DALITO!

8. 9. 2007

The 64th Venice Film Festival

The 64th Venice Film Festival

Zlatým levom ocenila porota tohtoročného 64. Medzinárodného filmového festivalu v Benátkach tchajwanského režiséra Anga Leeho za jeho erotický thriller Lust, Caution (Túžba, opatrnosť). Ten istý režisér získal toto ocenenie už pred dvoma rokmi s filmom Skrotená hora, ktorý následne získal aj Oscara.

Mimoriadneho Zlatého leva za celoživotnú tvorbu udelila porota talianskemu režisérovi Bernardovi Bertoluccimu, ktorý zomrel pred pár týždňami vo veku 66 rokov.Strieborného leva si z benátskeho Medzinárodného filmového festivalu odváža ruský režisér Nikita Michalkov, ktorého porota ocenila "za celkové dielo". Uznávaný tvorca predstavil svoj najnovší film nazvaný 12. Za najlepšiu režiu udelila porota Strieborného leva americkému režisérovi Brianovi De Palmovi za jeho Redacted (Redigované). De Palma v ňom zrekonštruoval skutočný príbeh, ktorý je zároveň hlasnou a emotívnou kritikou počínania amerických jednotiek. Kritikom sa páčil tiež. Film je vytvorený formou záznamov televíznych kamier stiahnutých z internetu. Prináša znásilnenie 15-ročného dievčaťa i vyvraždenie celej rodiny. Na zločin sa pozerá očami účastníkov. Redacted nie je dokument, ale inscenácia skutočných udalostí. Pohár Volpi za najlepší mužský herecký výkon získal americký herec Brad Pitt za svoju úlohu vo filmu The assassination of Jesse James by the coward Robert Ford (Zabitie Jesseho Jamesa zbabelcom Robertom Fordom) režiséra Andrewa Dominika. Dráma trvajúca 2,5-hodiny detailne rozoberá vzťah medzi charizmatickým zločincom a jeho obdivovateľkou. Za úlohu v snímke Todda Haynesa I˙am not There (Nie som tam) ako najlepšiu herečku ocenili Pohárom Volpi austrálsku umelkyňu Kate Blanchett. Zvláštnu cenu poroty získal francúzsko-alžírsky filmár Abdellatíf Kechiche film La graine at le mulet (Zrno a mozog). Rovnaké ocenenie pripadlo i Haynesovi za jeho film o spevákovi Bobovi Dylanovi Nie som tam. V tomto filme zažiarila francúzska herečka alžírsko-tuniského pôvodu Hafsía Herzíová, ktorú ako objav tohto ročníka ocenila porota Cenou Marcella Mastroianniho.

Režisér, scenárista, producent a animátor Tim Burton si na filmovom festivale v Benátkach prevzal Zlatého leva za celoživotné dielo. Cenu, ktorú mu v Benátkach odovzdal jeho častý spolupracovník a blízky priateľ Johnny Depp, Burton označil za najlepšie ocenenie, aké kedy dostal. "V skutočnosti vyzerá omnoho lepšie ako ten plešatý nahý muž," zažartoval pri odpovedi na otázku, aký rozdiel vidí medzi benátskym Zlatým levom a Oscarom, na ktorého bol nominovaný v roku 2006.

Udelením cien sa skončila jedenásťdňová prehliadka, v ktorej súťažnej časti sa predstavilo 23 filmov už známych, ale tiež začínajúcich tvorcov z celého sveta. Účastníci festivalu ale celkovo mohli vidieť 57 filmov, väčšinou v premiére.

Tešíme sa !

Tešíme sa !
Hosťami politickej diskusnej relácie TV JOJ Politika.sk budú zajtra 9. septembra o 11:00 minister kultúry Marek Maďarič (Smer - SD) a poslanec NR SR Pál Csáky (SMK). Politici budú s moderátorkou Silviou Kušnírovou diskutovať na veľmi aktuálnu tému - vláda vs. médiá. Rozoberať budú aj problémy slovensko - maďarských vzťahov, postoj politikov k otváraniu Benešových dekrétov a postoj Slovenska k aktivitám Maďarskej gardy.

