DALITO!

29. 7. 2006

NEW SITO ?

NEW SITO ?
Daniela Krajcera, ktorý pravdepodobne bude v JOJ riadiť aj spravodajstvo , by mala údajne v septembri vymeniť Silvia Kušnírová. ktorá v súčasnsoti moderuje diskusiu V politike v televízii TA3.

50 FILMS TO SEE BEFORE YOU DIE

50 FILMS TO SEE BEFORE YOU DIE

1 Apocalypse Now 2 The Apartment 3 City of God 4 Chinatown 5 Sexy Beast 6 2001: A Space Odyssey 7 North by Northwest 8 A Bout de Souffle 9 Donnie Darko 10 Manhattan 11 Alien 12 Lost in Translation 13 The Shawshank Redemption 14 Lagaan: Once Upon A Time in India 15 Pulp Fiction 16 Touch of Evil 17 Walkabout 18 Black Narcissus 19 Boyzn the Hood 20 The Player 21 Come and See 22 Heavenly Creatures 23 A Night at the Opera 2 4 Erin Brockovich 25 Trainspotting 26 The Breakfast Club 27 Hero 28 Fanny and Alexander 29 Pink Flamingos 30 All About Eve 31 Scarface 32 Terminator 2 33 Three Colours: Blue 34 The Royal Tenen-baums 35 The Ladykillers 36 Fight Club 37 The Searchers 38 Mulholland Drive 39 The Ipcress File 40 The King of Comedy 41 Manhunter 42 Dawn of the Dead 43 Princess Mononoke 44 Raising Arizona 45 Cabaret 46 This Sporting Life 47 Brazil 48 Aguirre: The Wrath of God 49 Secrets and Lies 50 Badlands.

28. 7. 2006

BREAKING NEWS

BREAKING NEWS
Denník Pravda kúpila údajne britská skupina Daily Mail and General Trust (DMGT). Okrem iných do jej portfólia patria napríklad Daily Mail, Daily Telegraph, The Sunday Times a iné. Peter Šabata, ktorý je šéfredaktorom denníka a členom predstavenstva vydavateľa Pravdy, spoločnosti Perex a.s., túto informáciu nekomentoval. Na Slovensku DMGT už vlastní od roku 2004 reklamné periodikum Avízo. O rok neskôr skupina prostredníctvom maďarskej spoločnosti Lapcom, Kft. získala aj 100-percentný podiel v spoločnosti Profesia, spol. s r.o., ktorá prevádzkuje interaktívnu burzu práce na stránke www.profesia.sk. Spoločnosť Lapcom je maďarským zastúpením Northcliffe International, ktorá je divíziou DMGT. Práve Northcliffe International by mala byť kupcom Pravdy. V Maďarsku skupina vydáva napríklad periodiká Budapest Sun alebo Magyar Bazar.

MEMO 98 monitoring

MEMO 98 monitoring
Informácie o novovymenovanej vláde v médiách od 4. júla dominovali. Najviac priestoru zo všetkých politikov dostal Robert Fico. Informácie o vláde mali najmä neutrálny charakter, avšak mediány obraz dvoch strán vládnej koalície - SNS a Smeru-SD bol značne negatívny. Vyplýva to z analýzy mediálnej prezentácie vlády, vybraných politických subjektov a ich predstaviteľov počas dvoch júlových týždňov od vymenovania vlády SR, ktorú vypracovalo MEMO 98. Z ôsmich monitorovaných elektronických médií sedem (okrem TV Joj) poskytlo najväčší priestor v hlavných spravodajských reláciách vláde SR. Súhrnne v týchto reláciách získala vláda viac ako dve hodiny času (02:02:20). Z členov novovymenovanej vlády dostal najväčší mediálny priestor premiér R. Fico (01:06:59). Viac ako 13 minút času získali v sledovaných médiách ministri Robert Kaliňák, František Kašický a Ján Kubiš. Pre porovnanie, ani jeden líder politickej strany (okrem R. Fica) nedostal v sledovanom období v médiách viac ako 11 minút priestoru. Celkový obraz vlády v médiách bol neutrálny, médiá o nej nepriniesli v monitorovanom období takmer žiadne pozitívne informácie a asi 5 % informácií bolo negatívnych. Pre porovnanie, vládu M. Dzurindu prezentovali elektronické médiá počas prvých dní po jej vymenovaní v roku 1998 prevažne neutrálne alebo pozitívne. Avšak mediálna prezentácia dvoch strán vládnej koalície - Smer-SD a SNS bola značne negatívna. Najviac negatívnych zmienok zo všetkých politických subjektov sa týkalo SNS - asi tretina informácií prezentovaných o tejto strane bola negatívna. Ostatné politické strany boli v médiách zobrazené prevažne neutrálne (z celkového počtu informácií o politických stranách bolo asi iba 2 % pozitívnych), avšak výraznejšie množstvo negatívnych informácií priniesli médiá ešte aj o KDH - pätina informácií týkajúcich sa tejto strany bola negatívna. Táto strana získala tiež v sledovaných médiách najväčší priestor zo všetkých politických strán - súhrnne takmer 55 minút. V TA3 a v SRo bolo KDH po vláde druhý najviac prezentovaný politický subjekt, v TV Joj malo KDH viac priestoru ako vláda. Smer-SD dostal po vláde druhý najväčší priestor v spravodajstve televízií STV a Markíza a v rádiách Viva, Okey a Expres - spolu takmer 43 minút (00:42:50). Ostatné strany zastúpené v NR SR – ĽS-HZDS, SDKÚ-DS, SMK a SNS získali každá celkovo v monitorovaných médiách viac ako 15 minút času. Neparlamentné strany dostali v médiách v sledovanom období iba malý priestor. Najviac získala KSS, súhrnne asi 2 minúty. Výsledky monitoringu sú prehľadom zistených skutočností z vybraného obdobia. Predmetom monitoringu bolo osem elektronických médií – STV, TV Markíza, TA3, TV Joj, Slovenský rozhlas, Rádio Expres, Rádio Okey a Rádio Viva (4.7. – 17.7. 2006). Monitoring analyzuje hlavné spravodajské relácie (v prípade rádií boli sledované večerné relácie). Sledovanými kategóriami boli priestor venovaný politickým subjektom (a témam) v spravodajských reláciách a spôsob, akým boli tieto subjekty a ich kandidáti zobrazovaní (pozitívne, neutrálne a negatívne informácie).

Teši sa Pavol Rusko z Jozefa Magalu ?

Teši sa Pavol Rusko z Jozefa Magalu ?

Otázka : Teši sa Pavol Rusko z toho, že sa Jozef Magala stal riaditeľom Slovenskej informačnej služby ? Odpoveď : Nie. Jozef Magala ako člen Rady SR pre rozhlasové a televízne vysielanie zásadne nesúhlasil s udelením licencie pre TV Markíza. Bol odídený a napokon nová, spravodlivá a blízka HZDS Rada SR pre rozhlasové a televízne vysielanie 23. augusta 1994, ktorú viedla nebohá Emília Boldišová, rozhodla, že licenciu na bývalý televízny okruh Slovenskej televízie TA 3, dostane spoločnosť Markíza Slovakia, s. r. o. Asi tak.

Alebo je to všetko inak, ako na Slovensku býva zlozvykom ?

Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky-Kultúra

Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republikyKultúra

Vláda SR bude uskutočňovať cieľavedomú kultúrnu politiku na základe konsenzu dosiahnutého v predchádzajúcom období, že podpora kultúry z verejných zdrojov je legitímna a zároveň priamy politický a ideologický vplyv na kultúru je neprípustný. Vláda SR považuje ochranu a využívanie kultúrneho dedičstva, spolu s podporou novej pôvodnej tvorby a jej prezentácie za jeden z rozhodujúcich pilierov uchovania identity Slovenska v prostredí globalizácie a komercializácie kultúry. V rozvoji a pôsobení kultúry vidí účinný prostriedok obrany jednotlivca pred jednostranným konzumným spôsobom života a nezastupiteľný nástroj prehlbovania duchovného rozmeru života človeka. V tomto kontexte bude vláda rozširovať priestor aj na spoluprácu s cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Vláda SR pri svojom pôsobení v oblasti kultúry bude zachovávať tri základné princípy – kontinuitu, komunikáciu a koordináciu. Kontinuitu so všetkým pozitívnym, čo bolo v tejto sfére urobené v predchádzajúcom období, komunikáciu s kultúrnou obcou a inými zúčastnenými skupinami ako významnú súčasť procesu prijímania zásadných rozhodnutí v oblasti kultúry a koordináciu s cieľom pozitívnej synergie pri vytváraní podmienok a efektívnom využívaní zdrojov na ochranu, tvorbu a šírenie kultúry. Vláda SR si chce v nasledujúcom funkčnom období stanoviť pre oblasť kultúry jasné priority, vyjadrujúce záujem štátu o konkrétne úseky kultúry, ktoré by bez štátnej podpory nemohli fungovať alebo sú pre štát a kultúru nezastupiteľné. Na realizáciu týchto priorít bude vláda vytvárať nielen vhodné legislatívne, organizačné a metodické podmienky, ale aj poskytovať naďalej priamu finančnú podporu z verejných zdrojov.

