DALITO!

16. 2. 2008

SLOVAK MEDIA NEWS

SLOVAK MEDIA NEWS
Investigatívnej publicistike verejnoprávnej Slovenskej televízie (STV) škodí nedostatočná logistická a právna podpora, ale z dlhodobého hľadiska aj diskontinuita. Po výmene vlády totiž pravidelne dochádza k výmenám vedenia investigatívnych relácií alebo dokonca k ich rušeniu. "Pritom práve investigatívne relácie majú mimoriadne dôležitú úlohu pri budovaní dôveryhodnosti a imidžu televízie," povedal pre TASR investigatívny žurnalista Reportérov STV Ivan Brada. "Pre investigatívnu publicistiku je potrebná veľká podpora zvnútra televízie. Novinári, ktorí v nej pracujú, musia každý deň čeliť kritike, útokom, potenciálnym žalobám," konštatoval Brada s dodatkom, že netýka sa to oprávnenej kritiky v prípade, ak relácia nespĺňa novinárske štandardy. Napríklad investigatívne relácie TV Markíza Paľba a Lampáreň podľa Bradu ťažia z dlhoročnej kontinuity tak relácií, ak aj tímov, ktoré ju vyrábajú. V STV je to naopak. "Napríklad po roku 1998 bola v STV výrazná snaha posilniť publicistické relácie. Dobre sa rozvíjala napríklad investigatívna publicistika v Košiciach pod názvom Porucha a niektoré ďalšie relácie v Bratislave a Banskej Bystrici, napríklad Labyrint, ktoré mali potenciál pri udržaní kontinuity dosiahnuť veľmi dobrú úroveň," podotkol Brada s dodatkom, že po nástupe Richarda Rybníčka do kresla generálneho riaditeľa STV boli všetky zrušené. "Rok sa tam nerobilo nič, pretože spravodajstvo podľa Rybníčka malo byť nekauzálne." Po roku však nový riaditeľ STV zmenil názor a založil Reportérov. "To hodnotím ako dobrý krok," dodáva Brada. Podľa neho sa Reportéri za Rybníčka do istej miery vyhýbali kauzám týkajúcim sa vládnej koalície, s výnimkou káuz spojených s ANO. "Napriek tomu sa tam urobil kus práce," pokračoval. Po výmene vlády však opäť nastala zmena vo vedení Reportérov - nový riaditeľ STV Radim Hreha odvolal z funkcie Eugena Kordu a ponúkol mu, aby robil novému šéfovi Reportérov zástupcu. Ten však ponuku neprijal. Podľa Bradu takéto časté výmeny škodia imidžu televízie. "Úlohou investigatívnej publicistiky z hľadiska televízie, nezáleží na tom, či súkromnej alebo verejnoprávnej, je budovanie dôveryhodnosti," vysvetľuje. Hoci sledovanosť relácie nepokladá za bezvýznamný faktor, dôležité podľa neho je aj to, že televízia prostredníctvom investigatívnych relácií dáva ľuďom najavo, že sa zaujíma o ich problémy a ak sa niekde deje nespravodlivosť, pomáha ju riešiť. "Potvrdzuje sa v praxi, že ľudia majú radi investigatívnu publicistiku, niekedy televízii dôverujú viac, ako štátnym orgánom." Medzi kvalitnou investigatívnou žurnalistikou vo verejnoprávnej a súkromnej televízii je podľa neho len ten rozdiel, že televízia verejnej služby nemusí dávať až taký dôraz na atraktívne, napríklad kriminálne kauzy, ale môže sa viac venovať menej sledovaným problémom. "Za investigatívu nepovažujem čisto bulvárne relácie, zamerané skôr na zábavu," dopĺňa Brada, podľa ktorého v niektorých prípadoch môže bulvárnosť nahrádzať nedostatočné rozpracovanie témy. "Napríklad, ak je postavená len na jednom informačnom zdroji, alebo podobne." Investigatívne relácie súkromných televízií sú podľa Bradu vždy do istej miery limitované záujmami ich vlastníkov. Hoci teoreticky to tak nie je, v praxi sa, ako povedal, ťažko dá predstaviť, že by súkromná televízia otvorila vo svojej relácii kauzu vážne ohrozujúcu jej majiteľa. V tomto ohľade podľa neho môže mať verejnoprávna publicistika širšie možnosti. "Verejnoprávna televízia nemá dôvod prihliadať na nejaké záujmy vlastníkov. Bohužiaľ, verejnoprávna investigatívna publicistika sa zasa potáca v politických záujmoch," uzatvára Brada. Členka Rady STV Naďa Lazarová považuje na poli slovenskej investigatívnej publicistiky za lídra Paľbu a Lampáreň TV Markíza, ale výsledky podľa nej dosahujú aj ostatné televízie - TA3, JOJ a STV. "Slovenská televízia má stále detské chyby, jednoducho tam pokrivkáva profylaxia - investigatíva je investigatíva a jej spracovanie je otázka profesionality," hovorí s dodatkom, že rezervy sú vždy. Zároveň predpokladá, že hoci podstata investigatívnej práce je vo verejnoprávnych a súkromných médiách rovnaká, televízia verejnej služby by predsa len mohla mať širší záber. "Verejnoprávna televízia by mala mať o niečo viacej občianskej tematiky," uvažuje. Podľa Lazarovej môžu témy, ktoré sa týkajú problémov konkrétnych ľudí, dosiahnuť pri kvalitnom spracovaní aj slušnú sledovanosť. Šéfredaktor spravodajstva TA3 Alfonz Šuran si myslí, že širšie možnosti pre investigatívnu prácu majú práve publicisti súkromných televízií. "Koncepcia investigatívy je v spravodajskej televízii nemenná, čím vytvára stabilné podmienky na spracovanie investigatívnych tém. Keďže súkromné televízie nie sú viazané na štátne dotácie, môžu reportéri voľnejšie otvárať kauzy týkajúce sa štátnych inštitúcií," uvádza s dodatkom, že investigatívci TA3 sa môžu plne spoľahnúť na zázemie, ktoré im televízia poskytuje. Podľa Paľa Rýpala, ktorý robil tento druh publicistiky tak v Paľbe, ako aj Reportéroch a v súčasnosti opäť pracuje pre TV Markíza, bola práca vo verejnoprávnej, aj súkromnej televízii veľmi podobná. "Ja osobne nevidím nijaký rozdiel v prístupe reportérov verejnoprávnej a súkromnej televízie k téme. Po technickej stránke sú však na tom slovenské súkromné televízie lepšie," vysvetľuje. V Slovenskej televízii sa podľa neho využíva priveľa rôznych technológií, takže aj reportáž rozstrihaná v špičkovej kvalite môže napokon na obrazovke pôsobiť "obyčajným" dojmom. V STV má podľa neho reportér o niečo viac času na spracovanie témy, ale pracuje za nižší honorár ako v súkromnej televízii. "Podľa môjho osobného názoru dokážu súkromné televízie na Slovensku robiť investigatívnu publicistiku minimálne rovnako dobre ako verejnoprávna. To je asi pozostatok toho, že Markíza svojho času suplovala v investigatíve verejnoprávnu televíziu," dodáva. Ak by STV v súčasnosti opäť investigatívu "vypustila", podľa Rýpala sa stane iba to, že ju v tomto priestore úplne nahradia súkromné televízie. Ako povedal publicista a moderátor Daniel Krajcer z TV JOJ, na Slovensku v skutočnosti investigatívnu publicistiku v plnom rozsahu nerobí nikto. "Sú relácie, ktoré sa o to pokúšajú, ale opakujem, v plnom rozsahu ju nerobí nikto. Súvisí to aj s tým, že na naozaj dobrú televíznu investigatívu sú potrebné peniaze, kvalitní ľudia a títo kvalitní ľudia musia mať čas." Podľa neho v TV JOJ sa k investigatíve najviac blížila relácia Črepiny, ktorá však ako pravidelný formát končí. Prednosť dostali Noviny Plus, ktoré prebrali reportérov z Črepín, tie budú pokračovať už len ad hoc ako mimoriadna relácia. OSF varuje pred vypúšťaním investigatívnej žurnalistiky V správe európskeho monitorovacieho programu Nadácie otvorenej spoločnosti (OSF) za rok 2005 Televízia v Európe: riadenie, politika a nezávislosť však v časti zhrnutie a závery sa konštatuje na vzorke dvadsiatich európskych krajín trend, ktorý je v protiklade so záujmom o investigatívu a ktorý majú v súčasnosti na Slovensku tak súkromné, ako aj verejnoprávne televízie. Mnoho autorov tejto štúdie uviedlo, že v ich krajinách sa rozdiel medzi verejnoprávnymi vysielateľmi a ich súkromnými konkurentmi z hľadiska programovej štruktúry a kvality stále viac zahmlieva. "Investigatívna žurnalistika a minoritné programy sú veľmi zriedkavým produktom nielen v súkromných, ale aj vo verejnoprávnych televíziách. Spravodajstvo sa často stáva nápadne bulvárnym," píše sa v štúdii. Tento trend má byť dôsledkom snahy verejnoprávnych médií vyrovnať sa s prudkým nástupom komerčnej konkurencie.
Copyright © TASR 2008

Reklamná pauza, teraz sa môžete ísť....

Reklamná pauza, teraz sa môžete ísť....

