pornobiznisu Paula Wild a Robert Rosenberg. © 2008, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

STV NEWS

STV NEWS
Slovenská televízia odvysiela vo štvrtok 30. októbra o 22.05 h na Dvojke diskusnú reláciu Večer na tému: Ako ďalej slovenské diaľnice? Do konca tohto roka by malo mať Slovensko okolo 400 kilometrov týchto komunikácií. Je to veľa alebo málo? Principiálnou otázkou ale zostáva najmä zdroj financovania. Sú PPP projekty jediným riešením? Aká je a bude u nás situácia pri výstavbe diaľnic? Hostia: Ing. Igor Choma, splnomocnenec vlády SR pre urýchlenie výstavby diaľnic a generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. Ing. Ľubomír Palčák, generálny riaditeľ Výskumného ústavu dopravného, Žilina Ing. Peter Chovanec, Asociácia PPP Mgr. Juraj Smatana, stredoškolský učiteľ a občiansky aktivista Doc. Ing. Katarína Bačová, PhD., Katedra dopravných stavieb SF STU Doc. JUDr. Ľubomír Fogaš, Právnická fakulta UK. Reláciu pripravuje a moderuje Jozef Hübel.

SLOVAK FREE MEDIA

SLOVAK FREE MEDIA
Slovenská sekcia Asociácie európskych novinárov (AEJ) dnes kritizovala Roberta Fica, že grobianstvom otravuje atmosféru, myslenie i cítenie spoločnosti. Útoky predsedu vlády na novinárov sú zámerné a majú zakryť bezradnosť prichádzajúcich sociálnych a hospodárskych dôsledkov svetovej finančnej krízy. "Nešťastný je politik, ktorí si stále potrebuje vytvárať nepriateľov, aby na nich dokazoval svoju vysnenú statočnosť a veľkosť. Vyčerpáva ho to i spoločnosť, sily sa sústreďujú pričasto na zástupné problémy," uviedla v AEJ. "Politici, najmä vo vládnej pozícii, sú v demokratických štátoch každodenne vystavení tlaku zodpovednosti za spravovanie štátu, tlaku opozície i médií, ktoré sledujú pod drobnohľadom ich konanie a správanie. Pripusťme, že to nie je nič príjemné, že kritici sa môžu aj mýliť, ale nič neoprávňuje politika v zodpovednej štátnej pozícii reagovať grobiansky, surovo a agresívne," konštatovala AEJ. V civilizovanom svete existuje dialóg a ostrá polemika medzi politikmi a novinármi, ale v rámci kultúrnej komunikácie. Slovenský premiér však "programovo a dlhodobo" vedie vojnu s novinármi. "Robert Fico nestráca nervy, ale celkom zámerne osočuje médiá a ich tvorcov. V stredu na tlačovej konferencii na úrade vlády skôr ako otvoril priepust záplave označovania novinárov za idiotov, vopred zahlásil, že bude expresívny a zároveň povolil i vyzval novinárov, ´môžete to napísať´. Autorizoval svoju vulgárnosť," dodáva AEJ. AEJ pripomína noc parlamentných volieb, keď Smer-SD ako jediná strana nechala novinárov hodiny pred dverami. Podľa Asociácie nie náhodou odmietli už počas volebnej noci v roku 2006 rozprávať sa s novinármi. "Potrebujú mať v zálohe nejakého neprajníka a nepriateľa, na ktorom si môžu vyliať zlosť za šliapnutie vedľa, za neúspech. Preto tá sústavná vojna s novinármi," uvádza AEJ v stanovisku, podpísanom predsedom slovenskej sekcie Júliusom Lőrinczom a tajomníkom Tiborom Macákom.
© 2008, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

