DALITO!

10. 11. 2007

To je TV !

To je TV !

VAROVANIE

VAROVANIE

Zomrel Norman Mailer

Zomrel Norman Mailer
Americký spisovateľ Norman Mailer zomrel dnes skoro ráno na zlyhanie obličiek vo veku 84 rokov. Jeho romány a reportáže kriticky zobrazujú základné problémy súčasnej Ameriky. Narodil sa 31. januára na Long Branch v štáte New Jersey do židovskej rodiny. Vyrastal v newyorskej štvrti. Už v 16 rokoch bol prijatý na Harvard, kde vyštudoval letecké inžinierstvo. Prvé spisovateľské pokusy sa dostali na verejnosť v roku 1941. Počas 2. sv. vojny slúžil v Tichomorí a z tejto skúsenosti vznikol svetoznámy román: Nahí a mŕtvi (1948). Kniha zaznamenala vo svete obrovský úspech a patrí k najlepším knihám z vojnového obdobia. V 50. rokoch si znepriatelil vydavateľov románom The Deer Park, pre jeho sexuálnu tematiku. Konkrétnymi udalosťami a javmi súčasného života sa zaoberal v reportážach. Za reportáž Armády noci (1969) a a polodokumentárny román Katova pieseň (1980) získal Pulitzerovu cenu. Napriek pracovnému úspechu, spokojnosť v osobnom živote nevedel nájsť. Bol šesťkrát ženatý a má osem vlastných detí a jedno adoptované. Pokúšal sa uspieť aj v politike, keď v 60. rokoch kandidoval v demokratických primárkach na primátora New Yorku, no neuspel. Okrem desiatok kníh napísal aj mnohé divadelné hry, scenáre, literárne úvahy a životopisy, vrátane biografie Marilyn Monroe, Pabla Picassa a i. V americkej spoločnosti bol takmer vždy považovaný za kontroverznú osobnosť, aj vďaka kritike feminizmu.
Podľa jeho diel sa nakrútili filmy ako An American Dream, The Naked and the Dead,
V roku 1987 nakrútil Mailer podľa vlastného scenára film Guys Don't Dance. za ktorý dostal dve neslávne ocenenia Razzie Awards.

Superstar Sk vs. svet again

Superstar Sk vs. svet again
IFPI SR Hitparáda - RADIO TOP 100- Týždeň - 2007/44

1. BLUNT JAMES-1973 2. PEHA-OPÝTAJ SA 3. TIMBALAND & ONE REPUBLIC-APOLOGIZE 4. FURTADO NELLY-DO IT 5. FERGIE-BIG GIRLS DON´T CRY 6. SUGABABES-ABOUT YOU NOW 7. SMATANOVÁ ZUZANA-ZDÁ SA ŽE TO STAČÍ 8. CMORIK PETER-NEMUSÍŠ SA BÁŤ 9. TINA-KÝM TY SPÍŠ 10. MISHA-SPOMALÍME SVET 14. KOMAJOTA-UKRADNUTÝ 19. TEAM-AKO MÁLO 24. DESMOD-ČIERNA DIERA 27. I.M.T. SMILE-DUCH ČLOVEKA 44. METROPOLIS & KULY-RUKA DO OHŇA 47. ŽBIRKA MIRO & FRUHLINGOVÁ IVA-TVOJ SVET JE MOJ 49. HORKÝŽE SLÍŽE-R´N´B SOUL 52. JAROŠ MIRO-TLAKOVÁ NÍŽ 55. PREDNÁ ZDENKA-PONAD MAKY 65. PARA-DOMA DOBRE 71. TINA-BLÍZKO TEBA 76. GOMBITOVÁ MARIKA-TAK SOM CHCELA VŠETKÝCH MILOVAŤ 83. GRIGOROV ROBO-POVEDZME 93. NOCADEŇ-VOĽNÝM PÁDOM 94. NZETO-PRETO 95. PREDNÁ ZDENKA-KEĎ TO NEJDE 96. REPKOVÁ ANNA-ŠACH MAT 98. MARGOT-MAŤ TAK KRÍDLA 99. SLOBODA TOMÁŠ-MÁME SA VEĽMI DOBRE

9. 11. 2007

SSN NEWS

SSN NEWS
Staronovou predsedníčkou stavovskej a odborovej organizácie slovenských novinárov - Slovenského syndikátu novinárov (SSN) sa na ďalšie tri roky stala Zuzana Krútka. O opätovnom zvolení Krútkej do čela SSN rozhodli delegáti 8. snemu syndikátu, ktorý sa dnes konal v Bratislave. Krútkej, ktorá bola jedinou kandidátkou na post predsedu, dalo hlas 66 delegátov snemu, proti bolo 12 a sedem hlasov bolo neplatných. Delegáti snemu tiež zvolili 17-členné predstavenstvo a sedemčlennú Kontrolnú radu. Ako predsedníčka SSN chce Z. Krútka podporovať najmä zvýšenie počtu členov syndikátu, organizácia by sa podľa nej mala omladiť. Ako ďalej povedala pre agentúru SITA, vo svojom v poradí druhom volebnom období chce sa tiež zamerať na vzdelávanie a zvyšovanie odbornosti novinárov. Z dlhodobého hľadiska by chcela presadiť najmä opatrenia, ktoré zlepšia postavenie žurnalistov voči ich zamestnávateľom, ich pracovné a mzdové podmienky. Najväčšie problémy majú podľa nej voľní novinári, ktorí pracujú pre rôzne redakcie buď bez zmluvy alebo so zmluvou s veľmi nedôstojnými podmienkami. Dnešný snem SSN tiež hovoril o činnosti syndikátu na najbližšie tri roky. Sú za zvýšenie pôsobenia SSN na výkon novinárskeho povolania, budú pokračovať v snahe zlepšovať mediálnu legislatívu na Slovensku. SSN sa chce naďalej venovať zvyšovaniu etiky práce novinárov. Časť delegátov snemu požadovala, aby syndikát nebol odborovou, ale len profesijnou organizáciou, pri hlasovaní však nezískali väčšinu. SSN je stavovská a odborová organizácia novinárov, nezávislá od politických, ekonomických, ideologických a náboženských orgánov a organizácií. Je členom Medzinárodnej federácie novinárov so sídlom v Bruseli. Združuje novinárov pracujúcich v tlači, rozhlase, televízii a tlačových agentúrach na Slovensku. Jej členmi sú aj voľní novinári a publicisti. Má približne 2 150 členov. SSN vznikol 5. januára 1990 a za svoje poslanie okrem iného považuje ochranu slobody slova, obhajobu profesijných záujmov, podporu vzdelávania a ochranu práv novinárov. SSN má právo vyjadrovať sa k príprave mediálnych zákonov. Svojim členom poskytuje sociálnu výpomoc a sprostredkúva medzinárodný novinársky preukaz. Rozvíja spoluprácu s novinárskymi organizáciami v zahraničí. Pre členov SSN je záväzný Kódex novinárskej etiky.

To je TV !

To je TV !

SSN NEWS

SSN NEWS
Slovenský syndikát novinárov (SSN) chce naďalej presadzovať skvalitnenie mediálnych zákonov na Slovensku. Delegátov 8. snemu SSN, ktorý sa dnes koná v Bratislave, o tom informovala predsedníčka SSN Zuzana Krútka. Pripomenula, že SSN sa naposledy zapojil do tvorby návrhu tzv. mediálneho zákona, ktorý má nahradiť tlačový zákon platný ešte od roku 1966. S podobou návrhu zákona však nie je úplne spokojný. Za dobré považuje, že návrh garantuje novinárske práva, ako napríklad povinnosť ochrany zdroja, ktoré sa vzťahujú na všetkých novinárov, nielen na tých, čo pôsobia v tlači. Syndikát však podľa jeho šéfky nemôže byť spokojný napríklad s tým, že sa nepodarilo presadiť právo na ospravedlniteľný omyl. Pokúsi sa, aby sa jeho návrhy dostali do zákona v ďalšom legislatívnom procese. SSN sa naďalej sústredí na presadenie tvorby noviel zákonov - autorského a zákonov o STV a SRo. Rozhodne treba odpolitizovať kreovanie rád verejnoprávnych médií, zdôraznila Krútka. SSN bude podľa Krútkej informovať Európsku federáciu novinárov o spore medzi spoločnosťou Bartolomei Finance a vydavateľom týždenníka Trend, spoločnosťou Trend Holding. Požiada federáciu, aby poslala znepokojujúci list ministrovi spravodlivosti, premiérovi, predsedovi súdnej rady. Vzťah SSN s premiérom nie je podľa Krútkej dobrý. Naopak vzťah s prezidentom Ivanom Gašparovičom a ministrom kultúry Marekom Maďaričom označila za dobrý a korektný. "S pánom premiérom vzťah vlastne nie je. Ťažko je hovoriť o vzťahu, keď kritizuje novinárov ako triedu a keď s ním chceme hovoriť, neodpovedá ani na list," uviedla Zuzana Krútka. SSN sa napriek tomu bude ďalej snažiť stretnúť sa a hovoriť s premiérom o problémoch novinárskej profesie. Chce tiež rozšíriť diskusiu o ochrane novinárov pred útokmi, ktoré súvisia s výkonom ich profesie. Ukazuje sa, že nie je ochota k takémuto kroku, ale treba sa snažiť presadiť ju, konštatovala šéfka syndikátu. SSN chce ďalej presadzovať sociálnu ochranu novinárov aj v redakciách. Problémom podľa Krútkej je, že zákony umožňujú syndikátu vyjednávať iba za novinárov, ktorí sú zamestnancami. O tejto téme diskutuje s organizáciami, ktoré zastupujú iné profesie "na voľnej nohe" - hercov, umelcov. SSN presadzuje, aby sa v redakciách začali zakladať redakčné organizácie syndikátu. Rovnako chce vyjednávať aj za voľných novinárov, čo podľa Krútkej nebude ľahké. "Táto organizácia starne a to nie je dobré," upozornila predsedníčka syndikátu. SSN chce ukázať mladým novinárom, že na jeho pôde môžu rozvíjať svoju činnosť, presadzovať ochranu svojich práv. Vyzvala preto členov syndikátu na propagáciu jeho činnosti. Stavovská a odborová organizácia slovenských novinárov chce naďalej presadzovať kvalitnú a etickú žurnalistickú prácu, vytvorenie podmienok pre jej vznik a celoživotné vzdelávanie .

VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇA

"Zsolt Simon patrí k tým členom Strany maďarskej koalície, ktorí sú podnikatelia, ktorí prišli do Strany maďarskej koalície s tým, aby niečo získali. V strane má veľmi zlé meno. Pán Duray má v SMK svoje presne určené miesto" Pál Csáky

"Keď malý, krpatý Dzurinda si dovolí o mne povedať, že som výpalník, čo to je? Za výpalníctvo sa sedí v base. Je malý a krpatý, čo je na tom vulgárne...." Ján Slota

„Ide o pružný nástroj pre asset management.“ Jozef Bednár, o nájomnej zmluve TASR s J&T

" Rumunov, ktorí spáchali v cudzine trestné činy a spôsobili svojej krajine hanbu, by mali deportovať do egyptskej púšte na nútené práce." Adrian Cioroianu, Rumunský minister zahraničia

„Nejaká staršia pani mi začala nadávať do Maďarov a vykrikovať, aby som zmizol zo Slovenska. Nevšímal som si ju, nechcem sa zaplietať do takých konfliktov. Zrejme ju naštvalo, že nereagujem, tak ma odzadu napadla dáždnikom. Začala ma biť a nadávala mi ďalej. Je to slovenský každodenný pouličný fašizmus, kde na Slovensku napádajú občanov iba preto, že hovoria po maďarsky." Miklós Duray

"Hudobník výzvu polície neuposlúchol a hral ďalej. Policajt mu rukou odsunul nástroj, čím mu vzniklo zranenie pery.“ Renáta Čuháková , hovorkyňa nitrianskej polície

" Stranícka príslušnosť majiteľa nie je problém. Vďaka stanovám.“ Štefan Hríb, spolumajiteľ . týždňa

"Nie je to prvý prípad kolapsov pri zásahoch, je to proste moment prekvapenia a niekto je slabší. Osobne som presvedčený, že akcia bola v zmysle platných právnych noriem a nebol porušený zákon. Flautistovi , hrozí pokuta do 2 000 korún za neuposlúchnutie výzvy polície." Ján Štark ,krajský policajný riaditeľ

„Mne vôbec nešlo o štúdio. Nech si ho zožerie. Nechápem akurát to, čo by tam s Dominikou Mirgovou robil." Marcel Palonder

8. 11. 2007

Už aj Alizé

Už aj Alizé
Oficiálne vyhlásenie Domu módy ALIZÉ
Dom módy ALIZÉ týmto stanoviskom vyjadruje svoj nesúhlas s informáciami zverejnenými v dnešnom vydaní denníka Plus Jeden Deň. Publikované informácie sa nezakladajú na pravde a sú zavádzajúce. Pán Branislav Ciberej bol dlhodobým externým spolupracovníkom Domu módy ALIZÉ. So službami, ktoré poskytoval prostredníctvom spoločnosti BRUNORG, s. r. o., sme boli vždy spokojní.Na základe požiadavky zo strany spoločnosti BRUNORG, s. r. o., sme dňa 24.10.2007 pristúpili k vzájomnej dohode o dočasnom prerušení poskytovania služieb. Korektnú spoluprácu s Branislavom Ciberejom si vážime a odmietame akékoľvek spochybnenia jeho práce a nepravdivé obvinenia na jeho adresu.

8. snem SSN

8. snem SSN
Činnosť Slovenského syndikátu novinárov (SSN) na najbližšie tri roky bude jednou z tém piatkového 8. snemu SSN. Ako informovala podpredsedníčka SSN Klára Grosmannová, približne 120 delegátov z celého Slovenska by si na tri roky malo zvoliť nového predsedu, 17-členné Predstavenstvo a 7-člennú Kontrolnú radu syndikátu. Jediným kandidátom na predsedu SSN je súčasná predsedníčka syndikátu Zuzana Krútka. Zmeniť sa to nemôže ani priamo na sneme, keďže kandidatúru mohli záujemcovia predkladať do novembra. Snem stavovskej a odborovej organizácie slovenských novinárov sa uskutoční v bratislavskom sídle Konfederácie odborových zväzov na Odborárskom námestí. Členovia SSN by okrem iného mali hovoriť o dokončení premeny syndikátu na stavovskú a odborovú organizáciu, o zvýšení pôsobenia syndikátu na výkon novinárskeho povolania, tiež o stave mediálnej legislatívy na Slovensku či o vzdelávaní novinárov.

AIMmonitor

AIMmonitor
Slovenský internet zaznamenal v mesiaci september celkovo 2,2 mil. reálnych návštevníkov. Vyplýva to z merania slovenského internetu agentúrou Mediasearch pre Asociáciu Internetových Médií (AIM). Na prvých pozíciách sa umiestnili internetové portály zoznam.sk s 1,36 mil. skutočnými návštevníkmi, azet.sk s 1,25 mil. návštevníkmi a atlas.sk s 1,06 mil. užívateľmi. Internetový portál sme.sk zaznamenal v mesiaci september 961,8 tis. reálnych užívateľov. Celkový počet prístupov do slovenského internetu činil 79,1 mil. Najviac prístupov 23,2 mil. zaznamenal portál azet.sk. Po ňom nasledujú webové stránky zoznam.sk s 13,1 mil. návštevami a bleskovky.sk s 8,5 mil. návštevami. Najviac času strávili návštevníci na portáli azet.sk a to v priemere viac ako 28 minút počas jednej návštevy. AIMmonitor je výskum návštevnosti a sociodemografického profilu návštevníkov internetových serverov na Slovensku. Jeho výsledky umožňujú analyzovať efektivitu obsahu internetových serverov a plánovať internetovú reklamu.

Transparency International Slovensko

Transparency International Slovensko
Veľké množstvo periodík vydávaných samosprávou slovenských a českých miest a obcí slúži na propagáciu starostov a jemu spriaznených poslancov. Na včerajšej tlačovej konferencii na tento problém upozornilo Transparency International Slovenska (TIS) a české občianske združenie Oživení. "Najväčší vplyv na naše mestské noviny má starosta, ktorý je predsedom redakčnej rady. Všetky články píše starostova hovorkyňa, ktorá je podpredsedníčkou redakčnej rady. Nikto iný, ani občania ani poslanci tam nemôžu prispievať," povedal pre TASR poslanec bratislavského mestského zastupiteľstva mestskej časti Nové Mesto Tomáš Korček. Noviny vychádzajú raz mesačne a volajú sa Hlas Nového Mesta. "Problém vidíme v tom, že noviny by mali byť objektívne a mali by informovať o dianí v mestskej časti, ale naopak píše sa v nich, čo sa deje na úrade a čo robí pán starosta," uviedol Korček. Podľa jeho slov sú plné fotiek starostu, sú tam len jeho vyjadrenia a naopak názory opozičných poslancov zo zasadnutia mestského zastupiteľstva tam nie sú zaznamenané. "Je to výrazne jednostranný pohľad na to, čo sa deje v mestskej časti. Keďže noviny sú platené z daní občanov, nemali by byť súkromnými novinami starostu," zdôraznil poslanec. Na pôde zastupiteľstva budú podľa neho chcieť dosiahnuť zlepšenie formou uznesenia, a ak sa im to nepodarí, pristúpia k pozastaveniu financovania týchto novín. Opačnú skúsenosť s mestskými novinami vyjadril pre TASR hovorca mestskej časti Petržalka Ľubomír Andrassy. Petržalské noviny, ktoré informujú o dianí v tejto mestskej časti, vydáva podľa jeho slov súkromná firma. "Noviny vychádzajú každé dva týždne v náklade 45 000 kusov a ich objektívnosť najlepšie zhodnotia čitatelia. Celý obsah novín si objednávame od súkromnej firmy, kde pracujú profesionálni novinári, nezávislí na miestnom úrade," povedal Andrassy. Takáto forma je podľa neho jednou z ciest, ako dosiahnuť objektívnosť regionálnych novín. Predstavitelia Oživenia dnes na tlačovej konferencii informovali o svojom projekte - prieskume českých periodík, pri ktorom sa inšpirovali aj príkladmi zo Slovenska, kde sa vyskytujú podobné problémy. Ivan Rončák z TIS pre TASR uviedol, že v súčasnosti na Slovensku prebieha podobný prieskum, v rámci ktorého anketári zatiaľ mapujú asi 30 samospráv vydávajúcich mestské periodiká. Oživení uskutočnilo v Českej republike prieskum 100 periodík. Zistilo, že periodiká vydávané mestskými časťami sa síce tvárili apoliticky, ale opak bol pravdou. "Namiesto informovania verejnosti o činnosti mesta alebo obce sa periodiká zvrhli do propagácie starostov a ich činnosti, pričom absentoval názor opozície alebo občanov mesta alebo obce," uviedol Tomáš Kramár z Oživení. Spomínaný prieskum odhalil v Česku aj vysokú nevyváženosť a neobjektívnosť týchto periodík. "V skúmaných periodikách sme zistili aj cenzúru, hanobenie názorov opozície a zneužívanie periodík na politickú kampaň," informoval Martin Kameník z Oživení. Riešenie vidí v prijatí kódexu periodika, ktorý by hovoril o najmä o nezávislosti, objektivite a pluralite. "Pripravili sme aj zákon, ktorý by toto riešil a budeme sa ho snažiť presadiť u poslancov českého parlamentu," potvrdil Kramár.

