DALITO!

5. 2. 2005

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS Nie zábave u holandských verejnoprávnych vysielateľov ? Verejnoprávni vysielatelia by nemali vysielať zábavné programy, tvrdí Holandská vedecká rada pre vládnu politiku (WRR) Verejnoprávni vysielatelia by sa mali sústrediť na spravodajstvo,názory, umenie a kultúru. Podľa WRR zábava nemá byť cieľom ani prostriedkom pre verejnoprávnych vysielateľov tak, ako je to v súčasnosti WRR navrhuje, že vláda by mala zobrať kontrolu do svojich rúk priamym fnancovaním konkrétnych programov cez štátny rozpočet a nie cez rozličné fondy na účty verejnoprávnych vysielateľov Zdroj : Expatica Al-Jazeera Top značkou Al-Jazeera sa umiestnila medzi piatimi najvplyvnejšími značkami na svete po ikonách ako Apple, Google,Ikea a Starbucks Prieskum robila spoločnosť Interbrand Brandchannel.com. Zdroj : Media Guardian Parlez francais ! Francúzska rada pre vysielanie ,Conseil superieur de l'audiovisuel (CSA),upozornila francúzske televízne a rozhlasové stanice , aby sa "pokúsili používať francúzsky jazyk aj pri názvoch ", čo by prakticky znamenalo premenovať populárne show ako Star Academy a The Loft . TF1 odkázala , že názov Star Academy meniť nebude. Zdroj : Expatica Star Trek: Enterprise- koniec Seriál "Star Trek: Enterprise" sa vydá na svoju poslednú cestu v máji tohto roku. Seriál Paramount Network Television / UPN/sa skončí 13 mája. História "Enterprise," ide až do 60 tych rokov a seriál so Scott Bakulom v hlavnej úlohe mal premiéru v roku 2001 na UPN, ale stále viac a viac strácal svojich divákov. Zdroj : Expatica

NO COMMENT

NO COMMENT

Slovenská televízia uzavrela na väčšinu svojich kľúčových činností zmluvy so svojimi dcérskymi spoločnosťami. Je predpoklad, že celá činnosť STV bude presmerovaná práve sem, aj s finančnými tokmi. Odpoveď Marcela Paru bude univerzálna na akúkoľvek žiadosť o informácie, či kontrolu. Ostáva len dodať, že si túto odpoveď všimne aj Generálna prokuratúra, pretože najväčšie príjmy z podnikateľskej činnosti STV plynú z predaja vysielacieho času, ktorý je však hradený z koncesionárskych poplatkov.

Váženy pán Zahradník, V zmysle zákona 211/2000 Z.z., paragrafu 16 Vás žiadam o sprístupnenie obchodných zmlúv medzi STV a jej dcérskymi spoločnosťami: STV Broadcasting STV Production and Technology TV KE TV BB 1.2 media Koncesia Zdôvodnenie : Podľa paragrafu 2 citovaného zákona je STV patrí medzi povinné osoby. Podľa paragrafu 3 „každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.“ Keďže ide o stopercentné dcérske spoločnosti STV, nemala by sa na požadované informácie vzťahovať obchodné tajomstvo v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. V prípade, že STV pokladá požadované informácie za predmet obchodného tajomstva, žiadame Vás o sprístupnenie tých častí zmlúv, ktoré sa naň nevzťahujú, ako aj o zdôvodnenie, prečo časti zmlúv podliehajú pod obchodné tajomstvo. Dakujem a zdravim Slovenská televízia, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava R O Z H O D N U T I E Slovenská televízia ako osoba povinná podľa § 2 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v platnom znení, vo veci žiadosti o informácie pani .......zo dňa ....005 takto r o z h o d l a : Slovenská televízia požadovanú informáciu n e s p r í s t u p ň u j e. Odôvodnenie : Slovenská televízia nesprístupňuje požadovanú informáciu z dôvodu ochrany obchodného tajomstva v zmysle § 10 cit. zákona, ako aj z dôvodu, že na činnosť a záväzky dcérskych spoločností ako aj na záväzky STV voči nim nie sú používané verejné financie. V zmysle § 17 ods. 1 Obchodného zákonníka v platnom znení ,,obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje.“ Pre naplnenie pojmu obchodné tajomstvo je potrebné súčasné splnenie všetkých piatich objektívnych i subjektívnych pojmových znakov uvedených v § 17 Obch. zákonníka. V prípade, že sú kumulatívne všetky podmienky uvedeného paragrafu, nadobúda daná právnická osoba subjektívne právo na obchodné tajomstvo. Všetky záväzky STV voči dcérskym spoločnostiam sú v plnej miere kryté príjmami z reklamnej činnosti a na ich činnosť a záväzky sa nepoužívajú príjmy z koncesionárskych poplatkov. Z tohto dôvodu nie je v zmysle zákona možné požadované zmluvy zverejniť, nakoľko sa na ich činnosť nepoužívajú verejné financie. Podľa § 3 ods. 2 zákona, ,,povinná osoba podľa § 2 ods. 3 (t. j. právnické osoby založené povinnými osobami = dcérske spoločnosti) sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu alebo majetkom obce...“ Článok 26 ods. 5 Ústavy SR uvádza, že orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. To znamená, že aj v poskytovaní informácií existujú hranice a nie je možné zverejniť informácie, ktoré by poškodili záujmy inštitúcie; v tomto prípade verejnoprávnej STV. Predovšetkým takáto inštitúcia, ktorá nakladá aj s verejnými zdrojmi, si musí vo svojej činnosti počínať s maximálnou opatrnosťou v obchodných vzťahoch, aby nedošlo k poškodeniu jej záujmov, a tým, v širšom meradle, k poškodeniu záujmov širokej verejnosti. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať opravný prostriedok v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Bratislava, 24. 1. 2005 ........................... Ing. Marcel Para štatutárny zástupca GR STV