RTVS NEWS

RTVS NEWS
Spoločnosť RTVS, s.r.o.- založená Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom v zmysle zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom za účelom výberu úhrady - sa ocitla v zložitej situácii, nakoľko nie je schopná uhradiť zo svojich zdrojov finančné záväzky voči subjektom, ktoré jej na zmluvnom základe poskytujú práce a služby. Napriek skutočnosti, že výber za posledné obdobie predstavuje oproti rovnakému obdobiu minulého roka nárast v príjmovej časti rozpočtu spoločnosti, vstupné náklady na rozbehnutie činnosti spoločnosti presahujú limit 4 % z príjmov z úhrady a pokút, ktorý je stanovený zákonom na úhradu nákladov vyberateľa na výber úhrady, kontrolu platenia úhrady a vymáhanie úhrady a pokút. V prehľade záväzkov spoločnosti splatných ku dňu 13.10.2008, z ktorého vyplýva, že RTVS, s.r.o. môže z vlastných zdrojov uhradiť 8.877.295,10,- Sk a zvyšný dlh predstavuje sumu 9.807.193,10,- Sk. /príloha č. 1/ Spoločnosti neboli ešte vyfakturované záväzky vo výške 14 527 044,- Sk od firiem zabezpečujúcich softvérové spracovanie údajov (ICZ, SOFTIP). Z uvedeného vyplýva, že záväzky RTVS po doručení týchto faktúr budú vo výške 24 334 237,10. Sk. Situáciu je nevyhnutné riešiť zvýšením základného imania spoločnosti RTVS, s.r.o., ktorej spoločníkmi sú Slovenská televízia a Slovenský rozhlas, a to každý rovnakým podielom. Zvýšenie základného imania spoločnosti RTVS, s.r.o., je potrebné vykonať k 17. októbru 2008 o sumu 20,0 miliónov Sk tak, ako je to podrobne uvedené v splátkovom kalendári. Splácanie schváleného zvýšenia základného imania STV a SRo by sa realizovalo v postupných etapách. Pre spoločnosť RTVS sú rozhodujúce prvé tri splátky z priloženého splátkového kalendára. Pre spoločníkov Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas to znamená do 21. 10. 2008 zabezpečiť transfer 13,35 mil. Sk, do 18. 11. 2008 transfer 2,97 mil. Sk a do 15. 12. 2008 sumu 1,92 mil. Sk. Pre každého zo spoločníkov je to vždy polovica z uvedenej sumy. Ďalšie splátky zvyšovania základného imania by sa posúdili na základe ekonomických rozborov v januári 2009. Spoločnosť RTVS pripravuje viacero aktivít, spojených s odhaľovaním neplatičov úhrad a tiež akcií na podporu aplikácie zákona č. 68/2008 Z. z.. Aj pri realizácii týchto aktivít bude dochádzať k zvýšeným nákladom, ktoré určite nebude spoločnosť RTVS, s.r.o. schopná kryť zo zákonom schválených 4% na činnosť. V súčasnej zlej ekonomickej situácii STV nie je jednoduché prijať rozhodnutie, ktoré ešte viac zvýši deficit finančných zdrojov v STV. Platobná neschopnosť vznikla v spoločnosti RTVS z toho dôvodu, že pri zakladaní spoločnosti sa nezohľadnili všetky priame a vyvolané náklady, ktoré úzko súviseli so zriadením spoločnosti (vybavenie spoločnosti PC, softvérom, vybavenie ostatným majetkom). Slovenská televízia vo svojom liste zo dňa 21.1.2008 (viď príloha č.3) predložila zásadné pripomienky k návrhu zákona o úhrade za služby verejnosti, kde v bode 3 poukazuje na skutočnosť, že limit nákladov v sume 4 % z príjmov z úhrad nebude možné dosiahnuť v prvých rokoch práve z dôvodu potrebného vybavenia firmy. Spoločnosť dosiahla úsporu v prvotnom vybavení potrebným majetkom tým, že odkúpila časť podniku Koncesia s.r.o., pretože majetok bol v spoločnosti používaný a jeho predajná cena bola nižšia. Výška zákonom schváleného 4 % príjmu nepostačuje na pokrytie ani prevádzkových nákladov spoločnosti a nie ešte na nákup nového majetku, potrebného pre chod spoločnosti (cca 80% z príjmov spoločnosti sa použije na úhradu faktúr Slovenskej pošte). Neuhradením faktúr dodávateľom tovarov a služieb, by sa vážne ohrozil chod spoločnosti RTVS a tým aj výber finančných prostriedkov, ktoré z rozhodujúcej miery kryjú náklady verejnoprávnych médií. Navrhované riešenie je z hľadiska času a ekonomických možností oboch verejnoprávnych médií ako najpriechodnejšie aj keď pre Slovenskú televíziu v súčasnosti veľmi náročné.
Zodpovednosť B.M.Š.
Z pripomienok ku programovému konceptu a rozpočtu STV na rok 2008 : Náklady na zriadenia spoločného podniku STV a Sro a náklady na vybudovanie databázy vo výške 25 miliónov sa mi zdajú byť nedostatočné, pretože už v samotnej dôvodovej správe sa uvádzajú náklady nie menšie ako 33 miliónov. 16.1.2008

TOP OF THE POPS

TOP OF THE POPS

1. Slovensko má talent- Markíza -26.10.08 ; 2.*TELEVÍZNE NOVINY -Markíza- 26.10.08 ;3. *Športové noviny -Markíza- 26.10.08 ; 4. Ordinácia v ružovej záhrade II. (51.)- Markíza- 23.10.08 ; 5. Modré z neba -Markíza -22.10.08; 6.Ordinácia v ružovej záhrade II. (50.)- Markíza -21.10.08 ; 7.Aj múdry schybí -Markíza -24.10.08 ; 8.*NOVINY -TV JOJ -26.10.08; 9. Smotánka -Markíza -25.10.08; 10.Diabolská svokra -Markíza -25.10.08; 11.PROMINENTI -Markíza -26.10.08; 12. *DNES -Markíza -23.10.08 ;13. Poisťovňa šťastia IV.- Markíza- 20.10.08; 14. Mimoriadne správy -Markíza -23.10.08; 15.Pošta pre teba -Jednotka -25.10.08 ; 16.*Počasie dnes -Markíza -20.10.08 ; 17.Srdcové záležitosti- Markíza -26.10.08; 18. Sváko Ragan -Jednotka- 20.10.08 ; 19.*ŠPORT -TV JOJ -20.10.08 ; 20.*Panelák TV JOJ 21.10.08

Pozn.Pri reláciách opakujúcich sa každý deň (spravodajstvo, šport, sitcom a pod.) je uvedená relácia s najvyššou hodnotou ratingu za celý týždeň ; © Výskum programu STV