SLOVAK MEDIA NEWS

SLOVAK MEDIA NEWS
Úžitok z verejnoprávnych médií môže byť podľa predsedu Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá Pavla Minárika (KDH) len vtedy, keď budú lídrami v objektivite spravodajstva, budú mať výbornú dokumentaristiku, budú vyrábať programy, ktoré komerčné médiá nechcú robiť a hlavne budú nezávislé. Manažéri Slovenskej televízie (STV) si to však podľa neho neuvedomujú a nedávajú divákovi dobrú ponuku. To, že verejnoprávne médiá celkom nespĺňajú verejnoprávnu funkciu, si myslí aj opozičná poslankyňa Ágnes Biró (SMK). Hlavný dôvod vidí v tom, že Slovenský rozhlas (SRo) a STV neustále bojujú s dlhmi na výrobu nových programov. "Verejnoprávne médiá by sa mali usilovať byť silnými hráčmi na mediálnom trhu a na druhej strane by svoju pozíciu mali využívať práve na dopĺňanie tých žánrov, tých programov a produktov, ktoré nie sú zaujímavé pre komerčné médiá, ale ktoré sú potrebné z hľadiska zachovania verejnoprávnosti médií," spresňuje poslanec Národnej rady SR Ján Podmanický (Smer-SD). Ideálna je podľa neho kombinácia oboch týchto prvkov, pretože keď budú médiá silnými hráčmi na mediálnom trhu, tak budú aj konkurencieschopné, budú mať viac finančných prostriedkov a budú môcť tieto finančné prostriedky investovať práve do doplnkových služieb, ktoré si verejnoprávnosť médií vyžaduje. Podľa Ágnes Biró by malo všetkým politikom záležať na tom, aby verejnoprávnym médiám zákonom zabezpečili finančnú stabilitu a garantovali aj ich politickú nezávislosť. Na otázku, či verejnoprávne médiá len dopĺňajú komerčné alebo im môžu aj konkurovať, sú odpovede politikov rôzne. Predseda mediálneho výboru Minárik je presvedčený, že verejnoprávne médiá by mali byť lídrami a nie doplnkami na mediálnom trhu. Ako uviedla poslankyňa Ľudmila Mušková (ĽS-HZDS), verejnoprávne médiá by mali byť s komerčnými rovnocenné. "Vždy sa nájde veľký okruh ľudí, ktorí majú záujem o pôvodnú tvorbu, kultúru a nájdu ich práve v STV a SRo", konštatuje. Naopak, komerčné médiá sa podľa nej viac venujú "masovkám", a práve preto je presvedčená, že verejnoprávne médiá by mali existovať ako dôstojný partner komerčných. Ani poslanec Tomáš Galbavý (SDKÚDS) si nemyslí, že by sa verejnoprávne médiá nemali uchádzať aj o zábavné programy, ktoré uspokojujú väčšinového diváka. "Keď STV a SRo platia všetci, tak nerozumiem tomu, prečo by sa nemala venovať širokému okruhu obyvateľstva tým, že ho bude zabávať," vysvetľuje. V každom prípade by podľa Galbavého však nemali skĺznuť na nízku úroveň, ako sú rôzne reality šou typu Mojsejovci. "Takouto cestou by verejnoprávna televízia ísť rozhodne nemala, dokonca aj program SuperStar hodnotím s odstupom času ako typ programu, ktorý do STV nepatrí," pokračuje. Podľa Galbavého by mala byť verejnoprávna televízia plnoformátová, ako je napríklad BBC a mala by sa venovať predovšetkým menšinovému a intelektuálnemu žánru a pôvodnej tvorbe. V tejto súvislosti upozorňuje predseda Klubu poslancov NR SR za SNS Rafael Rafaj na zanedbávanie svojej vlastnej propagácie zo strany verejnoprávnych médií, ktoré by mali vysvetľovať štandardnosť platenia toho, čo poskytujú verejnosti a nemali by sa spoliehať len na automatický paušálny výber. "Pokiaľ žijeme v trhovom prostredí, aj ony musia občas zaradiť nejakú vlastnú reklamu na seba samých a na verejnú službu, ktorú poskytujú," dodáva Rafaj. Pavol Minárik s ním však nesúhlasí. "Primárne by si mali tieto médiá robiť osvetu kvalitou programu. Žiadna reklama seba samého nemôže byť lepšia, ako poskytovanie dobrého programu," konštatuje s tým, že keď klesne sledovanosť spravodajstva v STV pod 8 percent a blíži sa k 7, tak môžeme hovoriť skôr o antireklame.
Copyright© TASR 2008

STV NEWS

STV NEWS
Pri príležitosti povýšenia Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku na Metropolitnú cirkev so sídlom v Prešove Slovenská televízia v nedeľu 17. februára 2008 o 10.00 h na Dvojke odvysiela priamy prenos Slávnostnej archijerejskej svätej liturgie a intronizáciu prvého prešovského arcibiskupa a metropolitu Jána Babjaka SJ z Mestskej haly na Ulici Jána Pavla II. v Prešove. Homíliu prednesie Jeho Eminencia kardinál Leonardo Sandri, prefekt Kongregácie pre východné cirkvi. Na slávnosti sa ďalej zúčastnia: kardinál Ľubomyr Huzar, kyjevsko-haličský vrchný gréckokatolícky arcibiskup, kardinál Stanislaw Dziwisz, krakovský arcibiskup, kardinál Jozef Tomko a ďalší vzácni hostia z domova aj zo zahraničia. Gréckokatolícku metropoliu zriadil Svätý Otec Benedikt XVI. 30. januára 2008, čím ocenil jej svedectvo vernosti Rímskej cirkvi počas prenasledovania totalitným režimom v päťdesiatych rokoch 20. storočia.

SLOVAK MEDIA NEWS

SLOVAK MEDIA NEWS
Výhrady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) k slovenskému návrhu tlačového zákona majú iba kozmetický charakter, myslí si poslanec Smeru-SD Ján Podmanický. Nepredpokladá, že na ich základe koalícia pristúpi k zásadným zmenám v predloženom návrhu zákona. Ten podľa neho spĺňa všetky európske demokratické štandardy. Posun vidí aj v postoji OBSE, ktorá zmiernila kritiku zákona. Posledné vyjadrenia OBSE nasvedčujú, že zaujala ústupovú taktiku, aby si zachovala tvár, povedal Podmanický v diskusnej relácii Slovenského rozhlasu (SRo) Sobotné dialógy. Podpredseda KDH Daniel Lipšic nepovažuje názor OBSE v prípade tlačového zákona za "až taký dôležitý". Podstatné podľa neho je, aby zákon neobmedzil ústavou garantovanú slobodu slova. Upozornil, že široko koncipované právo na odpoveď, ktoré návrh tlačového zákona zavádza je "na hrane s našou ústavou". Štát by podľa Lipšica slobodu slova v médiách nemal regulovať špeciálnym zákonom, pretože jej limity sú obsiahnuté v trestnom zákone. Nesúhlasí s tým, aby štát prostredníctvom svojich úradníkov rozhodoval o tom, či sú názory správne alebo nesprávne.
© 2007, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

STV a SRo NEWS

STV a SRo NEWS
Slovenská televízia (STV) a Slovenský rozhlas (SRo) pripravujú informačnú kampaň o novom systéme úhrady poplatkov za ich vysielanie, ktorý má nahradiť súčasné koncesionárske poplatky. Ako pre agentúru SITA uviedla generálna riaditeľka SRo Miloslava Zemková, verejnoprávny rozhlas úzko spolupracuje s STV. "V prípravných komisiách sme riešili postupy zakladania spoločnosti, jej nábehu na nový zákon, školenia zamestnancov. Máme aj špeciálny tím na prípravu informačných aktivít voči koncesionárom, bude treba vysvetliť zmeny, postupy, možnosti platieb, termíny zmien." Rozhlas ponúkne k téme nového výberu poplatkov za verejnoprávne médiá špeciálne relácie - Z prvej ruky a Kontakty, do ktorých sa priamo budú môcť zapojiť aj poslucháči. "Ďalej pripravujeme infokampaň v printových a elektronických médiách, na našich webových stránkach a direct mailom v spolupráci so Slovenskou poštou," doplnila Zemková. Informačná kampaň bude mať spoločnú dramaturgiu a tímy SRo a STV na nej už pracujú. Poplatky za verejnoprávne médiá budú platiť všetci odberatelia elektriny, ak prezident podpíše zákon, ktorý v piatok, 15. februára, schválil parlament. Zmenu navrhol minister kultúry Marek Maďarič a platiť by mal od začiatku apríla. Vládna novela zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované STV a SRo nemení výšku koncesionárskych poplatkov za verejnoprávne médiá. Ľudia budú naďalej platiť 140 korún mesačne. Rezort kultúry si sľubuje, že vďaka zmene ročne vyberú 3,1 miliardy korún, v súčasnosti sú to vyše dve miliardy. Z analýz totiž vyplýva, že koncesie neplatí takmer jedna tretina koncesionárov. Podľa súčasných pravidiel je veľmi ťažké dokázať domácnostiam, že prijímače vlastnia, pokiaľ tvrdia, že to tak nie je. Komplikované je aj vymáhanie nedoplatkov. Platiť za STV a SRo budú aj tí, ktorí zamestnávajú aspoň troch zamestnancov. Poplatky pre firmy budú závisieť od počtu zamestnancov. Úľavy pre zdravotne postihnutých, dôchodcov, zdravotnícke, sociálne a školské zariadenia a ďalších zostávajú. Platenie sa odpúšťa domácnostiam s ťažko zdravotne postihnutou osobou. Polovicu budú platiť dôchodcovia a domácnosti v hmotnej núdzi. Do schváleného návrhu sa dostala aj zmena, ktorá rieši problémy adeptov na post šéfa STV. Kandidáti na post generálneho riaditeľa STV a SRo nebudú musieť k prihláškam prikladať odpis z registra trestov, ale len výpis. Opozícia tzv. "zástrčkový zákon“ kritizovala. Podľa nej by sa koncesie mali zrušiť. STV a SRo by sa mali podľa opozície financovať výlučne zo štátneho rozpočtu. Minister Maďarič to odmietol. Podľa šéfa rezortu nový zákon zabráni tomu, aby sa ľudia vyhýbali plateniu koncesií. Na poplatkoch plánuje vybrať o miliardu korún viac, čo by malo pomôcť verejnoprávnym médiám skvalitniť program.
© 2007, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