Ekonomické nástroje Vláda SR si kladie za cieľ v tomto volebnom období postupne zvyšovať príspevok na financovanie kultúry až na úroveň 1 percenta HDP ročne. Vláda SR pripraví zákon o financovaní kultúry ako výraz verejného záujmu na podpore kultúry v SR. Zákon ustanoví hlavné smery, druhy a zdroje financovania kultúrnych aktivít, ako aj mechanizmus rozdeľovania, kontroly a monitorovania účelnosti vynakladania verejných zdrojov. Zámerom zákona bude upraviť aj financovanie rozvoja a šírenia kultúry národnostných menšín a etnických skupín. Vláda SR si uvedomuje, že súbežne s priamymi dotáciami je nevyhnutné rozširovať formy viaczdrojového financovania kultúry napríklad prostredníctvom znížených daňových sadzieb na produkty kultúry, zavedením povinných minimálnych normatívov výdavkov na kultúru na 1 obyvateľa z rozpočtov samospráv a uplatnením povinnej najmenej 15 percentnej kvóty podielu kultúry na výťažkoch z odvodov z lotérie. V rámci ekonomických možností vláda zváži daňové úľavy v podobe odpočítateľných položiek z daňového základu v prípade podpory kultúrnej tvorby a aktivít formou sponzoringu.

Médiá a audiovízia Strategickým cieľom mediálnej politiky vlády SR bude utvárať legislatívne a inštitucionálne predpoklady na rozvoj prostriedkov masovej komunikácie, spravodlivú hospodársku a publicistickú súťaž na mediálnom trhu, priehľadnosť vlastníckych vzťahov a pluralitu mediálneho prostredia v záujme skvalitňovania realizácie ústavných práv občanov na slobodu prejavu a informácií. Vláda SR vytvorí nový legislatívny, finančný a organizačný rámec fungovania verejnoprávneho rozhlasu a televízie. Obsahové zameranie a finančné zabezpečenie verejnoprávnych médií rozpracuje v podobe zmluvy medzi Národnou radou SR a SRo a STV. Vláda SR pripraví nový zákon o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky, ktorý bude riešiť organizačný status, poslanie a funkcie TASR ako národnej tlačovej agentúry. Vláda SR predloží nový tlačový (mediálny) zákon, ktorý upraví základné pravidlá a vzťahy medzi subjektami procesu šírenia informácií prostredníctvom komunikačných médií. Vláda SR koncepčne prehodnotí a legislatívne zabezpečí postupný prechod od analógového na digitálny systém vysielania v súlade s časovým harmonogramom schváleným Európskou úniou. Vláda SR vytvorí podmienky na oživenie domácej audiovizuálnej kultúry, podpory pôvodnej tvorby a európskej koprodukcie v oblasti rozhlasu, televízie a filmu (zákon o audiovizuálnom fonde) a na rozšírenie podielu vysielania audiovizuálnych diel s dabingom v slovenskom jazyku (audiovizuálny zákon). Vláda SR spracuje koncepciu mediálnej výchovy ako súčasti vzdelávacieho systému spoločnosti, podporí vznik školiacich programov pre učiteľov, zameraných na využitie médií a nových komunikačných technológií vo vyučovacom procese.

Obnova pamiatok a ochrana kultúrneho dedičstva Vláda SR sa zaväzuje vytvárať podmienky na trvalé zachovanie pamiatkových hodnôt, ochranu pamiatkových území a národných kultúrnych pamiatok. Dôraz položí predovšetkým na obnovu a reštaurovanie národných kultúrnych pamiatok a ich využívanie pre rozvoj cestovného ruchu. Zameria sa pritom na lokality s celoslovenským významom ako sú súčasné lokality UNESCO, hradné múzeá s vysokou návštevnosťou a mestské pamiatkové rezervácie. Prostriedky na ochranu a obnovu pamiatkového fondu vláda zabezpečí prostredníctvom účelovej pomoci štátu, ako aj viaczdrojového financovania, najmä čerpania prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ. Za významný predpoklad ochrany kultúrneho dedičstva vláda považuje schválenie Stratégie rozvoja slovenského knihovníctva, múzeí a galérií.

Miestna a menšinová kultúra Vláda SR si uvedomuje, že ciele kultúrnej politiky nie je možné dosiahnuť bez podpory a rozvoja miestnej a menšinovej kultúry. Preto zintenzívni dialóg s územnou a miestnou samosprávou a ich organizáciami o otázkach kultúry a adresnej podpory kultúrnych aktivít občanov na miestnej a regionálnej úrovni. Vláda SR bude prostredníctvom grantového systému zabezpečovať podporu kultúry národnostných menšín a etnických skupín a znevýhodnených skupín obyvateľstva. Súčasne podporí aj rozvoj slovenskej kultúry na jazykovo zmiešaných územiach a ochranu štátneho jazyka, najmä v spolupráci s odbornými pracoviskami Matice Slovenskej.

Národné kultúrne inštitúcie Pozornosť vlády SR v priebehu celého funkčného obdobia sa zameria na pomoc pri riešení problémov národných kultúrnych inštitúcií ako je Slovenské národné divadlo, Slovenská národná galéria, Slovenská filharmónia, Slovenské národné múzeum a Slovenská národná knižnica. Vláde záleží nielen na rekonštrukcii a modernizácii priestorov, v ktorých tieto inštitúcie celoslovenského významu pôsobia, ale aj na celkovej stabilizácii a skvalitňovaní ich ďalšieho pôsobenia.

VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇA

„Pre mňa je to koza trápna. Keby ju nedali do tej ¸nočky’, tak si inde ani neškrtne, lebo na nič iné nemá. Je to dievča, ktoré keby niekomu zo štábu nedalo, tak sa tam nedostane. " Erik Hilár Lakatošovie o Dagmar Didiane Dianovej

"Koreňová certifikačná autorita a jej služby, ktoré majú byť prístupné 24 hodín denne na internete, javia príznaky prehltenia. Nejde o zlyhanie bezpečnostných systémov, preniknutie ani o vypnutie. Môže to byť výsledok hocikoho. E-mailový server sme si vypli sami." Riaditeľ kancelárie NBÚ Ivan Goldschmidt

"Naše argumenty sa odmietajú. Ak by bol seriózny záujem o diskusiu, miesto snemu sa mohli v okresoch konať stretnutia členov. Mám skúsenosť, že čím ideme nižšie v štruktúrach, tým členovia viac rozumejú mojím argumentom, argumentom Daniela Lipšica, Pavla Minárika a Františka Mikloška. Téza, že sme boli odtrhnutí od členskej základne je presne naopak.Na Rade KDH sme mali podporu možno pätiny členov rady. Na sneme to bola štvrtina a čo mám skúsenosť zo zhromaždení členov, tam je to v náš prospech alebo jedna k jednej. Čas ukáže, kde bola pravda. Je strašne smutné, že dnešné KDH nerozumie otázkam svedomia." Bývalý podpredseda KDH Vladimír Palko

"Jednak som bol opitý, potom som to hovoril na straníckom mítingu a po tretie to bolo v kontexte čo by sme robili, keby sme boli napadnutí."

Predseda SNS Ján Slota

"Obrovská, brutálna a vražedná zloba Hizballáhu sa žiaľ neobjavuje vo svojej plnej intenzite na televíznych obrazovkách mimo územia Izraela.Prezentuje sa prevrátené podanie, v ktorom sa z obete stáva agresor." Izraelský premiér Ehud Olmert

„Ak sa mi podarí vydražiť šperk za viac peňazí, ako budú stáť moje nové silikónové prsia, všetky zostávajúce financie venujem rodičom malého Thomasa Grestyho , ktorý pred pár dňami sám dva dni blúdil v Tatrách a pátracia akcia spojená s jeho hľadaním vyšla na viac ako 600- tisíc korún. Rada by som jeho rodičom, ktorí to budú musieť zaplatiť, aspoň trošku pomohla.Nemám zatiaľ peniaze, aby som si ich mohla dať spraviť. Práve preto uvažujem o dražbe. Je mi aj trošku ľúto, že darček od Jana takto speňažím, ale v konečnom dôsledku, aspoň ho budem nosiť stále pri srdci.“ Martina Blechová

"Hackeri sú zločinci, keby ste to nevedeli, Nadobudol som dojem, že z prostredia médií majú väčšiu silu a pravdu tí, ktorí porušujú zákony.Zločinci, ktorými hackeri sú, sa nemajú vyjadrovať mediálne a ak im to médiá umožnia, tak to nie je veľmi dobre.Polícia chce čoskoro obviniť konkrétnych ľudí vrátane tých, čo boli s nimi súčinní", teda napríklad, že mali informácie a polícii ich neposkytli. To sa vzťahuje aj na pracovníkov médií.Nie je vyhrážanie sa novinárom, ale vysvetlenie situácie". Prvý policajný viceprezident Jaroslav Spišiak

„Táto koalícia je stabilná a bude stabilná. Nebudem glosátorom alebo komentátorom politických výrokov, ktoré urobí niekto iný. Viete, listov chodí toľko všelijakých po celom svete.Máme záujem na všestranne dobrých vzťahoch s Maďarskom. A ja dnes nevidím vôbec žiadny problém.“ Premiér Robert Fico

"Izrael úprimne ľutuje tragickú smrť posádky OSN v južnom Libanone. Neútočili sme na posádku OSN a od začiatku tohto konfliktu sme vyvinuli dôsledné úsilie s cieľom zaistiť bezpečnosť všetkých členov mierovej misie OSN."

Hovorca izraelského rezortu diplomacie Mark Regev

27. 7. 2006

Konečne plnohodnotná správa zo SITA :

Konečne plnohodnotná správa zo SITA

Uhorka nakrájaná sezónna...