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS
Štrajk francúzskych distribútorov novín v stredu zablokoval doručenie celoštátneho denníka Le Monde do novinových stánkov, uvádza sa na internetovej stránke novín. Išlo o posledný zo série štrajkov organizovaných odbormi zastrešujúcimi pracovníkov distribučnej spoločnosti NMPP, ktorým protestovali proti plánom zredukovať svoju trojtisícovú pracovnú silu o desatinu a zavrieť niekoľko tlačiarní. Zamestnanci NMPP obsadili tlačiareň v Paríži, aby tak zabránili distribúcii novín Journal du Dimanche. Vydavateľ novín pohrozil právnym konaním proti protestnému blokovaniu. Spoločnosť NMPP má v parížskom regióne takmer monopolné postavenie v distribúcii novín. Rokovania medzi odbormi a manažmentom boli nepokojné a keď sa cez víkend do tlačiarne vlámali štrajkujúci, na miesto dorazila zásahová polícia. Francúzske noviny patria medzi najmenej profitujúce v Európe a príjem z reklám od roku 2000 klesol o 40 percent. Obrat celoštátnych denníkov spadol z 1 145 miliárd eur v roku 2000 na 848 miliónov minulý rok. Vládna podpora drží sektor nad vodou. Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy zorganizoval rokovania medzi zástupcami štátu, podnikov a odborovým zväzom, aby spoločne našli cestu, ako posilniť ohrozené denníky.
Britský herec a dvojnásobný držiteľ Oscara Michael Caine bude spolu s herečkou Scarlett Johansson moderovať koncert, na ktorom udelia Nobelovu cenu za mier Marttimu Ahtisaarimu. Na koncerte 10. decembra v Oslo vystúpia aj Diana Ross, kanadská speváčka Leslie Feist, mexická hudobníčka Julieta Venegas a nigérijská hviezda Seun Kuti. "Caine sa objavil vo viac ako 100 filmoch a získal mnoho ocenení, vrátane dvoch Oscarov za najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe vo filme Hana a jej sestry v roku 1986 a v Pravidlách muštárne v roku 1999," uviedlo vyhlásenie.
Internetová spoločnosť Google a vydavatelia vyriešili spolu so spisovateľmi trojročný spor, ktorý sa týkal služby na vyhľadávanie knižných diel na internete. Dohodu uzavrel Google spolu s americkou asociáciou spisovateľov (Authors Guild) a Asociáciou amerických vydavateľov (Association of American Publishers). Na jej základe bude možné ľahšie vystopovať knihy, ktoré už vydavateľstvá neponúkajú a dajú sa kúpiť len v antikvariátoch. Navyše, jednej z najväčších internetových spoločností a obchodníkom s knihami sa otvoria nové možnosti v oblasti online predaja. Predseda asociácie vydavateľov Richard Sarnoff tvrdí, že to prinesie výhody čitateľom, literárnym vedcom a držiteľom autorských práv. Paul N. Courant z knižnice Michiganskej univerzity označil dohodu za "mimoriadny úspech". Dodal, že "odteraz bude možné, dokonca ľahké, aby ktokoľvek získal prístup k týmto úžasným zbierkam z akéhokoľvek miesta v Spojených štátoch" . Google Print Library Project sprístupnil na internete úryvky z miliónov kníh, na ktoré sa stále vzťahujú autorské práva. Asociácia spisovateľov podala v súvislosti s projektom v roku 2005 žalobu, v ktorej internetovú spoločnosť obvinili z "obrovského narušenia autorských práv". O niekoľko týždňov sa k spisovateľom pridali vydavatelia, ktorí hovorili o "pokračujúcej, nenapraviteľnej a bezprostredne hroziacej škode". Príčinou malo byť "svojvoľné porušovanie autorského práva", ktorého sa podľa nich Google dopustil. Na základe najnovšej dohody zväčšia rozsah textu, ktorý môžu sprístupniť určeným knižniciam, univerzitám a vysokým školám. Takto sa dostanú k čitateľom, ktorí si predplatia plný prístup. Google za projekt zaplatí 125 miliónov dolárov (približne 3 miliardy slovenských korún/ takmer 101 miliónov eur), vrátane 34,5 milióna dolárov (takmer 840 miliónov slovenských korún/ zhruba 28 miliónov eur) pre neziskovú organizáciu Book Rights Registry, ktorá bude registrovať informácie o autorskom práve a koordinovať platby. Internetová spoločnosť zaplatí aj 60 dolárov (1460 slovenských korún/ takmer 49 eur).za každú knihu, ktorú doteraz zverejnila na internete. Zisky z predaja a reklamy si rozdelia držitelia autorských práv a Google v pomere 63 ku 37 percentám. "Toto bude možno najväčšia dohoda o knihách vo vydavateľskej histórii," vyjadril sa výkonný riaditeľ asociácie vydavateľov Paul Aiken. Návrh však musí najskôr schváliť súd, ktorý sa bude prípadom zaoberať budúce leto. V prípade sudcovho súhlasu sa skončí spor o tom ako by malo fungovať dodržiavanie autorského práva na internete a či zverejnenie digitálneho textu predaju uškodí, alebo nie. Autori a vydavatelia boli spočiatku tvrdo proti bezplatnému online prístupu ku knihám. V uplynulom roku mierne zmenili postoj. Na internete sa potom objavili celé knižné práce, niektoré z nich sa dali aj bezplatne stiahnuť, napríklad diela Paula Coelha, či Neila Gaimana. Google v minulosti čelil viacerým obvineniam z porušovania autorských práv. V roku 2005 sa pre intelektuálne vlastníctvo sporil so spravodajskou agentúrou Associated Press, neskôr dosiahli dohodu. V súčasnosti je v spore s firmou Viacom. Mediálny konglomerát žaluje internetovú spoločnosť pre stránku s videami YouTube. Tvrdí, že spoločnosť nelegálne profituje z desiatok tisíc pirátskych klipov a žiada odškodné jednu miliardu dolárov (zhruba 24,3 miliárd slovenských korún/ približne 808 miliónov eur). Google, ktorý kúpil videostránku pred dvoma rokmi, vyhlásil, že Viacom potláča slobodu vyjadrovania na internete. Fanúšikovia Melrose Place sa možno dočkajú novej verzie ich obľúbeného seriálu. Televízna spoločnosť CW uvažuje, že do televíznej sezóny 2009 - 2010 nasadí aj remaketohto úspešného tínedžerského seriálu, oznámil v utorok jej hovorca Paul Hewitt. CW k tomu inšpiroval úspech novej verzie seriálu Beverly Hills 90210, vďaka ktorému stúpla sledovanosť televízie medzi ženami od 18 do 34 rokov o 46 percent. Práve táto skupina diváčok je pre spoločnosť najatraktívnejšia. Pôvodnú verziu Melrose Place, voľné pokračovanie Beverly Hills 90210, vysielali v rokoch 1992 a 1999. Tvorcom oboch originálnych seriálov bol Darren Star, ktorý však už na remaku Beverly Hills nepracuje. Hlavnými hviezdami Melrose Place boli Heather Locklear, Andrew Shue, Courtney Thorne-Smith a Marcia Cross.
© 2008, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