SLOVAK MEDIA NEWS

SLOVAK MEDIA NEWS
Riaditeľka Slovenského rozhlasu (SRo) Miloslava Zemková považuje verejnoprávnu formu rozhlasu za jednu z garancií jeho nezávislosti. Dôležitá však je aj finančná nezávislosť, ktorú by podľa nej mal posilniť novoprijatý koncesionársky zákon. "Poplatok viazaný len na držanie rádia je reliktný, lebo dnes môžete rozhlas počúvať cez množstvo iných nosičov, ako je rádio," komentuje zmenu, podľa ktorej bude platiť koncesionársky poplatok, po novom úhradu za služby verejnosti poskytované STV a SRo, každá domácnosť, ktorá odoberá elektrinu. Ako uviedla v exkluzívnom rozhovore pre TASR, prechod zo systému koncesionárskych poplatkov na financovanie prostredníctvom štátneho rozpočtu by podľa nej zmenil verejnoprávne médiá na štátne. Mohli by ste špecifikovať váš názor na postavenie verejnoprávnych médií oproti súkromným? V tejto oblasti pracujete už dlho a veľmi dobre viete, čím sa líši verejnoprávne médium od licencovaného. Pravdou je, že diskusie, či majú existovať verejnoprávne médiá, prebiehajú už dlhší čas nielen v Slovenskej republike, ale v celej Európe. My sme členom Európskej vysielacej únie, všetky rozhlasy a všetky médiá verejnej služby hlásia v poslednom období v tejto oblasti turbulencie. Gradovanie diskusie o tom, či treba takéto médiá, je európsky fenomén a podľa môjho názoru je dobre, že sa o tom diskutuje, lebo médiá verejnej služby prežívajú latentnú krízu. To je jedno z akého dôvodu, či z finančného alebo kvôli politickým, lobistickým vplyvom, alebo kvôli programovým, technickým a technologickým záležitostiam. Viete, že mnoho posunov v rámci mediálneho poľa spôsobí digitalizácia. Môj osobný názor, ktorý je postavený na skúsenostiach nielen vo verejnej, ale aj licencovanej sfére, je, že úloha verejnoprávnych médií je nenahraditeľná. Duálny systém, ktorý sa tu buduje už takmer dvadsať rokov, je postavený na tom, že na jednej strane pôsobiace verejnoprávne médiá, na druhej súkromné licencované médiá, majú iné ciele a povinnosti. Spoločné povinnosti sú riešené v zákone o vysielaní a retransmisii, máme jeden spoločný dozorný orgán, ktorým je Rada pre vysielanie a retransmisiu. Ale kým licencované médiá sa riadia spravidla ekonomickými záujmami svojich majiteľov, verejnoprávne sú médiami verejnej služby a plnia zákonné úlohy. Jeden rozmer je povinnosť, druhý, ako sa to garantuje vo vysielaní... Toto je jeden z kameňov úrazu. Už niekoľko rokov argumentujeme tým, že ak na jednej strane zákon ukladá rozhlasu šesť programových služieb, z toho najmenej tri s celoplošným terestriálnym pokrytím, tak mu musí garantovať aj príjem - ale ten je nedostatočný. Vedeli by sme plniť tieto služby aj vo väčšom rozsahu. Argumentuje sa tým, že je nedostatočný výber koncesionárskych poplatkov. Koncesionársky poplatok je na Slovensku nastavený mimoriadne nízko. Existujú štáty v Európe, kde je nastavený podobne, ale vtedy si štát na seba berie povinnosť nahrádzať výpadky z verejného zdroja. Napríklad za šírenie signálu. To by u nás znamenalo okolo 240 miliónov z nášho rozpočtu, ktoré idú len za vysielače. Toto by bolo jedno riešenie. Druhým riešením je uzákoniť plošné vyberanie koncesionárskeho poplatku, čo je podstatou nového koncesionárskeho zákona. Budú ho teda platiť aj ľudia, ktorí nemajú rádio alebo TV... Áno, ale budú platiť za službu, za programy, ktoré sú vyrábané a sú k dispozícii kedykoľvek a kdekoľvek. Poplatok viazaný len na držanie rádia je reliktný, lebo dnes môžete rozhlas počúvať cez množstvo iných nosičov ako je rádio. SDKÚ-DS navrhuje nahradiť financovanie z koncesionárskych poplatkov pevným podielom z rozpočtu, ktorý by sa každoročne odvodil od aktuálneho HDP. Ekonóm Richard Sulík dokonca organizuje iniciatívu na vypísanie referenda za zrušenie koncesionárskych poplatkov. Ako hodnotíte perspektívu takéhoto riešenia? Ťažko je vyjadriť sa k tejto iniciatíve, lebo neviem, čo je jej cieľom. Ak by išlo len o zrušenie koncesionárskeho poplatku, tak to automaticky znamená zánik verejnoprávnych médií SRo a STV, respektíve ich transformáciu na štátne médiá. Pokiaľ viem, tak iniciatíva navrhuje niekoľko možností sanovania výpadku verejného zdroja. Slovenská republika však vo svojom rozpočte do roku 2010 nepočíta s financovaním týchto médií zo štátneho rozpočtu. Ak sa koncesionárske poplatky zrušia a výpadok nebude nahradený, tak moja otázka znie: kto bude profitovať z toho, že verejnoprávne médiá zaniknú? Viete si predstaviť, že by sa na systém financovania verejnoprávnych médií prostredníctvom zákonom stanovenej časti rozpočtu prešlo povedzme od roku 2011? Ak by, veľmi hypoteticky, k niečomu takému došlo, zmenil by sa charakter médií. Neboli by to médiá verejnej služby, ale podľa zdroja financovania médiá štátnej služby a bolo by treba upraviť celý systém právnych noriem. Dnes sú nastavené tak, že existujú licencované médiá a na druhej strane verejnoprávne. Považujete verejnoprávnu formu za garanciu nezávislosti? To je základný predpoklad. Nezávislosť je chápaná v dvoch rozmeroch. Finančná - teda od akýchkoľvek ekonomických a politická – teda od politických a lobistických vplyvov či tlakov. Tieto dva rozmery rieši aj súčasný zákon. Neumožňuje priamy vplyv politiky na program, neumožňuje ani vplyv finančných, lobistických alebo nejakých obchodných skupín na program, v niektorých paragrafoch to priamo vylučuje. Ak by mali byť verejnoprávne médiá transformované na médiá inej služby, treba upraviť celý zákonný diapazón a tých zákonov je dosť veľa. Túto nezávislosť by mala zabezpečovať aj Rozhlasová rada. Z tohto titulu by mali byť členovia rady nezávislí odborníci, ale vieme, že ju volí parlament a dokonca z koaličnej rady zaznelo, že by noví členovia Rady SRo mali reprezentovať jej názory. Nakoľko je rada politický a nakoľko odborný orgán? Znovu sa oprieme o to, ako vyzerá v Európe kreovanie rád a z tohto pohľadu je náš systém je bežný. Jednak preto, že každé dva roky sa vymení jedna tretina členov rady. Ľudia tam nie sú navždy, vedia, že sú zvolení na šesť rokov a majú robiť dozornú, usmerňujúcu, kontrolnú funkciu. Spolupracujú s daným médiom, aby bolo naozaj médiom verejnej služby. Ja si nemyslím, že v rozhlasovej rade sú politici, ani tí piati, ktorí tam boli dovolení teraz, sa neprejavujú ako politici. A podľa životopisov sú to ľudia, ktorí v rozhlase robili alebo majú skúsenosti s manažovaním veľkých firiem, prípadne majú skúsenosti s istým druhom programov a na tie sa zrejme pri výkone svojej funkcie sústredia. Nový koncesionársky zákon prinesie rozhlasu zvýšenie príjmov, máte príjmy z reklamy a naviac sa pripravujú zmluvy so štátom... Je takýto trojzložkový model financovania vyhovujúci? Teraz rozhlas funguje z koncesií, to je najväčší zdroj, zo štátneho rozpočtu, čiastočne na špeciálne účely a tri percentá vysielacieho času máme k dispozícii na reklamu. Čo sa týka štátneho rozpočtu, my už dnes viažeme štátny záujem zmluvami. Máme uzatvorené zmluvy špeciálne s ministerstvom kultúry, vnútra, obrany, s Úradom vlády, na rôzne projekty. Napríklad sa zaviažeme vyrobiť špeciálny program týkajúci sa Európskej únie, vláda to prostredníctvom grantu financuje. Takto už dnes fungujú takéto zmluvy. S ministerstvom kultúry máme uzatvorenú zmluvu na Radio Slovakia International (RSI), čiže ministerstvo objednáva u nás službu štátnej reprezentácie smerom navonok. Keďže je to rozhlasový program, tak to robíme my. Ministerstvo nám zadáva úlohu, kontroluje ju a my ju plníme. To nie je nóvum. Na adresu tohto riešenia zazneli výčitky, že akonáhle je zadávateľom štát, môžu to predstavitelia vládnych strán využiť na ovplyvňovanie dotyčného média... Pozrite, v oblasti štátnej reprezentácie - čiže to, čo plní Radio Slovakia International - je to logické, lebo tento náš program reprezentuje Slovenskú republiku smerom navonok. Nereprezentuje jednu politickú stranu alebo ministerstvo. A štát nemá možnosť zasahovať do redakčnej slobody alebo dramaturgického spracovania relácií. Je možné hodnotiť úroveň programov, do akej hĺbky idú a ako sú spracované, ale vplyv politiky je úplne vylúčený. Aj iné programy, napríklad týkajúce sa vojska, sú chápané ako služba, nie ako ovplyvňovanie alebo šírenie ideológie. Je to šírenie informačnej a publicistickej služby. Kritici tohto riešenia majú možno na mysli, že keby veľký balík, napríklad tvorba všetkých programov, bola zaviazaná takouto zmluvou, tam je možnosť zásahov, alebo dokonca možno určovania personálneho obsadenia - ale posúdiť to neviem, lebo doteraz som takú zmluvu nevidela. Rozprávame sa hypoteticky o niečom, čo ešte neexistuje a kritizujeme niečo, čo nenastalo, čiže vidíme problém, ktorý nie je. Môže to mať isté úskalia, ale závisí to od toho, ako bude pripravená takáto veľká zmluva. Ale aj v takejto zmluve sa dajú problémy vopred ošetriť. A zase na druhej strane, keď niekomu dáte desať miliónov na tvorbu programu, tak máte právo povedať aspoň to, že čo si predstavujete, že tam bude. Alebo v akých jazykoch to bude. Čiže vy chápete myšlienku zmluvy so štátom ako zjednotenie niečoho, čo existuje už teraz, ale je to fragmentované... Áno. Spomínali ste, že ako médium verejnej služby poskytujete túto službu občanom. Je pripravovaný zákon, ktorý by TASR zmenil na verejnoprávne médium. Problém je, že agentúra zatiaľ neposkytuje služby priamo občanom, ale médiám. Je to podľa vás zlučiteľné s verejnoprávnou formou? To je otázka zákonného nastavenia. Takto funguje informačná agentúra aj v Čechách. Je to verejnoprávna inštitúcia. Možno má inú úroveň, má väčší trh, má viac možností predávať svoj produkt a preto jej to zaručuje nezávislosť a nepotrebuje dotáciu. Môj názor je, že TASR môže byť riešená takýmto spôsobom. Aké konkrétne výzvy a prekážky vidíte v tejto chvíli pred SRo? Asi sa opäť dostaneme k otázke financií, lebo všetko ostatné je vecou dohody. Programovanie nie je fixná záležitosť, je to proces, ktorý sa mení. Denne vysielame 125 hodín programu, ktorý sa šíri terestriálne. Musíme to vnímať ako proces, ktorý má isté zákonné determinanty, ale je možné ho variovať, upravovať, rozširovať, inak smerovať. Ja si myslím, že z hľadiska programu môže do toho procesu vstupovať Rozhlasová rada – a aj to robí, je možné pracovať so štruktúrou programu na základe spätných väzieb s poslucháčmi a na základe výsledkov špeciálnych analýz. S čím nemôžeme flexibilne pracovať, to sú naozaj finančné determinanty, ktoré sa ukazujú ako hlavný kameň úrazu. Pretože my môžeme vyrábať viac, len to nemáme ako zaplatiť. Výsledok je: akú službu si platíme, takú dostávame. Keď budeme dostávať 100 miliónov korún, tak budeme vysielať za sto miliónov. Keď budeme dostávať miliardu, budeme vysielať za miliardu. Zatiaľ nemáte v rozpočte zahrnuté finančné prostriedky, ktoré by sa mali vyzbierať na základe nového zákona o koncesionárskych poplatkoch, už viete, kde tieto peniaze použijete, keď sa zákon dostane sa do platnosti? Samozrejme. My sme pripravovali rozpočet v novembri minulého roka, pretože podľa zákona ho musíme predložiť najneskôr dva týždne pred zasadnutím rady. Rozhlasová rada zasadala začiatkom decembra, čiže my sme mali pripravený rozpočet, ktorý je nastavený z informácií o takých príjmových položkách, ktoré sme mali overené už z roku 2007. A tento rozpočet ja v plnom rozsahu garantujem. V decembri sa stalo to, že rada schválila rozpočet, ale požiadala ma nájsť vnútorné zdroje na vysielanie Rádia Devín v druhom, treťom a štvrtom štvrťroku, čo rozpočtom kryté nemám a zaviazala ma udržať vysielanie Rádia Patria na stredných vlnách, ktoré tiež nemám kryté rozpočtom. To je spolu 50 miliónov korún: 35 miliónov za stredné vlny a 15 za VKV rádia Devín. Počítame s tým, že nebudeme musieť robiť ďalšie reštrikcie a že to vykryjeme z príjmu z nových koncesií. To znamená, ak nové koncesie začnú byť vyberané najneskôr od 1. júna, tak výnos do konca roku by mohol pokryť tieto požiadavky. A máme ešte požiadavky z Kolektívnej zmluvy, podľa ktorých musíme zvyšovať platy zamestnancom. Ak by náhodou boli z tohto nového zákona ešte vyššie zdroje ako predpokladáme, tak by sme skutočne mohli zvýšiť platy zamestnancom, lebo stále sme v situácii, keď nám televízie a súkromné rádiá preplácajú našich kvalitných redaktorov a berú ich. Dnes nemáme na to, aby sme v tejto sfére súťažili. Až v roku 2009 by sme mohli uvažovať o výrobe nových programov v širšom rozsahu ako v súčasnosti.
Copyright © TASR 2008

Kollár s Rybníčkom

Kollár s Rybníčkom
Ako už dávnejšie informovalo mediálne.sk Richard Rybníček cez Kabel Plus spustil ešte minulý rok skúšobnú prevádzku komunitného portálu Metoo.sk, ktorý už je však v ostrej prevádzke. Kabel plus vlastní Marcel Para, spoločníkom je aj Igor Caban, ktorý ešte v novembri 2007 / ! / ovládal časť dabingu v STV, predovšetkým cez tzv. divadelné dabingové štúdiá. Kabel Plus prevádzkuje on-line videopožičovňu KabelPlus.TV. Podľa našich informácií sa Rybníčkovi podarilo zohnať ako sponzora či partnera Zoroslava Kollára , ktorého majetok sa odhaduje 5 miliárd korún. Kollár bol považovaný za kráĺa konkurzov / bratislavský Hydrostav, Adria Škrob, Preglejka Žarnovica, pokus o konkurz Istrochemu v Bratislave či mäsopriemysel Kabát./ Okrem iného je je spoluinvestorom v českom výrobcovi traktorov Zetor a ovláda Vitis Pezinok. Patril aj k zakladateľom Slovenskej tlačovej agentúry.