7. 11. 2007

Falling Down

Falling Down
Anglická popová stálica Duran Duran zverejnila videoklip k novému singlu z ich dvanásteho albumu Red Carpet Massacre a poriadne ním provokuje, video k piesni Falling Down je od konca minulého týždňa dokonca zakázané. Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie Veľkej Británie oponuje proti tomu, že vo videu sa objavuje dievča, ktoré sa až veľmi nápadne podobá na Britney Spears. Mladú ženu násilne odvezú na kliniku, na ktorú ju sprevádzajú muži v bielych plášťoch a lieči sa od závislosti od drog a alkoholu. Členovia Duran Duran ale nechápu postoj rady a tvrdia, že videoklip je len paródiou na aféry, ktoré sú dennodenne na pretrase v Hollywoode a ktoré vyznievajú smiešne. Nový album Red Carpet Massacre vychádza na ostrovoch 19. novembra a kauza okolo zakázaného klipu je pre chlapcov z Duran Duran viac než dobrou reklamou.

Vyhlásenie Európskej asociácie vydavateľov tlače

Vyhlásenie
Európskej asociácie vydavateľov tlače
Proti obmedzovaniu slobody tlače v súvislosti s bojom proti terorizmu sa na výročnom zasadaní Európskej asociácie vydavateľov tlače (ENPA) v Zürichu vyslovili európski vydavatelia printových médií z 26 krajín starého kontinentu. Ako vyplýva z ich utorkového vyhlásenia, vydavatelia sa rozhodne postavili proti iniciatívam Európskej únie, ako je napríklad rámcové uznesenie pre boj proti terorizmu, ktoré ohrozujú slobodu tlače a narúšajú redakčnú slobodu. Signatári dokumentu súčasne avizovali, že sa budú brániť všetkým pokusom o zasahovanie do práce novinárov a predstaviteľov médií. Najvyšší predstaviteľ ENPA Valdo Lehari sa vyslovil aj proti názoru vydavateľov sa stupňujúcim obmedzeniam reklamného charakteru na našom kontinente. Obmedzenia navyše, napríklad pri automobilovej reklame, označili účastníci podujatia za "jasné narušenie ústavnej ochrany komerčnej komunikácie".

STV NEWS

STV NEWS
Slovenská televízia (STV) oslovuje v týchto dňoch prvých tisíc divákov, ktorí "preukázateľne vlastnia televízor, ale nie sú vedení v evidencii koncesionárov STV." Postupne chce vyzvať na platenie koncesií 50 tisíc domácností (fyzických osôb). Posielať prvé listy začala 29. októbra. Ako uviedla hovorkyňa STV Želmíra Habánová, o spôsobe získania údajov o fyzických osobách, ktoré podľa STV televízor majú, no nie sú evidovaní ako koncesionári a koncesie neplatia, nebudú informovať. Zároveň uistila, že spôsob získavania informácií o čiernych koncesionároch je striktne v súlade so zákonom. "Oslovený občan nemôže tvrdiť, že nemá televízny prijímač, pretože STV posielala listy iba občanom vlastniacim televízny prijímač," uviedla Habánová. STV vyzýva v listoch občanov, aby si najneskôr do 14 dní od doručenia výzvy splnili zákonom stanovenú povinnosť. Občania majú po doručení výzvy preukázať, že platia koncesionárske poplatky, sú prihlásení v evidencii koncesionárov alebo sú zdravotne ťažko postihnutí. V prípade, že oslovení diváci si túto povinnosť nesplnia, chce televízia pristúpiť k ďalším právnym krokom. Cieľom STV je okrem dôslednejšej kontroly výberu koncesií najmä zvýšenie príjmu z koncesií. Vybrané peniaze použije hlavne na rozvoj svojho programu, časť by mala ísť na rozvoj technológií. STV chce v budúcom roku investovať do pôvodnej dramatickej tvorby a tvorby pre deti minimálne 120 miliónov korún a v ďalších rokoch túto sumu ďalej zvyšovať. Vedenie televízie chce, aby v budúcnosti suma na pôvodnú dramatickú tvorbu a tvorbu pre deti tvorila najmenej štvrtinu zo všetkých prostriedkov určených na výrobu a nákup programov. V roku 2004 získala STV na koncesiách od fyzických osôb (domácností) a od právnických osôb spolu vyše 1,429 miliardy korún, v roku 2005 takmer 1,423 mld. korún, v roku 2006 vyše 1,520 mld. korún a za prvých desať mesiacov tohto roka vyše 1,259 mld. korún. Podľa STV patria koncesionárske poplatky na Slovensku k najnižším v Európe, za STV sa mesačne platí 100 korún a za Slovenský rozhlas 40 korún.

Zomrel Petr Haničinec

Zomrel Petr Haničinec
Herec Petr Haničinec zomrel po dlhej chorobe v Bratroniciach v okrese Kladno. Vo veku 77 rokov podľahol rakovine. Narodil sa v roku 1930 v Pardubiciach. Vyštudoval pražskú Akadémiu múzických umení a na javisku sa po prvý raz objavil vo Východočeskom divadle, odkiaľ sa o rok presunul do hlavného mesta. Ešte predtým, než nastúpil do Divadla na Vinohradoch, hral u E. F. Buriana a v Divadle S. K. Neumanna. Medzi jeho slávne úlohy patrí goetheovský Mefisto či slepý hudobník Mareš z Fidlovačky. Televízni diváci ho môžu poznať zo seriálov Bylo nás šest alebo Cirkus Humberto. Nevyhýbal sa ani totalitným opusom ako 30 případů majora Zemana, Žena za pultem, Dobrá voda, Rodáci, Synové a dcery Jakuba Skláře a iným. "Jedine Žena za pultem je kontroverzná, v Zemanovi som vždy hral vraha alebo debila, bol som na tom dobre," obhajoval sa pred dvoma rokmi v rozhovore pre MF DNES. Preslávili ho aj detské projekty Jája a Pája, Kubula a Kuba Kubikula a večerníček Tuláček, ku ktorému nahovoril sprievodné slovo. Haničincov hlas je známy z viacerých zahraničných filmov, v roku 1996 dostal cenu za celoživotný prínos do dabingu. Najznámejšia postava, ktorej prepožičal svoj hlas, je Columbo z rovnomenného detektívneho seriálu. O tri roky neskôr nakrútil svoju poslednú snímku Ortel. Bolo to štyri roky po hromadnej havárii, v ktorej utrpel vážne zranenie. Nehoda mala dlhotrvajúce následky, v roku 2001 navyše herec počas predstavenia prekonal cievnu mozgovú príhodu, ktorej dôsledky sa akútnou operáciou podarilo odvrátiť. Pre zdravotné problémy postupne strácal chuť do života a uchýlil sa do svojho domu, kde sa o neho starala manželka Radka. Bolo to jeho štvrté manželstvo, s detskou moderátorkou Štěpánkou mal dcéru Alexandru a s herečkou Máriou Kysilkovou syna Ondřeja. Jeho partnerkou bola aj rozhlasová moderátorka Eva Kopecká.

NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky

NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky
SLOVENSKÁ REPUBLIKA -NÁLEZ -Ústavného súdu Slovenskej republiky V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 410/06-35 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. augusta 2007 v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Ladislava Orosza prerokoval sťažnosť S., B., zastúpenej advokátom JUDr. L. S., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 Cob 226/05 z 25. mája 2006, za účasti Krajského súdu v Bratislave, a takto r o z h o d o l : 1. Základné právo S. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 Cob 226/05 z 25. mája 2006 porušené bolo. 2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 Cob 226/05 z 25. mája 2006 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. 3. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť S. trovy právneho zastúpenia v sume 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) na účet jej právneho zástupcu JUDr. L. S., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. O d ô v o d n e n i e : I. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. septembra 2006 doručená sťažnosť S., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. L. S., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 Cob 226/05 z 25. mája 2006. Zo sťažnosti vyplýva, že Okresný súd Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) rozhodol medzitýmnym rozsudkom sp. zn. 10 Cb 14/03 z 18. mája 2005 o základe nároku účastníka Š., spol. s r. o., B. (ďalej len „žalobca“), tak, že jeho nárok na náhradu škody je voči sťažovateľke (ako žalovanej) opodstatnený. V odôvodnení svojho rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady vo forme ušlého zisku z dôvodu porušenia dvoch zmlúv, ktoré uzavrel so sťažovateľkou. Išlo o zmluvu z 27. decembra 1997, ktorej predmetom bola koprodukčná výroba televízneho programu „Dobré ráno Slovensko“, a o zmluvu z 30. októbra 1998 o spoločnej koprodukčnej výrobe programu. Z označeného rozsudku ďalej vyplýva, že okresný súd zmluvu z 30. októbra 1998 považoval za platnú s odkazom na konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 10 Cb 62/99, v ktorom bolo právoplatne rozhodnuté o jej platnosti. Vo vzťahu k zmluve z 27. decembra 1997 okresný súd v označenom rozsudku uviedol, že bola uzavretá platne, a zdôraznil, že ide o zmluvu, ktorá nespadá pod režim zákona č. 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“). Sťažovateľka podala proti označenému rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. 1 Cob 226/05 z 25. mája 2006 tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil. Podľa tvrdení sťažovateľky došlo vydaným rozsudkom krajského súdu k porušeniu jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, keďže krajský súd nepostupoval vo veci ústavne konformným spôsobom. Vo svojom rozhodnutí sa nevyporiadal s podstatnými argumentmi uvedenými sťažovateľkou v odvolaní, keď okrem iného „ignoroval a žiadnym spôsobom neodôvodnil závažnú skutkovú okolnosť, na ktorú poukázal právny zástupca na pojednávaní 18. 5. 2005. Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. Podľa čl. 3, druhej vety zmluvy zo dňa 30. 10. 1998 v prípade, že pôjde o jednostranné porušenie zmluvy zo strany S., má š. právo uplatniť si zmluvnú pokutu vo výške 65.000.000,- Sk. Z textu zmluvy je teda zrejmé, že zmluvné strany si dohodli pre prípad akéhokoľvek porušenia zmluvy zo strany S., teda aj pre prípad neplnenia zmluvných povinností zo strany sťažovateľa, len zmluvnú pokutu 65.000.000,-Sk. Š. spol. s r. o. a si teda aj v prípade, že by boli splnené predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody, mohlo voči sťažovateľovi uplatniť iba nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Účastníci sa totiž v zmluve nedohodli na tom, že by Š. spol. s r. o. malo nárok domáhať sa aj náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu. Š. spol. s r. o. v konaní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnilo, avšak svoj nárok vzalo späť a aj súd 1. stupňa späťvzatie návrhu ohľadom zaplatenia zmluvnej pokuty svojím uznesením zo dňa 14. 10. 2004, č. k. 10 Cb 14/03-199, pripustil. ... Ako už bolo konštatované vyššie túto skutkovú okolnosť oba súdy ignorovali a ani v odôvodnení svojich rozhodnutí sa k nej nevyjadrili. Ide pritom o závažnú otázku, lebo pri jej korektnom posúdení je zrejmé, že Š. spol. s r. o. nemá nárok na náhradu v prípade zmluvy zo dňa 30. 10. 1998“. Za „nekorektný a arbitrárny“ považuje sťažovateľka tiež „záver Krajského súdu v Bratislave v tom smere, že keď nenašiel spisovom materiály rozhodnutie Krajského úradu opatrené doložkou právoplatnosti, tak predmetné rozhodnutie nie je právoplatné. V takom prípade si odvolací súd neuvedomil, že na záver či toto rozhodnutie je alebo nie je právoplatné: musel sám overiť spôsobom, ktorý je predpísaný správnym právom procesným, alebo požiadať o vyznačenie právoplatnosti príslušný administratívny orgán, alebo si uvedomiť, že ak jediný účastník správneho konania uloženú sankciu zaplatil, tak sa neodvolal, akceptoval rozhodnutie a jeho vykonateľnosť a vtedy už nemá žiaden význam to, či sa vyznačí alebo nevyznačí formálnym spôsobom doložka právoplatnosti a vykonateľnosti“. Podľa názoru sťažovateľky je „nepochybné, že uvedené rozhodnutie je po materiálnej stránke právoplatné. To, že pravdepodobne v dôsledku administratívnej chyby sa predmetné rozhodnutie s doložkou právoplatnosti nenachádza v spise správneho orgánu nemá žiaden vplyv na jeho právoplatnosť. Tento záver odvolacieho súdu je tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľný a neudržateľný a zároveň má za následok porušenie základného práva na súdnu ochranu“. Na základe citovaného a ďalších skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol takto: „Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25. 5. 2006, č. k. 1 Cob 226/05-350. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25. 5. 2006, č. k. 1 Cob 226/05-350 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému v Bratislave na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť trovy tohto konania vo výške 5 302 Sk na účet právneho zástupcu sťažovateľa.“ Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval, uznesením č. k. II. ÚS 410/06-14 z 8. decembra 2006 ju prijal na ďalšie konanie a vyzval právneho zástupcu sťažovateľky a predsedu krajského súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu krajského súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľky a podpredseda krajského súdu oznámili ústavnému súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, v dôsledku čoho ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci. Vyjadrenie podpredsedu krajského súdu bolo ústavnému súdu doručené 2. januára 2007 a okrem iného sa v ňom uvádza: „Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o základe nároku žalobcu tak, že tento nárok potvrdil ako opodstatnený. Pritom bral do úvahy uplatnenú sumu 790 599 336,- Sk žalobného návrhu, týkajúcu sa ušlého zisku, vzniklého z porušenia povinností jednej zo zmluvných strán. Odvolací súd zo spisového materiálu súdu prvého stupňa zistil, že žalovaný prestal plniť svoje zmluvné povinnosti v rozpore s obsahom textu platne uzavretej zmluvy. Nedodržaním špecifikovaných zmluvných podmienok došlo u žalobcu k vzniku škody. Ako to vyplýva z dôvodov druhostupňového rozhodnutia, vychádzal odvolací súd z rozsudku súdu prvého stupňa, doplnil dokazovanie, na základe čoho vyslovil svoj potvrdzujúci právny názor. Tento názor sa týkal správnosti posúdenia veci prvostupňovým súdom. Odvolací súd bol toho názoru, že pri posudzovaní dôkazných prostriedkov postupoval objektívne a neopomenul posúdiť žiadnu skutočnosť, uvedenú účastníkmi konania, na rozdiel od názoru sťažovateľa, ktorý takúto pochybnosť uviedol vo svojej sťažnosti zo dňa 18. 09. 2006. Z tohto dôvodu odvolací súd aj naďalej zotrváva na svojom právnom názore, vyslovenom v rozsudku č. k. 1 Cob 226/2005-350 zo dňa 25. 05. 2006. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam sa domnievam, že sťažnosť sťažovateľa podaná na ÚS SR dňa 20. 09. 2006, nie je dôvodná.“ Sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval a prijal na ďalšie konanie II. senát ústavného súdu. Na základe Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na rok 2007 bola vec pridelená sudcovi, ktorý je členom IV. senátu ústavného súdu. Vzhľadom na to vo veci samej o sťažnosti sťažovateľky rozhodoval IV. senát ústavného súdu v zložení, ako je uvedené v záhlaví tohto nálezu. II. Všeobecné východiská pre rozhodovanie ústavného súdu Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00 mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01). Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo alebo samotným rozhodnutím, došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00 mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00). Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj ochrana, ktorá sa účastníkovi konania poskytuje v odvolacom konaní, t. j. v konaní, v ktorom sa podaním riadneho opravného prostriedku domáha ochrany svojich práv pred odvolacím súdom z dôvodov, ktorých uplatnenie umožňuje procesné právo. Ak účastník konania splní predpoklady ustanovené zákonom pre poskytnutie ochrany v odvolacom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí poskytnúť v rozsahu, v akom sa preukáže existencia dôvodov na poskytnutie súdnej ochrany v takom konaní. Poskytnutie takejto právnej ochrany však prirodzene nemožno považovať za právo na úspech v odvolacom konaní (mutatis mutandis II. ÚS 4/94), ak každé rozhodnutie odvolacieho súdu odpovedá na obsah odvolania ústavne konformným spôsobom a v rozsahu upravenom zákonom (čl. 46 ods. 4 ústavy). Ústavný príkaz konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon vyjadrený v čl. 2 ods. 2 ústavy zaväzuje všetky orgány verejnej moci vrátane odvolacích súdov. Tento ústavný príkaz zaväzuje orgány verejnej moci pri ich akejkoľvek činnosti a zvlášť vtedy, ak výkonom svojich kompetencií poskytujú ochranu základným právam a slobodám fyzických osôb a právnických osôb rešpektujúc pritom princípy právneho štátu (čl. 1 ods. 1 prvá veta ústavy). Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napríklad IV. ÚS 77/02) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá má základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal výklad dotknutej právnej normy, ktorý je v súlade s ústavou, čo je základným predpokladom pre ústavne konformnú aplikáciu tejto právnej normy na zistený skutkový stav veci. Ústavnosť konaní pred orgánom verejnej moci predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkých zákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu predmetného konania. Ústavný súd v tomto smere osobitne pripomína objektivitu takého postupu orgánu verejnej moci (mutatis mutandis II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02). Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ktorej nebezpečenstvo spočíva v potenciálnom uplatnení ničím (objektívne) nepodloženej úvahy orgánu verejnej moci bez akýchkoľvek objektívnych limitov, ktoré sú v podmienkach právneho štátu okrem iného garantované zákonnými spôsobmi zisťovania skutkového základu pre rozhodnutie. Objektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť jednak vo využití všetkých dostupných a pritom legálnych zdrojov zisťovania skutkového základu pre rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto rozhodnutie obsahuje (musí obsahovať) aj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ich uplatnenia v súlade s procesnými predpismi. Uvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní v napadnutej veci aj krajský súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne v takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná. III. Predmetom sťažnosti sťažovateľky je namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy rozsudkom odvolacieho krajského súdu sp. zn. 1 Cob 226/05 z 25. mája 2006, ktorým tento súd potvrdil rozsudok okresného súdu sp. zn. 10 Cb 14/03 z 18. mája 2005 o opodstatnenosti základu žalobného návrhu žalobcu v konaní o zaplatenie 790 599 336 Sk s príslušenstvom voči sťažovateľke. Ústavný súd z obsahu sťažnosti sťažovateľky a k nej pripojených listinných dôkazov, ako aj zo spisu okresného súdu sp. zn. 10 Cb 14/2003 zistil, že žalobca sa žalobou z 23. decembra 2002 domáhal, aby súd uložil sťažovateľke povinnosť zaplatiť mu sumu 409 330 128,40 Sk ako náhradu vo forme ušlého zisku. Podľa názoru žalobcu dôvodom vzniku nároku bolo porušenie povinností zo strany sťažovateľky vyplývajúcich zo zmlúv z 22. decembra 1997 a z 30. októbra 1998 o spoločnej koprodukčnej výrobe televízneho programu „Dobré ráno Slovensko“. V priebehu súdneho konania žalobca na základe uskutočnenej komplexnej analýzy svoj návrh rozšíril a vyčíslil celkový uplatnený nárok sumou 790 599 336 Sk, pričom suma 140 090 196 Sk predstavovala ušlý zisk z porušenia zmluvy uzavretej účastníkmi 22. decembra 1997 a suma vo výške 650 509 140 Sk predstavovala ušlý zisk z porušenia zmluvy z 30. októbra 1998. Sťažovateľka považovala obidve uzatvorené zmluvy so žalobcom za neplatné z dôvodu porušenia zákona o verejnom obstarávaní. Argumentovala pritom rozhodnutím Krajského úradu v Bratislave (ďalej len „krajský úrad“) č. REG./64/4/1999/ULC z 2. marca 1999 o porušení zákona o verejnom obstarávaní, za čo jej tento úrad uložil finančnú pokutu v sume 20 000 Sk. Treba pripomenúť, že sťažovateľka prestala plniť, resp. neplnila zmluvné povinnosti (prestala šíriť televízny program „Dobré ráno Slovensko“), a to napriek tomu, že zmluvy zákonným spôsobom neukončila (neodstúpila od nich, ani ich nevypovedala). V záujme hospodárnosti konania okresný súd rozhodol vo veci medzitýmnym rozsudkom sp. zn. 10 Cb 14/03 z 18. mája 2005, a to najprv o základe veci podľa § 152 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) tak, že nárok žalobcu vyhodnotil ako opodstatnený. Okresný súd vyslovil v odôvodnení tohto rozsudku právny názor, že zmluva z 27. decembra 1997 bola uzavretá platne, pričom jej uzavretie nespadalo pod režim § 1 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní. Platnosťou zmluvy z 30. októbra 1998 sa krajský súd osobitne nezaoberal, len poukázal na to, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 10 Cb 62/99 (na návrh žalobcu) bolo právoplatne rozhodnuté, že táto zmluva je platná a týmto výrokom je súd viazaný podľa ustanovenia § 159 ods. 2 OSP. Okresný súd dospel k právnemu záveru, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu ušlého zisku, ktorý je v príčinnej súvislosti s porušením povinností zo strany sťažovateľky. Výška nároku by mala byť predmetom ďalšieho konania vo veci. Proti označenému rozsudku okresného súdu sťažovateľka podala odvolanie. Odvolací krajský súd rozsudkom sp. zn. 1 Cob 226/05 z 25. mája 2006 potvrdil prvostupňový rozsudok okresného súdu ako vecne správny. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd okrem iného uviedol: «Súd prvého stupňa v konaní zistil, že účastníci dňa 22. 12. 1997 uzavreli zmluvu o spoločnej-koprodukčnej výrobe televízneho programu - relácie pre potreby žalovaného, na základe ktorej žalobca bude vyrábať televízny program pod názvom „Dobré ráno Slovensko“. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31. 12. 2005 s tým, že prvý program bude vyrobený a vysielaný dňa 02. 02. 1998. Tento program bol v priebehu roka 1998 aj realizovaný. Listom zo dňa 28. 12. 1998 žalovaný oznámil žalobcovi, že uvedenú zmluvu zo dňa 22. 12. 1998 považuje „za neplatnú, o. i. z dôvodu porušenia zákona č. 263/1993 Z. z. (zákon o verejnom obstarávaní)“. Na základe tohto listu nasledujúcim dňom po jeho doručení prestal žalovaný šíriť uvedený program z dôvodu neplatnosti tejto zmluvy. Následne Krajský úrad v Bratislave, odbor regionálneho rozvoja a iných odvetvových vzťahov vykonal u žalovaného štátny dohľad nad verejným obstarávaním vo veci zmluvného dodávateľa relácie „Dobré ráno, Slovensko“ a v protokole zo dňa 25. 01. 1999 zistili porušenie ust. § 1 ods. 1, 2, písm. e), § 3 ods. 1, 2 zák. č. 263/1993 Z. z. Žalovaný ako obstarávateľ a verejnoprávna organizácia nepostupoval v súlade s týmto zákonom a neuskutočnil verejnú súťaž. Pri prerokovaní tohto protokolu dňa 10. 02. 1999 žalovaný uznal zistenia správneho orgánu ako aj skutočnosť, že došlo k porušeniu zákona. Na záver tohto prerokovania správny orgán začal správne konanie vo veci uloženia pokuty obstarávateľovi za porušenie zákona o verejnom obstarávaní. Žalovaný predložil rozhodnutie správneho orgánu č. REG/64/4/4999/ULC zo dňa 03. 03. 1999, ktorým mu bola uložená pokuta 20.000,- Sk pre porušenie vyššie citovaných ustanovení zákona o verejnom obstarávaní. Toto rozhodnutie nie je opatrené pečiatkou právoplatnosti. Žalobca namietal správnosť konania i právoplatnosť tohto rozhodnutia o uložení pokuty z dôvodu, že i on je osoba, ktorej sa takého konanie i rozhodnutie dotýka, nebol však účastníkom správneho konania a nebolo mu ani doručené rozhodnutie o pokute. Odvolací súd si preto od správneho orgánu vyžiadal spisový materiál tejto veci a skúmal, či je v zmysle ust. § 135 ods. 1, 2 O. s. p. viazaný rozhodnutím správneho orgánu o tom, že bol spáchaný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ho spáchal. Doplnením dokazovania spisovým materiálom správneho orgánu bolo zistené, že v danej veci porušenia zákona o verejnom obstarávaní správne konanie proti žalovanému bolo začaté, avšak sa v ňom nenachádza rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty. Toto rozhodnutie predložil súdu žalovaný, nie je však právoplatné a odvolací súd dospel preto k záveru, že nie je viazaný takýmto rozhodnutím správneho orgánu v zmysle citovaného ust. § 135 O. s. p. Odvolací súd sa teda zaoberal otázkou, či takáto zmluva o koprodukčnej výrobe programu uzavretá medzi obchodnou spoločnosťou ako dodávateľom a žalovaným ako obstarávateľom, ktorý je verejnoprávnou organizáciou, musela byť uzavretá podľa zák. č. 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní. Podľa ust. § 2 ods. 1 tohto zákona verejné obstarávanie je proces získavania predmetu záujmu zhotovením, kúpou, nájmom, kúpou prenajatej veci a inými právnymi formami, pričom týmto predmetom sú tovary, služby a verejné práce, ak sú uhrádzané úplne alebo čiastočne z verejných prostriedkov. Podľa § 2 ods. 2, písm. e) tohto zákona obstarávateľom je verejnoprávna organizácia zriadená osobitným zákonom, teda žalovaný. Z obsahu oboch zmlúv však je zrejmé, že ich predmetom nebolo získanie tovaru, služieb alebo verejných prác, ale zhotovenie dohodnutého diela. Účastníci teda s poukazom na ust. § 261 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka uzavreli nepomenované zmluvy, ktorých predmet, podmienky, vzájomné práva a povinnosti i cena i doba trvania zmluvy boli riadne dohodnuté. Výsledkom spolupráce zmluvných strán podľa týchto zmlúv mali byť relácie, na výrobe ktorých sa mali obaja účastníci (resp. ich zamestnanci alebo iné osoby) podieľať. Tvorivá činnosť účastníkov zmluvy je predmetom ochrany podľa autorského zákona. Z uvedeného teda vyplýva, že pri uzatváraní zmlúv nedošlo k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní a tieto zmluvy teda podľa ust. § 24a tohto zákona nie sú neplatné. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20. 08. 2001 č. k. 10 Cb 62/99-82 bolo právoplatne určené, že koprodukčná zmluva uzavretá medzi účastníkmi dňa 30. 10. 1998 o výrobe televízneho programu na okruhu S. 2 je platná. Nepochybne v oboch zmluvách bola dohodnutá doba ich trvania, a to v zmluve zo dňa 22. 12. 1997 do 31. 12. 2005 a v zmluve zo dňa 30. 10. 1998 do 21. 12. 2002. Rovnako bola dohodnutá možnosť odstúpenia od týchto zmlúv žalovaným kedykoľvek so zaplatením dohodnutého odstupného. Písomná výpoveď ktorejkoľvek zmluvnej strany bola dohodnutá v zmluve zo dňa 22. 12. 1997. Žalovaný obe tieto zmluvy považoval za neplatné z dôvodu porušenia zákona o verejnom obstarávaní, čo žalobcovi oznámil písomne listami zo dňa 28. 12. 1998 a prestal ich plniť. Odvolací súd preto skúmal, či sú splnené zákonné predpoklady na naplnenie zodpovednostného princípu, ktorý v obchodnom zákonníku je tvorený na princípe objektívnej zodpovednosti a predpokladá porušenie právneho vzťahu, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nimi. Žalovaný prestal obidve zmluvy plniť, pričom k ukončeniu zmluvného vzťahu nedošlo spôsobom dohodnutým v zmluve a žalobcovi tým vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného. V konaní žalovaný namietal, že nebol poučený súdom prvého stupňa podľa ust. § 120 ods. 4 O. s. p. a nemohol preto predložiť súdu dôkazy na svoje tvrdenia a vykonať i dokazovanie svedeckými výpoveďami. Zo spisu vyplýva, že obaja účastníci boli poučení podľa ust. § 120 ods. 4 O. s. p. a toto poučenie bolo žalovanému doručené dňa 13. 