30. 11. 2006

Medveďku, daj labku, pôjdeme na svadbu...“

Medveďku, daj labku,
pôjdeme na svadbu...“
Dnes sa zíde Rada STV, ktorú zvolal predseda Rady STV , na základe žiadosti Martina Kákoša a Ivana Králika, Bohumíra Bobockého, Nade Lazarovej, Štefana Fejka a Pavla Holeštiaka.
Návrh programu: 1) Otvorenie zasadnutia, návrh a voľba overovateľa zápisu, 2) Prerokovanie otázok súvisiacich s ďalším postupom rady pri verejnom vypočutí a voľbe generálneho riaditeľa,
3) Rôzne
Rada STV bude mať k dispozícii nezávislé právne stanoviska z Fakulty verejnej správy, Katedry právnych vied UPJŠ v Košiciach a stanovisko právneho odboru STV / viacmenej odpovede na otázky jedného z členov rady STV./
STANOVISKO

Rada Slovenskej televízie dňa 24.10.2006 v zmysle § 19 ods. 6 v tom čase platného a účinného zákona č. 16/2004 Z.z. o Slovenskej televízii určila termín na prihlásenie kandidátov na funkciu generálneho riaditeľa Slovenskej televízie na deň 15. november 2006 a v zmysle čl. 13 bod 3 v tom čase prijatého Rokovacieho poriadku Rady Slovenskej televízie zverejnila výzvu na prihlásenie kandidátov na funkciu generálneho riaditeľa Slovenskej televízie, pričom v uvedenej výzve v bode 4 písm. a) až e) a v bode 5 písm. a) až h) výzvy určila obsah prihlášky kandidáta na funkciu generálneho riaditeľa Slovenskej televízie a Prílohy prihlášky kandidáta na funkciu generálneho riaditeľa Slovenskej televízie. Zákonom formalizovaný rámec obsahu prihlášky a príloh prihlášky kandidáta v čase vyhlásenia voľby nebol v tom čase platnou právnou úpravou daný, tým však bola úprava a riešenie tejto otázky zverená Rade Slovenskej televízie ako prejav jej samostatnosti, samosprávnosti a demokratickosti, pričom povinnosťou Rady Slovenskej televízie bolo v danom procese postupovať tak, aby pri výkone svojej právomoci zabezpečila objektivitu svojho postupu smerujúceho k ochrane alebo uplatňovaniu základného práva alebo základnej slobody spočívajúcej v práve každého na prístup k voleným funkciám, ako aj objektivitu samotného rozhodovania o ochrane a uplatňovaní základného práva alebo základnej slobody, a to bez ohľadu na to, či tento postup prebieha v právne formalizovanom rámci alebo iba v rámci faktickej činnosti príslušného orgánu. [1] V bode 11 uvedenej výzvy Rada Slovenskej televízie určila, že voľby generálneho riaditeľa Slovenskej televízie sa môže zúčastniť kandidát, ktorý v termíne na prihlásenie kandidátov predložil úplnú prihlášku so všetkými prílohami v tlačenej podobe, spĺňa podmienky podľa § 18 ods.2 a 3 zákona č.16/2004 Z.z. o Slovenskej televízii a podmienky zverejnenej výzvy. Dňa 09. 11. 2006 vyšiel v Zbierke zákonov Slovenskej republiky zákon č. 588/2006 Z.z. zo dňa 24. 10.2006, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z.z. o Slovenskej televízii. Vyhlásením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky zákon č. 588/2006 Z.z. zo dňa 24. 10.2006, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z.z. o Slovenskej televízii nadobudol platnosť v súlade s § 3 ods. 1 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Súčasne uvedeným dňom (09. 11. 2006) začala platiť všeobecná nevyvrátiteľná právna domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov uvedená v § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky. T.j. o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka, teda aj všetkým uchádzačom na funkciu generálneho riaditeľa Slovenskej televízie. Uvedený zákon č. 588/2006 Z.z. nadobudol účinnosť dňa 15. novembra 2006. V súlade s pravidlami na počítanie času určenými v právnej teórii, počiatočným dňom (dies a quo) účinkov uvedenej právnej normy bol deň 15. 