30. 3. 2008

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS
Česká radikálna Národná strana v piatok oznámila, že na svojej internetovej stránke zverejnila kontroverzný protiislamský film holandského krajne pravicového politika Geerta Wildersa. "Umiestnili sme úplnú holandskú verziu a anglickú verziu s českými titulkami," uviedol pre tlačovú agentúru AFP hovorca strany Pavel Sedláček. "Myslíme si, že je dôležité ukázať tento film. Pre kresťanskú Európu je islam väčším nebezpečenstvom ako nacizmus. Snažíme sa ukázať ľuďom, v čom spočíva toto nebezpečenstvo," dodal. Podľa tlačovej agentúry ČTK polícia preveruje, či strana zverejnením filmu neporušila zákon. Národná strana ponúkla zverejnenie filmu 23. marca, čo označila za reakciu na zbabelosť holandských a európskych politikov odmietajúcich podporiť Wildersov boj proti islamu. Vyhlásenie vyvolalo kritiku zo strany českých pravicovo i ľavicovo orientovaných strán. Wilders zverejnil svoj film vo štvrtok na internete. Kontroverzná snímka obsahuje zábery teroristických útokov v New Yorku a Madride, ktoré sa prelínajú s textom Koránu. Česká Národná strana je známa prezentáciou xenofóbnych názorov a výzvami na oživenie konzervatívnych hodnôt. V médiách sa často objavuje v súvislosti s demonštráciami proti prisťahovalcom a menšinám. Wildersovo rozhodnutie zverejniť svoj protiislamský film pod arabským názvom Fitna (Rozvrat) v piatok ostro odsúdil generálny tajomník OSN Pan Ki-mun. "Niet ospravedlnenia pre urážanie a podnecovanie na násilie. V tomto prípade nejde o právo na slobodu prejavu," uviedol vo vyhlásení, ktoré prečítala jeho hovorkyňa Michele Montasová.
Ruskú investigatívnu novinárku Annu Politkovskú údajne usmrtil vrah pochádzajúci z Čečenska. Informoval o tom ruský bulvárny denník Komsomolskaja Pravda. Vrahom Politkovskej bol Čečenec Ruztam Machmudov (30), ktorý zatiaľ zostáva na slobode, uviedli noviny, ktoré citovali bližšie neurčené zdroje oboznámené s prípadom. Podľa včerajšej správy rádia Echo Moskvy už úrady v súvislosti s vraždou novinárky zadržali Machmudovovho brata, ďalšie informácie však nie sú známe. Ruská prokuratúra v piatok oznámila, že identifikovala vraha Politkovskej, meno podozrivého však neuviedla. Po predpokladanom páchateľovi v súčasnosti pátra polícia, z účasti na vražde bolo dosiaľ obvinených dovedna deväť ľudí. Politkovská bola ostrou kritičkou prezidenta Vladimira Putina a zvlášť politiky Kremľa v Čečensku, kde odhaľovala prípady porušovania ľudských práv. Zastrelili ju v októbri 2006 pri jej byte v Moskve. Podľa prokurátorov vražda pravdepodobne súvisela s jej prácou. Vražda novinárky pritiahla pozornosť aj v zahraničí a zvýšila znepokojenie v otázke bezpečnosti žurnalistov a kritikov Kremľa v Rusku. Pri práci pre noviny Novaja Gazeta Politkovská často cestovala podávať správy o operáciách ruských síl v Čečensku a okolitých regiónoch. V článkoch i knihách dokumentovala prípady zabití, mučenia a ďalšieho týrania civilistov vojakmi, čím sa dostala do konfrontácie s úradmi. Prácou si vyslúžila početné zahraničné ceny, ale i vyhrážky smrťou. Politkovská tiež vytrvalo kritizovala Kremľom podporovaného čečenského lídra Ramzana Kadyrova, jeho bezpečnostné sily obviňovala z únosov a mučenia civilistov.
Tadžické úrady včera zatkli troch podozrivých v súvislosti s vraždou novinára ruskej televízie Iľjasa Šurpajeva, ktorého minulý týždeň našli zaškrteného v jeho moskovskom byte. Informovali o tom ruské médiá. Pravdepodobného lídra skupiny páchateľov, 24-ročného Masrudžona Jatimova, zadržali v jeho rodnej dedine Šachrinav, neďaleko Dušanbe. Podľa polície mohli byť motívom vraždy Šurpajeva jeho novinárske aktivity. Do Tadžikistanu pricestovali moskovskí vyšetrovatelia, ktorí poskytli tamojším úradom tip ohľadne možného miesta pobytu podozrivých, uviedol predstaviteľ tadžickej polície Chajdar Machmadiev. Vo všetkých troch prípadoch ide o tadžických štátnych príslušníkov. Mŕtvolu 32-ročného Šurpajeva našli 21. marca hasiči, keď prišli do jeho bytu likvidovať požiar. Šurpajev sa presťahoval do Moskvy z Dagestanu, kde niekoľko rokov pracoval ako reportér pre prvý kanál štátnej televízie. Cestoval do mnohých konfliktných zón bývalého Sovietskeho zväzu, vrátane Čečenska či gruzínskych odštiepeneckých regiónov Abcházsko a Južné Osetsko.

Copyright © TASR 2008