11. 2003 ako to vplýva z listu č. 32 spisu. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie najmä listinnými dôkazmi, po ich vyhodnotení dospel k správnemu právnemu záveru, keď nárok navrhovateľa vyhodnotil ako odôvodnený a opodstatnený, pričom vzhľadom na charakter sporu otázku základu nároku žalobcu riešil podľa ust. § 152 ods. 2 O. s. p. medzitýmnym rozsudkom. Súd prvého stupňa vo veci správne rozhodol a z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 O. s. p. potvrdil.» Ústavný súd zistil, že v období po doručení sťažnosti sťažovateľky ústavnému súdu v predmetnej veci rozhodol aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorý uznesením sp. zn. 4 Obdo 34/2006 z 31. mája 2007 odmietol dovolanie sťažovateľky namietajúcej, že spôsobom, akým sa odvolací súd vysporiadal s jej námietkou týkajúcou sa znemožnenia označiť dôkazy postupom prvostupňového súdu, jej bola odobratá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) OSP. Z označeného uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že na základe zistených skutočností (predovšetkým zistenia, že okresný súd poučil účastníkov o povinnosti označiť dôkazy s odkazom na ustanovenie § 120 ods. 4 OSP) dospel k záveru, že sťažovateľke nebola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, a teda že v danom prípade prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 237 písm. f) OSP daná nie je. Zo sťažnosti vyplýva, že základom argumentácie sťažovateľky o porušení jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je tvrdenie, že krajský súd ako odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí v odvolacom konaní nevyporiadal s podstatnými argumentmi uvádzanými sťažovateľkou, za ktoré považuje najmä: a) skutočnosť, že odvolací súd ignoroval a žiadnym spôsobom v rozsudku neodôvodnil jej námietku ohľadom dohodnutej zmluvnej pokuty obsiahnutej v zmluve z 30. októbra 1998 pre prípad porušenia zmluvných povinností, pričom z dojednania účastníkov zmluvy podľa jej názoru nevyplývalo, že by žalobca mal nárok domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu; b) záver odvolacieho súdu, že nie je viazaný rozhodnutím správneho orgánu (o porušení zákona o verejnom obstarávaní a uložení pokuty sťažovateľke) len z dôvodu, že nezistil jeho právoplatnosť, ktorý hodnotí sťažovateľka za nekorektný a arbitrárny. Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Toto zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na spravodlivé súdne konanie, vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva [(ďalej len „ESĽP“) pozri napr. rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsko z 21. januára 1999, § 26] tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993). Podľa názoru ústavného súdu krajský súd pri rozhodovaní v predmetnej veci nepostupoval v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z citovaného ustanovenia § 157 ods. 2 OSP a relevantnej judikatúry ESĽP, ktorou je pri svojom rozhodovaní tiež nespochybniteľne viazaný. Tento svoj názor opiera ústavný súd o nasledovné skutočnosti: V posudzovanej veci odvolací súd potvrdil ako vecne správny právny záver prvostupňového súdu, že nárok žalobcu na náhradu škody je opodstatnený (pričom o tejto otázke ako základe nároku žalobcu rozhodol medzitýmnym rozsudkom). Z odôvodnenia rozhodnutí nesporne vyplýva, že súdy (tak okresný súd, ako aj krajský súd) deklarovali opodstatnenosť nároku (jeho základu) z obidvoch zmlúv uzavretých medzi sťažovateľkou a žalobcom. Odvolací krajský súd neprihliadol pritom bez relevantného dôvodu na už uvedené a listinnými dôkazmi dokladované sťažovateľkine tvrdenia, že obsahom zmluvy uzavretej 30. októbra 1998 je aj dojednanie jej účastníkov o zmluvnej pokute. Podľa čl. 7 bodu 3 druhej vety predmetnej zmluvy z 30. októbra 1998 „v prípade, že pôjde o jednostranné porušenie zmluvy zo strany S., má Š. právo uplatniť si zmluvnú pokutu vo výške 65.000.000.- Sk“. Zo spisovej dokumentácie vyplýva, že na citované ustanovenie tejto zmluvy právny zástupca sťažovateľky poukázal už na pojednávaní okresného súdu v predmetnej veci 18. mája 2005, a to ešte pred vyhlásením medzitýmneho rozsudku, a zároveň zdôraznil, že „ak by mal aj žalobca vo všetkom pravdu, čo tvrdí, mohol by žiadať iba zmluvnú pokutu. Toto je ďalší dôvod, prečo nemožno priznať nároku žalobcu súdnu ochranu“. Zároveň z obsahu odvolania sťažovateľky proti označenému rozsudku okresného súdu vyplýva, že argumentácia týkajúca sa citovaného ustanovenia tejto zmluvy a jej aplikácie na predmetný spor tvorila jednu z jej hlavných odvolacích námietok. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu vyplýva, že tento sa uvedenou odvolacou námietkou sťažovateľky prakticky vôbec nezaoberal a neodpovedal na ňu. Podľa názoru ústavného súdu išlo v okolnostiach prípadu o zásadnú odvolaciu námietku, ktorá by mohla v konečnom dôsledku spochybniť nárok žalobcu na náhradu škody zo zmluvy z 30. októbra 1998, a preto treba absenciu argumentácie krajského súdu v tomto smere považovať za prejav arbitrárnosti. Ak totiž okresný súd a následne krajský súd vo výrokovej časti svojich rozhodnutí rozhodli o opodstatnenosti základu nároku na náhradu škody z obidvoch zmlúv, treba túto námietku sťažovateľky považovať za zásadnú, lebo v konečnom dôsledku môže mať významný vplyv na ďalšie konanie vo veci v súvislosti s rozhodovaním o samotnej výške nároku. Preto bolo nevyhnutné, aby sa odvolací súd s touto námietkou v odôvodnení napadnutého rozsudku primeraným spôsobom zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal, a to bez ohľadu na to, že v danom prípade rozhodoval „len“ o odvolaní proti medzitýmnemu rozsudku okresného súdu. Nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu preto treba už aj s ohľadom na túto konkrétnu skutočnosť považovať podľa názoru ústavného súdu za porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Sťažovateľka za arbitrárny považuje aj záver krajského súdu ako odvolacieho súdu týkajúci sa rozhodnutia krajského úradu č. REG./64/4/1999/ULC z 2. marca 1999, ktoré nepovažoval za právoplatné len z dôvodu, že nebolo opatrené doložkou právoplatnosti, hoci podľa ňou uvádzaných argumentov bolo nepochybné, že právoplatnosť už nadobudlo. Podľa § 135 ods. 1 OSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutiami ústavného súdu alebo ESĽP, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ich spáchal (...). Ústavný súd z napadnutého rozsudku zistil, že právny záver odvolacieho súdu o tom, že nie je viazaný takýmto rozhodnutím správneho orgánu v zmysle ustanovenia § 135 OSP sa opiera len o argumentáciu, že vo vyžiadanom spise správneho orgánu sa nenachádza rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty sťažovateľke v súvislosti s porušením zákona o verejnom obstarávaní vo veci uzavretia zmlúv o spoločnej koprodukčnej výrobe programu „Dobré ráno Slovensko“ so žalobcom, a skutočnosť, že rozhodnutie predložené sťažovateľkou nebolo opatrené pečiatkou právoplatnosti. Posudzujúc obsah argumentácie sťažovateľky týkajúcej sa tejto časti jej sťažnosti, ktorú uplatnila aj v odvolacom konaní, ako aj dotknutej časti spisovej dokumentácie obsahujúcej aj spisovú dokumentáciu krajského úradu týkajúcu sa jeho rozhodnutia č. REG./64/4/1999/ULC z 2. marca 1999 ústavný súd dospel k záveru, že krajský súd sa vysporiadal s otázkou právoplatnosti uvedeného rozhodnutia krajského súdu ústavne neprimeraným spôsobom, čoho dôsledkom bolo, že bez ústavne akceptovateľných dôvodov neprihliadol na rozhodnutie správneho orgánu, ktorý vo veci postupu sťažovateľky pri uzatváraní označenej zmluvy dospel k opačnému záveru (konštatoval porušenie zákona o verejnom obstarávaní) ako prvostupňový súd. Podľa názoru ústavného súdu bol odvolací súd povinný dôsledne preskúmať túto skutočnosť a až na tomto základe vyvodiť svoj právny záver a odôvodniť ho. Preto ústavný súd konštatoval, že odôvodnenie tejto časti napadnutého rozsudku krajského súdu je vzhľadom na obsah základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy z ústavného hľadiska neakceptovateľné. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým rozsudkom krajského súdu sp. zn. 1 Cob 226/05 z 25. mája 2006 bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu). Vzhľadom na evidentnú a nespochybniteľnú spojitosť čl. 46 ods. 1 ústavy s ústavnými princípmi vyjadrenými v čl. 1 ods. 1 a v čl. 2 ods. 2 ústavy nepovažoval ústavný súd za potrebné výslovne uviesť vo výrokovej časti tohto nálezu aj to, že k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu došlo v spojení s porušením čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy, keďže už v samotnom deklarovaní porušenia tohto základného práva je táto skutočnosť nepochybne implicitne obsiahnutá. IV. Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie. Keďže ústavný súd vyslovil, že napadnutým rozsudkom krajského súdu bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, bolo potrebné zároveň aj zrušiť tento rozsudok podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a vrátiť vec krajskému súdu na ďalšie konanie za účelom jej opätovného prerokovania a rozhodnutia v odvolacom konaní (bod 2 výroku tohto nálezu). V ďalšom postupe bude krajský súd viazaný právnymi názormi ústavného súdu vyslovenými v II. a zvlášť v III. časti tohto nálezu (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde). Krajský súd bude tiež viazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením (§ 56 ods. 7 zákona o ústavnom súde). Ústavný súd rozhodol aj o úhrade trov konania úspešnej sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiada, aby ústavný súd zaviazal krajský súd uhradiť trovy konania jej právnemu zástupcovi v sume 5 302 Sk. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd vychádzajúc z predmetného návrhu priznal sťažovateľke úhradu trov jej právneho zastúpenia v požadovanej sume za dva úkony právnej služby a dvakrát režijný paušál, keďže táto zodpovedá sume stanovenej vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ako odmenu za právne zastupovanie pred ústavným súdom vychádzajúc z toho, že tieto úkony boli vykonané v roku 2006. Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 2. augusta 2007