11. 2006 so začiatkom o 00, 00 hod. daného dňa. V zmysle § 23a prvej vety zákona č. 588/2006 Z.z., voľba generálneho riaditeľa, ktorá bola vyhlásená pred účinnosťou zákona č. 588/2006 Z.z., podľa doterajších predpisov, sa dokončí podľa tohto zákona. Uvedené sa vzťahuje na voľbu generálneho riaditeľa vyhlásenú Radou Slovenskej televízie dňa 24. 10. 2006. V danom prípade ide o tzv. nepravú spätnú účinnosť právnej normy, ktorá spočíva v tom, že právne vzťahy, ktoré vznikali za platnosti starého práva, sa spravujú týmto právom až do účinnosti nového práva a až od tohto okamihu sa spravujú novým právom. Platnosť právnych skutočností, vznik právnych vzťahov a ich právne následky, ku ktorým došlo pred účinnosťou nového zákona (v danom prípade pred 15.11.2006) sa posúdia podľa práva dovtedajšieho (zrušeným právnym predpisom) ak však trvá dovtedy vzniknutý právny vzťah aj naďalej, posúdi sa odo dňa účinnosti nového zákona (v danom prípade zákona č.588/2006 Z.z.) podľa práva nového a podľa tohto práva sa posúdia aj právne následky dotknutého právneho vzťahu, vzniknuté po účinnosti nového zákona. Retroaktivita zavedená právnou normou, ktorá by rušila, prípadne zhoršovala nadobudnuté práva, je teda z hľadiska zachovania právnej istoty občanov v právo neprípustná. [2] Nepravá retroaktivita však nie je v rozpore s právnou istotou (Čl. 1 Ústavy) ak nedôvodne nezasahuje do tzv. nadobudnutých práv (iura quesita). V danom prípade nepravá spätná účinnosť nezasahuje do nadobudnutých práv vôbec. Pokiaľ ide o stav a podmienky voľby generálneho riaditeľa Slovenskej televízie dané do 14.11.2006 do 24,00 hod. podľa zákona č.16/2004 Z.z. v spojení s výzvou rady Slovenskej televízie na prihlásenie kandidátov na funkciu generálneho riaditeľa, kandidát uchádzajúci sa o funkciu Generálneho riaditeľa musel k prihláške priložiť prílohy uvedené v bode 3 výzvy. Nad rámec zákonnej úpravy obsiahnutej v § 10 ods.2 zákona č.16/2004 Z. z. v znení účinnom do 15.11.2006 Rada Slovenskej televízie v bode 3 písm. d) výzvy určila, že prílohou prihlášky kandidáta na funkciu generálneho riaditeľa Slovenskej televízie je odpis z registra trestov generálnej prokuratúry, ku dňu zverejnenia termínu nie starší ako tri mesiace, napriek tomu, že zákonodarca splnenie podmienky bezúhonnosti v tom čase požadoval predloženie výpisu z registra trestov. Rada Slovenskej televízie nie je štátnym orgánom, ktorý by v zmysle Čl. 2 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky mohol konať iba na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Rada Slovenskej televízie tým, že vo výzve na prihlásenie kandidátov podmienila preukázanie splnenia podmienky bezúhonnosti odpisom z registra trestov (prísnejším spôsobom ako vtedajšia zákonná úprava) prekročila zákonný rámec, keďže však nie je štátnym orgánom, takýto postup nemožno považovať za vylúčený. Stanovením takejto podmienky Rada Slovenskej televízie zároveň zabezpečila, že materiálne podmienky ustanovené pre voľbu vyhlásenú podľa predpisov účinných do 15.11.2006 boli rovnaké ako materiálne podmienky určené zákonodarcom po 15.11.2006. Rešpektujúc vôľu zákonodarcu prejavenú v novele zákona č. 588/2006 Z.z., Rada Slovenskej televízie nestanovila ako podmienku pre uchádzačov kandidátov výpis z registra trestov ale odpis z registra trestov. Mala tým v úmysle splniť aj ďalší zámer zákonodarcu, a to vykonať voľbu generálneho riaditeľa v čo najkratšej možnej lehote. Na základe toho určila identické podmienky pre voľbu, ktoré boli kandidáti ku dňu podania prihlášok povinní splniť, čím sa zrejme malo