SuperStar vs.svet Again SK

SuperStar SK vs.svet Again

IFPI SR Hitparáda - RADIO TOP 100-Týždeň - 2007/35

1. FERGIE-BIG GIRLS DON´T CRY 2. SUNRISE AVENUE-FAIRYTAILE GONE BAD 3. BUENA MUTYA-REAL GIRL 4. TINA-BLÍZKO TEBA 5. FURTADO NELLY-DO IT 6. PEHA-OPÝTAJ SA 7. HORKÝŽE SLÍŽE-R´N´B SOUL 8. BEDINGFIELD NATASHA-SOULMATE 9. KOMAJOTA-UKRADNUTÝ 10. TIMBALAND-THE WAY I ARE 17. SMATANOVÁ ZUZANA-NIČ NEZOSTANE STÁLE 19. KOMAJOTA-RÁNO V NOVINÁCH 20. PREDNÁ ZDENKA-KEĎ TO NEJDE 21. MISHA-ČIARKY 26. PARA-DOMA DOBRE 30. NOCADEŇ-VOĽNÝM PÁDOM 33. CMORIK PETER-SOM NAD VECOU 37. HEX-CYKLÓN 38. GRIGOROV ROBO-NEVIEM ČI VIEM 42. I.M.T. SMILE-PATRÍ LEN NÁM 55. PREDNÁ ZDENKA-PONAD MAKY 57. STEREO-VRAH 58. FUN RÁDIO & PREDNÁ ZDENKA & TINA-SUMMER FUN 62. KIRSCHNER JANA-SHINE 67. KRISTÍNA ft. OPAK-SOM TVOJA 68. METROPOLIS & KULY-RUKA DO OHŇA 69. PARA-.ABSTINENT 74. GLADIATOR-33 ROKOV 76. VETROPLACH-LÁKA MA SVET 79. GRIGOROV ROBO-POVEDZME 84. ZACHARY-POVEDZ MI ŽE SPÍM 86. SMATANOVÁ & MISHA & BYSTRÍK & BIČ-SVET NA DOSKÁCH 88. MARGOT-MAŤ TAK KRÍDLA 89. EARS-BLIŽŠÍ

Zomrela Miyoshi Umeki

Zomrela Miyoshi Umeki
Herečka Miyoshi Umeki, ktorá získala Oscara za svoju úlohu vo filme Sayonara zomrela ešte 28. augusta na rakovinu vo veku 78 rokov. Tri razy bola nominovaná na Zlatý glóbus. Miyoshi Umeki hrala ešte vo filmoch Cry for Happy (1961), The Horizontal Lieutenant (1962), A Girl Named Tamiko (1962).

STV NEWS

STV NEWS
Slovenská televízia prinesie dnes v priamom prenose bohoslužbu pápeža Benedikta XVI. Priamy prenos bohoslužieb zo známeho rakúskeho pútnického miesta začne Jednotka vysielať o 10:30,.Svätý Otec navštívi Mariazell v rámci svojej apoštolskej cesty v Rakúsku. Toto významné mariánske pútnické miesto si tento rok pripomína 850. výročie svojho založenia.

Konečne dobrá show

Konečne dobrá show

7. 9. 2007

A čo daňový doklad ?

A čo daňový doklad ?
Zadanie na konzultantské a poradenské služby pri príprave Zákona o poplatkoch za služby verejnosti poskytované verejnoprávnymi médiami nepredpokladalo písomný výstup, uvádza sa to v stanovisku Ministerstvo kultúry (MK) SR. Ako konštatuje rezort kultúry, predmetom zákazky boli "poradenské a konzultačné služby súvisiace s analýzou právneho poriadku všetkých nadväzujúcich všeobecne záväzných právnych predpisov, súvisiacich s prípravou návrhu zákona o poplatkoch za služby verejnosti poskytované verejnoprávnymi médiami". Súčasťou zákazky boli aj konzultačné služby a séria rokovaní o možných konštrukciách zákona, pozitívach a negatívach každej konštrukcie v aplikačnej praxi z hľadiska pohľadu mnohých odborníkov z oblasti legislatívy, práva, súdnictva a podobne, tvrdí MK SR. Ministerstvo urobilo počas leta 2006 prieskum trhu, v rámci ktorého oslovilo na vypracovanie ponuky konzultantských a poradenských služieb pri príprave nového koncesionárskeho zákona tri advokátske kancelárie. "Celý proces spomenutého verejného obstarávania prešiel aj kontrolou zo strany Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), ktorý nezistil žiadne porušenie predpisov," dodáva sa v stanovisku MK SR. Ministerstvo kultúry tak reagovalo na informácie zverejnené v aktuálnom vydaní týždenníka Trend o tom, že zaplatilo milión korún za "neveľmi hodnotnú analýzu a pár skopírovaných strán". Trend v článku s názvom "Milión za seminárnu prácu" uvádza, že šéfka ekonomiky MK SR Hilda Gajdošová zadala miliónovú zákazku na analýzu zákona o koncesionárskych poplatkoch kancelárii Miroslava Pavelku. Analýza, ktorá podľa Trendu stála 880-tisíc korún bez DPH, "obsahuje necelé dva tucty popísaných listov a niekoľko strán cudzích skopírovaných materiálov", takmer vždy bez uvedenia zdroja či autora. Týždenník poukazuje aj na možné prepojenie dodávateľa analýzy - kancelárie M. Pavelku na firmu Lawyer Partners, ktorá vymáha koncesionárske poplatky pre SRo. Upozorňuje, že Pavelkovým kolegom je aj Daniel Paľko, predseda predstavenstva Lawyer Partners (LP), predtým BSP LP. Gajdošová počas dočasného šéfovania verejnoprávnemu rozhlasu podpísala zmluvu o rozšírení spolupráce SRo s BSP LP, pripomína Trend.
© 2007, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