Reklamná pauza, teraz sa môžete ísť....

Reklamná pauza, teraz sa môžete ísť....

Jack Rabbit & CINDERELLA FAMILY SERVIS

Jack Rabbit & CINDERELLA FAMILY SERVIS

6. 11. 2007

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Už úvodný deň prvého štrajku členov cechu amerických filmových a televíznych scenáristov bol podľa organizátorov mimoriadne úspešný. Protestná akcia, ktorou scenáristi nadviazali na neúspešné, mesiace trvajúce rokovania o novej zmluve s producentmi a štúdiami, prakticky paralyzovala nočný program väčšiny amerických televíznych spoločností. V čase vyhradenom pre populárne nočné talkšou sa tak diváci museli takmer výhradne uspokojiť s reprízami starších vydaní ich obľúbených relácií. Členovia cechu Writers Guild of America (WGA) - scenáristických odborov, zastupujúcich 12.000 členov - sa rozhodli podľa vyhlásenia Aliancie filmových a televíznych producentov (AMPTP) zastupujúcej štúdiá pre vstup do štrajku napriek prebiehajúcim rokovaniam. "Keď sme ich požiadali, aby štrajk odložili a umožnili tak pokračovanie rokovaní, odmietli to urobiť," uviedla AMPTP. Predchádzajúci veľký štrajk amerických scenáristov v roku 1988 trval 22 týždňov, posunul začiatok televíznej sezóny a zábavný priemysel pripravil o 500 miliónov dolárov.

Americký paparazzi Alison Silva podal trestné oznámenie na 43-ročného herca Keanu Reevesa, ktorý do neho údajne narazil v marci na svojom Porsche. Reeves opúšťal parkovisko južne od Los Angeles rýchlosťou 48 km/hod, keď podľa obžaloby narazil do fotografa. Poškodený požaduje nezverejnenú čiastku. Obžaloba vyhlásila, že Silva utrpel šok a niekoľko zranení. Právny zástupca známeho herca sa vyjadril, že Silva blokoval jeho klientovi cestu a ak aj bola nejaká kolízia, nemohol poškodený utrpieť také početné zranenia. Keanu Reeves bol vždy veľkou neznámou. Novinári s ním už ani nekomunikujú, lebo vedia, že na každú ich druhú otázku by odpovedal 'no comment' a na otázku či je alebo nie je homosexuál by odpovedal niečo v zmysle: "Nie, ale nikdy nemôžete vedieť..." Korene jeho plachosti a uzavretosti siahajú až do jeho detstva. Matka Patricia bola so svojimi deťmi neustále na cestách a Keanu spolu so sestrou Kim sa jej narodili pri dlhodobom pobyte v Bejrúte. S otcom Samuelom Reevesom nestrávil veľa času, pretože bol kriminálnikom a drvivú časť svojej existencie strávil vo väzení. Herectvo, ktorému vždy holdoval, si pred kamerami vyskúšal po prvý raz vo filme z prostredia ľadového hokeja Youngblood (1986). Práca sa mu zapáčila natoľko, že sa okamžite presťahoval do Los Angeles. Jeho prvou výraznejšou rolou bol film Nebezpečné známosti (1988). Onedlho začali prichádzať zaujímavejšie úlohy a Keanu si zahral okrem iného v Bertolucciho Malom Buddhovi (1993), alebo v Draculovi (1993) Francisa Forda Coppolu. Hoci išlo o dosť výrazné úlohy, skutočný boom prišiel až s filmom Nebezpečná rýchlosť (1994). Z Reevesa aj z jeho filmovej kolegyne Sandry Bullockovej sa zrazu stali hviezdy najväčšieho formátu. Dovolil si napr. neprijať 12-miliónový honorár za Nebezpečnú rýchlosť 2 (1997) len preto, aby mohol koncertovať so svojou rockovou kapelou Dogstar. Keanu sa tak začal nebezpečne vytrácať zo svetových kín, aby sa napokon raketovo vrátil s takými hitmi ako Diablov advokát (1997) alebo Matrix (1999). Ruský denník Komsomoľskaja pravda by chcel zostavil humoristickú knihu dejín niekdajšej krajiny sovietov pri príležitosti 90. výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie (VOSR), ktoré podľa gregoriánskeho kalendára pripadá na siedmy novembrový deň. Periodikum sa preto pred časom obrátilo na čitateľov s výzvou, aby zaslali do redakcie hoci aj "bradaté" vtipy zdedené po starých rodičoch a rodičoch. Dnes, v predvečer výročia výstrelov z krížnika Aurora, kotviaceho na Neve, ktoré odštartovali novú epochu v Rusku a viedli postupne k vzniku sovietskeho impéria, sa na stránkach denníka objavil výber prvých vtipov z obdobia, ktoré patrí už minulosti. Zverejnené anekdoty sa rovnako týkajú posledného ruského cára Mikuláša II., ako aj revolucionárov. Čitatelia si mohli aj dnes urobiť obraz o tom, ako ich predkovia zmýšľali v danej dobe napríklad o päťročnom pláne či občianskej vojne. Vtipy však s určitosťou všetkých súčasníkov presvedčil, že ani roky kolektivizácie v bývalom ZSSR, ani vlna prenasledovania jeho občanov v 30. rokoch minulého storočia, a dokonca ani ťažké obdobie druhej svetovej vojny neobrali národ o zmysel pre humor.

Pokuty naše každodenné

Pokuty naše každodenné

Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR) na svojom dnešnom zasadnutí pomerne prekvapivo pridelila vysielaciu frekvenciu 95,2 Mhz Rádiu Okey, ktoré si tak vylepšilo pokrytie na južnom území Slovenska. N-Radio totiž vrátilo svoju frekvenciu spoločne so sieťou Jemné melódie, do ktorej sa plánovalo začleniť. Na pridelenej frekvencii, o ktorú mali záujem aj Jemné melódie a Rádio Max, vysielalo od roku 1993 N-Rádio. RVR začala správne konanie voči Televízii Markíza a to s podozrením na zásah do ľudskej dôstojnosti a ochrany maloletých v príspevku Tragická nehoda v Televíznych novinách a v programe Reflex. Obe reportáže boli odvysielané 24. augusta. Ochranu maloletých podľa RVR nedodržala ani konkurenčná Televízia JOJ 3. septembra v príspevku Eutanázia v programe Črepiny. Licenčná rada sa zaoberala aj reláciou O 5 minút 12 verejnoprávnej Slovenskej televízie odvysielanej 2. septembra. Výhrady má voči objektivite odvysielaných informácií. Tú podľa rady nedodržal ani Slovenský rozhlas v relácii Z prvej ruky odvysielanej 10. apríla. RVR udelila aj finančné sankcie dvom komerčným televíziám. TV JOJ musí uhradiť pokutu 50 tisíc korún za neposkytnutie súvislého záznamu vysielania programu Noviny z 11. augusta. Stotisícovú sankciu dostala MOOBY TV za odvysielanie pornografických videoklipov 12. a 14. mája tohto roku.

JEDEN SVET 2007

JEDEN SVET 2007
8. ročník Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov JEDEN SVET 2007, ktorý sa uskutoční od zajtra 7. novembra do 11. novembera, organizuje OZ Človek v ohrození a prináša do Bratislavy sériu 56 filmov v siedmych sekciách. Konať sa bude v priestoroch FK Charlie Centrum, Klub A4, Štúdio 12, Slovenská národná galéria, Slovenský rozhlas a VŠMU a poputuje aj do vybraných slovenských miest. Filmy približujú problematiku porušovania ľudských práv, postavenia žien, odkrývajú pozadie konfliktov a globálnych problémov, prinášajú príbehy utečencov a ľudí žijúcich v nedemokratických režimoch, predstavujú rozličné kultúry a náboženstvá. Diváci majú hlasovaním možnosť rozhodnúť o Cene diváka pre najúspešnejší film. Filmovú prehliadku tradične dopĺňajú diskusie s medzinárodnými a domácimi hosťami - režisérmi, aktivistami, novinármi - fotografické výstavy, koncerty a multikulturálne večery.V priebehu piatich dní uvedie: dokumentárne filmy z celého sveta – desiatky rôznych tém – verejné diskusie so zaujímavými hosťami – koncerty a DJ-a – Rómsky večer – Večer o globalizácii – fairtrade kaviareň – predaj kníh v spolupráci s kníhkupectvom Artforum – dve výstavy fotografií a dve predajné výstavy výrobkov z Afganistanu a obrazov z Afriky.

