27. 2. 2008

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS
Wolfgang Schäuble
Nemecké ministerstvo vnútra dnes v Berlíne dôrazne poprelo informácie, že šéf rezortu Wolfgang Schäuble vyzýval na opätovné zverejnenie kontroverzných karikatúr proroka Mohameda v európskych periodikách podľa príkladu Dánska. Podľa slov hovorcu ministerstva to vôbec nie je pravda. Minister vnútra sa v rozhovore pre týždenník Die Zeit vyjadril len za slobodu tlače, dodal. Nemecké a zahraničné médiá však už predtým prevzali informáciu tohto nemeckého periodika, podľa ktorej Schäuble vyzval európsku tlač, aby jednotne nasledovala príklad dánskych kolegov a zverejnila karikatúry proroka Mohameda, ktoré opakovane vyvolali vlnu pobúrenia v islamskom svete. Minister údajne vyjadril rešpekt z postupu redakcií dánskej tlače a poznamenal, že by všetky európske tlačoviny mali opätovne zverejniť predmetné karikatúry aj s dodatkom, že využívanie slobody tlače nie je dôvodom na prejavy násilia.
Umar Hasan Ahmad al-Bašír
Sudánsky prezident Umar Hasan al-Bašír dnes vyhlásil, že Dáni nebudú môcť vkročiť do jeho krajiny po tom, ako dánske noviny znovu zverejnili výsmešnú karikatúru proroka Mohameda. V roku 2006 vypukli v moslimských krajinách po celom svete protesty a výtržníctvo, keď sa karikatúry, zobrazujúce napríklad proroka Mohameda s turbanom podobajúcim sa na bombu, prvýkrát objavili v dánskom denníku. Najmenej 50 ľudí zahynulo a došlo k trom útokom na dánske veľvyslanectvá. Väčšina moslimov pokladá kresby proroka Mohameda za urážlivé. Dánske noviny znova jednu z nich zverejnili na protest proti údajnému plánovaniu vraždy karikaturistu, ktorý ju nakreslil. Sudán zakázal dovoz dánskeho tovaru, najmä mliečnych výrobkov. "Dokážeme rázne zareagovať ... bojkotom osobností a firiem," uviedol al-Bašír. "Hovoríme vám, že žiaden Dán už nebude špiniť Sudán," dodal prezident na zhromaždení tisícov ľudí, ktoré zorganizovala jeho vládnuca strana v Chartúme. Hovorca ministerstva zahraničných vecí neskôr pre tlačovú agentúru Reuters uviedol: "Uvedieme do praxe prezidentovo rozhodnutie. Zakážeme všetkým Dánom vstúpiť do Sudánu." Nespresnil však, či sa zákaz bude týkať aj diplomatov. Protestujúci ľudia skandovali na zhromaždení heslo "Preč s Dánskom". Malá skupina dokonca niesla transparent vyzývajúci vodcu al-Káidy Usámu bin Ládina, aby zaútočil na Dánsko: "Na Kodaň, bin Ládin". Jeden 35-ročný stavebný inžinier stojaci neďaleko sa vyjadril: "Sudán má 35 miliónov obyvateľov. Všetci sú bin Ládinovia. Každý, kto urazí islam, je priamym terčom."
Šéf najväčšej irackej novinárskej organizácie Šiháb at-Tamímí dnes zomrel - štyri dni po tom, ako utrpel vážne zranenia pri útoku strelcov, ktorí spustili paľbu na jeho auto v Bagdade. Informovali o tom kolegovia obete. At-Tamímí (74) bol nezávislý novinár pracujúci pre mnohé miestne noviny. Bol známy otvoreným nesúhlasným postojom k invázii do Iraku pod vedením USA v roku 2003 a k prítomnosti amerických vojakov na irackom území. Novinár bol takisto neľútostným kritikom sektárskeho násilia v Iraku. "Šiháb at-Tamímí zomrel v nemocnici po tom, ako ho v sobotu postrelili," uviedol Tamímího zástupca v Irackom syndikáte novinárov. Iracký premiér Núrí al-Malíkí nariadil, aby postreleného Tamímího previezli letecky do nemocnice v jordánskom Ammáne, ale lekári sa zhodli, že je v príliš zlom zdravotnom stave na to, aby let zvládol. Strelci, ktorí zaútočili na Tamímího auto, ho postrelili do tváre, hrude a ramena. Uviedli to jeho príbuzní a kolegovia. Výbor na ochranu novinárov (VON) so sídlom v New Yorku označil vojnu v Iraku za najsmrtonosnejší konflikt súčasnosti, pokiaľ ide o obete medzi žurnalistami. Od roku 2003 totiž prišlo o život 126 žurnalistov a 50 ich pomocných zamestnancov. At-Tamímí ešte v týchto údajoch nie je podchytený. Podľa webovej stránky VON zahynulo v Iraku v roku 2007 až 32 novinárov. V roku 2008 sa stal obeťou aj iracký kameraman, ktorého v januári v severnej časti Bagdadu zabila bomba nastražená pri ceste.