SLOVAK MEDIA NEWS

SLOVAK MEDIA NEWS
Televízia Markíza dosiahla za deväť mesiacov tohto roka čisté výnosy na úrovni 88,126 mil. USD. Ako ďalej vyplýva zo zverejnenej správy skupiny Central European Media Enterprises Ltd. (CME), ktorá prostredníctvom svojej dcéry Markíza - Slovakia, spol. s r.o. televíziu na Slovensku prevádzkuje, Markíza tak medziročne zvýšila výnosy v amerických dolároch o 28,4 %. Podobne vzrástol aj deväťmesačný zisk spoločnosti pred zdanením, úrokmi, odpismi a amortizáciou (EBITDA), keď bol medziročne vyšší o 25,8 % na úrovni 28,958 mil. USD. V samotnom treťom štvrťroku pritom Televízia Markíza pre CME vygenerovala výnosy 24,795 mil. USD a EBITDA takmer 6 mil. USD.Čisté výnosy CME, ktorá okrem Slovenska prevádzkuje televízne stanice aj v Chorvátsku, Českej republike, Rumunsku, Slovinsku, Bulharsku a na Ukrajine, za tretí kvartál tohto roka stúpli medziročne o 15 % na 201 mil. USD. Prevádzkový zisk za rovnaké obdobie pritom poklesol o 22,3 mil. USD na 6,1 mil. USD. V porovnaní s tretím štvrťrokom minulého roka klesol segmentovaný zisk EBITDA za tretí kvartál o 34 % na 42,5 mil. USD. Čisté výnosy CME za deväť mesiacov tohto roka medziročne vzrástli o 35 % na 729,9 mil. USD. Prevádzkový zisk pritom vzrástol o 40,5 mil. USD na 148,8 mil. USD a čistý zisk o 52,2 mil. USD na 67,7 mil. USD. "Výsledky CME za prvých deväť mesiacov dokazujú pokračujúcu silnú pozíciu našich televíznych kanálov na všetkých trhoch, kde pôsobíme a potvrdzujú tak odhady, ktoré sme dali pre rok 2008 v miestnej mene," uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Michael Garin.CME prevádzkuje televízne stanice v siedmich krajinách strednej a východnej Európy s celkovým dosahom zhruba 97 mil. divákov. Spoločnosť prevádzkuje v Chorvátsku Nova TV, v ČR TV Nova, Nova Cinema a Galaxie Sport, v Rumunsku PRO TV, Acasa, PRO Cinema, Sport.ro, MTV Romania a PRO TV International. Na Slovensku prevádzkuje televízne vysielanie TV Markíza a Nova Sport, v Slovinsku POP TV a Kanal A a na Ukrajine je to Studio 1+1, Studio 1+1 International, Kino a City. V Bulharsku prevádzkuje spoločnosť TV2 a Ring TV. Akcie spoločnosti CME sú obchodované na burze v New Yorku (NASDAQ) a na pražskej Burze cenných papierov pod burzovým symbolom CETV.Spoločnosť Central European Media Enterprises Ltd. v júli minulého roka odkúpila 20 % v TV Markíza od spoločnosti Media Invest, spol. s r.o. Podľa zverejnených informácií CME, celková kúpna cena podielu bola 1,9 mld. Sk. CME informovala, že touto transakciou sa stala 100-percentným vlastníkom spoločnosti Markíza - Slovakia, spol. s r.o., ktorá je prevádzkovateľom licencie na vysielanie TV Markíza.
© 2008, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