15. 2. 2008

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS
Vlna vandalizmu, ktorá zachvátila Kodaň a iné dánske mestá, pokračovala aj v noci nadnes, keď rozvášnená mládež podpaľovala v uliciach automobily a smetné kontajnery a spŕška kamenia sa ušla aj zasahujúcim policajtom. V poradí po už piatej noci násilností - predovšetkým v štvrtiach obývaných imigrantmi - zatkli v hlavnom meste deväť mladíkov. Šiesti z nich budú pravdepodobne obvinení z násilného činu hádzania kameňov na príslušníkov polície. Informoval o tom dnes šéf policajných operačných jednotiek v Kodani s tým, že nie sú hlásené žiadne zranenia. Polícia uviedla, že nie si istá, čo minulý týždeň vyvolalo nepokoje. Niektorí pozorovatelia sa vyjadrili, že mládež z radov prisťahovalcov protestovala proti očividnej policajnej perzekúcii. Situáciu v stredu ešte zhoršilo opätovné uverejnenie karikatúry proroka Mohameda v dánskych denníkoch. "Pre tunajšiu políciu a hasičov to bola veľmi rušná noc," povedal pre tlačovú agentúru Associated Press hovorca policajných zložiek, pod ktorých pôsobnosť spadajú západné predmestia Kodane. "Bolo to trochu divoké," dodal. Hasiči zasahovali pri desiatkach požiarov v meste i okolí dánskej metropoly. Približne desať áut bolo podpálených v lokalite Kokkedal, severne od Kodane. Školu v Bagsvärde, západne od veľkomesta, zase čiastočne zničil požiar založený s najväčšou pravdepodobnosťou podpaľačmi. Správy o požiaroch a vandalizme hlásili aj z iných dánskych miest vrátane Aarhusu, Ringstedu a Slagelse. V týchto mestách nikoho nezatkli.
Copyright © TASR 2008
Iránske ministerstvo zahraničia v stredu večer predvolalo dánskeho veľvyslanca v Teheráne na protest proti opätovnému zverejneniu karikatúry proroka Mohameda v dánskych denníkoch. Predstaviteľ ministerstva tlmočil veľvyslancovi Sörenovi Haslundovi pobúrenie iránskej vlády, pričom dánsku vládu vyzval, aby prijatím rozhodných opatrení zabránila zopakovaniu podobného incidentu. "Dostal som odkaz pre dánsku vládu vrátane žiadosti, aby sa od prípadu dištancovala a zabránila jeho zopakovaniu. Sľúbil som, že odkaz odovzdám," povedal vo štvrtok Haslund, pričom zdôraznil, že iránskej vláde sa neospravedlnil. Najmenej 17 dánskych novín zverejnilo v stredu kontroverznú karikatúru proroka Mohameda s turbanom v tvare bomby so zápalnou šnúrou. Stalo sa tak deň potom, ako polícia zmarila pokus o zavraždenie autora kresby Kurta Westergaarda. Karikatúra je jednou z dvanástich, ktoré v septembri 2005 zverejnil denník Jyllands-Posten a ktoré moslimský svet označil za útok na islam. Karikatúry vyvolali násilné protesty vo viacerých moslimských štátoch v januári a vo februári 2006 a viedli tiež k bojkotu dánskych výrobkov v islamských krajinách. Znovuzverejnenie karikatúr vyvolalo vo štvrtok aj protesty v pakistanskom meste Karáčí. Asi 50 študentov pálilo dánske vlajky a vykrikovalo slogany proti pakistanskej vláde, ktorá podľa nich proti zverejneniu karikatúr proroka neprotestovala u dánskej vlády. Pakistanské bezpečnostné zložky posilnili ochranu dánskych diplomatických a obchodných misií v krajine. Islam zakazuje akékoľvek zverejňovanie proroka, dokonca aj v priaznivom svetle, pre obavy, že by to mohlo viesť k modlárstvu.
Stovky ľudí sa v Pásme Gazy pripojili k demonštrácii islamského militantného hnutia Hamás proti opätovnému zverejneniu karikatúr proroka Mohameda. K davu v meste Džabalíja sa prihovoril premiér Hamásu Jussíf Šaráfi a vyzval dánsku vládu, aby sa moslimom ospravedlnila za útok na proroka. Vo štvrtok Hamás odsúdil dánske periodiká a vyzval, aby zodpovední predstúpili pred súd. Podľa Hamásu predstavuje zverejnenie karikatúr útok na pocity desiatok miliónov Moslimov. Najmenej 17 dánskych novín zverejnilo v stredu kontroverznú karikatúru proroka Mohameda s turbanom v tvare bomby so zápalnou šnúrou. Stalo sa tak deň potom, ako polícia zmarila pokus o zavraždenie autora kresby Kurta Westergaarda. Karikatúra je jednou z dvanástich, ktoré v septembri 2005 zverejnil denník Jyllands-Posten a ktoré moslimský svet označil za útok na islam. Karikatúry v januári a vo februári 2006 vyvolali násilné protesty vo viacerých moslimských štátoch a viedli tiež k bojkotu dánskych výrobkov v islamských krajinách. Opätovné zverejnenie karikatúr vyvolalo vo štvrtok aj protesty v pakistanskom meste Karáčí. Asi 50 študentov pálilo dánske vlajky a vykrikovalo slogany proti pakistanskej vláde, ktorá podľa nich proti zverejneniu karikatúr proroka neprotestovala u dánskej vlády. Pakistanské bezpečnostné zložky posilnili ochranu dánskych diplomatických a obchodných misií v krajine. Islam zakazuje akékoľvek zverejňovanie proroka, dokonca aj v priaznivom svetle, pre obavy, že by to mohlo viesť k modlárstvu.
Televízia al-Džazíra so sídlom v Katare v piatok odsúdila odporúčanie, ktoré schválila Liga arabských štátov (LAŠ) s cieľom zastaviť urážky voči vládam v regióne zo strany arabských satelitných televízií. Ako uviedla vo vyhlásení, "prijatie novej charty považuje za ohrozenie slobody vyjadrenia v arabskom svete." Ministri informácií 22-člennej LAŠ opatrenie odhlasovali v utorok, proti bol jedine Katar. Dokument, ktorý nie je právne záväzný a podporili ho najmä Egypt a Saudská Arábia, vyzýva televízne stanice, aby "neurážali predstaviteľov alebo národné a náboženské symboly" arabských krajín. Káhira a Rijád sa často sťažovali na kritiku svojich režimov v diskusiách odvysielaných al-Džazírou, ktorá sa po svojom vzniku v roku 1996 stala modelom arabskej žurnalistiky, a ďalších satelitných staniciach. Al-Džazíra dotovaná katarskou vládou varovala, že časti dokumentu arabskej ligy sú "nejednoznačné a mohli by byť interpretované tak, aby bránili nezávislému informovaniu z regiónu."
Štrajk scenáristov sa skončil a prípravy na 80. odovzdávanie Oscarov vrcholia. Medzi účinkujúcimi v divadle Kodak budú na slávnostnom ceremoniáli 24. februára aj George Clooney, Nicole Kidman, Cameron Diaz či Harrison Ford. Vo štvrtok to oznámili producent Gil Cates a prezident Akadémie Sid Ganis. Šou bude dopĺňať päť z nominovaných piesní. Amy Adams zaspieva Happy Working Song z muzikálu Začarovaní, jednej z troch nominovaných filmových piesní. Kristin Chenoweth a Marlon Saunders vystúpia s That's How You Know a Jon McLaughlin so skladbou So Close, tiež z filmu Začarovaní. Zastúpenie bude mať aj susedná Česká republika. Markéta Irglová zaspievajú s Glenom Hansardom Falling Slowly z ich filmu Once. Jamia Simone Nash napokon vystúpi s piesňou Raise It Up k dráme August Rush. Minuloroční víťazi v hlavných hereckých kategóriách Forest Whitaker, Helen Mirren, Alan Arkin a Jennifer Hudson odovzdajú ceny tohtoročným držiteľom Oscara. Okrem nich medzi hviezdami účinkujúcimi v programe odovzdávania cien Akadémie sú v abecednom poradí: Amy Adams, Jessica Alba, Cate Blanchett, Josh Brolin, Steve Carell, George Clooney, Penelope Cruz, Miley Cyrus, Patrick Dempsey, Cameron Diaz, Colin Farrell, Harrison Ford, Jennifer Garner, Tom Hanks, Anne Hathaway, Katherine Heigl, Jonah Hill, Dwayne "The Rock" Johnson, Nicole Kidman, James McAvoy, Queen Latifah, Seth Rogen, Martin Scorsese, Hilary Swank, John Travolta, Denzel Washington a Renee Zellweger.
© 2007, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

To je TV !

To je TV !

