6. 4. 2008

Pasca zvaná audiovizuálny fond III.

Pasca zvaná audiovizuálny fond III.
Vytvorenie Slovenského audiovizuálneho fondu má podporiť vznik slovenských filmov a zefektívniť prideľovanie peňazí pre jednotlivé filmové aj iné audiovizuálne projekty. Člen rady Slovenského filmového ústavu (SFÚ) a odborný konzultant návrhu zákona o podpore audiovizuálnej tvorby (zákon o Slovenskom audiovizuálnom fonde) Martin Šmatlák považuje súčasnú podporu filmu cez grantový program Ministerstva kultúry (MK) SR Audiovízia za málo efektívnu a nedostatočnú. Je totiž výlučne závislá od štátu. Problémom je, že prideľovanie aj zúčtovanie grantov z Audiovízie je naviazané na kalendárny rok. "Film však nikde na svete nie je ´rýchloobrátkový tovar´ - a preto je nelogické, ak takýto systém neumožňuje kontinuálne prideľovanie podpory na jeden projekt počas celého obdobia prípravy a výroby filmu, čo je v priemere tri až päť rokov," uviedol pre agentúru SITA Šmatlák, ktorý vedie Katedru produkcie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a v minulosti bol okrem iného generálnym riaditeľom Sekcie médií a audiovízie na MK SR. V kombinácii s nepružnou administratívou grantového systému sa tak v súčasnosti stávajú aj kuriózne situácie, keď je podpora schválená a udelená až po skončení projektu, alebo keď producent za dva týždne musí minúť aj zúčtovať niekoľko miliónov korún len preto, aby ich nemusel vrátiť do štátneho rozpočtu. "Úplnou perličkou je napríklad ´pravidlo´, podľa ktorého producent nemôže pri výrobe filmu voči štátnemu grantu zúčtovať úspornejšiu dopravu vlastným autom, ale iba náklady zvyčajne oveľa drahšieho externého prepravcu..." Problémom ministerského grantového systému je aj to, že môže poskytovať iba nenávratné dotácie, no na niektoré projekty by stačila aj pôžička alebo príspevok, ktorého časť by žiadateľ vrátil v závislosti od skutočne dosiahnutých výnosov projektu. Podpora investičných projektov na rozvoj technológií a infraštruktúry nie je z grantov možná vôbec. "Ide tak len o ´míňanie´ verejných peňazí - často bez toho, aby sa vyhodnotila skutočná efektivita vynaložených prostriedkov," tvrdí Šmatlák. Kontroluje sa vyúčtovanie grantu a málokto sa naozaj zaujíma o to, aký mal grant efekt pre rozvoj kultúrnych alebo ekonomických hodnôt. "Napokon, nemalé množstvo ´rozbabraných´ alebo nedokončených filmov s pridelenou štátnou dotáciou je presvedčivým dôkazom toho, že tento systém je nielen nedostatočný z hľadiska objemu zdrojov, ale aj neefektívny z hľadiska účelu ich využívania." MK SR by sa podľa Šmatláka nemalo venovať rozdeľovaniu grantov, ale tomu na čo je zriadené - vytvoreniu zákonného a ekonomického rámca pre rozvoj všetkých oblastí kultúry a výkonu štátnej správy. Väčšina európskych krajín prechádza na systém samostatných inštitúcií, ktoré podľa určenej rozvojovej stratégie a priorít spravujú aj rozdeľujú verejné zdroje na kultúrne aktivity a projekty a túto činnosť už nevykonávajú ministerskí úradníci. Na Slovensku by sa takým subjektom mal stať už od 1. januára 2009 Slovenský audiovizuálny fond. Na financovaní audiovizuálneho sektora, ktorý je spojením investícií a kultúrneho rozvoja, sa pritom všade podieľa štát aj súkromné subjekty, ktoré v tejto oblasti pôsobia. Slovenský audiovizuálny fond by mal umožňovať rozličné formy podpory filmu - dotácie, pôžičky, štipendiá, či garancie na úver. Má sa sústreďovať aj na podporu rozvoja infraštruktúry pre audiovizuálnu kultúru a priemysel, napríklad na obnovu technológií či kín. Má zefektívniť udeľovanie aj kontrolu financií, úspešní žiadatelia by mali dostávať peniaze podľa vopred dohodnutých podmienok aj počas dlhšieho obdobia ako jeden rok. Zásadnou zmenou je aj to, že namiesto jednej grantovej komisie by žiadosti o finančnú podporu mali posudzovať viaceré nezávislé odborné komisie a schvaľovanie podpory by tak malo mať transparentnejší základ. "Bez ohľadu na schopnosti a skúsenosti konkrétnych ľudí objektívne nie je predsa možné, aby každý z deviatich členov nejakej grantovej komisie bol schopný posúdiť akúkoľvek žiadosť na hraný film, dokument, animovaný film, festival, knihu, distribúciu. A zároveň vyhodnotiť jej kreatívny či hodnotový potenciál, producentskú pripravenosť, stratégiu financovania či udržateľnosť realizácie. Pritom od rozhodnutí tejto skupiny ľudí priamo a na dlhý čas závisí existencia a rozvoj filmovej kultúry na Slovensku," povedal v rozhovore pre SITA Šmatlák. Podľa navrhovanej zmeny by príspevky od autorov a výkonných umelcov pôsobiacich v audiovízii nemali získavať umelecké fondy, ale Slovenský audiovizuálny fond. Šmatlák si nemyslí, že to ohrozí existenciu umeleckých fondov, pretože majú aj iné svoje zdroje z tých oblastí kultúry, pre ktoré boli kedysi zriadené (literatúra a dramatika, hudba, výtvarné umenie). Fondy, napríklad Literárny fond, tvrdia, že príspevky z audiovízie tvoria veľkú časť ich rozpočtu, z ktorého rozdeľujú napríklad sociálne dávky umelcom na dôchodku a štipendiá. Zriadenie Slovenského audiovizuálneho fondu by malo len presmerovať časti zdrojov fondov vybratých z audiovizuálnej oblasti naspäť tam, kde vznikli, na podporu tvorcov a výkonných umelcov pri tvorbe audiovizuálnych diel. "Otázka presmerovania zdrojov z audiovízie nie je kľúčovou v návrhu zákona o audiovizuálnom fonde, ani to nie je primárne ohrozenie súčasných umeleckých fondov. Tie totiž najväčšmi ohrozuje nevyjasnená právna a ekonomická podstata ich existencie, určená absolútne nedotiahnutým a účelovým zákonom ešte z čias ministra Hudeca," pripomenul Šmatlák. Ak by do fondu prispievali aj výkonní umelci, musia mať možnosť žiadať o podporu z fondu na tvorivú činnosť alebo vzdelávanie. MK SR plánuje predložiť návrh zákona o Slovenskom audiovizuálnom fonde na rokovanie vlády v máji.
© 2007, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.