29. 10. 2008

To je RADIO ! Škandál v BBC

To je RADIO !
Škandál v BBC

RADA STV

RADA STV
Slovenskej televízii (STV) hrozí, že na budúci rok obmedzí výrobu. Ak chce verejnoprávna televízia na budúci rok dodržať vyrovnaný rozpočet a pritom nedostane od štátu žiadnu dotáciu, či kompenzáciu, hrozí jej, že v roku 2009 bude viac vysielacou ako výrobnou televíziou. Na dnešnom rokovaní Rady STV to konštatovala ekonomická riaditeľka STV Libuša Baranová. Problémom je, že STV by podľa zákona o audiovizuálnom fonde mala prísť o časť zdrojov z reklamy. Na budúci rok ešte nezačnú platiť zmluvy štátu s verejnoprávnymi médiami, z roku 2009 sa posunuli na rok 2010. Hlavným zdrojom príjmov STV, približne 75 percent, sú úhrady za jej služby (koncesie). Televízia počíta, že na budúci rok pokryje ich výber vo výške necelých 1,7 mld. korún (56 429 662 €) iba jej prevádzku, na rozvoj a program už neostane. Podľa Baranovej by STV na budúci rok malo na výrobu, režijné a ďalšie náklady chýbať približne 500 miliónov korún (16 596 959 €), ak chce STV dosiahnuť parametre z tohto roka. Po prijatí nového zákona o audiovizuálnom fonde v navrhovanej podobe by STV mala stratiť jedno zo súčasných troch percent podielu reklamy na vysielaní. Je však možné, že zákon o audiovizuálnom fonde, ktorý je v parlamente, poslanci NR SR zmenia a navrhované jedno percento znížia na polovicu. V súčasnosti prináša televízii reklama približne štvrtinu až pätinu jej ročných príjmov, asi pol miliardy až 600 miliónov korún (16,6 mil. - 19,9 mil €). STV by mala od roku 2010 ročne dať do fondu päť percent z ročného výnosu z reklamy, čo je približne 30 mil. Sk (995 818 €). Program STV by sa v budúcom roku mal stabilizovať a jasnejšie definovať, povedal programový riaditeľ televízie Roman Lipták. Podľa neho bude nosným projektom televízie “Najväčší Slovák," formát prevzatý z BBC, známy napríklad z ČT pod názvom Největší Čech. Televízia by chcela pokračovať vo vysielaní denného seriálu a k Vianociam pripraviť rozprávku. Na obrazovky plánuje priniesť spevácku súťaž Eurovízie, pripomenúť 20. výročie novembra 1989 a 65. výročie SNP. Rok 2009 bude na Slovensku rokom volieb prezidenta, europoslancov a do samosprávnych krajov, čo podľa Liptáka prináša aj nároky na STV. Aj keby nebolo dosť zdrojov, chce STV udržať medzinárodnú súťaž programov pre deti a mládež Cenu Dunaja. Okrem toho by mala postupne na internete sprístupniť svoj archív a zapojiť čo najviac do výroby štúdiá v Banskej Bystrici a v Košiciach. Lipták tiež avizoval zintenzívnenie spolupráce s Českou televíziou a záujem o väčšie využitie projektov Európskej vysielacej únie (EBU). STV chce v budúcom roku pripraviť projekt 4. vysielacieho okruhu určeného predbežne pre deti a mládež a na vzdelávanie. Lipták zároveň pripustil, že očakávaný nedostatok peňazí spôsobí, že Trojka pravdepodobne nerozšíri svoj súčasný vysielací čas a isté nie sú ani ďalšie zámery programového konceptu. Slovenská televízia (STV) požiada štát o vyše 163,5 milióna (5 427 206 €). Rada STV na dnešnom rokovaní odobrila žiadosť vedenia STV o kompenzáciu za občanov oslobodených od platenia úhrad za služby verejnosti poskytované STV a SRo. “Následný krok bude, že z môjho sekretariátu odíde táto žiadosť na vládu SR,“ povedal počas rokovania rady pre médiá generálny riaditeľ STV Štefan Nižňanský. Predseda Rady STV Bohumír Bobocký predpokladá, že vláda žiadosť ďalej postúpi ministerstvu kultúry a vyžiada si aj stanovisko ministerstva financií. STV podľa Nižňanského vypočítala výšku kompenzácie podľa podkladov z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a spoločnosti RTVS, ktorá úhrady pre STV a SRo vyberá a “žiadosť je vo výške 162 miliónov korún (5 353 602 €).“ V podkladoch k žiadosti o kompenzáciu predložených manažmentom televízie na Radu STV je uvedená suma 163,564 mil. Sk (5 429 330 €). Nižňanský tvrdí, že o situácii najskôr rokoval s viacerými zainteresovanými členmi vlády a na základe toho žiadosť pripravili. Ak by dotácia neprišla načas, bola by nižšia alebo by ju STV vôbec nedostala, pripúšťa úsporné opatrenia. Nekonkretizoval však, o aké škrty by išlo a čoho by sa mali najmä týkať. Rada STV manažment televízie zaviazala predložiť jej do polovice novembra úsporné opatrenia a tiež prehľad platieb, ktoré sa z tohto roka presunú na budúci. “Z materiálov, ako aj zo žiadosti o kompenzáciu vyplýva, že sa zhoršili finančné toky v STV, v dôsledku čoho hrozí platobná neschopnosť,“ povedal Bobocký médiám s tým, že STV bez dotácie a úsporných opatrení situáciu vlastnými silami nezvládne. Televízii podľa Dozornej komisie STV hrozí, že ku koncu tohto roka bude mať na účtoch 640-tisíc korún (21 244 €). Nižňanský ubezpečuje, že na mzdy v STV bude. Jedným z problémov podľa neho je, že vízie Ministerstva kultúry SR získať z nového systému koncesií pre STV približne 2,2 mld. korún (73 026 622 €) ročne sa nenaplnili. STV výber odhaduje na približne 1,7 mld. Sk (56 429 662 €). MK SR sa s tvrdením šéfa STV rozchádza. Zástrčkový zákon podľa ministerstva prinesie v tomto roku STV viac peňazí ako mala vlani podľa starého koncesionárskeho zákona. MK SR už avizovalo, že STV peniaze nedá a že o kompenzáciu má žiadať rezort sociálnych vecí, ktorý zas STV odporučil obrátiť sa na ministerstvo financií.

© 2008, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Rada STV dnes zvolila aj 1. podpredsedu rady STV. Z dvoch kandidátov / Anna Miklovičová a Richard Herrgott / vzišiel pomerom hlasov 9 ku 6 ako úspešnejší Richard Herrgott. Už na zasadnutí rady STV 15.10. sa neúspešne volil 1. podpredseda Rady STV, kde A. Miklovičová získala 7 hlasov a R. Herrgott 3 hlasy , vzhľadom k čomu ani jeden z kandidátov nezískal potrebnú nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov rady, t. j. 8.