v úmysle predísť použitiu § 23a novelizovaného zákona, ktorý predpokladá doplnenie tých dokladov, z ktorými zákon o Slovenskej televízii nepočítal, ale už platná novela ich povinne vyžadovala. O tom, že tento zámer Rady Slovenskej televízie bol akceptovaný, svedčí 19 úspešných kandidátov, ktorí Radou slovenskej televízie vyhlásené podmienky voľby akceptovali. V súvislosti s čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, citujem: „ .....možno povinnosti ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Dominantnou požiadavkou tohto ustanovenia je výhrada zákona (všeobecne formulovaná v čl. 2 ods. 2 ústavy), avšak len ako základu pre stanovenie povinnosti[3]. Inými slovami, na základe vyššie uvedeného Rada Slovenskej televízie brala ako základ pre stanovenie povinností pre účasť na voľbe generálneho riaditeľa (účasť na výkone verejnej funkcie) zákonnú normu, ktorá bude platná v čase podávania prihlášok a účinná v čase ich vyhodnocovania a v ďalších štádiách voľby. Riadila sa tým tak z tohto dôvodu, že samotný nový zákon ukladal povinnosť dokončiť voľbu podľa nového predpisu. V prípade ak by nový zákon rešpektoval zákaz retroaktivity, Rada Slovenskej televízie by podmienky stanovila s vysokou pravdepodobnosťou podľa dovtedajšieho zákona ( v znení účinnom do 15. 11. 2006). V dôsledku uvedeného retroaktívne ustanovenie § 23a zákona č.588/2006 Z.z. prvá veta nejakým spôsobom nezhoršilo ani ho nezlepšilo postavenie subjektov práv, právne postavenie subjektov práv zostalo nezmenené. Pokiaľ ide o ustanovenie § 23a druhá veta zákona č.588/2006 Z.z., v zmysle ktorého kandidáti na funkciu generálneho riaditeľa sú povinní doplniť prihlášku dokladmi podľa § 18 ods.2 v lehote určenej radou, ktorá nesmie byť kratšia ako 10 dní, nemožno vykladať spôsobom, že by kandidátom, mala byť daná možnosť doplniť nimi už raz predložené prílohy, ktoré pri ich predložení nespĺňali zákonné požiadavky, resp. požiadavky určené Radou Slovenskej televízie v prípade určenia minimálneho rozsahu a obsahu projektu riadenia a rozvoja Slovenskej televízie. V prípade, ak kandidát projekt riadenia a rozvoja Slovenskej televízie predložil, avšak tento nemal minimálny zákonom požadovaný rozsah, podľa § 18a zákona ods.2 zákona č.16/2004 Z.z. v znení novely č.588/2006 Z.z., je právnym následkom takéhoto konania vylúčenie z voľby, ako to uvádza aj sám zákonodarca v dôvodovej správe k uvedenému ustanoveniu. Rovnaký následok by však nastal aj podľa predchádzajúcej právnej úpravy. Uvedené sa vzťahuje na predloženie resp. možnosť dopĺňania alebo nedopĺňania všetkých príloh uvedených v prihláške, t.j., v prípade, ak kandidát akúkoľvek prílohu predložil v imperfektnej podobe, nemôže sa na základe § 23a druhej vety zákona č.588/2006 Z. z. domáhať dodatočného určenia lehoty na doplnenie dokladov, ktoré už raz predložil, ale neúplné. V opačnom prípade by došlo k vytvoreniu nerovnakých podmienok v procese prístupu k verejnej funkcii vo vzťahu k všetkým kandidátom, teda nielen k tým, ktorí zákonné podmienky splnili, ale aj vo vzťahu k tým, ktorí zákonné podmienky nesplnili.