SLOVAK MEDIA NEWS

SLOVAK MEDIA NEWS
Od začiatku roka zaevidovala Rada pre vysielanie a retransmisiu voči obsahu vysielania Slovenskej televízie 29 sťažností a na Slovenský rozhlas dostala sedem, agentúru Informoval riaditeľ kancelárie RVR Ľuboš Kukliš. V prípade STV sa šesť sťažností týkalo reklamy, 12 všestrannosti informovania, objektivity a nestrannosti vysielania, päť ochrany maloletých, tri ľudskej dôstojnosti a v troch sťažnostiach išlo o iné ustanovenia zákona o vysielaní a retransmisii. Zo všetkých 29 sťažností bolo šesť podnetov na spravodajstvo verejnoprávnej televízie. Licenčná rada dostala v prípade SRo tri sťažnosti na reklamu, tri na objektivitu, vyváženosť a všestrannosť vysielania a jedna sa týkala možného porušenia ochrany maloletých. Z 29 sťažností na vysielanie STV, rada zatiaľ prerokovala 23. Šesť sa týkalo ochrany maloletých alebo ľudskej dôstojnosti. Z nich tri označila rada za neopodstatnené a tri sťažnosti prešetruje v správnom konaní. Rada prerokovala aj štyri sťažnosti, ktoré sa týkali reklamy. Dve označila ako neopodstatnené, v dvoch prípadoch začala správne konania. Z 11 prerokovaných sťažností, ktoré sa týkali objektivity, vyváženosti, všestrannosti informovania šesť RVR posúdila ako neopodstatnené a v jednom prípade uložila sankciu - upozornenie za porušenie zákona o vysielaní a retransmisii. Štyri ďalej posudzuje v správnom konaní. Za neopodstatnené označila rada aj dve sťažnosti, ktoré sa týkali iných ustanovení zákona. Zo siedmich sťažností doručených rade od začiatku roka voči verejnoprávnemu rozhlasu rada prerokovala päť. Z toho dve sťažnosti sa týkali možných porušení ustanovení zákona o reklame. Podľa rady k porušeniu zákonných pravidiel pre vysielanie reklamy v týchto prípadoch nedošlo. Začala však správne konanie pre možné porušenie ustanovenia o všestrannosti informovania, ktoré prešetruje. Dve sťažnosti sa týkali objektivity. Jednu licenčná rada označila za neopodstatnenú. Časť druhej, ktorá sa týkala diskusie Z prvej ruky ešte prešetruje pre možné porušenie objektivity a časť sťažnosti na program Sobotné dialógy posúdila ako neopodstatnenú. Jednu sťažnosť, ktorú licenčná rada dostala na možné porušenie ochrany maloletých označila ako neopodstatnenú. Rada ešte neprerokovala dve sťažnosti na SRo - jednu na možné porušenie všestrannosti informovania a druhú na údajnú skrytú reklamu.
© 2007, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇA
"Názory KDH sú pre mňa prekvapujúce, lebo ja som človek, čo ľudí spája. Rešpektujem názor ľudí, ale chcem požiadať každého, nech aj oni rešpektujú názory iných.Nech už existuje akýkoľvek názor, stojím si za tým, čo tieto Mináčove slová vypovedajú. Pátos, právo na sebaurčenie, slobodu a demokraciu, právo na ústavný právny štát. Pokiaľ budem v pozícii predsedu Národnej rady SR naše dejiny sa nebudú falšovať a Slováci sa za ne nebudú hanbiť. Kroky, ktoré v histórii Slovákov zjednocovali, si budeme vážiť a nedopustíme, aby ich nikto akýmkoľvek spôsobom znehodnocoval." Pavol Paška ,predseda parlamentu "Ťažko hovoriť o autorskom práve, ak ide o verejnú diskusiu. Ak by si mohol niekto uplatňovať nárok, tak je to ten verejný činiteľ, ktorý tam vystupuje. Ak majú televízie so záznamami problém, tak ho strana vie riešiť. Myslím si , že SNS vlastne robí službu televíziám. Propagujeme ich na našej stránke.“ Rafael Rafaj