Zdroj : lepšieinformácie.sk

Zomrel Delmar Watson

Zomrel Delmar Watson
Herec a fotograf Delmar Watson zomrel vo veku 82 rokov, informoval v utorok jeho synovec Daniel Watson. Watson skonal v nedeľu 26. októbra, príčinou boli komplikácie spojené s rakovinou prostaty. David Delmar Watson sa narodil 1. júla 1926 v Los Angeles. Ako dieťa účinkoval vo vyše 65 filmoch, napríklad v Heidi, dievčatku z hôr (1937). Na hollywoodskom Chodníku slávy má, spolu s bratmi Billym, Bobsom a Coyom od roku 1999 svoju hviezdu. Kariéru fotografa odštartoval v roku 1944, pracoval aj pre spoločnosť Acme News Photos, či Mirror-News. V roku 1958 začal spolu s piatimi bratmi pracovať v oblasti komerčného fotografovania. Pred jeho objektívom pózovali napríklad herečky Sophia Loren, Shirley Temple, či dokonca pes Lassie. Získal viacero ocenení pre fotografov, vrátane Associated Press Photo Awards, ceny časopisu Life, uvádza internetová stránka www.delmarwatsonphotos.com. Cenu za celoživotné dielo mu v roku 2002 udelila losangelská asociácia fotografov Press Photographers Association of Greater.
© 2008, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

