21. 3. 2006

DOJÍMAVÉ, AŽ BY SA PLAKAŤ CHCELO

DOJÍMAVÉ, AŽ BY SA PLAKAŤ CHCELO
„Myslím si, že to bolo cielené a v krátkom čase sa k tomu vrátime.Sledoval som chronológiu udalostí a poznám aj ľudí, ktorí to písali. Medzi prvými bol bulvár a denník Šport, a potom sa pridali aj ďalší. Boli to lži. Ja som nič nerozhodol - všetko to boli kolektívne rozhodnutia urobené vopred. Dokonca ich oznámili aj v tlačovej správe vedenia tímu. Rozhodnutie angažovať za kapitána Pavla Demitru nebolo celkom podľa mojej predstavy Niekto sa však rozhodol sabotovať úsilie, ktoré sa tu roky odvádza a útočiť na moju osobu. Pripúšťam, že z veľkej časti zaútočili na mňa aj preto, lebo som vstúpil do politiky vo farbách SDKÚ-DS a snažia sa ma zdiskreditovať. Druhý dôvod, prečo som sa stal terčom útoku zväzových funkcionárov je skutočnosť, že som bol vždy proti tomu, aby bývalí príslušníci ŠtB boli na spoločensky dôležitých postoch. Na poslednom Svetovom pohári, napriek mojim výhradám, natlačili za hovorcu mužstva pána Telekyho, u ktorého je podozrenie, že spolupracoval s bývalou ŠtB. Vtedy som odkázal prezidentovi zväzu Jurajovi Širokému, že si neželám, aby okolo reprezentácie robili eštebáci...“

Peter Šťastný v dvojtýždenníku SDKÚ-DS Modré noviny
Zaujímavé, ako pánovi Šťastnému vadil iba Igor Teleki . To bol bol len agentík, ale prezident SZĽH Ing.Juraj ŠIROKÝbol priamo príslušníkom ŠtB, pracovníkom I. Hlavnej správy FMV ČSSR, pracoval pre rozviedku ŠtB ako jej rezident na veĺvyslanectve ČSSR vo Washingtone, kde riadil agentov, s hodnosťou kapitána , ba majora .
Tak vo co gou ?