Trojdecová "Kláštorná" za 22, Coca-cola za 33 korún. Ceny ako v centre hlavného mesta čakali na novinárov na hradnom kopci vo vládnom hoteli Bôrik, kam sa vláda presunula po zlyhaní klimatizácie na Úrade vlády. Na vyše stovku novinárov, kameramanov, fotografov a technikov čakalo "vykurované" horné poschodie, zatiaľ čo vláda rokovala na prízemí v klimatizovaných priestoroch. Vláda však na zástupcov verejnosti pamätala. Vyčlenila im 75 trojdecových minerálok. Po limite, ktorý sa v bratislavskej 35-stupňovej horúčave rýchlo vyparil, sa platilo ako v prvotriednej kaviarni. "Je vyčerpaný limit," konštatovala čašníčka na otázku čakajúcich novinárov, či majú ešte vodu. Ministri medzitým o poschodie nižšie obedovali.....

SLOVAK MEDIA NEWS

SLOVAK MEDIA NEWS
Správy v talianskom jazyku začne od 1. augusta vysielať banskobystrické Rádio Lumen. Bude tak jedinou rozhlasovou stanicou na Slovensku, ktorá vysiela správy v tomto jazyku. Aktuálne informácie v cudzej reči dostanú priestor vždy o 14:10 od pondelka do piatku. Rádio chce týmto krokom osloviť všetkých cudzincov, ktorí prichádzajú na Slovensko, a ponúknuť im informácie o živote spoločnosti na Slovensku. "Chceme pozitívne, hoci nepriamo osloviť našich slovenských poslucháčov, aby sme všetci mysleli na potreby hostí našej krajiny, a tak boli k nim ústretovejší," uviedol generálny riaditeľ Rádia Lumen Juraj Spuchľák. Myslí si, že turisti, ktorí prichádzajú na Slovensko, väčšinou rozumejú, alebo vedia aj po taliansky. Správy v talianskom jazyku začne vysielať Rádio Lumen aj preto, že taliančina je tzv. hovorovým jazykom Katolíckej cirkvi. Po letných prázdninách budú do programovej štruktúry zaradené aj správy v angličtine, ktoré by mali zachytiť väčšie spektrum turistov z ostatných krajín

Český digitál

Český digitál
Česká televízia je toho názoru, že najrozumnejším dátumom pre vypnutie súčasného pozemného analógového vysielania je 10. október 2010. Je to neskorší termín , ako si predstavuje šesť nových digitálnych televízií, ktoré dostali licenciu tento rok. Po vypnutí analógového pozemného vysielania, ktoré v ČR sleduje 75 % obyvateľov, budú mať ľudia možnosť prijímať iba digitálne vysielanie.

SLOVAK MEDIA NEWS

SLOVAK MEDIA NEWS
Piešťany sa čoskoro zaradia k mestám na Slovensku, kde funguje vysielanie mestskej televízie. Nová TV Karpaty bude pre región od Nového Mesta nad Váhom, cez kúpeľné Piešťany a Vrbové až po Leopoldov vysielať sedem dní v týždni spravodajské a publicistické relácie. Signál pre zhruba 80 tisíc obyvateľov bude šíriť zo svojho vysielača na Červenej veži. "Našu televíziu si spomedzi piatich ponúk vybrali v marci tohto roku členovia mestského zastupiteľstva," povedal riaditeľ TV Karpaty Peter Pčolka. Televízia bude stavať na znalosti regiónu a širokom spektre prinášaných informácií. Nosným bude spravodajstvo z mikroregiónu Piešťany-Banka-Moravany nad Váhom. Okrem materiálov z vlastnej dielne bude prinášať tiež výmenné programy z Trnavy, Pezinka a Nového Mesta nad Váhom a v rámci cezhraničného projektu aj z Rakúska. "V súčasnosti hľadáme nové televízne tváre-moderátorov spravodajstva a diskusných relácií a redaktorov," dodal Pčolka s tým, že čím menší región, tým menej ľudí so skúsenosťami s televíziou. Nie je to však pre vstup do TV Karpaty podmienkou. TV Karpaty má zámer sa postupne rozšíriť aj do ďalších miest pod Malými Karpatmi, v súčasnosti chce divákov prilákať pestrou paletou programov. Medzi nimi sú priame nedeľné prenosy z omše, program o varení s miestnymi osobnosťami, programy pre deti a tiež celovečerné filmy. Od polnoci do šiestej hodiny ráno budú na obrazovke ulice nočných Piešťan. Logo TV Karpaty by sa malo obrazovkách objaviť podľa Pčolku v polovici septembra.

Jaký máme zvocelený lidi co?

Jaký máme zvocelený lidi co?
"Hnutie je znepokojené pretrvávajúcim priebehom počasia v krajine. Mimoriadne vysoké letné teploty, ktoré na viacerých miestach Slovenska dosiahli historické maximá na úrovni 35 stupňov, začínajú spôsobovať vážne problémy v spoločnosti. HZDS sa obáva, ako sa extrémna horúčava prejaví na zdraví obyvateľstva. Žiaľ, predpoveď meteorológov na najbližšie dni nepredpokladá výraznejšiu zmenu súčasného charakteru počasia. Milí spoluobčania, nezostáva nám teda nič iné len vydržať a dodržiavať pitný režim. A tešiť sa z toho, že leto 2006 je naozaj požehnane horúce."
Tlačový odbor HZDS

26. 7. 2006

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Popol zosnulého Jamesa Doohana, ktorý sa najviac preslávil ako Scotty v pôvodnom seriáli a filmoch Star Trek, vynesú do vesmíru v októbri. Herec zomrel minulý rok vo veku 85 rokov. Jeho posledným želaním bolo, aby ho spopolnili a prach vyniesli do vesmíru. Jeho plán však narazil na určité komplikácie. Let rakety nesúcej jeho popol, ktorý bol naplánovaný na december 2005 museli niekoľkokrát preložiť. Podľa stanoviska spoločnosti Space Services Inc. (SSI) je október už definitívny termín. Spolu s Doohanovými pozostatkami poletí do vesmíru aj popol astronauta Gordona Coopera a najmenej 91 ďalších ľudí. Medzi najvýznamnejších klientov SSI patrí aj tvorca Star Treku Gene Roddenberry, či popová ikona šesťdesiatych rokov Timothy Leary.

Zakladatelia peer-to-peer siete KaZaA a VoIP fenoméne Skype pripravujú online distribučný model pre televízny programming.Venice Project, ako sa kódovane volá nový projekt má vysoké ciele- byť dominantnou televíznou distribučnou spoločnosťou na internete, tak ako bol Comcast v ére káblovej televízie. Pre Venice Project tak ostanú konkurentmi YouTube a Google Video. A samozrejme všetky televízne štúdiá, ktoré sa rozhodnú ísť vlastnou cestou.

Chaka Khan, Clint Black a Michael Bolton sú medzi tými pop stars , ktoré sa zúčastnia novej TV show Fox TV Celebrity Duets. Show sa začne vysielať koncom augusta ako eleiminačná súťaž v štýle American Idol, kde porotcovia a diváci budú rozhodovať o osude celebrít a ich speváckeho umenia v duetách.Ďalšími účinkujúcimi by mali byť: Cyndi Lauper, Smokey Robinson, Dionne Warwick, Brian McKnight, Macy Gray, Patti LaBelle, Kenny Loggins, Richard Marx, Randy Travis a Aaron Neville. Fox očakáva účasť aj ďalších hviezd. Formát vytvoril Simon Cowell , ale koncom minulého roka ho predal britskej ITV .

Diváci hudobnej stanice MTV svojim hlasovaním pomohli zostaviť stovku videoklipov, ktoré "porušili pravidlá". V prvej desiatke Videos that Broke the Rules obsadila tri miesta kráľovná popu Madonna. Na prvom mieste sa umiestnil jej klip Like a Prayer, v ktorom speváčka tancuje okolo horiacich krížov a bozkáva sochu v podobe čierneho Ježiša. Like a Prayer v roku 1989 odsúdili aj kresťanské organizácie. Klipy Ray of Light a Vogue skončili na štvrtom a piatom mieste. Druhé miesto obsadil klip Britney Spears Baby One More Time, v ktorom Britney tancuje v školskej uniforme. Na treťom mieste sa umiestnil Michael Jackson s videoklipom Thriller, ktorý trval trinásť minút a Jackson v ňom stvárňoval zombie. To vyvolalo diskusie už pred 23 rokmi, kedy ho prvýkrát uviedli. Ďalej nasledujú: 6. Michael and Janet Jackson Scream, 7. Robbie Williams Rock DJ, 8. Eric Prydz Call on Me, 9. Jamiroquai Virtual Insanity, 10. Spice Girls Wannabe. Ako informuje internetová stránka news.bbc.co.uk, celú top 100 Videos that Broke the Rules, do ktorej hlasovalo viac ako 10-tisíc divákov, MTV zverejní 1. augusta, teda v deň svojich 25. narodenín.