Rady naše premilené

Rady naše premilené
Riaditelia verejnoprávnej Slovenskej televízie (STV) a Slovenského rozhlasu (SRo) boli po celý minulý rok vystavení kritickému dohľadu mediálnych rád. Kým Rada STV konštatovala opakované porušenie zákona zo strany vedenia televízie a generálneho riaditeľa Radima Hrehu odvolala, generálna riaditeľka SRo Miloslava Zemková si napriek kritike viacerých opatrení napokon dôveru Rozhlasovej rady (RR) udržala.
"Ak by bol väčší počet kvalitných slovenských diel v programe, tak by to bolo určite fajn, ale akceptujem, že teraz na to rozhlas nemá peniaze. Nemám pocit, že by bolo v programe niečo, čo je úplne nepokryté," obhajuje riaditeľku rozhlasu predseda RR Vladimír Talian, podľa ktorého si SRo zákonné povinnosti ohľadom verejnej služby splnil. Nezávislosť rozhlasovej rady, ktorej tretinu členov obmení každé dva roky tajnou voľbou parlament, obhajuje Talian práve osobou riaditeľky, ktorú RR po niekoľkomesačných ťahaniciach vybrala. "Nie každý riaditeľ musí byť zvolený s posvätením politických strán. V prípade Zemkovej, a to garantujem, to tak nebolo." Predseda Rady STV Bohumír Bobocký naopak poukazuje na skutočnosť, že rada v minulosti často riaditeľom tolerovala neplnenie záväzkov vyplývajúcich zo zákona alebo programových dokumentov. "Pán Richard Rybníček odišiel sám, ušiel pred zodpovednosťou, hoci jeho funkčné obdobie trvalo ešte pol roka. V okamihu, keď stratil väčšinu v rade, sa zbalil a ušiel," poznamenal Bobocký. Radima Hrehu v ťažkom, niekoľko mesiacov trvajúcom procese, zvolila do funkcie tá istá rada, ktorá ho po roku odvolala. Podľa Bobockého to bol dôsledok odborného a nezávislého posúdenia výsledkov generálneho riaditeľa po prvom roku vo funkcii. Názory obidvoch predsedov rád verejnoprávnych inštitúcií na ich prácu sú však v mnohých otázkach podobné. TASR prináša s nimi rozhovor. Ako rada garantuje, že rozhlas alebo televízia si plnia verejnoprávnu funkciu? Talian: RR v zmysle zákona schvaľuje niekoľko kľúčových materiálov, ktoré určujú charakter vysielania. Schvaľujeme programový koncept SRo na príslušný kalendárny rok. Obsahom tohto programového konceptu sú percentuálne pomery rozhlasových žánrov, ktoré sú zastúpené vo vysielaní na jednotlivých okruhoch. Z tohto pohľadu nemôže prísť k nejakej zásadnej zmene, napríklad k redukcii vysielania rozhlasových hier, k zníženiu počtu minút venovaných vážnej hudbe v priebehu dňa, pretože toto všetko prechádza hlasovaním cez radu. Druhá vec je, že schvaľujeme kľúčový materiál, ktorým je rozpočet. Súčasťou rozpočtu sú dané aj niektoré priority na konkrétne zložky a činnosti. Bobocký: Dôslednou kontrolou, či sa dodržujú schválené programové záväzky. Rada každý rok pravidelne vyhodnocuje vysielanie STV vo výročnej správe. Vyhodnotí aj programovú službu, či si ju plní alebo neplní. Je to trochu na dlhé lakte, pretože keď sa zistí, že boli porušené nejaké všeobecno záväzné predpisy, vtedy rada môže vyzvať riaditeľa, aby predložil návrh opatrení ako to chce riešiť a dokonca v takomto prípade môže sama navrhnúť nejaké opatrenia, čo zatiaľ doteraz z rôznych dôvodov nevyužila. Napríklad v čase, keď bol problém s prerušovaním SuperStar reklamou, tak pri tom zložení v rade aké bolo, nebola na to obrazne povedané vôľa. Väčšina členov rady vtedy jednoducho strkala hlavu do piesku a zakrývala si oči pred skutočnosťou, že televízia flagrantným spôsobom porušovala Zákon o vysielaní a retransmisii. To, že si televízia neplnila úlohy a poslanie zo zákona, bolo aj jedným z hlavných dôvodov, prečo bol z funkcie generálneho riaditeľa odvolaný Radim Hreha. Ale rada nemá nejaký direktívny charakter a nemôže prikázať vedeniu, čo má a čo nie... Talian: Manažérsku zodpovednosť na fungovaní tej inštitúcie má manažment a generálny riaditeľ, ktorého volí rada. Tá ho zvolí na základe projektu a v podstate kontroluje dodržiavanie toho projektu. Tiež má v rukách zásadné smerovanie rozhlasu. Riaditeľ jednoducho nemôže prísť a povedať, že zruší päť okruhov, a na každom bude vysielať to, čo chce. S týmto rada nikdy súhlasiť nebude a bez jej súhlasu to urobiť nemôže. To znamená, že kontinuita rozhlasového vysielania je zabezpečená právomocami RR, ale dennodenný výkon rozhlasu nie. Je to však úplne v poriadku, pretože 15-členný zbor nemôže mať takú zodpovednosť, ako jeden zvolený človek, ktorým je riaditeľ. My môžme v zásadných otázkach upozorňovať na problémy a žiadať nápravu. Bobocký: Rada nie je riadiaci, ale kontrolný orgán. V princípe môže niečo schváliť alebo neschváliť (napr. rozpočet a programový koncept). Aj keby chcela, nemôže generálnemu riaditeľovi nič direktívne nariadiť, pretože jej to legislatíva neumožňuje. Môže niečo odporučiť, ale to z pohľadu diváka - koncesionára nič nerieši. V období, za ktoré nesiem zodpovednosť ako predseda rady, sme dali odporúčania generálnemu riaditeľovi, ale nereflektoval na ne a existujúce problémy neriešil, tak sme museli pristúpiť k tomu, že sme ho odvolali. Systém nie je dokonalý, ale snaží sa priblížiť demokratickým systémom, ktoré fungujú aj inde. Je výhodou, že medzi rozhlasom a parlamentom je ešte rada? Nebolo by lepšie, keby medzi riaditeľom a radou nebol tento medzičlánok, ale parlament? Talian: Nebolo. Bola by to priama politická intervencia a ovplyvňovanie programu. Vo všeobecnosti platí zákon o SRo a tento zákon definuje požiadavky na výstup, to znamená na program a definuje tiež vstupy, teda peniaze, ktoré na ten program inštitúcia môže získať. Politici majú v rukách všetky tieto vstupy. Parlament tým, aké prijíma zákony, ministerstvo kultúry alebo ministerstvo financií tým, či poskytne alebo neposkytne týmto médiám dotácie alebo transfery. Rada má zase v rukách výstupy, t.j. dohľad nad programom. A takto je to dobre. Bobocký: Je to štandardný európsky model a pokiaľ si rada plní svoje povinnosti, tak ako má, potom je nielen výhodný, ale aj funkčný. Navyše, ak je pravda, čo sa hovorilo o Hrehovi, že bol kandidátom vládnej koalície a neexistovala by rada, predstavte si potom, ako by asi dopadlo jeho odvolanie, keby o ňom rozhodoval parlament. A ovplyvniť to nemôže ani rada, pretože kandidátov do nej v konečnom dôsledku volia poslanci, a teda jednotlivé politické strany majú v radách členov, ktorých do nich pri voľbe podporili... Talian: To je pravda, ale nedá sa povedať, že rada je zbytočným medzičlánkom. Bohužiaľ, radu kreujú politici a tí majú záujem médiá ovplyvňovať. Preto je ťažko uveriť tomu, že vyberú do rady len ľudí, hoci aj kvalitných odborníkov, ktorí by boli mimo ich vplyvu. Rada spĺňa dobre svoju úlohu, keď je dobre vykreovaná. Ale to, ako je vykreovaná, majú v rukách len politici. V súčasnosti je úplne jedno, či členov rád navrhujú organizácie alebo politické strany, lebo pravdou je, že aj politické nominácie sa môžu formálne skryť za nominácie rôznych organizácií. Ale nemení to meritum veci, čím je to, že v rukách to majú politici, ale že aj pri súčasne platnom zákone majú možnosť vytvoriť dobrú a silnú radu. Ak budú, samozrejme, chcieť. Bobocký: Nezávislosť rady je merateľná iba tým, či si plní svoje povinnosti, t.j. či kontroluje ako si televízia plní poslanie a povinnosti vyplývajúce zo zákona. Preto si osobne myslím , že je ďaleko dôležitejšie, ako sa tí ľudia správajú a ako vykonávajú svoju funkciu počas pôsobenia v rade. Lebo to môže dôjsť aj k takému modelu, ako to bolo pri pánovi Rybníčkovi, že rada sa natoľko stotožnila s jeho "projektom", že mu skôr robila advokáta a hovorcu, než aby ho reálne kontrolovala a vyžadovala plnenie povinností. Akékoľvek legislatívne zmeny v súvislosti so spôsobom kreovania rady boli, sú a budú politickým rozhodnutím a na to doteraz žiadna vláda nenadobudla potrebnú odvahu. Vždy sa ale nájde niekto, kto sa bude snažiť radu, alebo priamo médium ovplyvňovať vo svoj prospech... Talian: Bez toho, aby to niekto ovplyvňoval, alebo aby sa to aspoň snažil ovplyvňovať, je to, samozrejme, nereálne. Ale člen rady, ktorý sa s politikom rozpráva, nie je nijako zaviazaný jeho predstavy alebo eventuálne požiadavky splniť. Ani by nebolo dobré, aby komunikácia medzi radou a politikmi neprebiehala, lebo členovia rady môžu politikom dosť vecí vysvetliť. Rada môže byť nezávislá a nie každý riaditeľ musí byť zvolený s posvätením politických strán. V prípade Zemkovej a to garantujem, to tak nebolo. Bobocký: Ak myslíte politikov, robia to takmer všetci a bez rozdielu... Vychádza to z ich podstaty a možno aj profesionálnej deformácie, pretože rozhodujú o verejných veciach, a preto si niektorí z nich myslia, že môžu rozhodovať aj o televízii alebo rozhlase. Ale zlepšilo sa to preto, lebo sa poučili, že to môže byť kontraproduktívne. Tlak bol a vždy bude, podstatné je, či mu odoláte alebo podľahnete... V čom vidíte najväčší problém verejnoprávnych médií? Talian: Problém verejnoprávnych médií je dnes ten, že požiadavky verejnosti na kvalitu a rozsah výstupov, teda rozsah programovej služby, sú síce oprávnené, ale sú neúmerné k vstupom tejto inštitúcie. Existuje napätie medzi tým, čo si inštitúcia môže dovoliť a čo sa od nej očakáva. Tento problém tu permanentne je a pomáhajú ho živiť aj niektorí politici. Verejnosť nemusí vedieť, koľko stojí ten-ktorý program, s akým balíkom inštitúcia hospodári, ale politici by to mali