5. 8. 2008

Zomrel Maximilián Remeň

Zomrel Maximilián Remeň
Maximilián Remeň pri preberaní ceny Zlatá kamera na 10. Art Filme 2002

Po dlhej a ťažkej chorobe zomrel v pondelok významný slovenský strihač Maximilián Remeň. V decembri tohto roku by sa dožil 81 rokov. Vo svojej filmografii má vyše dvesto zostrihaných dokumentov a animovaných filmov a približne rovnaký počet hraných a televíznych snímok. Posledná rozlúčka s M. Remeňom bude v utorok 12. augusta o 11:00 v bratislavskom Krematóriu. Maximilián Remeň sa narodil 3. decembra 1927 v Ilji v okrese Žiar nad Hronom. Na pražskej FAMU absolvoval filmovú réžiu so zameraním na strih. Po skončení školy nastúpil do Slovenskej filmovej tvorby na Kolibu v Bratislave, kde nepretržite pôsobil tridsaťpäť rokov. Počiatky jeho kariéry sa viažu na strih spravodajských filmov a žurnálov, zároveň spolupracoval na krátkych filmoch Štefana Uhra, Petra Solana či Jaroslava Pograna. Prvým hraným filmom, na ktorom sa Remeň podieľal ako strihač, bola Lackova veselohra Šťastie príde v nedeľu z roku 1958, posledným sci-fi príbeh Gemini Pavla Gejdoša ml. z roku 1991. O zákonitostiach strihovej skladby prednášal aj študentom na bratislavskej VŠMU. Počas dlhoročnej kariéry zostrihal napríklad filmy Paľa Bielika Kapitán Dabač a Jánošík I – II, ale aj Medenú vežu či Nočných jazdcov od Martina Hollého, Pásla kone na betóne a Pannu zázračnicu Štefana Uhra. Ďalej Pieseň o sivom holubovi režiséra Stanislava Barabáša, film Juraja Jakubiska Zbehovia a pútnici alebo legendárnu Fontánu pre Zuzanu a Utekajme, už ide! z dielne Dušana Rapoša. Prácu Maximiliána Remeňa ovenčilo viacero ocenení, vrátane Zlatej kamery za celoživotný prínos slovenskej kinematografii na MFF Artfilm v roku 2002 a štátneho vyznamenania Pribinov kríž III. triedy v roku 2005. V apríli 2008 mu Slovenská filmová a televízna akadémia udelila národnú filmovú cenu Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej kinematografii. Agentúru SITA informovala Simona Nôtova zo Slovenského filmového ústavu.