SuperStar SK vs. Svet Again

SuperStar SK vs. Svet Again

Airplay 29. týždeň

1.Madonna - get To Together 2.Williams, Robbie - Sin Sin Sin 3.Desmod - Niekto ti to povie skôr než ja 4.Hex - Nikdy nebolo lepšie 5.Pink - Who Knew 6.Sinclair, Bob - World Hold On 7.Gladiator - Anjel 8.Cmorik, Peter - Dážď 9.Juanes - A Dios Le Pido 10.Rolins, dara - Túžim 11. Ďurica, Adam - Tam kde slnko 20. No Name - Stromy 25. Peha - Spomaľ 27.Žbirka, Miro - Domino 28.P.S. - Ja a Ty 32.Kmeťoband - Hoj Amore 41.Lobo - Meniny 46.Predná, Zdenka - Vietor 48.Polemic - Medzi nebom a zemou 49.Smatanová, Zuzana - Pocestný 51.Hrdza - Na horách býva 58.Nocadeň - V súhvezdí 63.Vetroplach - Tancuj Tancuj 70. Müller, Richard - Pri orgazme 72.Stereo - K oblakom 78. Tomeček, Samo - Wow! 94.I.M.T. Smile - Lietajúca 99. Gladiator - Bonboniéra

Zomrela Jesssica Madison Wright Morris

Zomrela Jesssica Madison Wright Morris
Jesssica Madison Wright Morris, bývalá detská herecká hviezda a modelka, zomrela vo fakultnej nemocnici kentuckej univerzity vo veku 21 rokov. Umrela v piatok 21. júla na srdcový infarkt deň potom, ako sa vrátila zo svadobnej cesty s manželom Brentom Josephom Morrisom. Pár sa zobral 8. júla. Morris sa predstavila v televíznych seriáloch ako Grace v jednom kole, Nanny, Earth 2 či Pohotovosť. Okrem toho po boku svojej sestry Tori predstavila i vo filme Shiloh (1996). Morris v roku 2000 prekonala transplantáciu srdca, potom čo jej diagnostikovali nebezpečné zväčšenie srdca a kardiomyopatiu. Po operácii sa herečka venovala podporným programom pre darcov orgánov.

Digitálne vysielanie v roku 2012

Digitálne vysielanie v roku 2012
Prevádzka analógového vysielania, ktorým sa prijíma televízny signál v súčasnosti, by sa mala skončiť v roku 2012. Nahradí ho digitálne televízne vysielanie. Vyplýva to zo Stratégie prechodu z analógového televízneho vysielania na digitálne, ktorú dnes schválila vláda SR. Proces prechodu chce vláda koordinovať so všetkými zainteresovanými stranami. Výhodou digitálneho vysielania (DV) je významná úspora frekvenčného spektra určeného na vysielanie. Umožní to znížiť výkony vysielačov a zároveň sa rozšíri programová ponuka. Prínosom DV má byť podľa Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR, ktoré stratégiu predkladalo, aj väčšie množstvo televíznych kanálov, vyššia kvalita obrazu i zvuku. DV umožní prístup k ďalším informačným službám, vyššiu interaktivitu a pokrytie celého územia SR aj tam, kde je signál v súčasnosti nevyhovujúci alebo chýba. Podľa MDPT tiež prispeje k zvýšeniu životnej úrovne, vzdelania či budovaniu informačnej spoločnosti. Na celkovú digitalizáciu TV vysielania v SR bude potrebné vybudovať približne 68 vysielačov a 660 vykrývačov pre každú digitálnu sieť. Na prijímanie digitálneho TV signálu budú musieť obyvatelia vlastniť zariadenie set-top box alebo televízor, ktorý vie digitálny signál prijímať. DV sa bude spúšťať tzv. systémom ostrovov, čiže postupne v jednotlivých oblastiach SR. Prvými by mali byť Bratislava, Košice, Trenčín, Žilina a Rimavská Sobota. Súbežné analógové a digitálne vysielanie bude vzhľadom na vysoké náklady a technickú náročnosť prebiehať čo najkratšie. Podľa MDPT by preto malo trvať maximálne 6 mesiacov. Skúsenosti z krajín, kde už prebieha pravidelné digitálne vysielanie, ukázali, že bez účinnej podpory a zainteresovanosti štátu by digitalizácia prenikla približne do 60 % domácností, pripomína MDPT. Keďže so zavedením DV dôjde k vypnutiu analógového vysielania, je nevyhnutná podpora štátu, aby digitálnu televíziu mohlo sledovať takmer 100 % domácností s TV prijímačom a aby sa digitalizácia ukončila v roku 2012. Ministerstvo chce podporiť aj prevádzkovateľov a vysielateľov, ktorým sa v súvislosti s preplánovaním súčasných analógových kanálov na digitálne výrazne zvýšia náklady. "Je preto potrebné hľadať možnosti podpory zo strany štátu pre tieto subjekty v budúcnosti, a to aj vzhľadom na urýchlenie procesu prechodu," uvádza MDPT s tým, že podporu zo strany štátu je možné poskytnúť len v rámci pravidiel EÚ pre hospodársku súťaž. Ukončiť proces digitalizácie do konca roka 2012 zaväzuje SR výzva Rady EÚ na ukončenie procesu digitalizácie do konca roka 2012, ktorú Slovensko prijalo v roku 2005. Európska komisia (EK) pripúšťa oneskorenie v prípade, že sa prechod ponechá úplne na trhové mechanizmy.

Stratégia prechodu z analógového na digitálne pozemské TV vysielanie v SR

Stratégia prechodu z analógového na digitálne pozemské TV vysielanie v SR
Vláda Roberta Fica sa dnes zišla na tretej schôdzi od svojho menovania. Zaoberať sa má aj stratégiou prechodu z analógového na digitálne televízne vysielanie. Vláda navrhne schváliť Stratégiu prechodu z analógového na digitálne pozemské TV vysielanie v SR , uloží ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií predložiť na rokovanie vlády SR priebežné vyhodnotenie plnenia „Stratégie prechodu z analógového na digitálne pozemské TV vysielanie v SR“ , uloží ministrovi kultúry do 31. decembra 2007 pripraviť návrh zákona o digitalizácii vysielania v súlade so „Stratégiou prechodu z analógového na digitálne pozemské TV vysielanie v SR“ do 30. septembra 2006 a bude odporúčať predsedníčke Rady pre vysielanie a retransmisiu neudeľovať nové licencie a akceptovať „Stratégiu prechodu z analógového na digitálne pozemské TV vysielanie v SR“ pri predlžovaní platných licencií na analógové pozemské TV vysielanie a to ihneď

