7. 4. 2006

Vďační obyvatelia odkazujú : Ďaaaaaaaaaaaaakujeme !

Vďační obyvatelia odkazujú :
Ďaaaaaaaaaaaaakujeme !
Doh je sin
Z projektu riadenia Miloslavy Zemkovej sa dá vyčítať, že by chcela ročne usporiť až 237 mil. korún. Nevyhnutná pre to , podľa Zemkovej , zmena zákona o koncesiách, oslobodenie SRo od platenia DPH a úprava zmlúv s autorskými zväzmi - SOZA, Slovgram a OZIS. Hľadala by aj vnútorné finančné rezervy vrátane prepúšťania najmä v servisných zložkách. Pracovné miesta v rozhlase by zredukovala o 150 až 180, neprepúšťala by však tvorivých pracovníkov. Prostriedky vidí aj v eurofondoch. Programom by chcela osloviť viac mladých poslucháčov. Je za zachovanie všetkých okruhov SRo. Bude sa snažiť zastaviť pokles počúvanosti SRo, ale nie za cenu násilnej komercionalizácie vysielania. Na prvom okruhu Rádiu Slovensko je podľa nej potrebné omladenie, moderné témy, vysielanie hudby podľa prieskumov verejnej mienky i skvalitnenie dopravného servisu. Dnes sa jej toto rádio zdá smutné, preto do jeho programu chce vniesť zábavu. Malo by prilákať 30 až 39-ročných poslucháčov, ktorých podľa jej analýz rozhlas stratil. O možnom rušení tých okruhov, ktoré sa ukážu ako duplicitné, by rozhodovala až po roku 2008, dokedy má rozhlas nabehnúť na vyrovnané hospodárenie. Budovu by Zemková nepredávala, ale dala zrekonštruovať. V rámci svojho 47 -stranového projektu navrhuje nový systém výberu koncesií spoločne so STV. Zemková pravdepodobne odstúpi aj od zmluvy s BSP Lawyer Partners, ktorí pre SRo vymáhajú koncesionárske poplatky. Zároveň navrhuje zrekonštruovať budovu obrátenej pyramídy a nasťahovať do nej Slovenskú televíziu a ďalšie kultúrne inštitúcie.
Nuž, bude to ťažké, hlavne dať dohromady nekompaktibilné predstavy troch ľudí- Zemkovej, Kováča a Machaja. Podobný kompromis medzi súperiacimi skupinami urobil svojho času aj Milan Materák- zobral Ľuboša Jarjabku a Martina Šmatláka- a nevyplatilo sa. Takisto predstava nasťahovania STV do budovy rozhlasu je nezmyslom, oveľa prijateľnejšia je Mlynská dolina pre viac než obe inštitúcie. A s celým zázemím. Zemková ráta s vyrovnaný m rozpočtom SRo v horizonte rokov 2007 - 2008. Keďže je nadšená projektom a reformou Richarda Rybníčka v STV , môžeme rátať, že oddĺženie bude stáť daňových poplatníkov cca 400 miliónov. Nuž, pokým sa nedohodne s novým riaditeľom STV, tak akékoľvek plány budú zbytočné. A všetky peniaze vyhodené z okna. Chce to čas, aby ,vcelku prekapivý ťah Rozhlasovej rady , sa dal prečítať. My Bratislavčania, predovšetkým obyvatelia Starého mesta, to čítame mierne vydesene.
"Pozor, voľné nehnuteľnosti v Starom Meste"
Vďační obyvatelia odkazujú : Ďaaaaaaaaaaaaakujeme !