„Na ihrisku bolo strašne veľa zákernosti a nenávisti. My sme ale neurobili ani jeden zákerný zákrok. Pozri si to a neusmievaj sa. Lebo môžeš ísť tam, odkiaľ si prišiel. Nešušli, lebo ťa nerozumieť. Nauč sa po slovensky, rozprávaj po slovensky.Usmieva sa ako debil, pritom ja to hovorím úprimne.“

Ján Kozák

" Výzva Jánosa Bószu na zmenu časti preambuly slovenskej ústavy je sprostou provokáciou v mozaike posledných provokácií. Je holou fikciou, že okrem Slovákov alebo Slovanov by mohli byť aj Maďari autochtónym národom na tomto území. Možnože ešte Kelti, ale tí sa už v Európe nevyskytujú. Keď sa mu však cnie po svojom národe, pripomínam, že v EÚ sú hranice otvorené. Želám mu teda šťastnú cestu do južných oblastí, ale nie Slovenska, ale Maďarska. " Ján Slota

„SDKÚ je podľa vlády len hovorcom a nosičom reklamy súkromných skupín. Vláda na hovorcov a nosičov reklamy nereaguje.“ Silvia Glendová

Niekoľko viet

Niekoľko viet
ku Štúdii uskutočniteľnosti systémového riešenia priestorového usporiadania Slovenskej televízia a Slovenského rozhlasu

