1. 5. 2008

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS
Športový televízny kanál Sport 5, ktorému Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie v Česku udelila licenciu na vysielanie prostredníctvom družice v marci tohto roku, začne vysielať 2. mája. Jej vysielanie budú môcť prijímať aj slovenské domácnosti.
Program vyrába a vysiela spoločnosť SPORT 5 a.s., ktorá v roku 2004 predstavila projekt monotematického programu ako jeden z účastníkov licenčného konania pre digitálne terestriálne televízne vysielanie. „Nevzdali sme sa pôvodnej myšlienky pre vysielanie auto-moto programu zameraného nielen na automobilový alebo motoristický šport, ale na tuto tematiku ako celok,“ hovorí Antonín Charouz, významná osobnosť českého automobilového športu a člen predstavenstva Sport 5 a.s. Program bude zahŕňať nielen priame prenosy či skrátené záznamy (tzv. „hightlights“) motoristických podnikov, ale i pravidelné dopravné spravodajstvo z celého území České republiky a následne i Slovenska. V magazínových blokoch sa program bude pokrývať napríklad problematiku bezpečnosti i z pohľadu cestných návykov. Program mimo iného ponúkne na jednej strane i publicistiku zameranou na najaktuálnejšie otázky riešené motoristickou odbornou i laickou verejnosťou, na druhej strane všetkým divákom a záujemcom prístupný autobazár. Sport 5 odštartuje svoje vysielanie deň pred tretím pokračovaním série závodov DTM a s nimi spojených ďalších veľmi zaujímavých súťaží. Preto hneď prvý víkend vysielania má byť venovaný priamym prenosom DTM, Formule 3, Porsche Carrera Cup a SEAT Leon Supercopa. Program Sport 5 bude distribuovaný prostredníctvom satelitu ASTRA 1E, 23,5OE, transponder 3.209, down link frq. 11,8755 Ghz Horizontal, FEC ¾. V mesiaci máj bude program voľne dostupný, nekódovaný. Má sa stať aj súčasťou programovej ponuky operátorov kábelových televízií, systémov IPTV a satelitných platforiem, s ktorými spoločnosť Sport 5 a.s. finalizuje jednania o prevzatí šírenia programu.
Hovorca Severoatlantickej aliancie (NATO) James Appathurai obvinil novinárov gruzínskej verejnej televízie z "ohavného prekrútenia" jeho slov, informoval ruský denník Izvestija. Natoľko emocionálnym predstaviteľ NATO pravdepodobne nikdy nebol, pokračovali noviny, ktoré udalosť nazvali ďalším zo škandálov provládnych televíznych staníc. "Je to ohromujúce, najhoršie prekrútenie informácie, s akým som sa stretol," citoval denník J. Appathuraia. Išlo o reakciu na interview, ktoré hovorca NATO poskytol gruzínskym televíznym pracovníkom po zasadnutí Rady NATO vo formáte "26 plus 1". Gruzínsko na ňom zastupoval bývalý minister zahraničných vecí a osobitný vyslanec prezidenta Michaila Saakašviliho David Bakradze. Po zasadnutí Rady NATO verejnoprávna televízia odvysielala Appathuraiov komentár. Tomu predchádzal text, ktorý Izvestija priniesla v citovanej forme: "Vedúci oddelenia informácií a tlače (Severoatlantickej) aliancie povedal, že Gruzínsko spolu s krajinami NATO musia pokračovať v konzultáciách o zmene formátu mierových síl v konfliktných oblastiach v Gruzínsku a o výmene ruských mierových síl". Potom podľa denníka nasledovalo simultánne tlmočenie rozhovoru, v ktorom mal údajne Appathurai povedať: "Gruzínsko spolu s NATO v blízkej budúcnosti má posúdiť otázku vhodnosti pobytu ruských mierových síl na gruzínskom území." "Chcem zdôrazniť, že táto správa je celkom lživá. Nič podobné som nevyhlásil a o ničom podobnom sa na zasadnutí Rady NATO nehovorilo," uviedol následne Appathurai. "Ani jeden členský štát (Severoatlantickej) aliancie neuviedol, že mierové sily majú byť z konfliktnej zóny odvelené, ani že by ich mali nahradiť nejaké iné sily," citoval denník predstaviteľa NATO. Tento "prekladateľský škandál", ako ho nazval Izvestija, nie je prvý, pravdepodobne ani posledný v zozname dvorných novinárov Saakašviliho. Porovnať si originály televíznych interview a ich prekladov v gruzínskych médiách je niekedy veselou záležitosťou. Inak, neraz aj prejavy gruzínskych oponentov prezidenta vyznievajú ako by boli priam horlivými stúpencami Saakašviliho, dodáva v závere Izvestija. Severoatlantická aliancia na svojej stránke (www.nato.int) s dátumom 28. apríla tohto roku informovala o konzultácii NATO s Gruzínskom. O škandále, ako to nazval ruský denník, sa tam nezmieňuje.