Stratégia prechodu z analógového na digitálne pozemské TV vysielanie v SR

1 Úvod Prechod z analógového na digitálne TV vysielanie je jednou z priorít v rámci Európskej únie. Dňa 24. mája 2005 prijala Európska komisia (ďalej len „Komisia“) základný dokument týkajúci sa urýchlenia prechodu z analógového na digitálne vysielanie. Na základe tohto Oznámenia vyzvala Rada členské štáty EÚ aby o.i. ukončili prechod z analógového na digitálne pozemské TV vysielanie do konca roku 2012 a aby do polovice roka 2006 publikovali, ak tak ešte neučinili, svoje návrhy a časový plán prechodu. Zároveň členské štáty vyzvala zaistiť, aby politické intervencie boli transparentné, oprávnené, primerané a aby boli uskutočnené včas a boli nediskriminačné. Rada ďalej konštatovala, že „prechod z analógového na digitálne vysielanie je komplexný proces so sociálnymi a ekonomickými dopadmi, pričom je však veľkou výzvou pre priemysel, používateľov a štátne orgány“. Slovenská republika ako riadny člen Európskej únie v roku 2005 výzvu Rady EÚ prijala, s cieľom ukončiť proces digitalizácie pozemského televízneho vysielania do konca roka 2012. Pretože proces digitalizácie pozemského televízneho vysielania na Slovensku sa dotkne väčšiny obyvateľov Slovenska svojimi nevyhnutnými dôsledkami, najmä technickými, ekonomickými a sociálnymi, úloha štátu je v tomto procese nenahraditeľná. Stratégia prechodu z analógového na digitálne pozemské TV vysielanie v SR (ďalej len „stratégia prechodu“) popisuje hlavné ciele a zásady prechodu, formuluje úlohu štátu a príslušných orgánov štátnej správy pri vytváraní podmienok prechodu, obsahuje posúdenie existujúcej situácie v TV vysielaní na Slovensku a stanovuje potrebné kroky a postupy, vedúce k začatiu pravidelného pozemského digitálneho TV vysielania najneskoršie 30. júna 2007 a ukončeniu pozemského analógového TV vysielania v roku 2012. Nevyhnutným prvkom stratégie prechodu je technický a časový plán, ktorý obsahuje základné technické parametre vysielania, základné údaje o načasovaní postupného zavádzania digitálneho vysielania v jednotlivých oblastiach Slovenska, ako aj údaje o ukončovaní analógového vysielania v týchto oblastiach. Stratégia prechodu zohľadňuje požiadavku na celoplošnú dostupnosť digitálneho pozemského vysielania minimálne v rozsahu súčasných programov, vrátane vidieckych a odľahlejších oblastí. Stratégia prechodu nadväzuje na tri dokumenty schválené vládou SR: - „Stratégiu a technické kritériá na zavedenie pozemského digitálneho TV vysielania v systéme DVB-T na Slovensku“, schválenú uznesením vlády SR č. 589/2001, ktorá sa stala základom rozvoja DVB-T na Slovensku. Stratégia v medzinárodných a vnútroštátnych súvislostiach hovorí o význame digitalizácie vysielania, jeho prínosoch a časových etapách smerujúcich k začatiu digitálneho vysielania na Slovensku. - „Národnú politiku pre elektronické komunikácie“, schválenú uznesením vlády SR č. 196/2003, ktorá je z krátkodobého hľadiska zameraná na vytvorenie podmienok na realizáciu uvádzacích (pilotných) projektov DVB-T v Bratislave, Banskej Bystrici, resp. v Košiciach, na začatie skúšobného vysielania v roku 2004 a začatie pravidelného vysielania v roku 2005. - "Politiku využívania frekvenčného spektra na širokopásmový prístup“, schválenú uznesením vlády SR č. 5/2006, v ktorom sa o. i. ukladá ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií predložiť na rokovanie vlády návrh stratégie prechodu z analógového na digitálne pozemské televízne vysielanie do 30. júna 2006. Predsedovi TÚ SR sa odporúča ukončiť prideľovanie a medzinárodnú koordináciu nových frekvencií pre analógové televízne vysielanie a utlmiť prideľovanie a predlžovanie využívania existujúcich frekvencií v súlade s plánom postupného zavádzania DVB-T a vyhlásiť výberové konanie na poskytovateľov sietí pre digitálne vysielanie v systéme DVB-T do 30. júna 2007. 2 Ciele a zásady stratégie prechodu Základným cieľom prechodu z analógového na digitálne pozemské televízne vysielanie z technického hľadiska je dosiahnuť významnú úsporu frekvenčného spektra určeného na šírenie TV vysielania pri znížení výkonov vysielačov. Ide v zásade o nový spôsob príjmu televíznych programov a služieb, ktorý umožňuje podstatne zvýšiť konkurenciu v ponuke voľne dostupných televíznych programov. Politickým cieľom je snaha využiť nové technológie k celkovému zvýšeniu životnej úrovne, vzdelania, k podpore budovania informačnej spoločnosti, k rozvoju elektronického mediálneho trhu zatraktívnením programovej ponuky, zvýšením kvality a plurality vysielania, k vytvoreniu priestoru pre vstup nových podnikateľských subjektov na trh a rozvoju nových služieb. Ďalej podporiť rozšírenie a uplatnenie nových technologických možností spojených s digitálnym vysielaním (napr. televíziu s vysokou rozlišovacou schopnosťou - HDTV, televíziu určenú na mobilný príjem – DVB-H). Prechod z analógového na digitálne pozemské TV vysielanie sa bude uskutočňovať po oblastiach princípom tzv. „ostrovov“, pričom pri výbere ostrovov sa bude zohľadňovať dostupnosť voľných frekvencií a sociálno-ekonomické pomery v danej oblasti. Pri zriaďovaní vysielacích sietí sa bude klásť dôraz na kvalitu pokrytia územia signálom vysielacích sietí a možnosti efektívnej realizácie príjmu na strane koncových používateľov. Súbežné analógové a digitálne vysielanie bude s ohľadom na vysokú nákladovosť a technickú náročnosť prebiehať čo najkratšie, t.j. v rozpätí troch, najviac však šiestich mesiacov. Toto obdobie zostáva domácnostiam s individuálnym príjmom na to, aby sa vybavili technológiou na príjem nového typu vysielania (set-top boxom alebo integrovaným TV prijímačom). Uvoľnená časť frekvenčného spektra sa využije na zriaďovanie ďalších TV vysielacích sietí. Zabezpečenie celého procesu prechodu je v kompetencii príslušných regulačných orgánov v čo najužšej spolupráci so všetkými zainteresovanými stranami. Prínosom pozemského digitálneho televízneho vysielania pre koncového užívateľa (diváka) bude predovšetkým: Ø pokrytie územia Slovenskej republiky televíznym signálom aj v oblastiach so súčasným nevyhovujúcim alebo chýbajúcim príjmom, Ø prístup k ďalším službám informačnej spoločnosti, Ø očakávaná širšia programová ponuka televíznych programov, Ø vyššia kvalita obrazu a zvuku, Ø nové služby s možnosťou interaktívneho kontaktu s divákom. Na zvýšenie záujmu obyvateľov Slovenska o pozemské digitálne televízne vysielanie sa kladie dôraz na tieto aspekty: Rozsah ponúkaných programov: Počas prechodu sa poskytne aspoň taký rozsah programov ako z existujúcej analógovej siete. Je však vhodné túto programovú ponuku rozšíriť pokiaľ možno od samého začiatku digitálneho vysielania o ďalšie neplatené programy existujúcich alebo nových vysielateľov a tak pozemské digitálne TV vysielanie zatraktívniť. Iné ako obrazové a zvukové služby: Dôležité je ponúknuť koncovému používateľovi od začiatku pravidelného vysielania aj iné služby, ako sú napr. elektronický sprievodca programami (EPG), služby e-Governmentu atď., a to s využitím štandardu MHP. Nové spôsoby príjmu: Nové druhy príjmu, najmä však vnútorný prenosný, resp. i mobilný príjem, sú významnými vlastnosťami DVB-T. Vnútorný prenosný príjem by mal byť zaručený aspoň v husto obývaných oblastiach. 3 Stav implementácie DVB-T na Slovensku Prvé vysielanie DVB-T na Slovensku, považované za experimentálne, sa uskutočnilo v októbri roku 1999 počas výstavy Intermedia, kedy Slovenské telekomunikácie a.s. - Rádiokomunikácie, o.z. vysielali z vysielača Kamzík na TV kanáli K50 multiplex troch TV programov (STV1, TV MARKÍZA a infokanál) a dvoch rozhlasových programov (Slovensko 1 a FUN RADIO). Signálom bola pokrytá Bratislava a blízke okolie. Týmto experimentom sa Slovensko stalo prvou krajinou v našom regióne, v ktorej bolo vysielanie DVB-T odskúšané. Rok 2004 bol charakteristický začatím vysielania v rámci pilotných projektov, a to: - v októbri 2004 v oblasti Košice na kanáli K44. Sieť SFN bola doplnená o vysielač Prešov vo februári 2006. Prevádzkovateľom je spoločnosť Telecom Corp. s.r.o. Vysiela sa multiplex 4 TV programov (Jednotka, Dvojka, JOJ, TV Markíza), - v decembri 2004 v oblasti Banská Bystrica - Zvolen na kanáli K59 (2 vysielače, pracujúce ako sieť SFN). Prevádzkovateľom je Slovak Telecom, a.s. - Rádiokomunikácie, o.z. Vysiela sa multiplex piatich TV programov (Jednotka, Dvojka, JOJ, TV Markíza, AZTV info) a siedmich rozhlasových programv (SRo1- Rádio Slovensko, SRo2 - Rádio Devín, SRo3 –Rádio_FM, SRo 4 - Rádio Regina BB, Rádio Twist, Rádio Lumen, FUN Radio). V novembri 2005 bol do prevádzky uvedený prvý vysielač v oblasti Bratislava, ktorý pracuje na kanáli K66 z kóty Petržalka – Technopol. V decembri 2005 začalo vysielanie aj z kóty Kamzík. Pilotný projekt bol zavŕšený začiatkom marca 2006, kedy začal vysielať vysielač v Malackách. Prevádzkovateľom je Slovak Telekom, a.s. - Rádiokomunikácie, o.z. Vysiela sa multiplex štyroch TV programov (Jednotka, JOJ, TV MARKÍZA, TA3) a 4 rozhlasových programov (SRo1- Rádio Slovensko, Rádio Expres, Rádio Lumen, FUN Radio). Prevádzkovatelia pilotných projektov boli výberovou komisiou, menovanou predsedom TÚ SR, vybraní vo výberových konaniach, vyhlásených TÚ SR. O obsahovej náplni vysielaných multiplexov rozhodla Rada pre vysielanie a retransmisiu formou výberového konania. 