vedieť, a myslím si, že aj musia. Napriek tomu sa niektorí správajú aj k rozhlasu tak, ako by to vôbec nevedeli. Keby totiž skutočne chceli výraznejší posun vpred, tak príjmu najskôr zákon, ktorý zabezpečí rozhlasu viac peňazí a ten by mohol vďaka nim lepšie fungovať. Ale toto doteraz neurobili a miesto toho využívajú nespokojnosť poslucháčov či zamestnancov s niektorými vynútenými reštrikčnými opatreniami na kladenie nereálnych požiadaviek. Tým zneisťujú celé prostredie a robia politický tlak na riaditeľku. Bobocký: V systéme financovania. Dá sa to vyriešiť jeho zmenou, objemom financovania. Buď cez poplatky alebo úhradu, kde by sadzba mala byť priamoúmerná možnostiam. Nakoniec poplatok, ktorý je dnes, je menej ako jedno percento z priemernej mzdy a v roku 1969 to bolo 3-krát viac ako jedno percento z priemernej mzdy, navyše televízia bola vtedy finančne dotovaná aj z iných zdrojov. Takže to je neporovnateľné, lebo keď si pozriete aké boli náklady a výdavky vtedy a dnes, to sú priepastné rozdiely. Ako by malo fungovať verejnoprávne médium? Bobocký: Jednou z najdôležitejších otázok, ktoré tu treba riešiť je otázka disponibilných zdrojov, s ktorými televízia plní verejnoprávnu službu. Sú dve možnosti – buď prispôsobiť financovanie požiadavkám, ktoré má plniť, alebo prispôsobiť požiadavky finančným prostriedkom, ktorými televízia disponuje. Z hľadiska programu, možno by tu nemuseli byť určité formáty a programy, ktoré sú komerčného charakteru, ale na druhej strane sú istým spôsobom nevyhnutné, pretože vieme, že štvrtinu príjmov STV, ktorých nie je veľa, tvoria výnosy z reklamy. Talian: Predpoklady sú dva. Bolo by treba, aby sa definitívne vyrovnali vstupy a výstupy. Aby peniaze, ktoré do média pritečú, boli adekvátne požiadavkám, ktoré na neho boli kladené. Toto je základ, bez ktorého budú médiá stále tápať. A toto sa doteraz nestalo. Druhým predpokladom je, aby pri voľbe mediálnych rád politici miesto politických nominantov preferovali kompetentných odborníkov a tí, aby zvolili kompetentného riaditeľa. Ide o to, aby sa robilo všetko to, čo zákon umožňuje, len sa to, bohužiaľ, dostatočne nerealizuje. Rada nemôže ovplyvniť to, ako si riaditeľ stanoví priority... Talian: Ale áno, v rámci programového konceptu. Rada nemusí odsúhlasiť ani programový koncept, ani rozpočet rozhlasu. Bobocký: Rada má limitované možnosti, avšak priority generálneho riaditeľa sú predsa stanovené v projekte, s ktorým sa uchádzal o funkciu a každoročne sa opakujú v návrhu programového konceptu a rozpočtu. Namieste je skôr otázka, či rada dôsledne kontroluje plnenie záväzkov a dodržiavanie zákona, pretože sľúbiť je možné všetko a ako sa rozhodne ten-ktorý riaditeľ so svojím tímom tieto priority napĺňať. Či televíziu bude posúvať tým smerom, kam sa dostala počas posledných piatich rokov, keď prvý televízny okruh – Jednotka sa stal tretím komerčným kanálom, čo narúša duálny systém a navyše sa na to mnohí diváci sťažujú, pretože vlastne nevedia, prečo by mali platiť poplatky, keď vlastne dostávajú rovnakú programovú ponuku ako na ostatných komerčných staniciach.
Iniciátor referenda za zrušenie koncesionárskych poplatkov Richard Sulík uvažuje, že by verejnoprávne médiá mali skôr dopĺňať súkromné tým, že by kládli dôraz na žánre, ktoré sú spoločensky potrebné, ale komerčným televíziám sa neoplatia. Komentátor denníka SME Peter Schutz k tomu dodáva, že vo veku digitalizácie, keď bude mať každý vlastník televízora k dispozícii enormné mmnožstvo rôznych kanálov, vrátane monotematických, je otázne, aké žánre vlastne ostanú nepokryté a otázkou je teda aj samotná opodstatnenosť existencie verejnoprávnych médií. Naopak, podľa bývalého predsedu Rady Slovenskej televízie (STV) Miroslava Kollára by televízia verejnej služby mala byť plnoformátová a problémom nie je ani zábava - napríklad SuperStar. Štátny tajomník ministerstva kultúry Ivan Sečík navyše zdôrazňuje, že jeho ambíciou je vytvoriť širší spoločenský a politický konsenzus na posilnení nezávislých a pluralitných médií verejnej služby na Slovensku. Zábava v televízii verejnej služby "Ja si nemyslím, že televízia verejnej služby nemôže zabávať. Od súkromných televízií sa má odlišovať kvalitou a inými kvalitatívnymi parametrami vo všetkých žánroch, a teda aj v žánre zábavy," povedal Kollár pre TASR. Dodal, že osobne nemá problém napríklad s vysielaním SuperStar, STV podľa neho "nebola jediná televízia verejnej služby, ktorá to vysielala". Na otázku TASR, ako by sa dala ilustrovať hranica medzi kultivovanou a skôr bulvárnou zábavou typu Mojsejovci alebo Nevesta pre milionára, Kollár odpovedal, že posledné dve relácie by vzhľadom na vzorce správania, ktoré by mala verejnoprávna televízia propagovať v spoločnosti, do nej zrejme príliš nepasovali. "Ja viem, že súkromným televíziám by sa hodilo zatlačiť verejnoprávnu televíziu do kúta s tým, že ona nemá robiť to, čo oni robia, nemá zabávať, má iba informovať a vzdelávať, ale to je nezmysel, tak to nikde nefunguje," dodal. Podľa štátneho tajomníka ministerstva kultúry Ivana Sečíka sa s Kollárom v tejto otázke dá súhlasiť. "Základné heslo používané britskou BBC, ktorá sa považuje za určitý etalón verejnoprávneho vysielania, je Informovať, vzdelávať, zabávať. Zábava, samozrejme, je neoddeliteľnou súčasťou programovej štruktúry, ktorú by mala ponúkať aj verejnoprávna televízia," povedal s dodatkom, že aj podľa neho je dôležitá skôr kvalita zábavy. So samotnou SuperStar Sečík problém nemá. "Vyhľadávanie talentov je tiež súčasťou kultúry," povedal. Dodal však, že v prípade SuperStar bolo problémom skôr prerušovanie programu reklamou, za ktoré dostala STV neskôr sériu pokút od Rady pre vysielanie a retransmisiu, čo do značnej miery tento projekt poznačilo. "Nemala by to byť v prvom rade šou zameraná na naháňanie reklamných príjmov," uzavrel. Prioritnou je podľa Sečíka informačná úloha televízie verejnej služby, ktorá by mala prinášať vyvážené a objektívne informácie zo všetkých zložiek života spoločnosti, "politikou počínajúc a povedzme rozvojom regiónov končiac". Vzdelávať by mala tak prostredníctvom spravodajstva, ako aj publicistiky, ale aj dokumentárnej tvorby. "Hranicu nevidím ani na tom, že by komerčná televízia svojimi programovými titulmi alebo nápadmi nemohla zachádzať aj do poľa pôsobnosti televízií verejnej služby. Jadro by som videl v tom, že chcem ponúknuť čo najvyššiu kvalitu v danom type tvorby. Na tomto by mala byť založená základná súťaž," povedal Sečík. Uznáva však, že existujú oblasti, do ktorých si súkromné médiá nemôžu dovoliť ísť, ale verejnoprávne médium by ich zaplniť malo. "Pokiaľ STV, čo sa žiaľ stalo, takmer úplne vypustila tvorbu pre deti a mládež, ktorá bola svojho času na veľmi slušnej, európskej úrovni, potom našim deťom neostáva nič iné, len pozerať to, čo ako náhražku ponúkajú komerčné televízie," uzavrel. Záujmy minoritných skupín a verejnoprávne médiá "Médiá verejnej služby by mali napĺňať práve tú službu, aby sa naplnili aj záujmy menších, minoritných skupín," uvažuje právnik z mimovládneho združenia Memo'98, ktoré sa špecializuje na monitoring médií, Ivan Godársky. "Médium tohto typu by sa malo snažiť čo najrealistickejšie pokrývať všetky záujmy všetkých segmentov spoločnosti," dodal. Súkromné médiá, orientované na dosahovanie zisku, podľa Godárskeho potreby všetkých zložiek spoločnosti za každú cenu reflektovať nemusia. Politológ Ivan Štefunko si myslí, že verejnoprávne médiá by mali dávať dôraz na minoritné žánre, ako aj programy edukatívneho a politického charakteru, a to zvlášť v prípade, ak sú pre komerčné médiá nezaujímavé. "Čo však neznamená, že verejnoprávne médiá majú byť nudné. Preto by mali pokrývať aj populárne a komerčné témy, ktorými by si pritiahli divákov," povedal s dodatkom, že vyslovene "lacné masové žánre" typu telenoviel na obrazovku verejnoprávnej televízie podľa neho nepatria. Podľa iniciátora referenda za zrušenie koncesionárskych poplatkov Richarda Sulíka by médiá verejnej služby mali dopĺňať spektrum súkromných médií. "Mali by poskytovať také služby, ktoré nefungujú na komerčnej báze, či už menšinové žánre, alebo pôvodnú tvorbu, kde skrátka komerčné financovanie je veľmi sťažené, alebo nie je vôbec možné," uviedol s dodatkom, že ide o žánre, kde nie je dostatočne veľký dopyt. Zároveň ale upozornil, že on je skôr ekonomickým odborníkom ako špecialistom na programovú službu. Komentátor denníka SME Peter Schutz považuje zotrvávanie pri modeli verejnoprávnych médií skôr za vec zvyku a tradície. "Neviem celkom presne definovať, čo by mala byť programová skladba verejnej služby, keďže časy, keď tento typ televízie vznikal, to boli časy, keď aj vo väčších štátoch, ako je Slovensko, bola jedna alebo dve televízie. Neexistoval výber dvesto programov na satelite alebo päťdesiat na kábli. Dnes to ešte každý nemá, ale keď vypukne digitalizácia, čo bude na základe usmernenia Európskej komisie najneskôr v roku 2012, tak fakticky každá domácnosť bude mať taký široký výber rôznych, aj monotematických programov, že vôbec hovoriť tri roky predtým, čo by mala vysielať verejnoprávna televízia, je problematické," povedal. Dodal, že za pätnásť rokov existencie STV podľa neho nebol možno ani deň, keď by si plnila na sto percent poslanie, ktoré od nej vyžadujú "tí, ktorí neustále presadzujú nové a nové začiatky" a nové financovanie televízie. "Je to vecou systému. Pozrite sa na iné verejnoprávne televízie. Pozrite sa na Českú televíziu (ČT), ktorá sa na Slovensku dáva za vzor, ale v Čechách s ňou je tiež veľká nespokojnosť a všetci intelektuáli kritizujú, že by mala robiť to a tamto," upozornil Schutz, že ČT kritizujú práve tí, ktorým je určená. Pritom Slovensko má o polovicu menej koncesionárov ako Česko a šestnásťkrát menej ako Nemecko, britská BBC má päťstonásobne vyšší rozpočet. Ak by sme teda chceli mať verejnoprávnu televíziu na úrovni nemeckej, potrebovali by sme šestnásťkrát zvýšiť koncesionársky poplatok. Schutz upozorňuje, že diskutovať by sa dalo aj o vzore európskych verejnoprávnych televízií, BBC, ktorú britské médiá otvorene označujú za ľavicovú a s labouristickou stranou sa po dlhej dobe dostala do otvoreného konfliktu až kvôli vojne v Iraku. "Nevidím dôvod na to, aby tu bola jedna vysielačka financovaná štátom," uzavrel Schutz s dodatkom, že si uvedomuje, že vzhľadom na aktuálne politické prostredie je myšlienka úplného zrušenia verejnoprávnych médií utópiou. Schutz sa preto prikláňa aspoň k myšlienke SDKÚ-DS zrušiť koncesionárske poplatky a financovať verejnoprávne médiá podielom z rozpočtu. "De facto by išlo o zníženie daní," dodal. STV a verejná služba Slovenská televízia si aj podľa Kollára dlhodobo plní svoju verejnoprávnu funkciu len čiastočne, čo podľa neho do istej miery súvisí s finančnou poddimenzovanosťou, ale počas pätnástich rokov jej existencie aj s neustálymi pokusmi politických a finančných skupín ovplyvňovať vysielanie STV. "Pre mňa sú médiá verejnej služby faktorom sociálnej kohézie, faktorom, ktorý vytvára nejakú náladu v spoločnosti a nemyslím si, že Slovenská televízia (STV) dnes je médiom liberálnej demokracie členskej krajiny Európskej únie začiatkom 21. storočia," povedal. Podľa Kollára by verejnoprávne médium by malo mať takú povesť, ktorá by do neho automaticky lákala najkvalitnejších odborníkov, a to aj za podmienok, že by v súkromných médiách vedeli získať vyššie platy - čo sa na Slovensku nedeje. Podotkol, že formálne pravidlá typu kreovania mediálnych rád či ich kontrolných právomocí sú stanovené štandardným spôsobom a dávajú šancu na kvalitné fungovanie televízie. Dodáva, že problémom sú neformálne pravidlá a politická kultúra. Podľa Sečíka však aj STV potrebuje dostať šancu, aby nebola posudzovaná politickými okuliarmi. "Verejnoprávne médiá by nemali byť predmetom politického boja. Ja verejnoprávne médiá chápem ako náš spoločný výdobytok, ktorý tu bude, či bude jedna, alebo druhá vláda. Bol by som preto rád, keby sa vytvoril širší spoločenský a politický konsenzus na tom, že chceme mať kvalitné pluralitné verejnoprávne médiá," povedal. Na otázku TASR, či nie je zámer vybudovať silné a objektívne médiá verejnej služby v rozpore napríklad s vyjadrením prezidenta SR Ivana Gašparoviča, ktorý naznačil, že by na Slovensku mali existovať vládne médiá, prípadne s medializovanou ambíciou koalície mať v mediálnych radách názorovo blízkych ľudí, Sečík odpovedal: "Politické vyjadrenia komentovať nebudem. Moje hlboké presvedčenie spočíva v tom, čo vám hovorím - celý svoj profesionálny život sa venujem médiám a médiá verejnej služby vidím ako nezávislé. Preto sa aj snažíme poskytnúť týmto médiám nezávislé zdroje financovania, aby sa zúžil priestor pre akýchkoľvek politikov, ktorí by chceli zasahovať do riadenia a programových služieb verejnoprávnych médií." Všetky štáty Európskej únie majú verejnoprávne médium Hoci existujú náznaky, že európske verejnoprávne médiá prežívajú určitú krízu identity, každý zo štátov Európskej únie (EÚ) verejnoprávne, respektíve národné médium má. "Všetky krajiny EÚ majú verejnoprávne médiá. V Rade Európy je množstvo krajín a tie tiež ratifikovali Európsky dohovor o cezhraničnej televízii a tam sú tiež ohraničenia, ktoré sa týkajú verejnoprávnych médií," povedal pre TASR dekan fakulty masmédií Bratislavskej vysokej školy právnickej Samuel Brečka. Dodal, že povedzme na Ukrajine alebo v Rusku sa ťažko dá hovoriť o verejnoprávnych médiách, hoci sa aj pripojili k niektorým z európskych dohovorov. "Úroveň je úplne odlišná. Mali by vytvárať také podmienky, aby štát do nich zasahoval čo najmenej, ale to sa robí veľmi ťažko. Záleží to od politickej kultúry," povedal. Napríklad v Anglicku podľa Brečku minister vnútra prideľoval licencie na vysielanie, "u nás keby sa toto stalo, tak by všetci absolútne šaleli, ale tam sa predpokladá, že nikto nebude zasahovať". V Európskej únii podľa neho fungujú médiá verejnej služby na podobných princípoch ako v Slovenskej republike. "V zásade v Európe sú pravidlá podobné, pretože boli zriadené v súlade s európskou legislatívou – smernice TV bez hraníc, Rada Európy schválila aj ďalšie európske dohovory. Vychádzajúc z týchto smerníc pravidlá fungovania verejnoprávnych médií v celej Európe sú prakticky zhodné. S tým rozdielom, že niekde je politická kultúra vyspelejšia a niekde je menej vyspelá - tam je väčší tlak politických strán a najmä vládnucich, aby mohli zasahovať do činnosti verejnoprávnych médií," vysvetľuje Brečka. Verejnoprávne médiá podľa neho vznikli zo štátnych monopolov ako reakcia na vlnu privatizácie v oblasti médií v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch minulého storočia. "Nástup verejnoprávnych médií prišiel začiatkom osemdesiatych rokov, kedy sa začali privatizovať bývalé štátne elektronické médiá. Na rozdiel od USA, kde boli komerčné médiá od začiatku, v celej Európe bol štátny monopol. Rozdiel bol v tom, že väčšina západných krajín mala spoločnú aj rozhlasovú aj televíznu spoločnosť a bolo málo takých krajín, ako bolo Československo, kde spočiatku síce bola spoločná organizácia, ale potom sa rozhlasové a televízne vysielanie oddelilo na dve samostatné organizácie," povedal. Samotný termín "verejnoprávny" má podľa Brečku pôvod v Nemecku. "V nemčine to bolo offentlich-rechtlich (verejno-právny), lebo v Nemecku existuje aj súkromné právo, aj verejné - čiže to boli rozhlasové a televízne organizácie, ktoré boli zriadené podľa verejného práva," uzatvára. Haraszti: Úpadok verejnoprávnych služieb môže ohroziť demokratický proces Správa európskeho monitorovacieho programu Nadácie otvorenej spoločnosti (OSF) za rok 2005 Televízia v Európe: riadenie, politika a nezávislosť na vzorke dvadsiatich európskych krajín konštatuje najmä od deväťdesiatych rokov minulého storočia trend výrazného nástupu komerčných subjektov, ktoré z trhu vytláčajú tradičné verejnoprávne televízie. Predstaviteľ OBSE pre slobodu médií Miklós Haraszti vo svojom Predslove k správe považuje za potrebné udržať duálny systém a s ním dôležitú úlohu verejnoprávnych médií. "Zároveň s predvídateľným nástupom ďalších nových aktérov vysielania, digitálnych 'butikov' a iných platených služieb, sa argumentuje, že verejnoprávny obsah sa automaticky objaví a nie je potrebné, aby ho zabezpečovali štáty. Tieto argumenty, obvykle predkladané komerčnými aktérmi, sa ujali: na licenčné poplatky, ktoré sú tradičným zdrojom podpory verejnoprávnych vysielateľov, sa nazerá s rastúcim podozrením zo strany divákov, a dokonca aj Európskej komisie. Takéto argumenty musia byť, ako verím, vyvrátené slovom aj činom, pozornou analýzou a obhajobou, inak budeme naďalej svedkami úpadku verejnoprávnych princípov a služieb, a som presvedčený, aj hrozby demokratickému procesu ako takému," konštatuje Haraszti. V časti venovanej tabuľkám správa OSF obsahuje aj porovnanie sledovanosti súkromných a verejnoprávnych médií v Európe z roku 2003. Uvádzajú sa vždy dve najsledovanejšie televízie, percento sledovanosti u dospelej populácie a charakteristika, či ide o verejnoprávnu alebo súkromnú televíziu.
Podiel sledovanosti hlavných televíznych staníc (2003) Krajina Televízia Podiel sledovanosti (%) Typ stanice Albánsko Klan TV 21,5 súkromná Albánsko TVSH 17,1 verejnoprávna Maďarsko RTL Klub 29,5 súkromná Maďarsko TV2 29,4 súkromná Bosna a Hercegovina FTV 23,8 verejnoprávna Bosna a Hercegovina HRT Zagreb 10,5 verejnoprávna (Chorvátsko) Nemecko RTL 15,0 súkromná Nemecko ARD 14,5 verejnoprávna Česká republika TV Nova 43,4 súkromná Česká republika ČT 1 22,1 verejnoprávna Rumunsko Romania 1 28,4 verejnoprávna Rumunsko Pro TV 15,6 verejnoprávna Estónsko TV 3 22,1 súkromná Estónsko Kanal 2 19,8 súkromná Slovensko TV Markíza 45,9 súkromná Slovensko STV 1 15,7 verejnoprávna Francúzsko TF1 31,8 súkromná Francúzsko France 2 20,5 verejnoprávna Slovinsko Pop TV 29,0 súkromná Slovinsko SLO 1 24,9 verejnoprávna Chorvátsko RTL Televizija 39,5 súkromná Chorvátsko HTV 1 31,8 verejnoprávna Srbsko a Čierna Hora Pink TV 21,2 verejnoprávna Srbsko a Čierna Hora RTS 1 20,4 verejnoprávna Litva LNK 27,0 súkromná Litva TV3 23,9 súkromná Taliansko RAI 1 24,2 verejnoprávna Taliansko Canale 5 23,2 súkromná Lotyšsko LNT 22,2 súkromná Lotyšsko TV3 15,1 súkromná Turecko Kanal D 15,0 súkromná Turecko Show 14,4 súkromná Macedónsko A1 28,9 súkromná Macedónsko MTV1 16,9 verejnoprávna Veľká Británia BBC 1 26,3 verejnoprávna Veľká Británia ITV 1 24,3 súkromná Zdroj: Prieskum EUMAP, vychádzajúci z informácií IP International Marketing Committee a European Audiovisual Observatory195
Copyright © TASR 2008