[4] V zmysle Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: . II. ÚS 161/03 z 3. septembra 2003, článok 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky nevylučuje, aby rovnaký prístup k voleným a iným verejným funkciám (resp. proces, v ktorom sa uplatňuje) nemohol byť rozdelený do viacerých etáp, pričom výsledok dosiahnutý v jednej z nich je predpokladom pre postúpenie uchádzača o funkciu do ďalšej etapy. V každej z týchto etáp však musí byť rešpektovaný príkaz ústavnej normy z čl. 30 ods. 4 tak, aby so všetkými uchádzačmi, ktorí sa do nich dostali, bolo zaobchádzané rovnakým spôsobom a za rovnakých podmienok. Ako už bolo vyššie uvedené, Rada Slovenskej televízie pre podmienky splnenia voľby stanovila identické podmienky ako novelizovaný zákon č. 588/2006 Z.z. zrejme s úmyslom vykonať voľbu generálneho riaditeľa v čo najkratšej možnej lehote a túto zbytočne nepredlžovať dodatočnými lehotami. V konečno dôsledku, v zmysle § 18a ods. 2 zákona č.588/2006 Z.z., ktorý je Rada Slovenskej televízie povinná aplikovať na posúdenie prihlášok kandidátov odo dňa 15.11.2006 do budúcna, kandidáta, ktorý spĺňa podmienky podľa § 18 ods. 1 a ktorého prihláška obsahuje prílohy podľa § 18 ods.2 rada pozve na verejné vypočutie ....atď.. Z toho argumentum a contrariori vyplýva, že nepredloženie príloh uvedených v § 18 ods.2 cit. zákona k prihláške v kvalifikovanej podobe je dôvodom pre nepozvanie kandidáta na verejné vypočutie, resp. jeho vylúčenie z voľby. V zmysle § 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pokiaľ ide o formu predloženia čestných prehlásení resp. vyhlásení o splnení jednotlivých podmienok, k uvedenému je potrebné uviesť, že aj v prípade podmienok voľby podľa dovtedajších predpisov ako aj v prípade zákonnej úpravy účinnej od 15.11.2006, prílohou prihlášky sú viaceré čestné prehlásenia, vrátane čestného vyhlásenia o splnení podmienky odbornej praxe v oblasti riadenia s uvedením osoby, u ktorej kandidát túto prax vykonával. Čestné prehlásenie kandidáta je jednostranný písomný právny úkon kandidáta, ktorý musí spĺňať všeobecné podmienky kladené na právne úkony v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka (vážnosť, určitosť, zrozumiteľnosť, podpis konajúcej osoby), a pokiaľ ide o náležitosti jeho obsahu, musí spĺňať podmienky určené Radou Slovenskej televízie vo výzve, ktoré sú identické s podmienkami zákonnej úpravy po 15.11.2006. Ide o kumulatívne podmienky, teda z obsahu tohto právneho úkonu uchádzača musí byť nespochybniteľne zrejmé, že: a) uchádzač splnil podmienku trojročnej praxe pokiaľ ide o jej dĺžku, b) že išlo o odbornú prax v oblasti riadenia, c) uvedenie (identifikácia) osoby, u ktorej prax uvedená v bode b) bola vykonávaná Pre splnenie podmienok uvedeného čestného vyhlásenia nie je záväzná resp. rozhodujúca forma, v akej kandidát preukáže uvedené skutočnosti, ale je právne významné, či všetky skutočnosti uvedené v písm. a) až c) boli uchádzačom preukázané. Pokiaľ ide o možnosti súdneho napadnutia procesu voľby generálneho riaditeľa Slovenskej televízie, občan Slovenskej republiky môže pri domáhaní sa ochrany svojich práv využiť konanie pred Ústavným súdom, konanie pred všeobecnými súdmi ochranu poskytovanú verejným ochrancom práv. Vzhľadom k tomu, že verejný ochranca práv nedisponuje sankčnými právomocami, v ďalšom sa mu nevenujem. a) Právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky V zmysle čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Právo na prístup k volenej funkcii je základným právom. V zmysle čl. 30 ods. 4 Ústavy SR občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám. Právo na prístup k voleným funkciám zaručené čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky neznamená právo na úspech pri kandidovaní na konkrétnu funkciu. Ústavnú sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo právnická osoba („sťažovateľ“), ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. V zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v platnom znení, ústavný súd sťažnosti vyhovie, v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie Ústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili. V prípade, ak Ústavný súd vysloví, že základné právo n prístup k volenej funkcii bolo porušené, príslušný orgán, ktorý spôsobil toto porušenie, má odstrániť porušovaný stav, ak je to možné. Podanie ústavnej sťažnosti nemá odkladný účinok. Ústavný súd však môže na návrh sťažovateľa rozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ale len ak to nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu neznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení vykonateľnosti. b) Právomoci všeobecných súdov Slovenskej republiky V zmysle § 7 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v občianskom súdnom konaní súdy prejednávanú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. V rámci všeobecnej úpravy civilného súdnictva, sa konanie začína na návrh, v ktorom možno uplatniť, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva (§ 80 ods. b) O.s.p.), prípadne o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem ( § 80 písm. c) O.s.p.). Ťažko vopred povedať, čoho by sa navrhovateľ v konaní návrhom domáhal (určenia akého práva prípadne splnenia akej povinnosti) a vo vzťahu ku komu ako pasívne legitimovanému subjektu, v každom prípade, ak by sa navrhovateľ chcel domáhať absolútnej neplatnosti právnych úkonov vychádzajúc zo zásady, že sa jej môže dovolávať každý, kto na tom má právny záujem a že nastáva priamo zo zákona a súdy na ňu musia prihliadať z úradnej povinnosti, treba uviesť, že uznesenie Rady Slovenskej televízie ako právna skutočnosť prejavu kolektívnej vôle orgánu nie je právnym úkonom, ktorý by bolo možné s úspechom napadnúť v konaní o neplatnosť, okrem iného preto, že je učinené subjektom, ktorý nemá procesnoprávnu spôsobilosť. Vzhľadom na určenie procesných podmienok na vydanie predbežného opatrenia podľa § 74 a nasl. O.s.p., je veľmi malá pravdepodobnosť vydania takého predbežného opatrenia, ktorého následkom by bolo zastavenie procesu voľby generálneho riaditeľa Slovenskej televízie ako celku. V rámci všeobecnej právomoci súdov danej v § 244 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku, spočívajúcej v možnosti preskúmavať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, by bolo možné za určitých podmienok považovať postup Rady Slovenskej televízie pri voľbe generálneho riaditeľa za činnosť vykonávanú vo verejnom záujme, a teda za činnosť v oblasti verejnej správy, kde by v takom prípade právomoc všeobecného súdu nebola vylúčená. V prípade prieskumu postupu Rady Slovenskej televízie, v konaní podľa piatej časti O.s.p. ( v správnom súdnictve) však nemožno vydať predbežné opatrenie, pretože inštitút predbežných opatrení je v konaní podľa piatej časti O.s.p. vylúčený. Podaná žaloba nemá odkladný účinok, je však možné, za splnenia určitých procesných podmienok odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma. K otázke zrušenia celej vyhlásenej voľby uvádzam, že zrušenie celej voľby by znamenalo znemožnenie uchádzania sa o funkciu všetkým kandidátom prihláseným v prebiehajúcej voľbe čím by zrejme došlo k zásahu do práv podľa § 30 ods.4 Ústavy SR, súčasťou ktorého je aj to, aby orgány majúce povinnosť spolupôsobiť pri uchádzaní sa o funkciu a pri ustanovovaní do funkcie si tieto povinnosti plnili, a tak zaručili možnosť prístupu k voleným a iným verejným funkciám[5]. Naviac, zákonodarca v prechodnom ustanovení § 23a zákona č.16/2004 Z. z. v znení neskoršieho predpisu neumožňuje zasiahnuť do prebiehajúcej voľby jej zrušením, príkaz zákonodarcu ráta s dokončením voľby vyhlásenej podľa doterajších predpisov podľa nového zákona.