VŠETCI SÚ IDIOTI

VŠETCI SÚ IDIOTI
Premiér Robert Fico sa bude sťažovať na médiá a podnikne aj právne kroky. Oznámil to po dnešnom rokovaní vlády. Fica pobúrilo informovanie o jeho návšteve Vietnamu. Novinárov opakovane nazval idiotmi. Podľa neho bola kedysi komunistická tlač ústretovejšia k disidentom, ako je dnešná tlač k jeho vláde. "Hulvátskym, idiotským spôsobom atakujete vládu Slovenskej republiky,“ vyhlásil Fico. "My sme tam zase prišli poslední, všetci sú tam... A idiot napíše, že idem robiť kšeft pre J&T,“ komentoval premiér článok o jeho návšteve Vietnamu v dnešnej Pravde. Dodal, že tento „kšeft“ znamená prácu pre 2 200 ľudí v SES Tlmače na desať rokov. "Len idiot môže na prvú stranu napísať, že kvôli svetovej kríze prichádzajú stovky ľudí o prácu, a na druhej strane, len idiot môže napísať, že Fico naháňa kšeft J&T vo Vietname za viac ako miliardu. Ak naháňam niekomu kšeft, tak to je 2 200 zamestnancov SES Tlmače,“ povedal. "Je to projekt, za ktorý by ktorýkoľvek premiér ktorejkoľvek krajiny do Vietnamu išiel, aby zaň bojoval.“ Dzurindovu vládu kritizoval, že zrušila veľvyslanectvo vo Vietname s obrovským ekonomickým rastom, kde ministri vedia po slovensky. Fico ho teraz opäť otvoril. "My sme tam zase prišli poslední. Všetci sú tam...Všetci sú tam nasáčkovaní. Len Fico ide do Vietnamu, a ide tam vláda Slovenskej republiky, tak sme najväčší hlupáci, akí môžu existovať.“ Po Pravde Fico napadol Nový čas. "Len idiot z Nového času môže napísať, že som išiel do Vietnamu, aby som naháňal pracovné sily naspäť na Slovensko z Vietnamu a že si nevšímam desať percent nezamestnaných na Slovensku,“ vyhlásil. Vzápätí zaútočil na denník Sme za článok, ktorý prevzal z denníka Pravda. Ten v článku informoval o výraznom zvýšení rozpočtu Úradu vlády, z ktorého dá 30 mil. Sk (995 818 €) na novú klimatizáciu a 15 miliónov (497 909 €) na rekonštrukciu tunela medzi historickou a novou budovou vlády. "Len idiot z denníka Sme môže napísať, že sme si nechali vynoviť za 30 miliónov korún nejaký tunel, ktorý je vraj klimatizovaný,....aby sa mohol pohodlne prechádzať z jednej budovy do druhej.“ Premiér zdôraznil, že budovy vlády a prechodový tunel musia opravovať, pretože Dzurindova vláda im ich odovzdala v havarijnom stave. Dodal, že tunel nevyužíva. "Chodím cez záhradu, či prší alebo neprší.“ Denníku Sme vytkol Fico aj ďalší článok. "Len idiot zo Sme môže povedať, že som staval ambasádu v Bielorusku. Ja som staval ambasádu v Bielorusku? Tá ambasáda tam je stále, od samého začiatku,“ vyhlásil. Predsedu vlády rozčúlili aj Hospodárske noviny. "Len idiot môže napísať, že stopa vedie k Ficovi, lebo ľudia na Slovensku strácajú prácu... A keď si prečítate ten článok, tak všetci tam hovoria o tom, že kurz koruny a hovoria o tom, že strata zákaziek... A čo ja mám s kurzom koruny a čo ja mám so stratou zákaziek súkromných firiem v zahraničí,“ spýtal sa premiér. "Nie je možné, aby ste takto otvorene klamali v mediálnom priestore,“ povedal Fico novinárom. "Mám taký pocit, že k disidentom bola komunistická tlač ústretovejšia, ako ste vy ústretoví k demokratickej vláde Slovenskej republiky, k vláde, ktorá bola demokraticky zvolená.“ Médiá zároveň obvinil, že škodia občanom. "Verte mi, neškodíte mne, neškodíte Smeru, škodíte ľuďom...,“ konštatoval premiér na tlačovej besede po rokovaní kabinetu.
© 2008, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS
Najväčšie internetové spoločnosti, ktoré už dlho čelia kritike aktivistov pre podnikanie v Číne, zostavili smernicu na ochranu ľudských práv. Google, Yahoo a Microsoft sa dohodli, ktoré informácie poskytnú úradom a kedy. Zásady majú obmedziť rozsah vládnych požiadaviek, ktoré sú v rozpore so slobodou vyjadrovania a inými ľudskými právami. Smernicu Global Network Initiative vytvorili za 18 mesiacov internetové spoločnosti spolu s organizáciami na ochranu ľudských práv a podnikateľmi. Pokyny obsahujú aj výzvy pre spoločnosti, aby v tomto smere vzdelávali zamestnancov a zaviedli mechanizmy na riešenie konfliktov. Dokument ale nezakazuje žiadne špecifické kroky. Autori sa v budúcnosti dohodnú na dohliadajúcej organizácii a sankciách za porušenie. Ku Global Network Initiative sa môžu pripojiť aj ďalšie spoločnosti. Generálny riaditeľ Centra pre demokraciu a technológiu (Center for Democracy and Technology) Leslie Harris nie je s výsledkom úplne spokojný. Dokument je podľa neho menej o tom "čo sa stane, keď vám niekto zaklope na dvere, ako o tom, čo robíte predtým". Dodal, že spoločnosti sa majú ľudskými právami zaoberať pred rozhodnutím, do ktorých krajín rozšíria podnikanie a aké služby ponúknu. "Je to sklamanie, že sme ani napriek veľkému úsiliu nevytvorili niečo dôkladnejšie," vyhlásil riaditeľ americkej pobočky Svetovej organizácie pre ľudské práva (World Organization for Human Rights) Morton Sklar. Napriek tomu spoločnosti pochválil, že si uvedomili problém. Aktivisti už dlhšie kritizujú internetové spoločnosti predovšetkým za podnikanie v Číne. Yahoo poskytla e-mailovú komunikáciu, na základe ktorej uväznili dvoch čínskych novinárov. Tento krok odsúdili až v najvyšších kruhoch americkej politiky. Generálny riaditeľ Yahoo Jerry Yang odvtedy viac apeluje na dodržiavanie ľudských práv. Pred olympijskými hrami v Pekingu naliehal na amerického prezidenta Busha, aby použil diplomatický vplyv a dosiahol prepustenie politických disidentov. Google čelí kritike, pretože v Číne ponúka len cenzurovanú verziu vyhľadávacieho nástroja. Jej spoluzakladateľ Sergey Brin obhajuje svoju firmu, že je lepšie poskytnúť obmedzené vyhľadávanie ako necenzurované, ktoré by vláda celé zablokovala. "Google od začiatku obhajuje slobodu vyjadrovania a ochranu súkromia používateľov," vyhlásil riaditeľ pre komunikáciu Bob Boorstin.
© 2008, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané
Korutánskeho policajta suspendovali za to, že predal médiám fotografie vraku auta, v ktorom pri nehode tento mesiac zahynul krajinský hajtman Jörg Haider. Oznámila to dnes korutánska polícia. Suspendovaný policajt bol v noci na 11. októbra v službe na mieste havárie, kde urobil zábery súkromným fotoaparátom. Teraz mu hrozí proces pre obvinenia z porušenia úradného tajomstva, ako aj interné disciplinárne konanie. Vyšetrovanie prípadu sa začalo po tom, ako sa detailné zábery z miesta nehody objavili v rakúskej a nemeckej tlači. "Polícia oficiálne žiadne fotografie neuvoľnila, nezverejnila ani nepostúpila ďalej," zdôraznil policajný hovorca pre agentúru APA. Suspendovaný policajt podľa hovorcu konal v rozpore so zákonom, keď ponúkol a aj predal fotografie rôznym médiám. Pri prvých vypočúvaniach sa hneď priznal, kauzou sa bude ďalej zaoberať prokuratúra v Klagenfurte.

Copyright © TASR 2008

28. 10. 2008

STV NEWS

STV NEWS
Člen rady STV Martin Kákoš na zasadnutí tohto orgánu 15. októbra t.r. vo svojom vystúpení uviedol, že televízia zadáva do externého prostredia neúmerný podiel výroby a v interných kapacitách vyrába len pätinu. Podľa STV sa toto tvrdenie nezakladá na reálnych faktoch. Viaceré interné kapacity sú využívané na viac ako 100 %. Podiel vlastnej výroby na celkovej vysielacej ploche (v rámci všetkých programov) od začiatku tohto roka do 30.9.2008 tvorí 33 % (Jednotka: 15,8 %, Dvojka: 45,3 % a Trojka: 94,5 %). V súčasnosti sú v prevádzke 3 pôvodné televízne štúdiá (MD-2, MD-3 a MD-4), jedno bolo dlhodobo odstavené (MD-1) a je pred rekonštrukciou. Vzhľadom na to, že vedenie malo záujem rozšíriť interné kapacity na výrobu seriálu, využilo skladové priestory na vytvorenie samostatného štúdia (MD-seriál). Do prevádzky bolo odovzdané začiatkom júna t.r. Najviac je využívané štúdio MD-4 - na viac ako 100 %, a to aj v čase čerpania dovoleniek. Využitie plánovaných kapacít bolo v jednotlivých štvrťrokoch roku 2008 nasledovné: 131 %, 148 % a 128 %. V štúdiu MD-3 bolo využitie 146 %, 167 % a 80 % a v MD-2 109 %, 82 %, 56 %. Nižšie využitie štúdií MD-2 a MD-3 v treťom štvrťroku bolo spôsobené čerpaním dovoleniek. Pokiaľ ide o spravodajskú výrobu, sú v prevádzke 3 štúdiá (MD-A, MD-B a MD - virtuál). Nárast využitia štúdia MD-A oproti 2. štvrťroku 2008 je viac ako 70 %, t.j. na 173 % v 3. štvrťroku. Porovnateľne bolo štúdio MD-B využité na 42 %, 72 % a 152 % voči plánovanému využitiu a štúdio virtuál bolo využité na 72 %, 62 % a 84 %. Väčšina strihových pracovísk spravodajstva je využívaná nad 100 %. Nižšie využitie mali len nové pracoviská, ktoré boli postupne zriaďované v auguste. Na nich sa zaškoľovali pracovníci, nakoľko išlo o novú technológiu.