4 Medzinárodné aspekty prechodu Prechod na pozemské digitálne TV vysielanie nemožno vzhľadom na jeho zložitosť a šírku záberu uskutočňovať bez ohľadu na okolité štáty. Obzvlášť to platí v priestore strednej Európy, ktorý je charakteristický množstvom menších štátov s pomerne veľkou hustotou obyvateľstva. Preto plánovanie pozemského digitálneho TV vysielania prebieha na medzinárodnej úrovni, za úzkej spolupráce krajín Európy i ďalších častí sveta. Jedným zo základných dokumentov, prijatých na úrovni krajín CEPT, bola tzv. Chesterská dohoda, prijatá v roku 1997 a označovaná ako CH97. Dohoda sa týka základných princípov, ktoré treba pri prechode z analógového na digitálne TV vysielanie rešpektovať z hľadiska využívania frekvencií. Slovensko sa stalo jedným zo signatárov tejto dohody. Z rozhodnutia ITU sa v roku 2004 uskutočnila Regionálna rádiokomunikačná konferencia pod označením RRC-04, ktorej predmetom bola najmä problematika frekvenčného plánovania pre DVB-T v krajinách celej Európy a Afriky a veľkej časti Ázie (krajiny bývalého Sovietskeho zväzu, arabské štáty a Irán). Slovensko v plnej miere požiadavky záverov tejto konferencie plní. Druhé kolo tejto konferencie, pod označením RRC-06, sa uskutočnilo v máji a júni 2006. Jej výsledkom bolo prijatie frekvenčného plánu pre plne digitálnu budúcnosť TV vysielania. V nadväznosti na závery uvedených konferencií CEPT a ITU prebieha a bude prebiehať množstvo bilaterálnych a multilaterálnych koordinačných rokovaní so susednými štátmi, ktorých konečným cieľom je dosiahnuť vysielanie, ktoré jednotlivé štáty pokryje v požadovanej miere, nebude rušené, ani nebude rušiť iné vysielania. 5 Úloha štátu v procese zavádzania DVB-T Skúsenosti z krajín, kde už prebieha pravidelné digitálne vysielanie ukázali, že bez účinnej podpory a zainteresovanosti štátu by digitalizácia saturovala približne na úrovni 60 % domácností. Pretože však so zavádzaním digitálneho vysielania dôjde k vypnutiu analógového vysielania, je potrebné dosiahnuť, aby digitálnu televíziu, aj s ohľadom na vybavenie obyvateľstva prijímacími zariadeniami, mohlo pokiaľ možno prijímať a sledovať takmer 100 % dnešných domácností s TV príjmom. Podpora štátu je nevyhnutná aj kvôli relatívne krátkej dobe, ktorá do konca roka 2012 zostáva. Komisia vo svojom stanovisku č. IP/05/1394 9.11.2005 konštatuje, že „prechod na digitálne vysielanie sa môže oneskoriť, ak sa tento prechod nechá úplne na trhové mechanizmy; užitočné sú zásahy verejného sektora formou regulácie, finančnej podpory spotrebiteľov, informačnej kampane alebo dotáciami na prekonanie určitých zlyhaní trhu alebo na zistenie sociálnej alebo regionálnej súdržnosti“. Podpora rozvoja DVB-T zo strany štátu je možná len v rámci pravidiel EÚ pre hospodársku súťaž a sú upresnené v uvedenom stanovisku EK. Pred vypracovaním predkladaného materiálu Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií SR realizovalo prvý celoslovenský prieskum, týkajúci sa zavádzania pozemského digitálneho TV vysielania. Cieľom tohto prieskumu bolo zistiť záujem a možnosti obyvateľstva o zakúpenie zariadení na príjem DVB-T, reakcie divákov na skladbu vysielaných programov, zisťovanie záujmu potenciálnych divákov o voľne prijímateľné a platené programy, so zámerom optimalizovať načasovanie prechodu na pozemské digitálne TV vysielanie. Celoslovenský prieskum potvrdil predpoklad, že na Slovensku úplne chýba informačná kampaň o povahe, nárokoch a prednostiach pozemského digitálneho TV vysielania. Výrazná väčšina verejnosti nemá ani elementárnu predstavu, o čo vlastne ide. Hlavné celkové výsledky prieskumu možno zhrnúť nasledovne: - takmer tri štvrtiny respondentov je spokojných s počtom programov, ktoré prijíma, 85% je spokojných so súčasnou kvalitou obrazu a zvuku; napriek tomu 2/3 očakáva v súvislosti s DVB-T lepšiu kvalitu, - 60% respondentov nemá žiadne informácie o DVB-T, - okolo 60% respondentov víta možnosť príjmu na izbovú anténu, možnosť sledovať viac programov, možnosť sledovať špecializované programy, - zhruba polovica respondentov nemá záujem o platené programy, - približne 30% respondentov je za čo najrýchlejší prechod (do 1 roka) na DVB-T a je schopná si do 1 roka zakúpiť zariadenie na príjem DVB-T, - viac než polovica respondentov víta prechod na DVB-T, - menej než desatina respondentov sa stretla so službami e-Government. Vláda vychádza z týchto poznatkov, medzinárodných skúseností a v súlade s pravidlami EÚ hodlá začať cielenú podporu procesu prechodu z analógového na digitálne pozemské TV vysielanie tak, aby v relatívne krátkej dobe, ktorá do konca roka 2012 zostáva, bol tento prechod zabezpečený efektívne, úplne a bude akceptovaný všetkými zainteresovanými stranami. V tejto súvislosti vláda považuje za prioritné angažovať sa v týchto oblastiach : Ø informovanie obyvateľov cielenou kampaňou o stratégii prechodu, nevyhnutných krokoch, jej jednotlivých aspektoch, poskytovaných službách, dostupnosti a parametroch prijímacej technológie s dôrazom na špecifiká Slovenska, potrebnej súčinnosti obyvateľstva a pod. Pri realizácii informačnej kampane sa predpokladá úzka spolupráca s RVR, TÚ SR, vysielateľmi, prevádzkovateľmi a predajcami (výrobcami prijímacej techniky), Ø v legislatíve dôsledné uplatňovanie nového regulačného rámca pre oblasť elektronických komunikácií s dôrazom na oddelenie regulácie prenosu od regulácie obsahu s rešpektovaním väzieb, ktoré medzi nimi existujú, so zámerom zabezpečiť pluralitu médií, kultúrnu rozmanitosť a ochranu koncových užívateľov – divákov, Ø v oblasti regulácie presadzovanie aplikácie štandardov v zmysle odporúčaní a rozhod­nutí EÚ (DVB-T, MHP, ...), Ø zabezpečenie primeranej účasti verejnoprávnej televízie a rozhlasu pri prechode na digitálnej vysielanie, Ø koordinovanie procesu prechodu so všetkými zainteresovanými stranami, t.j. príslušnými regulačnými orgánmi, vysielateľmi a prevádzkovateľmi vysielacích sietí, pro­fesijnými a spotrebiteľskými organizáciami, Ø využívanie frekvenčného spektra (praktická aplikácia výsledkov konferencie RRC-06, frekvenčné plánovanie, medzinárodná koordinácia frekvenčných prídelov, resp. ďalších frekvenčných vyhradení, medzinárodná spolupráca pri zverejňovaní využívania frekvenčného spektra a pod.), Ø regulácia v oblasti prideľovania vysielacích frekvencií, ich následného efektívneho využívania a regulácia v oblasti poskytovania obsahu (programová oblasť) a následné vykonávanie meraní šírenia signálov a pokrytia územia na účely navrhovania prípadných modifikácií technických parametrov vysielania i s ohľadom na šírenie ďalších služieb, Ø monitorovanie trhu v oblastiach, kde dôjde k vypnutiu pozemského analógového TV vysielania, s dôrazom na penetráciu prijímacích zariadení, Ø vykonávanie pravidelných sociálno-ekonomických prieskumov s cieľom monitorovať stav informovanosti obyvateľstva a jeho postojov k digitalizácii, vyhodnocovanie plnenia cieľov digitalizácie a poskytovať Európskej komisii relevantné informácie, Ø zabezpečenie riešenia technických a organizačných záležitostí poskytovania iných ako obrazových a zvukových služieb s dôrazom na služby e-Government a interaktívnu televíziu (iDTV), Ø aktualizácia harmonogramu technického prechodu na digitálne vysielanie, Ø podpora práce v relevantných národných a medzinárodných skupinách zaoberajúcich sa rozvojom vysielania DVB-T s dôrazom na riešenie technických problémov, Ø hľadať možnosti podpory urýchlenia pravidelného digitálneho vysielania, konkretizovať ich a podporiť prístup k digitálnemu pozemskému vysielaniu pre zdravotne postihnutých obyvateľov, najmä sluchovo a zrakovo postihnutých. 