27. 6. 2007

Art Film 2007 News

Art Film 2007 News
Modrého anjela súťaží na MFF Artfilm spolu s ďalšími trinástimi filmami snímka argentínskeho režiséra Ariela Rottera El otro (Ten druhý), ktorá získala v Berlíne dvoch Strieborných medveďov. Ako sa na dnešnej tlačovej konferencii zhodol Rotter s režisérom z Bosny a Hercegoviny Farukom Lončarevićom, obaja prostredníctvom filmu bojujú s vlastnými démonmi. S filmom Mama i tata (Mama a ocko) súťaží Lončarević v sekcii Panoráma východu. Rotter sa preslávil hneď svojím prvým celovečerným filmom Solo Por Hoy (Iba pre dnešok), s ktorým vyzbieral 15 medzinárodných cien. Vraj mu pri tom pomohlo aj šťastie. "Viem, čo potrebujem na to, aby som nakrútil film, a to čo sa udeje s filmom potom, to je niečo, čo neviem ovplyvniť. Filmy, ktoré nakrúcam, sú filmy vyjadrujúce moje vlastné obavy a verím, že ich prostredníctvom dokážem bojovať s vlastnými démonmi, s ktorými sa dokážem aj rozprávať," uviedol Rotter. Podobný postoj má aj Faruk Lončarević. V súťažnej snímke sa venuje staršiemu manželskému páru, pričom sa rozhodol ukázať divákovi to, čo ľudia zvyčajne vidieť nechcú. "Ľudia nechcú vidieť svojich rodičov a starých rodičov v spodnej bielizni. Nechcú vidieť, ako starý otec znásilňuje starú mamu. Ľudia nechcú vidieť tieto veci, to však neznamená, že sa nedejú," vysvetlil. Podľa neho sa Bosna nachádza v takpovediac schizofrenickej situácii. Spoločnosť je rozdelená a existuje v nej určitý spodný prúd, ktorý nie je vidieť. "Akurát môžeme mať pocit, že raz môže byť neskoro, ak niečo neurobíme. Aj ja som mal niečo podobné vo svojej rodine a prostredníctvo filmu bojujem aj so svojimi vlastnými démonmi," dodal. Starší ľudia vraj žijú v určitom uzavretom kruhu nenávisti. Po šesťdesiatich rokoch manželstva musia milovať osobu, s ktorou sú, a keď to nedokážu prejaviť, tak prichádza vážny problém. Predmetom, ktorý týchto dvoch režisérov z opačných koncov sveta skutočne spája, je však podľa Lončarevića nakrúcanie nezávislých filmov, pri ktorých "doslova trpia". Cesta k ich cieľu je často veľmi dlhá. "Je to veľmi ťažké, potrebujete čas, musíte pripraviť a rozvíjať scenár, trvá to dlho," prezradil Lončarević, ktorý považuje svoj spôsob nakrúcania za trochu zastaraný. Zároveň odsudzuje napodobňovanie hollywoodskej tvorby. Ako uviedol, sú to hlúpe filmy, pri ktorých tvorcovia nemusia vedieť písať scenáre, režírovať ani hrať. Americké komerčné filmy však majú takú moc, že "všetci chcú a nakrúcajú filmy ako Američania". Podľa Lončarevića by si ľudia mali udržať svoju identitu a typickosť. "Napodobňovanie je pre mňa osobne obrovský problém. Nie som ochotný napodobňovať a ani nikde v spoločnosti by sme sa nemali usilovať niekoho napodobňovať," povedal. Mnoho úsilia a času stojí nakrúcanie filmov aj Argentínčana Ariela Rottera. "Tento čas a úsilie sa oplatí venovať len projektu, ktorý je skutočne silný, a ktorému veríte," uviedol. V príbehu El otro sa venuje veciam, ktoré ho zaujímajú, znepokojujú. Zároveň je veľmi úzko spätý s jeho vlastným životom. "Môj film je skôr o človeku, ktorý chce nájsť súvislosť medzi životom a smrťou. Na povrchovej rovine je to film o mužovi, ktorý sa pozerá, ako mu na jednej strane zomiera otec a na druhej sa mu narodí syn. Sú to dva rozmery života," vysvetlil svoj zámer Rotter. Hlavnou témou snímky podľa neho nie je kríza stredného veku, ale skôr tichá panika. "Je to fiktívny príbeh postavený na pocitoch, je to súčasť môjho života a zároveň to nemá nič spoločné s mojím životom," dodal. Rotter sa usiloval, aby hrdina nezmenil celú svoju osobnosť, ale len identitu, aby bol anonymnejší, uchoval si svoje súkromie a bol sám sebou oveľa viac, ako kedykoľvek pred V Argentíne nakrútia ročne 50 až 70 filmov, medzi ktorými sa nájde asi 15 naozaj kvalitných. Ako povedal Rotter, jeho rodná krajina zažíva historicky veľmi dobré filmárske obdobie a kvalita sa dá nájsť len prostredníctvom kvantity. "Myslím si, že je to veľmi dobré na krajinu, ktorá večne bojuje s hospodárskou krízou," dodal. Treba však vyriešiť problémy s distribúciou. Hegemónia amerického trhu je totiž podľa Rottera bezhraničná a brutálna, čo by mohla zlepšiť zmena distribučných kvót a regulácia kópií.