Natalia Morari
Investigatívnej novinárke, ktorú vlani vypovedali z Ruska, odmietli povoliť vstup do krajiny aj dnes napriek tomu, že sa zosobášila s ruským štátnym príslušníkom. Moldavská občianka Natalia Morari pracovala v minulosti šesť rokov v Moskve ako redaktorka malého opozičného magazínu The New Times. Novinárku vyhostili z Ruska vlani 16. decembra po jej návrate z tlačovej konferencie v Izraeli. Morari (24) sa nachádza na zozname ľudí, ktorí predstavujú ohrozenie bezpečnosti Ruska a majú do krajiny zakázaný vstup, uviedlo ruské veľvyslanectvo v Moldavsku. Organizácie bojujúce za dodržiavanie ľudských práv poukazujú na to, že Kremeľ sa pred nedeľňajšími prezidentskými voľbami pokúša systematicky likvidovať opozičné sily vrátane novinárov a politických kandidátov. Morari priletela dnes z moldavskej metropoly Kišiňov na moskovské letisko Domodedovo v sprievode svojho manžela. Novinárka sa za ruského občana Iľju Barabanova vydala 23. februára. Colná kontrola jej odmietla vstup, napriek tomu, že novinárka má ako legitímna manželka ruského občana právo vstúpiť do krajiny a bude sa usilovať o získanie štátneho občianstva Ruskej federácie. "Oznámili nám, že manželka je zatknutá a prepustia ju len v prípade, ak sa vráti späť do Kišiňova," uviedol pre Reuters jej manžel. V januári žurnalistka naznačila, že jej vypovedanie z krajiny súvisí s uverejnenými článkami v The New Times, v ktorých poukázala na rozsiahlu korupciu medzi ruskou byrokraciou a vládnou elitou. Krátko pred vyhostením napísala totiž článok, kde upozornila na pochybné financovanie decembrových parlamentných volieb z fondov vládneho kabinetu pod vedením ruského prezidenta Vladimira Putina.
Copyright © TASR 2008 Filmoví a televízni scenáristi, ktorých 101-dňový štrajk ochromil televíznu a filmovú produkciu, schválili novú kolektívnu zmluvu s veľkými štúdiami. V utorok o tom informovala asociácia scenáristov Writers Guild of America (WGA). Podľa vyhlásenia, ktoré zverejnila WGA, za podpis nového trojročného kontraktu hlasovalo 93,6 percenta zo 4 060 hlasujúcich. Podľa prezidenta WGA Patrica Verrona je zmluva, ktorá platí do 1. mája 2011 "pre scenáristov novým začiatkom Digitálneho veku". Aliancia filmových a televíznych producentov (AMPTP) v samostatnom stanovisku uviedla, že "teraz, keď je priemysel naspäť v práci, je ich cieľom bez ďalších prerušovaní produkovať čo najkvalitnejšie diela". Asi 10 500 členov WGA vstúpilo do ostrého štrajku proti veľkým filmovým a televíznym spoločnostiam 5. novembra 2007. Po vyše 100 dňoch sa podarilo WGA dosiahnuť dohodu so štúdiami a 13. februára sa scenáristi vrátili do práce. V ohrození bola aj najväčšia filmová slávnosť roka - odovzdávanie Oscarov, ktoré sa napokon uskutočnilo podľa plánu 24. februára v noci. Mnohé prerušené televízne šou sú však ešte len na začiatku procesu k svojmu návratu na televízne obrazovky. Štrajk stál Hollywood vyše dve miliardy dolárov. Hollywoodske problémy nie sú ešte úplne zažehnané. Zmluvy už síce uzavreli režiséri i scenáristi, no rokovania čakajú ešte hereckú asociáciu Screen Actors Guild (SAG). Ich kolektívna zmluva s AMPTP platí do 30. júna. Herecká asociácia zastupuje asi 120-tisíc filmových a televíznych hercov. Posledný veľký štrajk SAG v roku 1980 trval tri mesiace. V roku 2000 herci z reklám nepracovali šesť mesiacov.
© 2007, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.