Poplatky naše každodenné

Poplatky naše každodenné
Poplatky za verejnoprávnu televíziu a rozhlas bude od apríla platiť každá domácnosť a každá firma. Počíta s tým nový zákon o poplatkoch Slovenskej televízii (STV) a Slovenskému rozhlasu (SRo), ktorý dnes schválili poslanci. Doposiaľ poplatky platili len majitelia televízora či rádioprijímača a z platenia poplatku sa mohol každý odhlásiť vyhlásením, že prijímač nevlastní. Opozícia namietla, že návrh sťaží život podnikateľom, ktorí budú platiť podľa počtu zamestnancov. Po novom bude poplatok v doterajšej výške 140 Sk mesačne platiť každý odberateľ elektriny spoločnej firme televízie a rozhlasu. Peniaze si v pomere 7:3 rozdelia STV a SRo. Nový zákon už nepozná úroky z omeškania. Tie koncesionárom v minulosti narobili veľké problémy, keďže v niektorých prípadoch narastali do miliónových súm. Parlament potom dlhy riešil generálnym pardonom. Po novom bude musieť spoločná firma STV a SRo meškajúcich poplatníkov vyzvať do 60 dní. Ak dlžník nezaplatí viac ako 30 dní po doručení výzvy, dostane pokutu 500 Sk. Doteraz to bolo 5 000 Sk (SRo) a 15 000 Sk (STV) za každý mesiac omeškania. Sankcie pre firmy budú od 1000 do 5000 Sk. Platenie koncesií sa odpúšťa domácnostiam s ťažko zdravotne postihnutou osobou. Polovicu budú platiť dôchodcovia a domácnosti v hmotnej núdzi. Dôchodcovia budú po novom platiť polovičný poplatok len v prípade, ak nežijú v jednej domácnosti so zarábajúcou osobou. Každý koncesionár bude platiť poplatky len za jedno odberné miesto, aby sa predišlo duplicitnej platbe napríklad v prípade chát. Informácie o odberateľoch elektrickej energie bude vyberateľovi povinný poskytnúť jej dodávateľ, kým Sociálna poisťovňa bude mať povinnosť poskytnúť údaje o počte zamestnancov právnických osôb. "Nie je to trest pre podnikateľov, veď najmenších živnostníkov sme oslobodili," odmietal v pléne kritiku minister kultúry Marek Maďarič. Po protestoch zamestnávateľov ministerstvo určilo, že platiť budú firmy od troch zamestnancov. Doteraz firmy platili poplatky podľa počtu prijímačov. Po novom firmy do deväť zamestnancov zaplatia 140 Sk, nad tisíc ľudí 14.000 Sk mesačne. Podľa opozičnej SDKÚ-DS je to však ďalšie daňové zaťaženie podnikateľov. Podľa ministra je hlavným zámerom zákona prinútiť platiť neplatičov, keďže peniaze od nich televízii a rozhlasu chýbajú na plnenie zákonných úloh, diváckych očakávaní i rastúcich cien. Rezort kultúry si sľubuje, že vďaka zmene ročne vyberú 3,1 miliardy korún. V súčasnosti ročne zinkasujú vyše dve miliardy korún. Z analýz vyplýva, že koncesie neplatí takmer tretina koncesionárov, hoci v skutočnosti 98 percent z nich prijímače vlastní. Podľa súčasných pravidiel je veľmi ťažké dokázať domácnostiam, že prijímače vlastnia, pokiaľ tvrdia, že to tak nie je. Komplikované je aj vymáhanie nedoplatkov. Z 536.000 inštitúcií a podnikateľov televízii a rozhlasu neplatia tri štvrtiny. Zákonodarcovia zároveň schválili, aby sa kandidát na generálneho riaditeľa STV a SRo preukázal výpisom z registra trestov, nie odpisom, ako dosiaľ.
Zákon o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou (STV) a Slovenským rozhlasom (SRo) považuje televízia za pozitívny. Pozitívum je najmä v tom, že zákon by mal svojím nastavením zvýšiť financovanie televízie na najbližšie tri až štyri roky, umožní spustenie tematického športového okruhu, rozšírenie programovej ponuky najmä v oblasti dokumentárnej a pôvodnej hranej tvorby a tiež ďalší technologický rozvoj, píše v stanovisku hovorkyňa STV Želmíra Habánová. Poplatky za verejnoprávne médiá budú platiť všetci odberatelia elektriny, ak prezident podpíše zákon, ktorý dnes schválil parlament. Zmenu navrhol minister kultúry Marek Maďarič a platiť by mala od začiatku apríla. Vládna novela zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované STV a SRo nemení výšku koncesionárskych poplatkov za verejnoprávne médiá. Ľudia budú naďalej platiť 140 korún mesačne. Rezort kultúry si sľubuje, že vďaka zmene ročne vyberú 3,1 miliardy korún, v súčasnosti sú to vyše dve miliardy. Z analýz totiž vyplýva, že koncesie neplatí takmer tretina koncesionárov. Podľa súčasných pravidiel je veľmi ťažké dokázať domácnostiam, že prijímače vlastnia, pokiaľ tvrdia, že to tak nie je. Komplikované je aj vymáhanie nedoplatkov. Platiť za STV a SRo budú aj tí, ktorí zamestnávajú aspoň troch zamestnancov. Poplatky pre firmy budú závisieť od počtu zamestnancov. Úľavy pre zdravotne postihnutých, dôchodcov, zdravotnícke, sociálne a školské zariadenia a ďalších zostávajú. Platenie sa odpúšťa domácnostiam s ťažko zdravotne postihnutou osobou. Polovicu budú platiť dôchodcovia a domácnosti v hmotnej núdzi. Do schváleného návrhu sa dostala aj zmena, ktorá rieši problémy adeptov o post šéfa STV. Kandidáti na post generálneho riaditeľa STV a SRo nebudú musieť k prihláškam prikladať odpis z registra trestov, ale len výpis. Poslanec Národnej rady (NR) SR za SDKÚ-DS Tomáš Galbavý s poľutovaním prijal schválenie zákona, ktorým sa mení spôsob platenia za vysielanie verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Ide o "zástrčkový zákon", zákon o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou (STV) a Slovenským rozhlasom (SRo). "Jeho jediným cieľom je zvýšenie objemu prostriedkov, ktoré budú tieto médiá dostávať, pričom nie je garantovaná vyššia kvalita vysielania a teda poskytovanej služby, ale ani nezávislosť STV a SRo od politickej moci," píše poslanec v stanovisku. "Pretože financovanie bude nedostatočné aj po zlepšení výberu poplatkov, médiá budú odkázané na rozhodnutie vlády, či im poskytne alebo neposkytne dotácie zo štátneho rozpočtu. Tým sa zvýši ich závislosť na politickej ľubovôli vládnej väčšiny," uvádza sa v materiáli. Za neprijateľné považuje Galbavý naviazanie povinnosti platiť poplatky na odber elektrickej energie, pretože sa zaťažia aj tí občania, ktorí nemôžu alebo nechcú prijímať rozhlasový a televízny signál a teda odoberať službu, za ktorú budú musieť platiť. "Vláda tak jednou rukou dáva dôchodcom vianočné príplatky, druhou rukou v podobe zástrčkového zákona berie všetkým ľuďom ročne asi 1 700 korún," píše poslanec. SDKÚ-DS bude aj naďalej presadzovať zrušenie koncesionárskych poplatkov a financovanie STV a SRo formou zákonom stanoveného podielu z výdavkov štátneho rozpočtu. "Tento systém zvýši nezávislosť médií od štátu, pretože ani vláda a ani parlament nebudú môcť rozhodovať o tom, koľko peňazí STV a SRo dostanú. Výkonnosť ekonomiky SR je dostatočná na to, aby si takéto financovanie mohla dovoliť bez toho, aby občanom každoročne vyťahovala peniaze z vrecka," uzatvára Galbavý. Poplatky za verejnoprávne médiá budú platiť všetci odberatelia elektriny, ak prezident podpíše zákon, ktorý v piatok 15. februára schválil parlament. Zmenu navrhol minister kultúry Marek Maďarič, zákon by mal platiť od začiatku apríla. Vládna novela zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované STV a SRo nemení výšku koncesionárskych poplatkov za verejnoprávne médiá. Ľudia budú naďalej platiť 140 korún mesačne. Rezort kultúry si sľubuje, že vďaka zmene ročne vyberú 3,1 miliardy korún, v súčasnosti sú to vyše dve miliardy. Z analýz totiž vyplýva, že koncesie neplatí takmer tretina koncesionárov. Podľa súčasných pravidiel je veľmi ťažké dokázať domácnostiam, že prijímače vlastnia, pokiaľ tvrdia, že to tak nie je. Komplikované je aj vymáhanie nedoplatkov. Platiť za STV a SRo budú aj tí, ktorí zamestnávajú aspoň troch zamestnancov. Poplatky pre firmy budú závisieť od počtu zamestnancov. Úľavy pre zdravotne postihnutých, dôchodcov, zdravotnícke, sociálne a školské zariadenia a ďalších zostávajú. Platenie sa odpúšťa domácnostiam s ťažko zdravotne postihnutou osobou. Polovicu budú platiť dôchodcovia a domácnosti v hmotnej núdzi. Poslankyňa za SDKÚ-DS Magdaléna Vášáryová dnes v parlamente povedala, že vládna koalícia tzv. zástrčkovým zákonom zaťaží občanov a podnikateľov, keďže každý odberateľ elektriny by mal od apríla platiť koncesionárske poplatky za Slovenskú televíziu (STV) a Slovenský rozhlas (SRo). "Tento zákon je o novej dani pre stranícke médiá," uviedla v pléne Vášáryová. Podľa nej STV a SRo budú straníckymi médiami, potvrdzujú to výsledky volieb do televíznej a rozhlasovej rady, do ktorých sa dostali ľudia blízki vládnej koalícii. Návrh podľa Vášáryovej nerieši hlavný problém, a to financovanie verejnoprávnych médií. Domnieva sa, že nový spôsob platenia síce prinesie viac peňazí, ale financovanie nebude úplne vyriešené. Podľa Vášáryovej vládny zákon nerieši ani nezávislosť verejnoprávnych médií od politickej moci. Kritizovala, že spravodajstvo STV neposkytuje kvalitu. Spravodajstvo dnes vlastne pozerá len sedem Slovákov zo sto, konštatovala Vášáryová. Poslanec za SNS Rafael Rafaj tvrdí, že v prípade spravodajstva treba posudzovať dôveryhodnosť. Oveľa vyššie čísla by vyšli pre STV než pre komerčné médiá, dodal. Poslanec za Smer-SD Dušan Jarjabek si myslí, že v prípade Rady STV a Rozhlasovej rady nie je dôležité, či sú stranícke, ale či fungujú. Minister kultúry Marek Maďarič odmietol zrušenie koncesionárskych poplatkov a výlučné financovanie STV a SRo zo štátneho rozpočtu. Podľa neho najprv treba zlepšiť výber koncesií, aby sa predišlo opakujúcim finančným krízam týchto médií a potom budú nasledovať ďalšie opatrenia. "Keďže sme našli dieru v efektivite výberu poplatkov, mohli sme v tomto štádiu navrhnúť krok, ktorý podstatne zvýši vybranú sumu bez toho, aby sme museli zvýšiť úhradu samotnú," vyhlásil v pléne šéf rezortu. Podľa neho majú verejnoprávne médiá viac reklamy v programe, ak dostávajú peniaze len zo štátneho rozpočtu. "Mali by sme rozmýšľať o redukcii reklamy v nich," dodal. Pravicoví politici by len zvyšovali poplatky, ale to nie je riešením, tvrdí minister. Zvýšenie poplatkov by znamenalo, že viac by platili tí poctiví, a neplatiči by sa ďalej viezli, dodal. Priznal, že súčasné poplatky sú príliš nízke, ale ich zvyšovanie môže prísť až keď verejnoprávne médiá skvalitnia svoje programy. Verejnoprávne médiá by mali okrem koncesií dostávať peniaze od štátu na základe zmlúv. Podľa ministra zmluvami by štát platil verejnoprávnym médiám za výrobu určitých programov. Zmluvy by mali presahovať funkčné obdobie vlády. V súčasnosti závisí od vôle vlády, koľko STV a SRo dostanú zo štátnej kasy, dodal Maďarič. Maďarič uviedol, že v radách verejnoprávnych médií sú aj ľudia "stranícky zviazaní so stranami súčasnej opozície." Zopakoval, že by sa mal vytvoriť komplex verejnoprávnych médií, aby sa ušetrili prevádzkové náklady. Vládna novela zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované STV a SRo ponecháva výšku koncesionárskych poplatkov za verejnoprávnu televíziu a rozhlas. Ľudia budú naďalej platiť 140 korún mesačne. Rezort kultúry si sľubuje, že vďaka zmene ročne vyberú 3,1 miliardy korún. V súčasnosti ročne zinkasujú viac ako dve miliardy korún. Z analýz vyplýva, že koncesie neplatí takmer tretina koncesionárov. Podľa súčasných pravidiel je veľmi ťažké dokázať domácnostiam, že prijímače vlastnia, pokiaľ tvrdia, že to tak nie je. Komplikované je aj vymáhanie nedoplatkov. Koncesie by mali platiť aj tí, ktorí zamestnávajú aspoň troch zamestnancov. Poplatky pre firmy majú závisieť od počtu zamestnancov. Úľavy pre zdravotne postihnutých, dôchodcov, zdravotnícke, sociálne a školské zariadenia a ďalších majú zostať. Koncesie nemajú platiť domácnosti s ťažko zdravotne postihnutou osobou. Polovicu budú platiť dôchodcovia a domácnosti v hmotnej núdzi.
© 2007, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.