Základným a dlhodobým problémom Slovenskej televízie je nesúlad medzi výnosmi z koncesionárskych poplatkov a z televíznej reklamy a predpokladanými nákladmi, ak by Slovenská televízia mala plniť všetky ciele, ktorej jej Zákon o STV stanovuje. Navyše by sa mala venovať aj obnove technológií, údržbe budov ,hnuteľného majetku a nebodaj digitalizácii.. Pred tromi mesiacmi som napísal, že : „Projekt výstavby spoločnej budovy pre potreby činnosti Slovenskej televízie, Slovenského rozhlasu a prípadne aj Tlačovej agentúry SR vrátane návrhu na využitie súčasných budov uvedených inštitúcií na zabezpečenie financovania tohto projektu môže byť dobrým krokom pre zefektívnenie ekonomiky daných inštitúcií. Predchádzať by mu mala dôkladná, nezávislá, odborná , ale rýchla analýza. „ Nuž, bolo vyslyšané, máme ju na stole . Štúdia uskutočniteľnosti systémového riešenia priestorového usporiadania Slovenskej televízia a Slovenského rozhlasu je nesporne z hľadiska právneho a ekonomického posúdenia zatiaľ tou najkomplexnejšou a najvýznamnejšou analýzou, ktorá bola doteraz spracovaná. Čaká sa na vyjadrenia manažmentov a rád príslušných inštitúcií. Výsledok toho čakania bude isto zaujímavý, hlavne po nie veľmi šťastnom vyjadrení ministra kultúry Mareka Maďariča : „Neviem si dosť dobre predstaviť, že by na jednej strane STV a SRo žiadali dotácie a na druhej strane odmietli dlhodobý nástroj na zníženie nákladov ." Úplne by som sa pod jeho výrok podpísal, ak by to nemalo niekoľko úskalí. To prvé je priamo zakotvené v legislatívnych podmienkách a za predpokladu, že Štúdia uskutočniteľnosti má úplnú pravdu. Poďme pekne poporiadku .
I. Vláda SR 23. mája 2007 schválila informatívny materiál Ministerstva kultúry SR Návrh optimalizácie infraštruktúry verejnoprávnych vysielateľov v podmienkach digitalizácie vysielania . Materiál Návrh optimalizácie infraštruktúry verejnoprávnych vysielateľov sa pokúša analyzovať súčasný stav a takisto predkladá istú víziu rozvoja verejnej služby na Slovensku. Stav je pomenovaný vcelku presne, ale analýza zdrojov financovania médií verejnej služby a niektoré systémovo nové prístupy a mechanizmy, ktoré sú obsiahnuté v materiáli, nie sú presné. Materiál predpokladá, že realizáciou navrhovaných opatrení sa utvoria predpoklady na uplatnenie európskeho modelu verejnej služby a štandardizáciu trhu elektronických médií na Slovensku. Materiál sa takisto pokúša analyzovať súčasný stav a aj predkladá istú víziu rozvoja verejnej služby na Slovensku. Stav je pomenovaný vcelku presne, ale analýza zdrojov financovania médií verejnej služby a niektoré systémovo nové prístupy a mechanizmy, ktoré sú obsiahnuté v materiáli, nie sú presné. Zavádzali by skutočne iba akýsi dočasný stav, ktorý by nevyhovoval nikomu. Nie je celkom pravdou, že realizáciou navrhovaných opatrení sa utvoria predpoklady na uplatnenie európskeho modelu verejnej služby a štandardizáciu trhu elektronických médií na Slovensku. Čo je to európsky model verejnej služby ? Je to všeobecné zaklínadlo, pod ktorým mnohí vidia úplne iné veci, ako sa boli myslené naozaj . Treba si uvedomiť, že vysielanie verejné služby vzniklo v Európe čistým politickým rozhodnutím. Európa prijala tézu, že iba informovaný občan môže vládnuť a rozhodovať o svojom živote a o svojej krajine. K tomu je potrebná slobodná konkurencia názorov a informácií. Európa prijala aj tézu , že národné kultúrne bohatstvo, tradíciu a históriu je potrebné udržovať a brániť. Nuž a toto je v skratke verejná služba. V Európe sú spoločné princípy, ale rozdielne modely kreovania týchto médií a aj ich financovania. Každý model je takmer neprenositeľný na Slovensko, pretože vychádza buď z veľkosti krajiny, jej histórie , alebo vychádza z miestnej spoločenskej tradície, ako napríklad ojedinelý holandský model. Všetky spôsoby riešenia financovania médií verejnej služby a niektoré systémovo nové prístupy a mechanizmy, ktoré materiál obsahuje, sa mi zdajú byť zložité a dočasné. Materiál je v