6 Technické a programové otázky 6.1 Frekvenčné plánovanie Súčasné pozemské analógové TV vysielanie na Slovensku prebieha v pásmach TV I, TV III, TV IV a TV V (po kanál K60). Podobne ako v ďalších krajinách Európy, aj na Slovensku je možné považovať využitie frekvenčného spektra pre TV vysielanie za saturované. Na vysielanie DVB-T sa uvažuje s používaním tých istých frekvenčných pásiem, okrem pásma TV I. Voľné TV kanály sa nachádzajú väčšinou v časti 790 až 862 MHz (kanály K61 až 69), v ktorých analógové vysielanie na našom území, ani v susedných štátoch neprebiehalo. Praktické využitie týchto kanálov je ešte čiastočne obmedzené ich využívaním inými (vojenskými) službami. Napriek tomu sú pre počiatočnú fázu budovania sietí DVB-T na Slo­vensku najvhodnejšie. Využitie ďalších TV kanálov na vysielanie DVB-T bude do značnej miery závisieť od možností vypínania vykrývačov, resp. vysielačov ako na území Slovenska, tak aj na území susedných štátov. V určitých prípadoch bude musieť byť akceptovaný určitý stupeň rušenia analógových vykrývačov. V rámci konferencie ITU RRC-06 Slovensko pre jednotlivé oblasti získalo plán frekvenčných vyhradení, ktorý je uvedený v Prílohe 1. Plán vyhradení TV kanálov po konverzii na frekvenčné prídely umožní zabezpečiť jedno celoplošné pokrytie v pásme VHF a 7 v pásme UHF. Plán obsiahnutý v záverečnom dokumente z konferencie RRC-06 nie je uzavretý, ale je ho možné v súlade s dohodnutými pravidlami modifikovať, t.j. meniť parametre frekvenčných vyhradení alebo frekvenčných prídelov, pridávať frekvenčné prídely vychádzajúce z plánu frekvenčných vyhradení a pridávať nové, resp. rušiť dohodnuté frekvenčné vyhradenia alebo frekvenčné prídely. Táto skutočnosť preto nevylučuje ani možnosť individuálnych koordinácií frekvencií pre DVB-T (T-DAB), ale za presne stanovených podmienok a tak, aby tieto frekvencie netvorili sieť. 6.2 Využitie frekvencií na multiplexy programov a služieb Hoci v súčasnosti je reklamný trh, ktorý by „uživil“ mnoho vysielateľov, obmedzený, najmä kvôli iným ako obrazovým a zvukovým službám a perspektívne očakávanému nástupu televízie s vysokou rozlišovacou schopnosťou (HDTV), je z dnešného pohľadu potrebné pre DVB-T počítať s nasledujúcim využitím TV kanálov: Ø vyčleniť TV kanály v pásme UHF tak, aby sa vytvorili technické podmienky na prevádzkovanie aspoň dvoch celoplošných multiplexov, určených najmä na vysielanie nekódovaných programov, vrátane verejnoprávnej televízie, resp. regionálnych televízií; z toho jedného určeného prednostne na vysielanie v súčasnosti existujúcich celoplošných a multiregionálnych programov, ktoré sú dostupné z analógového vysielania a ktoré budú nútené v prechodnom období opustiť TV kanály určené na digitálne vysielanie, Ø ostatné TV kanály flexibilne využiť na šírenie multiplexov tak, ako to bude vyžadovať záujem vysielateľov a poskytovateľov iných služieb, t.j. na šírenie ďalších neplatených programov, HDTV, platenú televíziu, prenos dátových signálov iných ako obrazových a zvukových služieb a na mobilný príjem (napr. s programami verejnoprávnej televízie). 6.3 Počet vysielaných programov Počet vysielaných programov sa považuje za základný stimul záujmu obyvateľstva. Zámerom prechodu je, aby divák mohol sledovať aspoň tie programy, ktoré má v súčasnosti dostupné z analógového vysielania, a to hneď od začiatku digitálneho vysielania. Je žiaduce, ak sú na to vytvorené podmienky, aby sa počet vysielaných programov rozšíril. V súčasnosti na Slovensku pozemsky vysielajú dvaja verejnoprávni vysielatelia STV, ktorých pokrytie obyvateľstva je cca 95,8 % pre „Jednotku“ a cca 88,7 % pre „Dvojku“. Ďalej pozemsky vysielajú dvaja vysielatelia s licenciou: TV Markíza s pokrytím obyvateľstva cca 85,7 % a TV JOJ s pokrytím obyvateľstva cca 61 %. Okrem toho v Bratislave sa na kanáli K39 vysiela monotematická programová služba so zameraním na spravodajstvo - Televízia TA 3. Všetky uvedené programové služby, vrátane Music Box a Nautik, sú dostupné aj z družice, čím pokrývajú celé územie SR. V regiónoch existuje viacero lokálnych a regionálnych vysielateľov, ktorých pokrytie je však percentuálne nízke. Z uvedeného vyplýva, že na väčšine územia Slovenska existuje reálny potenciál na zvýšenie počtu vysielaných programov cez DVB-T voči súčasnému analógovému vysielaniu. Cieľom je čo najskôr začať v jednotlivých oblastiach SR vysielať v systéme DVB-T na dvoch TV kanáloch (t.j. 2 multiplexy). Vzhľadom na obsadenosť frekvenčného spektra, a to i v susedných krajinách, je však na mnohých miestach Slovenska veľmi problematické nájsť dva kanály, ktoré by neboli rušené alebo by nerušili existujúce prevádzkované analógové vysielače. Preto je nutné čo najskôr začať vypínať analógové vysielače, alebo ich na základe medzinárodných koordinačných dohôd aspoň prevádzkovať na inom TV kanáli. 6.4 Iné ako obrazové a zvukové služby (služby s pridanou hodnotou) Pozemské digitálne vysielanie umožňuje prenášať aj iné než TV služby, a to aj interaktívne. Takéto služby už na Slovensku boli v modelových zostavách úspešne odskúšané. S prenosom iných služieb ako ďalším významným stimulom záujmu obyvateľstva treba počítať hneď od začiatku pravidelného vysielania, a to v súlade s európskymi normami MHP. Uvažuje sa s poskytovaním moderných verejných služieb on-line, najmä verejnej správy na elektronickej báze (e-Government). 6.5 Typy príjmu Vhodne zvolený typ príjmu môže tiež pôsobiť ako motor rozvoja digitálneho vysielania. Za významné a nové sa považuje najmä možnosť vnútorného prenosného, resp. mobilného príjmu. Tieto typy príjmu by mali byť zaručené pomerne rýchlo, a to aspoň v husto obývaných oblastiach (vnútorný prenosný, resp. mobilný) a následne aj pozdĺž hlavných cestných ťahov (mobilný). 7 Sociálno-ekonomické otázky 7.1 Situácia v regiónoch Slovenska V roku 2005 bola vykonaná analýza okresov Slovenska z hľadiska ich charakteristík a disponibility. Okresy boli rozdelené do ôsmich typov. Charakteristika typov je založená na prezen­tácii hodnotenia silných a slabých stránok daného typu v sledovanom bloku premenných (urbanizovanosť, index vzdelania, environmentálna infraštruktúra, ekonomická produkčná výkon­nosť, index pohybu, technicko-informačná infraštruktúra, sociálna situácia, osídlenie, popu­lačný index). Na základe týchto kritérií boli okresy zaradené podľa pripravenosti na zavádza­nie DVB-T do typov (od najpripravenejších po najmenej pripravené) nasledovne: Typ 1 – tvoria 4 okresy: Bratislava, Košice, Banská Bystrica, Zvolen Typ 2 – tvorí 8 okresov: Pezinok, Piešťany, Trnava, Prievidza, Púchov, Trenčín, Nitra, Žilina Typ 3 - tvorí 13 okresov: Malacky, Senec, Dunajská Streda, Hlohovec, Senica, Skalica, Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Topoľčany, Liptovský Mikuláš, Turčianske Teplice Typ 4 – tvorí 12 okresov: Poprad, Martin, Považská Bystrica, Prešov, Banská Štiavnica, Ružomberok, Žiar nad Hronom, Humenné, Dolný Kubín, Spišská Nová Ves, Kysucké Nové Mesto, Michalovce Typ 5 - tvorí 5 okresov: Bytča, Čadca, Námestovo, Tvrdošín, Stará Ľubovňa Typ 6 - tvorí 10 okresov: Galanta, Partizánske, Komárno, Levice, Nové Zámky, Šaľa, Zlaté Moravce, Brezno, Lučenec, Žarnovica Typ 7 - tvorí 10 okresov: Detva, Krupina, Poltár, Bardejov, Levoča, Medzilaborce, Snina, Stropkov, Svidník, Sobrance Typ 8 - tvorí 10 okresov: Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Kežmarok, Sabinov, Vranov nad Topľou, Gelnica, Košice - okolie, Rožňava, Trebišov Z vykonaného celoslovenského prieskumu vyplynuli protirečenia: verejnosť chce prijať zavedenie digitálnej televízie, ale väčšina nie je pripravená pristúpiť na potrebné vybavenie domácností. Má záujem o kvalitnejší obraz a zvuk, väčší počet dostupných TV kanálov, ale väčšina nie je solventná. Preto nemožno rozhodovať iba na základe deklarovaných postojov, viac sa musí prihliadnuť na kúpyschopnosť domácností v jednotlivých krajoch a oblastiach frekvenčných vyhradení. Okrem toho, zavádzanie týchto inovácií by sa verejnosti malo pred­kladať v podobe spoluúčasti domácností na modernizácii televízneho vysielania u nás. S prihliadnutím na zistené okolnosti je vhodné začať s postupným procesom zavádzania v nasledujúcich oblastiach frekvenčných vyhradení: - Bratislava, Trenčín, Košice (solventné zázemie), - Žilina, Rimavská Sobota (dopyt po zvýšenej kvalite obrazu). 7.2 Dopady prechodu na obyvateľstvo Prechod z analógového na digitálne pozemské TV vysielanie je komplexný proces so sociálnymi a ekonomickými dopadmi. Tento proces sa prakticky dotkne väčšiny obyvateľstva Slovenska, pretože pozemské TV vysielanie má na Slovensku v porovnaní s inými formami TV vysielania najvýznamnejšie postavenie. Potvrdzujú to výsledky prieskumu a analýzy, ktoré uskutočnilo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR koncom roka 2005. Prehľad spôsobov príjmu TV signálov a počty domácností je uvedený v nasledovnej tabuľke: Tabuľka 1 – Počet domácností podľa spôsobu príjmu TV signálov Celkový počet domácností (bytov) v SR -1 937 Pre jednoduchosť a zistené rozdiely vo vyba­venosti TV prijímačmi sa uvažovalo so všet­kými domácnosťami. Počet domácností s KDS-763 Zdroj: RVR Počet účastníkov Slovak Link-50 Údaj ST, a.s. - RK, o.z. Počet domácností UPC Direct-48 Odhad Počet domácností s STA-400 Odhad z r. 2001 + polovica nových bytov Počet domácností s individuálnym príjmom - 676 Údaje v tis. V prípade, že všetky STA budú obnovené pre príjem DVB-T Približne v 38 % domácností vlastnia viac ako 1 TV prijímač. Z tabuľky vidieť, že digitalizácia bude mať najväčší dopad na domácnosti s individuálnym príjmom. Počet potrebných set-top boxov v týchto domácnostiach znížiť nie je možné, pretože týmto zariadením je potrebné doplniť každý analógový TV prijímač. Preto celkový počet set-top boxov bude väčší ako počet domácností a bude sa približne rovnať celkovému počtu analógových prijímačov s individuálnym príjmom. Je však možné zjednodušiť prijímací anténový systém a prípadné ďalšie zariadenia, a to premysleným budovaním vysielacích sietí a vhodnou voľbou parametrov vysielania. 