SLOVAK MEDIA NEWS

SLOVAK MEDIA NEWS
Ministerstvo kultúry (MK) SR plánuje predložiť nový návrh tlačového zákona na rokovanie vlády do konca tohto mesiaca. Ešte predtým by sa ním mala v utorok 13. novembra zaoberať Legislatívna rada vlády (LRV). Ako povedal štátny tajomník MK Ivan Sečík, včera zasadala Rada ministra kultúry pre masmédiá, na ktorej sa prezentovala konečná podoba návrhu. "Dnešné rokovanie nebolo o tom, že by sa tam riešili konkrétne pripomienky. Bol s ním oboznámený širší mediálny aktív a ľudia, ktorí sú do toho zainteresovaní, keďže sa tento zákon v určitých častiach vzťahuje na všetkých novinárov. Ministerstvo dalo túto legislatívnu normu do medzirezortného pripomienkovania ešte v máji tohto roka. "Nadštandardne sme o nej rokovali s vydavateľmi a Slovenským syndikátom novinárov," priblížil Sečík. Na záver pripomienkového konania vydavatelia ešte predložili návrhy na zmenu v niektorých bodoch, ktoré pociťovali zo svojej strany ako problematické. MK taktiež očakáva, že ďalšie pripomienky pribudnú aj počas rokovania LRV. V prípade, že sa s ním rezort stotožní, zapracujú sa do konečnej podoby návrhu, ktorý bude predložený vládnemu kabinetu. Návrh nového tlačového zákona prináša okrem práva na odpoveď aj viacero noviniek, jednou z nich je právo na dodatočnú informáciu. Právo na opravu nepravdivých informácií v zákone ostalo. Nová norma takisto zavádza ochranu zdroja informácií, mení doterajšiu registráciu vydávania periodickej tlače na evidenciu a stanovuje vydavateľom povinnosť zverejňovať údaje o majiteľoch. Aktuálne platný zákon o periodickej tlači a ostatných hromadných informačných prostriedkoch (tlačový zákon) pochádza z roku 1966 a napriek mnohým novelizáciám už nevyhovuje súčasným podmienkam.

Zdroj : TASR

Miestne noviny 2007

Miestne noviny 2007
O titul Miestne noviny 2007 sa môžu do 16. novembra uchádzať obecné, mestské, regionálne a miestne kultúrno-informačné noviny a časopisy v druhom ročníku celoslovenskej súťaže. Kvality slovenských lokálnych periodík sa budú porovnávať v štyroch kategóriách: I. noviny alebo časopis obce, II. noviny alebo časopis mesta a mestskej časti, III. regionálne noviny alebo časopis, IV. kultúrno-informačné noviny alebo časopis. Odborná komisia sa zameria na publikačné obdobie od 1. septembra 2006 do 31. augusta 2007. O víťazovi rozhodne kvalita obsahu, tematické zameranie a vizuálny dojem. Organizátormi súťaže, ktorej cieľom je podnietiť profesionálnejšiu, tematicky bohatšiu a kultivovanejšiu tvorbu lokálnych periodík, je mesačník Národná osveta, Slovenský syndikát novinárov (SSN), Klub regionálnej a podnikovej tlače SSN, Katedra žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, týždenník Obecné noviny a Národné osvetové centrum. Výsledky súťaže budú uverejnené v Obecných novinách, v Národnej osvete a na internetovej stránke SSN www.ssn.sk.

TOP OF THE POPS

TOP OF THE POPS

Bez STV a JOJ

1.Televízne noviny-Markíza-Nedeľa ;2.Televízne noviny-Markíza-Štvrtok ; 3.Televízne noviny-Markíza-Pondelok ; 4.Televízne noviny-Markíza-Piatok ;5.Televízne noviny- Markíza-Utorok ;6.Televízne noviny-Markíza-Streda ;7.Televízne noviny-Markíza-Sobota ;8.Susedia III.- Markíza-Pondelok ;9.Športové noviny-Markíza-Nedeľa ; 10.Slovensko hľadá SuperStar-Markíza-Nedeľa ;11.Športové noviny-Markíza-Sobota ;12.Počasie-Markíza-Nedeľa ; 13.Slovensko hľadá SuperStar-Markíza-Pondelok ;14.Ordinácia v ružovej záhrade (42.)-Markíza- Štvrtok ;15.Športové noviny-Markíza-Štvrtok ;16.Susedia III.- Markíza-Piatok ;17.VILOmeniny-Markíza-Piatok ;18.Ordinácia v ružovej záhrade (41.)-Markíza-Utorok ;19.Reflex-Markíza- Pondelok ;20.Reflex-Markíza-Streda

5. 11. 2007

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS
Tina Fey z 30 Rock a Seth Meyers zo Saturday Night Live
Hollywoodski scenáristi včera zložili perá a začali s neobmedzeným štrajkom, ktorý môže byť najväčšou krízou amerického filmového a televízneho priemyslu v priebehu desaťročí. "Rokovania pokračujú, ale štrajk sa už začal," uviedla hovorkyňa Americkej únie scenáristov Sherry Goldman pre agentúru AFP. V nedeľu sa začalo jedenásťhodinové vyjednávanie, ktorému pomáha aj federálny mediátor, ale zatiaľ nie je známa žiadna významná zmena. Dvanásťtisíc členov a členiek scenáristickej únie žiada väčší podiel zo ziskov televíznych seriálov predávaných na DVD a ponúkaných na internete, mobilných telefónoch a iných nových mediálnych nosičoch. "Každý vie, čo stojí DVD a autor dostane z predaja jedného kusa od štyroch do piatich centov (v prepočte približne 21 až 26 korún)," uviedol vo štvrtok scenárista Bryce Zabel. Podľa jeho slov žiadajú v prepočte asi 42 korún za jedno predané DVD. Analytici predpokladajú, že spor by mohol trvať niekoľko mesiacov a finančné straty za toto obdobie môžu dosiahnuť miliardy dolárov. Pakistanská polícia v pondelok urobila raziu v tlačiarni v Karáčí patriacej redakcii Awam, ktorá je sesterskou organizáciou vydavateľstva najčítanejšieho denníka Daily Jang. Polícia tlačiareň prehľadala na základe informácie, že vydáva zvláštnu prílohu o výnimočnom stave, ktorý prezident Parvíz Mušarráf vyhlásil cez víkend. "Je to útok na slobodu médií. Prišli sem a pohrozili, že zatvoria našu tlačiareň. Je to nezákonné," povedal Nazír Legárí, šéfredaktor večerníka Awam. "Niekedy máme zvláštne prílohy a popoludní polícia prehľadala našu tlačiareň. Povedali, že nemôžeme vydávať prílohy, ale príloha už bola vytlačená a rozpredaná," dodal. Šéfredaktor uviedol, že prílohu vyrobili preto, aby sa k ľuďom dostali informácie po tom, ako vláda zatvorila všetky súkromné televízne stanice. Vládny predstaviteľ v Karáčí uviedol, že na základe pravidiel výnimočného stavu večerníky nemôžu vydávať nijaké zvláštne prílohy a polícia kontroluje, či sa toto obmedzenie dodržiava. Reportér AFP informoval, že polícia v tlačovom klube v Karáčí v pondelok zatkla deväť ľudí vrátane piatich žurnalistov. Po vyhlásení výnimočného stavu Mušarráf v sobotu uvalil na médiá prísne obmedzenia vrátane zákazu ohovárania a zosmiešňovania vlády a zákazu zverejňovať zábery samovražedných útokov. Holandská vláda dnes pripustila, že niektorí z jej zamestnancov neoprávnene vstúpili do interného počítačového systému jednej z najvýznamnejších holandských tlačových agentúr a vyvolali tak obavy o slobodu tlače. Marcel van Lingen, šéfredaktor agentúry GPD, ktorá poskytuje spravodajstvo viac ako 12 holandskýma belgickým novinám, obvinil vládu zo špionáže. Ministerstvo sociálnych vecí "použilo ilegálne získané informácie, aby ovplyvnilo naše správy," uviedol Lingen pre televíziu NOS. Tlačová agentúra prvýkrát začala podozrievať ministerstvo z cenzúry ich vnútorného systému, keď sa hovorca rezortu sťažoval na správu, ktorú ešte GPD nezverejnila. Ministerstvo vo svojom stanovisku potvrdilo, že niektorí z jeho zamestnancov sa dostali do interného systému agentúry a za tento čin sa ospravedlnili. "Nie je to podľa našich predpisov. Ministerstvo vyšetrí celý incident a uskutoční opatrenia, aby sa nič podobné v budúcnosti neopakovalo," uvádza sa vo vyhlásení. Podozrenie padá na dvoch bývalých zamestnancov GPD, pracujúcich v súčasnosti na ministerstve. Títo získali prístup použitím platných hesiel, ktoré im poskytol pravdepodobne niektorý z bývalých kolegov. Lingen však odmietol poskytnúť bližšie podrobnosti.