mnohom protirečivý, akoby nebral do úvahy diváka, ktorého preferencie sú iné, ako ideál a kreatívnosť . Zavrhnutie ratingov, ale súčasne aj vízia o zachovaní najmenej tretinového podielu na diváckom trhu je typickým protirečivým prvkom . Materiál podceňuje predovšetkým u mladej generácie zmeny v diváckom správaní. Tie nie sú postupné, a rozhodne sú rýchlejšie, ako sa uvádza. Verejnoprávne médiá v tejto oblasti prechádzajú u nás ešte len procesom hľadania a jeho doba môže byť pre ne smrteľná. Dobrým východiskom môže byť zmluva medzi štátom a verejnoprávnymi vysielateľmi o obsahoch, cieľoch a zabezpečení služieb verejnosti, ale o jej úskaliach píšem nižšie. Dočasná revízia percenta vysielacieho času, vyhradeného reklame je v príkrom rozpore s duálnym systémom, rozvojom digitalizácie a príchodom nových komerčných vysielateľov a, navyše, aj s tvrdením materiálu, že ratingy netreba fetišizovať . Na prechodné obdobie / ktoré by sa mohlo stať deformujúco trvalým / by verejnoprávne médiá zvýšili konkurenčný boj s komerčnými a stratili by tak do budúcnosti akékoľvek opodstatnenie. Navyše by STV a aj rozhlasu nepriniesli žiadané príjmy, pretože sú obmedzené samotným poslaním inštitúcií. / V STV je maximálny limit odhadovaný na 750 miliónov ročne z reklamy za predpokladu ešte silnejšj komercionalizácie /. Zavedenie product placementu, ako jedného zo zdrojov financovania médií verejnej služby by som považoval za úplne scestnú amerikanizáciu vysielania , napriek tomu, že je súčasťou novej smernice Televízie bez hraníc. Už samotné dnešné zaraďovanie filmov z mohutným product placementom je diskutabilné z hľadiska označovania. Navyše, prínos product placementu na financovaní je viac než sporný. Nadšenie z internetu je namieste, ale nedá sa predpokladať, že aj pri najoptimistickejšom vývoji by by z reklamy na internete televízna verejná služba mohla v horizonte 3-4 rokov vygenerovať dodatočné zdroje cca 100 až 150 mil. SKK ročne. Medziročný nárast objemu inzercie na internetových médiách prevádzkovaných členmi Asociácie internetových médií dosiahol v roku 2006 až 33 %. V hodnotovom vyjadrení to znamená publikovanú reklamu v objeme 306,7 mil. Sk. Je teda viac ako nereálne počítať s touto sumou. Zanedbať však nové médiá, ako sa to tým verejnoprávnym v súčasnosti darí , by bolo hriechom. Takisto si nemyslím, že cesta sekundárnych bezplatných kanálov je cestou pre STV. STV bude mať sama ťažkosti s digitalizáciou a uvedením štyroch kanálov ú z toho dvoch nových /, pričom sa sama bezdôvodne a trestuhodne vzdala toho najcennejšie- informačného spravodajského digitálneho kanála.
II.
Treba pripomenúť , že MK SR predložilo do legislatívneho procesu návrh zákona o poplatkoch za služby verejnosti poskytované STV a SRo, ktorý novým spôsobom definuje predmet aj účel súčasného „koncesionárskeho“ poplatku. Doposiaľ však neprešlo Legislatívnou radou vlády a ak by sme aj predpokladali, že platiť začne od 1.januára 2008, tak reálne zavedenie do praxe / spoločný podnik na výber, databázy ap / a aj prvé zvýšené príjmy by boli v polovici roku 2008. Zlepšenie výberu poplatkov by STV mohlo priniesť navyše maximálne 400 miliónov ročne. Za predpokladu, že STV nedostane dotáciu za rok 2007 a z istoty, že STV skončí v strate okolo 200 miliónov sa dá predpokladať, že v roku 2008 jej bude chýbať okolo 1 milardy , ak nie viac. Vychádzam z predpokladu, že by konečne STV mala plniť skutočne všetky zákonom uložené povinnosti. A na to potrebuje minimálne tri miliardy. Takže nový Zákon to nevyrieši.
III.