Turecký parlament v stredu schválil dlho očakávaný dodatok zákona trestajúci hanobenie "tureckosti", čo Európska únia ostro kritizovala ako hrozbu slobodnému prejavu v krajine. Dodatok, ktorý zmierňuje článok 301 trestného zákonníka, podporilo 250 poslancov v 550-člennej snemovni po osemhodinovej rozprave. Debata, ktorú začali v utorok popoludní, pokračovala v noci v atmosfére tvrdej opozície zo strany nacionalistických poslancov. Termín tureckosť, kritizovaný ako príliš všeobecný a neurčitý, nahradil v dodatku "turecký národ". Zmenil sa aj rozsah väzenského trestu z troch na dva roky s možnosťou odkladu rozsudku alebo náhrady za finančnú pokutu. S cieľom sťažiť súdne procesy bude teraz podľa nového zákona potrebný súhlas ministra spravodlivosti pred otvorením prípadu. Časť, ktorá obsahovala požiadavku na zvýšené sankcie za trestný čin hanobenia spáchaný za hranicami, zo zákona vyňali. Doterajší trestný zákonník, ktorý vstúpil do platnosti v júni 2005, obsahoval aj obmedzenia slobody prejavu a kontroverzný článok 301 o „hanobení tureckosti“. Podľa EÚ bol najmä na jeho základe vyvíjaný nátlak úradov na mnohých intelektuálov. Podľa článku 301 súdili napríklad neskôr zavraždeného arménskeho novinára Hranta Dinka, podpredsedu Moslimskej organizácie na ochranu ľudských práv Sehmüsa Üleka, akademikov Baskina Orana a Ibrahima Kabogla či nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Orhana Pamuka. Článok bol zameraný predovšetkým proti osobám, ktoré sa nevyjadrovali v súlade s oficiálnou líniou o zmasakrovaní Arménov počas prvej svetovej vojny. Udalosti z obdobia Osmanskej ríše mnohé krajiny uznali za genocídu.

Výbor na ochranu novinárov (CPJ) so sídlom v New Yorku zverejnil zoznam 13 krajín, mnohé z nich sú demokratické režimy ako Mexiko a India, ktoré zlyhali pri objasnení vrážd novinárov. Na čele zoznamu uverejneného prvýkrát v histórii organizácie stojí Irak. V krajine je stále neobjasnených 79 prípadov vrážd žurnalistov od Američanmi vedenej invázie v roku 2003. Filipíny sú na druhom mieste s 24 nevyriešenými zabitiami novinárov pred Kolumbiou s 20 a Ruskom so 14 vraždami. Pre prácu novinárov je nebezpečná aj južná Ázia s krajinami ako India, Srí Lanka, Afganistan, Nepál, Bangladéš a Pakistan. Ďalšími menovanými štátmi sú Sierra Leone a Somálsko. Každá z 13 krajín, ktoré sa nachádzajú na zozname beztrestnosti, má viac ako päť nevyriešených prípadov vrážd novinárov, ktoré boli spáchané v rokoch 1997 až 2007. Riaditeľ výboru Joel Simon uviedol na tlačovej konferencii v newyorskom sídle OSN, že niektoré demokracie, vrátane Kolumbie, Indie, Ruska a Filipín, patria k "najhorším štátom" na svete v stíhaní vrahov novinárov. Za dôvody súdnych zlyhaní označil nedostatok politickej vôle, skorumpované súdnictvo a nerešpektovanie slobody tlače. "Väčšina krajín, (ktoré sa ocitli na zozname) sú demokratické, nie sú vo vojne a majú fungujúci právny systém. Novinári sú tu pravidelne cieľom násilných útokov, pričom nikto nie je bratý na zodpovednosť," informoval Simon. Vo Filipínach sa podarilo odsúdiť páchateľov iba v dvoch prípadoch z 24 vrážd novinárov od roku 2000. Krajina má slobodnú tlač, ale novinári, ktorí píšu o korupcii, kriminalite a politike, sú často napádaní. Kolumbia má 20 otvorených prípadov, Afganistan sedem, Nepál päť, Pakistan osem a India päť. Správu priniesla nemecká tlačová agentúra DPA.

Copyright © TASR 2008