06.03.2006 Stiahnutie žaloby magistrátu proti mestskej časti Staré Mesto, ktorá na súde ležala deväť rokov, odhlasovali na minulotýždňovom zasadnutí poslanci mestského zastupiteľstva. Mesto sa tým dobrovoľne rozhodlo vzdať svojho majetku, domu na Obchodnej ulici č. 4. Budova, ktorú dnes Bratislavčania poznajú ako sídlo Sveta knihy, bola v roku 1991 nezákonne zreštituovaná a jej trhová hodnota dnes predstavuje asi 200 miliónov korún. Poslanci verdikt odôvodnili obavou pred vyplácaním vysokého odškodného firmám, ktoré medzičasom do objektu investovali. Ľudia, ktorí v ňom bývajú, sa však teraz obávajú vysťahovania a tvrdia, že mesto nadŕža zlodejom. "Platiť odškodné neprichádza do úvahy! Všetky kúpne zmluvy uzavreté po reštitúcii sú predsa neplatné! Radi by sme videli právnu analýzu, ktorú si v tejto veci dalo mesto externe vypracovať. Je zvláštne, že sa nespoľahlo na vlastné, personálne veľmi početné právne oddelenie," hovorí v mene nájomníkov Helena Múčková z Helsinského občianskeho zhromaždenia. Užívatelia bytov na Obchodnej si v roku 1991 podali žiadosť o ich odkúpenie. Vo februári 1992, čiže takmer päť mesiacov po uplynutí lehoty na uplatnenie reštitúcií, však vzniesla nárok na dom 91-ročná Bedřiška Svobodová zo Vsetína, údajne neter pôvodných vlastníkov. Skutočnosť, že išlo o nezákonný krok, neskôr potvrdilo aj ministerstvo financií a Správa pre veci majetkové Slovenskej republiky. Dedičia bývalých majiteľov boli totiž už v roku 1982 riadne odškodnení v rámci dohody medzi Československom a Veľkou Britániou. Nehnuteľnosť potom riadne prešla do vlastníctva štátu a neskôr mesta. Starostka Starého Mesta Miloslava Zemková však budovu napriek rozporom v apríli 1991 Svobodovej vydala. Tá ju už po niekoľkých hodinách (!) stihla za päť miliónov korún predať. Od nových majiteľov objekt po necelom mesiaci odkúpila spoločnosť Obchodný dom Dunaj, a to už za 52 miliónov. Teraz patrí eseročke IBEA. Súdnu žalobu, na ktorej stiahnutí sa vo štvrtok uzniesli poslanci, podal ešte v roku 1997 vtedajší primátor Peter Kresánek. V zdôvodnení tiež vyjadril názor, že "nehnuteľnosť prešla do vlastníctva reštituentky nezákonným spôsobom". Urobil tak v čase, keď bol súčasný primátor Andrej Ďurkovský staromestským vicestarostom - ten sa teda v súčasnosti paradoxne ocitol na strane žalujúcej aj žalovanej. Ďurkovský sa na štvrtkovom zastupiteľstve k záležitosti vyslovil len stručne. Uviedol, že mu ide o to, aby obyvateľom neboli upreté ich práva, ale vzápätí tlmočil poslancom, že rozhodnutie plne prenecháva na nich. Diskusia predchádzajúca hlasovaniu bola veľmi krátka, zamietavo sa k boju o dom postavil najmä viceprimátor Štefan Holčík. "Sme rozčarovaní, že po toľkých rokoch sa nemôžeme dočkať spravodlivosti. Zaráža nás nefunkčnosť právneho systému tejto krajiny. A nechápeme, prečo v kauze nášho domu nemôže rozhodnúť nezávislý súd. Naše pocity možno prirovnať k pocitom Mexičanov, ktorí čakajú na sedem statočných...," za všetkých nájomníkov domu na Obchodnej zhodnotila postup mesta Marta Herucová.

Na slogan Pozor, voľné nehnuteľnosti v Starom Meste si pamätá mnoho obyvateľov Starého mesta . niektorí neprajníci hovoria , že namiesto BSP Lawyres budú rozhlasu vymáhať pohľadávky honkongské triády z Viedne, ktoré mali v roku 1993 Štefánku a kde sa dlho prali peniaze z drog a prostitúcie . Takisto na starostku Starého mesta za DS nevie v dobrom zabudnúť vtedy spolustraník Ivan Miklošovi za krásny byt na Kozej ulici. Veď aj ex-starostka býva tej istej ulici, len na inom rohu.Židovská náboženská obec jej to nevedela odpustiť, lebo to bolo v dome, na ktorú si činila reštitučný nárok práve ŽNO.
Zlé hlasy hovoria, že pred voľbami je z hľadiska SDKÚ rozhlas určite v dobrých rukách...
Napokon ide len budovu rozhlasu ,posledné pozemky a priľahlé budovy čo patria rozhlasu.