Iste, môže to riešiť iná systémová zmena- Zmluva medzi štátom a verejnoprávnymi vysielateľmi o obsahoch, cieľoch a zabezpečení služieb verejnosti .Náčrt postupy jej prípravy však zavádza príliš veľa štátu. Vychádza to z mylnej predstavy o tom, že štát tú zmluvu finančne aj zabezpečuje. Nie- sú to len a len občania tejto krajiny. Štát len prerozdeľuje ich vlastné peniaze. Preto mi absentuje Rada, alebo predstavenstvo verejnoprávneho média pri prvotnom schvaľovaní konceptu a jeho predkladaní nie ministerstvu, ale parlamentu. Takisto verejný odpočet by sa mala predkladať rada , či predstavenstvo – ale parlamentu. Podľa môjho názoru sme parlamentnou demokraciou / tá imituje vládu z vôle ľudu / a vláda je len exekutívou. Audiovizuálny fond by mohol byť doplnkom ku Zmluve, ale pochybujem , že v prípade existencie poplatkov za služby verejnosti poskytované STV a SRo v kombinácii z účelovými dotáciami a reklamou by sa priamo z mediálneho finančného okruhu získala čo i len koruna. Už vôbec nehovorím o nákladoch STV na plnú digitalizáciu celého archívu STV , ktorá sa môže blížiť až ku 2 milardám nákladov do roku 2013. To STV nezvládne z vlastných zdrojov. A ani tých nových.
IV.
A na stole máme Štúdiu uskutočniteľnosti systémového riešenia priestorového usporiadania Slovenskej televízia a Slovenského rozhlasu, ktorú na zákazku Ministerstva kultúry vypracovala spoločnosť Deloitte Advisory, Závery štúdie, ktoré sú v jednotlivých kapitolách dokumentu ďalej podrobne popísané je možné zhrnúť do troch základných téz:
· prevádzkové obmedzenia a vysoká miera nehospodárnosti vyplývajúce z kapacitných, ekonomických a technických parametrov súčasného priestorového usporiadania STV a SRo si vyžadujú dlhodobé koncepčné riešenie;
· takéto riešenie je možné principiálne hľadať (1) v rámci existujúceho priestorového usporiadania, (2) v rámci možností, ktoré môže ponúkať prípadné nasťahovanie oboch inštitúcií do priestorov jednej z nich a (3) vo vybudovaní spoločného mediálneho komplexu;
· na základe analýz uskutočnených v rámci štúdie je možné variant vybudovania nového spoločného mediálneho komplexu hodnotiť ako najvýhodnejší. Napriek tomu, že jeho realizácia je z pohľadu vlastníckeho, právneho a procesného náročná, prináša jednoznačné ekonomické efekty. Povedie z dlhodobého hľadiska k zásadnej redukcii nákladov spojených s prevádzkou budov a je veľmi perspektívna z pohľadu možností zapojenia súkromného investora ako možného zdroja financovania projektu. Tento variant súčasne ponúka i najväčšiu mieru flexibility pre napĺňanie poslania a súčasných i budúcich cieľov verejnoprávnych médií.
Tvrdenia by boli vcelku uveriteľné ak by :
-Predajom nepotrebného nehnuteľného majetku STV a SRo prostredníctvom verejnej obchodnej súťaže, STV a SRo získali finančný majetok, použiteľný pre aspoň čiastočné financovanie záväzkov spojených s prvou transakciou.- zmluvou, na ktorej základe súkromný investor vybraný vo verejnej súťaži (verejnom výberovom konaní) na vlastné náklady postaví a počas dohodnutého obdobia bude spravovať a udržiavať budovu spoločného mediálneho komplexu, ktorá bude od počiatku vo vlastníctve obchodnej spoločnosti zriadenej štátom (OS 1) alebo vo vlastníctve spoločnosti zriadenej STV a SRo .Finančné prostriedky vygenerované štandartnou súťažou a súdno- znaleckými posudkami pre všeobecnú hodnotu stavby vygenerujú cca 663 miliónov za STV / BTP 193 miliónov, nástupná hala 48 miliónov, garáže 30 miliónov, pozemky 29 miliónov, zvukovýroba + pozemky cca 65 miliónov,, strojovňa vzduchotechniky + pozemky 98 miliónov, filmová výroba 100 miliónov + cca 100 miliónov ostatné pozemky / a 900 miliónov za komplex SRo ; spolu 1 miliarda 563 miliónov, čo sú zjavne nedostatočné prostriedky na zmluvný vzťah o zámene a môžu do budúcnosti vytvárať temer likvidačné podmienky pre obe inštitúcie .
-Náklady spojené s prevádzkou sú síce neúmerne vysoké ,ale nedá sa jednoznačne povedať, že sú jedným z významných dôvodov deficitného hospodárenia STV
- Slovenská televízia však má vo svojom majetku dva náročné a významné objekty –archív a ojedinelú zvukovýrobu, ktorá je riešená ako dom v dome.
- Štúdia akoby zámerne bagatelizovala význam a rozsah archívu STV / SRo takisto /. Nehovoriac o tom, že mediálny komplex by mal stáť v záplavovom území- viď foto.
Fakt, že komunisti naprojektovali SND v tomto území a my sme to dostavali, je dostatočne odstrašujúci argument .