d [1] Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 5/03 [2] Nález Ústavného súdu ČSFR sp.zn. PL. ÚS 78/92, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL. ÚS 38/99, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL. US 16/95 [3] Bližšie pozri: Palúš I.: Ukladanie povinností ako forma obmedzenia základných práv a slobôd, Občan a verejná správa ( Ústavnoprávne aspekty, Zborník príspevkov z vedeckej konferencie s medz. účasťou konanej v dňoch 3.-4.5.2006 v Košiciach, Košice 2006, str.38 a nasl.) [5] Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. I. ÚS 2/1999
V Košiciach, dňa 28. 11. 2006
UPJŠ v Košiciach , Fakulta verejnej správy,Katedra právnych vied

STANOVISKO k aplikácii §23a zákona č. 588/2006 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z.z. o Slovenskej televízii

Predmetom právneho posúdenia na základe žiadosti členov Rady Slovenskej televízie (ďalej len "rada") boli tieto okruhy problémov: 1. Výklad § 23a zákona č. 588/2006 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii vo vzťahu k uzneseniu rady č. 82/2006, ktorým boli niektorí kandidáti na funkciu riaditeľa STV vylúčení z voľby, pretože nesplnili podmienky účasti na voľbe podľa čl. 13 rokovacieho poriadku rady. Ustanovenie § 23a zákona č. 588/2006 Z. z. obsahuje prechodné ustanovenia účinné od 15. novembra 2006. Podľa ods. 1 predmetného ustanovenia zákona "voľba generálneho riaditeľa, ktorá bola vyhlásená pred účinnosťou tohto zákona podľa doterajších predpisov sa dokončí podľa tohto zákona. Kandidáti na funkciu generálneho riaditeľa sú povinní doplniť prihlášku dokladmi podľa § 18 ods. 2 v lehote určenej radou, ktorá nesmie byť kratšia ako 10 pracovných dní." Výzvu na prihlásenie kandidátov na funkciu generálneho riaditeľa STV s určením termínu na prihlásenie kandidátov zverejnila rada v súlade s § 19 ods. 6 zákona č. 16/2004 Z. z., kde určila termín na prihlásenie kandidátov na deň 15. novembra 2006, určila podmienky kladené na kandidáta, prílohy prihlášky a uviedla organizačné pokyny súvisiace s podaním prihlášky. Z uvedeného je zrejmé, že voľba generálneho riaditeľa bola vyhlásená pred účinnosťou zákona č. 588/2006 Z. z. a má sa dokončiť v intenciách vyššie citovaného ustanovenia podľa prijatej novely. Zákon č. 16/2004 Z. z. v znení platnom v čase vyhlásenia voľby generálneho riaditeľa nevymedzoval prílohy prihlášky. Tieto stanovila rada na základe postupu regulovaného Rokovacím poriadkom rady, vrátane vzoru prihlášky a príloh prihlášky. Prílohy prihlášky sa stali súčasťou všeobecnezáväzného predpisu až zákonom č. 588/2006 Z. z., účinným od 15. novembra 2006, kde sú explicitne vymenované v § 18 ods. 2. Zákonodarca súčasne druhou vetou prechodného ustanovenia v § 23a tohto zákona určil povinnosť kandidáta na funkciu generálneho riaditeľa doplniť prihlášku dokladmi podľa § 18 ods. 2 v lehote určenej radou a zároveň stanovil minimálnu dĺžku lehoty na 10 pracovných dní. Zákonom stanovená povinnosť a postup je determinujúci, nadriadený normám nižšej právnej sily a ak je norma nižšej právnej sily v rozpore s platným a účinným zákonom je v tejto časti neplatná a musí byť so znením zákona zosúladená. Rada obsah prihlášky a príloh posudzovala na svojom zasadnutí dňa 21.11.2006. Nemožno sa však v čase po nadobudnutí účinnosti zákona č. 588/2006 Z. z. riadiť postupom podľa čl. 13 Rokovacieho poriadku rady v tých častiach (konkrétne čl. 13, druhá veta, bod č. 14), ktoré sú v rozpore s § 23a zákona. Z uvedeného vyplýva záver, že rada mala postupovať podľa novely zákona a vytvoriť kandidátom lehotu na doplnenie prihlášky dokladmi v zmysle § 18 ods. 2 zák. č. 588/2006 Z. z. 2. Záväznosť vzoru prihlášky kandidáta a príloh prihlášky zverejnených na internetovej stránke Slovenskej televízie www.stv.sk. Z výkladu pojmu "vzor" vyplýva záver, že ide o predlohu