8 Regulácia a legislatíva Vláda sa bude angažovať pri zlepšovaní legislatívneho prostredia, ktoré vytvorí vhodné podmienky na prechod z analógového na digitálne pozemské TV vysielanie s dôrazom na tieto otázky: - vydávanie licencií pre nových vysielateľov a už vysielajúcim vysielateľom, ktorí budú mať záujem o digitálne vysielanie, - stanovenie zásad licenčného konania pre vysielateľov, - režim ukončovania analógového vysielania na TV kanáloch pridelených podľa zákona č. 308/2000 Z. z., - stanovenie podmienok na zostavovanie multiplexov, - stanovenie podmienok na poskytovanie iných ako obrazových a zvukových služieb, - oddelenie regulácie obsahu od regulácie prenosu pri zachovaní nevyhnutných väzieb medzi príslušnými regulačnými orgánmi. Vláda v oblasti regulácie obsahu s ohľadom na rozšírenie frekvenčného priestoru a možností prenosu viacerých programov (multiplexu) v jednom TV kanáli obmedzí rozsah regulácie na nevyhnutnú mieru a v súlade s požiadavkami EÚ prenesie dôraz na zabezpečenie názorovej a programovej rozmanitosti, ochrany maloletých a pod. Vlastnosti DVB-T v spojení s frekvenčnými plánmi, ktoré budú výsledkom konferencie RRC-06 umožnia, aby o vysielanom programe rozhodli prevádzkovatelia vysielacej siete, ktorí svoju prenosovú kapacitu ponúknu vysielateľom. V oblasti regulácie prenosových sietí bude vláda aktívne presadzovať dôsledné uplatňovanie nového regulačného rámca elektronických komunikácií (zákon č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách) s dôrazom na optimálne využívanie frekvencií, pri rešpektovaní zásady minimalizovať dopady na koncového používateľa. 9 Riadenie koordinácie postupov prechodu na digitálne vysielanie Pozemské digitálne TV vysielanie otvára priestor na uplatnenie nových komerčných subjektov na mediálnom trhu. Okrem televíznych vysielateľov ide aj poskytovateľov iných ako obrazových a zvukových služieb, resp. i rozhlasových vysielateľov. Možné rozšírenie sa týka aj prevádzkovateľov vysielacích sietí. Ďalšou oblasťou sú výrobcovia a distribútori prijímacích zariadení. Z hľadiska budovania informačnej spoločnosti je potrebné sledovať aj záujmy štátu. Komplexná problematika prechodu sa teda týka celého radu subjektov - ministerstiev, regulátorov, prevádzkovateľov, koncových používateľov i záujmových združení. Vhodnou platformou na zabezpečenie koordinácie postupu prechodu je medzirezortná pracovná skupina pre digitálne vysielanie (SKDV), zriadená na základe uznesenia č. 589/2001 ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácii v spolupráci s ministrom kultúry, pôsobiaca pri Rade pre vysielanie a retransmisiu (RVR). Naliehavé úlohy spojené s prechodom na digitálne pozemské vysielanie, ktoré je nevyhnutné v pomerne krátkom čase do roku 2012 vyriešiť, vyžadujú však zmeniť jej postavenie a zabezpečiť jej plné fungovanie. Medzirezortná pracovná skupina bude vyňatá z pôsobnosti RVR a podriadená ministrovi dopravy pôšt a telekomunikácií SR za účelom plnenia úloh spojených s prechodom na digitálne pozemské vysielanie. Členmi pracovnej skupiny budú zástupcovia štátnych orgánov, vysielateľov, prevádzkovateľov, ústavov aplikovaného výskumu, výrobcov, spotrebiteľských organizácií, príp. ďalších organizácií, ak to bude potrebné vzhľadom na plnenie úloh tejto pracovnej skupiny. Podrobnosti o jej organizácii a fungovaní upraví štatút, ktorý schvaľuje minister dopravy, pôšt a telekomunikácií. Úlohy SKDV: - definovanie činnosti pracovných skupín v rámci ich pôsobnosti, - spolupráca pri zabezpečovaní a koordinácii informačnej kampane, - spolupráca pri tvorbe a úpravách legislatívneho rámca, - monitorovanie stavu zavádzania digitálneho vysielania, implementácie prijímacích zariadení a príprava návrhov na aktualizáciu časového harmonogramu prechodu na pozemské digitálne vysielanie, - príprava návrhov z hľadiska ochrany spotrebiteľov, - pomoc subjektom pri získavaní finančných prostriedkov z fondov EÚ, - sledovanie zámerov EÚ a predkladanie návrhov na ich implementáciu v podmien­kach Slovenska, - podpora rozvojových programov v oblasti aplikovaného výskumu technického a mediálneho rázu, - podpora nových technológií (HDTV, MHP, DVB-H, ...), - pravidelne, resp. na požiadanie informovať ministra DPT a vládu o svojej činnosti a o pokroku v zavádzaní digitálneho vysielania, - spolupráca s príslušnými výbormi Národnej rady SR. Úlohou SKDV nie je suplovať, resp. duplovať prácu ministerstiev a regulátorov. 10 Technický a časový plán prechodu z analógového na digitálne vysielanie 10.1 Základné technické parametre vysielania S ohľadom na priebeh a výsledky frekvenčného plánovania, merania vykonané v rámci pilotných projektov a na získané skúsenosti sa stanovuje: Ø pre zdrojové kódovanie DVB-T používať metódu MPEG-2, prípadne MPEG 4, Ø vysielacie siete budovať ako jednofrekvenčné (SFN), Ø vzhľadom na predpoklad mobilného príjmu ako jedného zo stimulov záujmu obyvateľstva o digitálne vysielanie, s ohľadom na konštrukčné možnosti všesmerových prijímacích antén a v neposlednom rade na ich dostupnosť na trhu vysielať s vertikálnou polarizáciou; vysielanie s horizontálnou polarizáciu aplikovať v prípade uplatňovania výsledkov medzinárodných koordinácií alebo v prípade využitia existujúceho anténového systému, a to do doby určenej regulátorom, Ø DVB-T vysielať v systéme 8k. Typ modulácie a kódový pomer (t.j. variant vysielania) určí prevádzkovateľ. 10.2 Časový plán S ohľadom na výsledky technických a sociálno-ekonomických analýz vláda stanovuje: a) začať pravidelné pozemské digitálne TV vysielanie na území Slovenska do 30. júna 2007; vláda SR bude podporovať aktivity, ktoré umožnia začať pravidelné digitálne TV vysielanie pred stanoveným hraničným dátumom, b) ukončiť analógové pozemské TV vysielanie do 31.12.2012. Z uvedených časových limitov vyplýva, že na výstavbu celej „digitálne“ vysielacej siete a súvisiacich technologických súborov je k dispozícii približne 5 rokov, počas ktorých treba vybudovať cca 68 základných vysielačov a 660 vykrývačov pre každú vysielaciu sieť. Obdobie 2. polroka 2012 treba považovať na obdobie poslednej paralelne analógovo-digitálnej prevádzky vysielania, c) prechod realizovať po oblastiach princípom tzv. „ostrovov“, pričom pri ich výbere zohľadňovať dostupnosť voľných frekvencií i sociálno-ekonomické pomery v danej oblasti. Za predpokladu úspešnosti medzinárodných rokovaní o koordinácii jednotlivých TV kanálov bude prechod z analógového na digitálne vysielanie prebiehať v časových hraniciach uvedených v Prílohe 2. Z prílohy je zrejmé, že v žiadnej oblasti nie je možné súčasne začať s vysielaním dvoch multiplexov. Preto je účelné a veľmi žiaduce, za predpokladu frekvenčnej dostupnosti, termíny uvedené v Prílohe 2 skracovať, d) obdobie trvania paralelnej prevádzky analógového a digitálneho TV vysielania v oblastiach dosiahnutého pokrytia najviac na 6 mesiacov. Na začiatku paralelnej prevádzky musí byť dosiahnuté pokrytie danej oblasti digitálnym vysielaním s úrovňou signálu zodpovedajúcou požiadavkám na pevný príjem pre použitý variant vysielania (t.j. moduláciu a kódový pomer). Termín skoršieho vypnutia ako 6 mesiacov musí byť vzájomne dohodnutý medzi vysielateľom, prevádzkovateľom a regulátorom; pričom je viazaný na včasnú informačnú kampaň. Dohoda nie je potrebná v prípade oblastí, kde paralelná prevádzka nie je technicky možná. V prípade pochybností o technickej uskutočniteľnosti rozhodne regulátor. Vypnutím hoci aj vykrývača s malým výkonom dochádza k uvoľňovaniu frekvenčného spektra potrebného na využitia v iných oblastiach Slovenska alebo v susedných krajinách. Obdobie 1 roka medzi začatím digitálneho vysielania a ukončením analógového vysielania tak, ako vyplýva z Prílohy 2, platí pre celú oblasť frekvenčného vyhradenia, ktorá sa skladá z niekoľkých čiastkových oblastí pokrytí z rôznych vysielacích stanovíšť a pre ktoré platí vyššie uvedené časové obdobie paralelnej prevádzky. 11 Záver Stratégia, technický a časový plán prechodu z analógového na digitálne pozemské TV vysielanie v SR je dokumentom vlády SR, v ktorom je deklarovaný prístup štátu, smerujúci k podpore rozvoja digitálneho TV vysielania. Vláda v rámci tejto stratégie definuje svoje úlohy, ktoré vedú k cieľu dosiahnuť v roku 2012 úplné ukončenie analógového pozemského TV vysielania na Slovensku. Vzhľadom na skutočnosť, že proces prechodu je niekoľkoročnou záležitosťou s účasťou mnohých subjektov a závisiaci aj od medzinárodných aspektov predpokladá sa pravidelná aktualizácia najmä postupu a časového harmonogramu zavádzania pozemského digitálneho TV vysielania obsiahnutého v prílohe č. 2. Zároveň s ohľadom na konkrétne výsledky konferencie RRC-06 a implementáciu medzinárodných záväzkov bude potrebné aktualizovať aj údaje obsiahnuté v tomto materiáli týkajúce sa frekvenčných vyhradení. V súvislosti s nevyhnutným procesom preplánovávania frekvencií v súčasnosti určených na analógové vysielanie je možné očakávať výrazný nárast nákladov spojených s týmto procesom, či už na strane prevádzkovateľov alebo vysielateľov. Je preto potrebné hľadať možnosti podpory zo strany štátu pre tieto subjekty v budúcnosti, a to aj vzhľadom na urýchlenie procesu prechodu. Zároveň o podpore štátu možno uvažovať aj v prípade zabezpečenia prístupu k digitálnemu pozemskému vysielaniu pre zdravotne postihnutých obyvateľov, najmä pokiaľ ide o zrakovo a sluchovo postihnutých. V prípade nájdenia reálnej formy podpory v spomínaných prípadoch bude želateľné doplniť tieto skutočnosti aj do tohto materiálu. Celý materiál