- Nie je pravdou, že v STV je väčšina analógovej technológie. Štúdiá MD III a MD IV sú plne digitalizované. Štúdia sa opierala možno o podklady z reinžiinieringu , ktorý robila spoločnosť Deloitte & Touche / dnes Deloitte Slovakia s.r.o./ - Náklady na obnovu budovy STV sú reálne odhadované na 300 miliónov SKK / , aby mala parametre modernej budovy / nový obvodový plášť, strechy, EPS, slaboprúd, trafo, výťahy , vnútorná kanalizácia , vnútorný vodovod, vnútorné povrchy, schody / -Náklady na údržbu objektov + prevádzkové náklady – 49,2 milióna SKK pred rekonštrukciu -Náklady na technologickú obnovu STV sú odhadované na CCA 550 miliónov SKK -Náklady na digitalizáciu archívu STV sú odhadované na 1,5 miliardy SKK -V prípade sťahovania STV do nového mediálneho komplexu mimo Mlynskej doliny by, vzhľadom na plánované investície, došlo k úplnému zastaveniu digitalizácie a STV by v roku 2011 nebola schopná prevádzkovať dva nové programy a verejnoprávny multiplex. -Po presťahovaní SRo by využitie súčasných disponibilných priestorov v prípade STV bolo viac ako 57 % ako uvádza štúdia, pretože by došlo k ďalšiemu odpredaju nepotrebného majetku. -V súvislosti s firmou Deloitte ide o isté nešťastné riešenie na pôde Ministerstva kultúry SR . Vladimir Masár je totiž nielen prezidentom slovenskej kancelárie Deloitte, ale aj členom Rady ministra kultúry SR. -Z tohto hľadiska sa mi zdá, že varianta vybudovania mediálneho komplexu v Mlynskej doline je nedostatočne spracovaná a jej výhody sú akoby zámerne dávané do úzadia. Záver : Doporučujeme zvážiť aj variantné riešenie mediálneho komplexu v Mlynskej doline vo variantných riešeniach : -Rekonštrukcia a presťahovanie do stávajúcich objektov -Odpredaj budov a pozemkov oboch inštitúcií / okrem a stavba nového mediálneho komplexu na pozemku STV / po zbúraní zdravotného strediska na pozemku V a a priľahlom a k zachovaným MD I a MD III Na realizáciu tohto zámeru je potrebné sa pozrieť aj z iného hľadiska a zvážiť legislatívne zmeny v rámci verejnoprávnych inštitúcií a aj zmenu mechanizmu ich financovania. Domnievam sa, že štát by mal najskôr definovať samotné postavenie i spôsob financovania verejnoprávnych médií i Tlačovej agentúry SR. Prvým krokom by malo byť definovanie STV a SRo ako akciových spoločnosti so 100 % majetkovou účasťou štátu. Tento model by uľahčil spôsob financovania , ale aj definovania typu spoločnosti a jej limitov . Nešlo by ani o príspevkové, či rozpočtové organizácie, ale o obchodné spoločnosti , ktorých stanovy by riešili postavenie orgánov spoločnosti, a to valného zhromaždenia, predstavenstva, dozornej rady a generálneho riaditeľa a ich vzájomné vzťahy. Výkon práv štátu v týchto spoločnostiach by patril do pôsobnosti Ministerstva kultúry. Valné zhromaždenia by rozhodovala vo všetkých zásadných otázkach akciovej spoločnosti. Išlo by o rozhodnutia v oblastiach: personálneho obsadenia, odmeňovania a podmienok výkonu funkcií členov orgánov spoločnosti, podnikateľského plánu na príslušný rok i dlhodobej koncepcie rozvoja, zmien základného imania spoločnosti, zrušenia spoločnosti, účtovnej závierky, schválenia rozdelenia zisku, použitia rezervného fondu, všetkých zásadnejších majetkových a finančných transakcií spoločnosti. Nedoporučoval by som, aby sa využil model, kde je pre akcionára vytvorený priestor, aby prostredníctvom rozhodnutí valného zhromaždenia, rozhodoval vo všetkých zásadných otázkach akciovej spoločnosti. Všetky rozhodujúce majetkové transakcie spoločnosti by sa schvaľovali valným zhromaždením spoločnosti resp. transakcie menšieho rozsahu dozornou radou. Ide o peňažné a nepeňažné vklady majetku do iných právnych subjektov, predaj a nákup akcií a obchodných podielov v iných subjektoch, predaj a kúpu nehnuteľností, predaj a kúpu hnuteľného majetku mimo predmetu podnikania, uzatvorenie záložných zmlúv na majetok, zabezpečenie záväzkov tretích osôb, vystavenie a prijatie zmeniek a poskytovanie pôžičiek z majetku spoločnosti, schvaľovanie nájomných zmlúv. Týmito ustanoveniami by sa zabezpečilo dôkladné posúdenie odôvodnenosti a výhodnosti resp. rizikovosti zamýšľaných transakcií ako aj ich transparentnosť. Došlo by aj k výraznému posilnenie osobnej majetkovej zodpovednosti členov orgánov spoločnosti a vyriešila by sa tým otázka kontrolných mechanizmov vo verejnoprávnych médiách. Druhým krokom by mal byť návrh na privatizáciu TASR, pretože jej zmysel existencie mi stále uniká . Aj privatizácia by mohla byť podmienená úlohami, ktoré by budúci vlastník musel zabezpečiť. Tretím krokom by malo byť úplné zrušenie koncesionárskych poplatkov a vytvorenie Zmluvy a kapitoly v štátom rozpočte pre obe inštitúcie. Dôvodom je aj rozvoj digitalizácie predovšetkým z hĺadiska archívov- uchovávanie pamätových fondov a ich zhodnocovanie, v neposlednom rade , aj nové technológie . To všetko bude stáť nemalé finančné prostriedky, ktoré, žiaľ, doteraz nikto nekvantifikoval, ale koncesionárske poplatky to nevyriešia. Ani ich lepší výber. Samotný Protokol o vysielaní verejnej služby by nebol v rozpore s napojením na štátny rozpočet. Protokol stanovil, že finančná podpora, ktorú vysielacia organizácia dostane z verejných zdrojov k tomu, aby mohla svoje záväzky plniť, je v zásade zlučiteľná s komunitárnym právom a financovanie nesmie ovplyvniť podmienky obchodu a súťaže. Zhrnuté a podčiarknuté- financovanie má byť adekvátne záväzku verejnej služby a nemalo by bezdôvodne brániť rozvoju vnútorného trhu. Inštitút Zmluvy v symbióze s novým Zákonom o STV a SRo by musel obsahovať základné princípy Protokolu ako :

Stabilita – potreba pevne stanoveného systému financovania

Nezávislosť – ochrana pred politickými a hospodárskymi tlakmi Proporcionalita – financovanie zodpovedajúce potrebám vysielateľa Transparentnosť- prehľadné postupy a verejné skladanie účtov Pri zavedení priamej štátnej dotácie s kombináciou zmluvy by malo dôjsť k zrušeniu vysielania reklamy a sponzoringu vo verejnoprávnych médiách / s výnimkou športových podujatí a reklamy vo verejnom záujme /. Bez dôkladného posúdenia varianty Mlynská dolina nie je možné v diskusii o uskutočniteľnosti systémového riešenia priestorového usporiadania Slovenskej televízia a Slovenského rozhlasu pokračovať . September 2007, Peter Malec, 1. podpredseda rady STV