SLOVAK RADIO NEWS

SLOVAK RADIO NEWS
Slovenský rozhlas (SRo) sa odvolá voči rozsudku Okresného súdu Bratislava 1, ktorý 20. októbra rozhodol, že spoločnosť Lawyer Partners (LP), a.s. (predtým BSP Lawyer Partners) môže pokračovať vo vymáhaní poplatkov pre SRo od neplatiacich koncesionárov. O tomto postupe po dnešnom rokovaní Rozhlasovej rady informovala agentúru SITA generálna riaditeľka SRo Miloslava Zemková. Jej rozhodnutie pre agentúru SITA potvrdil aj právny zástupca rozhlasu v spore Radoslav Procházka. Rozhlasová rada k sporu dnes neprijala žiadne uznesenie. Spor tak bude pokračovať na krajskom súde. SRo na súde napadol platnosť rámcovej zmluvy a dvoch realizačných zmlúv, ktoré uzavrel s vymáhačom koncesií a žiadal ich zrušenie. Na základe týchto zmlúv spoločnosť poplatky vymáhala. Sudkyňa svoje rozhodnutie z 20. októbra odôvodnila okrem iného tým, že zmluva bola uzavretá v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi, teda podľa zákonov o SRo, o koncesionárskych poplatkoch a zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií. Ich znenie i obsah nie sú protizákonné a preto návrh žalobcu súd zamietol. Súd tiež spoločnosti vyhovel i na základe dokazovania, ktoré predložili. Poukázal na to, že zmluvný vzťah medzi oboma stranami začal už čiastočne platiť, teda aj zmluvy sú naďalej platné. Podľa predsedu predstavenstva LP Daniela Paľka v súčasnosti majú na súdoch približne 76-tisíc žalôb. Od zažalovaných žiadajú nezaplatené koncesie a súdne trovy, bez poplatkov za omeškanie. Tie podľa Paľka spoločnosť nikdy nevymáhala. V spore o vymáhanie poplatkov od neplatičov spoločnosťou LP nastal zlom, keď slovenský rozhodcovský súd, konkrétne rozhodca Martin Keltoš 13. mája tohto roku rozhodol o pohľadávke LP voči SRo vo výške 90,55 milióna korún (3,006 mil. €), čo je aj s príslušenstvom vyše 100 miliónov korún (3,319 mil. €). Dôvodom pohľadávky malo byť neplnenie zmluvných povinností zo strany SRo podľa druhej realizačnej zmluvy. Túto zmluvu podpísala za rozhlas v januári 2006 vtedajšia štatutárna zástupkyňa SRo, dnes šéfka sekcie ekonomiky ministerstva kultúry Hilda Gajdošová. Podľa vedenia SRo rozhodca rozhodol nad rámec pôsobnosti, ktorú mu SRo a BSP zverili. O druhej realizačnej zmluve k rámcovej zmluve môže podľa vedenia rozhlasu a názoru právnikov, ktorí ho v tomto spore zastupujú, rozhodnúť iba súd. SRo podal na rozhodnutie rozhodcu žalobu, v ktorej súd žiada o zrušenie rozhodnutia a zároveň o odloženie jeho vykonateľnosti. Vymáhačská kauza, ktorá sa v súčasnosti rieši na súde, sa začala 15. júla 2005, keď bola uzavretá rámcová zmluva medzi SRo a spoločnosťou BSP LP, dnes už len LP. Následne 20. septembra 2005 bola uzatvorená realizačná zmluva č. 1. Rámcovú zmluvu a 1. realizačnú zmluvu podpísal za rozhlas jeho vtedajší generálny riaditeľ Jaroslav Rezník. V januári 2006 bola uzatvorená realizačná zmluva číslo 2.
© 2008, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

To je TV !

To je TV !

Click to watch video

Zomrela Dina Cocea

Zomrela Dina Cocea
Rumunská divadelná a filmová herečka Dina Cocea zomrela vo veku 95 rokov. Riaditeľ rumunského Národného divadla Ion Caramitru informoval, že skonala dnes na následky infarktu. "Kráľovná rumunského divadla", ako ju prezývali rumunskí divadelní kritici, sa narodila 27. novembra 1912 v Bukurešti. Počas divadelnej kariéry, ktorá trvala viac ako 50 rokov, odohrala vyše sto rolí. Okrem divadla sa venovala aj filmu, objavila sa napríklad v snímkach Statočný letec (1977), či Na dosah trónu (1965). Rumunsko reprezentovala nielen ako herečka, ale aj prostredníctvom kultúrnej sekcie organizácie UNESCO.
© 2008, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.