určenú radou, podľa ktorej sa odporúča kandidátovi postupovať. Nie je zákonom ani vykonávacím predpisom určený ako záväzné tlačivo (napr. tlačivo ŠEVT). Naviac všeobecne platí právna zásada, že písomnosť sa posudzuje podľa obsahu a nie podľa formy. Samotný fakt, že kandidát nepoužil zverejnený vzor by nebolo možné použiť na jeho vylúčenie z voľby generálneho riaditeľa za podmienky, ak doručená konkrétna príloha preukazuje náležitým spôsobom príslušný údaj. Pri vyhodnocovaní takých závažných dokladov, ako sú jednotlivé prílohy prihlášok kandidátov a prihlášky samej, treba však v prípade, že kandidát nepoužil vzorové tlačivo obzvlášť dôkladne skúmať a posudzovať, či predložená písomnosť nespochybniteľne deklaruje požadované skutočnosti. Každý prílohu treba posudzovať osobitne, s ohľadom na jej druh: - originál, notársky overená kópia, odpis z registra trestov ( jedná sa o doklady svojím charakterom a obsahom jednoznačné, vyhodnotenie splnenia alebo nesplnenia tejto podmienky je zrejmé); - projekt riadenia a rozvoja Slovenskej televízie v rozsahu najmenej 20 strán a najviac 40 strán vo formáte A4 (pre účely posúdenia splnenia tejto podmienky je v záujme objektivity a nespochybniteľnosti postupu nevyhnutné určiť exaktne rozsah počtom normostrán predkladaného projektu - riadkovanie, okraje); - vyhlásenie kandidáta o splnení podmienky podľa § 18 ods. 2 druhá veta zákona č. 16/2004 Z. z. (podľa znenia uvedeného ustanovenia zákona platného v čase vyhlásenia voľby možno generálneho riaditeľa zvoliť opätovne, najviac však na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia). Táto podmienka sa mohla vzťahovať iba na generálneho riaditeľa úradujúceho v čase vyhlásenia voľby, ak sa rozhodol kandidovať nanovo na druhé, nasledujúce obdobie alebo na generálneho riaditeľa, ktorý sa vzdal funkcie v období pred voľbou a v prechodnom období vykonával jeho kompetencie štatutárny zástupca. Iba tak sa mohla jedna a tá istá osoba stať v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach generálnym riaditeľom. Žiaden iný kandidát sa do tejto situácie nemohol dostať, a preto požadovať od neho prehlásenie splnenia podmienky podľa § 18 ods. 2 platného zákona nebolo dôvodné. Prijatím novely zákona sa požiadavka na predloženie vyhlásenia kandidáta o splnení podmienky podľa § 18 ods. 2 zákona č. 16/2004 Z. z. stala bezpredmetnou vzhľadom na skutočnosť, že súčasné znenie tohto ustanovenia obligatórne vymenúva prílohy prihlášky (teda už nerieši funkčné obdobia generálneho riaditeľa); - doklad o vysokoškolskom vzdelaní tvorí v zmysle výzvy rady na prihlásenie sa kandidátov na funkciu generálneho riaditeľa STV, ako aj podľa § 18 ods. 2 písm. d) novely zákona č. 16/2004 Z. z. prílohu prihlášky; kandidát týmto dokladom preukazuje splnenie podmienky pri voľbe a musí byť priložený k prihláške aj pri novej voľbe, nakoľko sa jedná o nové konanie v tejto veci. 3. Možnosť zastavenia alebo zmarenia procesu voľby generálneho riaditeľa v dôsledku postupu rady, o ktorom je možné dôvodne predpokladať, že bol v rozpore s platnou právnou úpravou. Vylúčený kandidát môže napadnúť priebeh procesu voľby generálneho riaditeľa súdnou cestou, prípadne použiť ďalšie právne prostriedky. Pasívnu legitimáciu má Slovenská televízia, nakoľko rada nemá právnu subjektivitu. Jednou z možností, ktorú by mohol vylúčený kandidát použiť, je podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia v zmysle § 102 Občianskeho súdneho poriadku. V tomto prípade súd po vykonanom dokazovaní rozhoduje uznesením podľa príslušných ustanovení OSP neodkladne, najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu. Vykonateľnosť uznesenia o nariadení predbežného opatrenia nastáva uplynutím lehoty na plnenie, ktorá ak nie je osobitne ustanovená rozhodnutím súdu, je trojdňová.

V Bratislave 27.11.2006 Právny odbor STV