3. 2. 2005

HUDBA A STV

HUDBA A STV Jaro Slavik Warner Music International Director Business Development Eastern Europe Vieden - Bratislava, 2.2.2005 POHLAD NA FUNGOVANIE HUDOBNYCH MECHANIZMOV Spotreba hudby – v akychkolvek jej formach – sa z roka na rok zvysuje nepredstavitelnym tempom v celom svete, najma vsak v klasickych hudobnych trhoch, ako su Europa, USA a Japonsko. Pri porovnani so situaciou hoci len spred desiatich rokov, ludia vynakladaju viac casu a penazi na spotrebu hudby – ci vo forme navstevy koncertov, aktivnym pocuvaim hudby zo zaznamu – bez ohladu na skutocnost, ci je tento zaznam tvoreny legalnou alebo nelegalnou kopiu, pasivnym pocuvanim hudby (napriklad radio, hudobne pozadie v nakupnych centrach, hoteloch) . Spotreba hudby sa zvysuje bez ohladu na to, ci sa jedna o programovu spotrebu, kde spotrebitel aktivne vyhladava ten ci onen hudobny produkt, aby ho vlastnil, ci mohol zreprodukovat (napr. Kupa hudobneho nosica, ci stiahnutie hudobnej produkcie z internetu), alebo hudba tvori len akusi „pridanu hodnotu“ novych znakov zivotneho stylu - ako napriklad vyzvananie na mobilnych telefonoch vo forme pesnicky, spatne zvonenie atd, atd. Vravi sa, ze ponuka vytvara dopyt – toto tvrdenie ilustruje napriklad skutocnost, ze rozvoj videoklipov umoznilo az zacatie vysielania hudobnej stanice MTV, masivny rozmach hudobneho priemyslu v 90 tych rokoch bol umozneny lacnymi CD prehravacmi a sucasna kriza priemyslu predaja nahratych hudobnych nosicov sa konci vdaka fenomenalnemu uspechu lacnych prenosnych prehravacov, oznacovanych ako MP3 prehravace, s dorazom najma na uspech spolocnosti APPLE s produkami iPod a iTunes. Atomizacia spotrebitelskeho sveta, dlhoohlasovany nastup spotrebitelskej generacie Y (kde za cielovu skupinu sa poklada kazdy jeden spotrebitel ...osamote) a zanrova rozmanitost sucasnej hudobnej produkcie, spolu s neuveritelnou dostupnostou medii, ci uz klasickych, alebo novych, vytvara z hudby jedinecny komunikacny prostriedok, ktory spaja a pritahuje. Samotna skutocnost, ze sucasna hudba dokaze viac zjednocovat ludi ako kedykolvek predtym – tym, ze hudba prestala rozdelovat * - vytvara z hudby, respektive vnimania hudby novy kulturny fenomen. Spotrebitelia prestali vnimat hudbu ako umenie samostatne stojace, ale vnimaju ho skor ako umenie synergicke, kde hudba je sucastou urciteho zivotneho stylu, respektive poznavacich znakov zivotneho stylu.S tymto je spojeny aj zaujimavy prvok, ze deklamacia posolstiev v ich klasickych hudobnych formach – napr. Pesnickarstvo – sa coraz viac vytraca. Spotrebitelia vnimaju hudbu ako cisto esteticku zalezitost, vzdialenu od kultu, typickeho pre 60te, 70te, 80te, ci trochu aj 90te roky. Tato zmena vo vnimani hudby, sposobuje, ze hudba sa viac, ako kedylvek predtym, stala zjednocujucim prvkom pre „modnost“ a „kulturnost“, pre „umenie“ a „konzum“ atd. Rovnako, ako sa od zakladu zmenil sposob spotreby hudby u fanusikov, tak by sa mal zmenit aj sposob komunikacie hudby – media nevynimajuc. V COM JE ZMENA Teda, v com sa zasadnym sposobom zmenil hudobny spotrebitel : Sucasny konzument hudby je natolko sebavedomy, ze si dovoli prezentovat svoj nazor a ze si za svojim nazorom pevne stoji. To, co sa javi zrejme, dlho v hudbe – na rozdiel od inych kulturnych oblasti - zrejme nebolo. Kym v architekture ste mohli byt fanuskom funkcionalizmu i baroka zaroven, byt fanuskom rockovej hudby a zaroven fanuskom elektropopovej sceny by v druhej polovici rokov 80-tych bolo nemozne. Kult velkych hviezd diktoval dlhu dobu spotrebitelske spravania konzumentov hudby. Produkcia hudobnych skupin bola nekriticky zboznovana, skupiny s hviezdnym postavenim mali mimoriadne lojalnu fanusikovsku zakladnu (aj medzi medialnou obcou). Obdobne to bolo so zanrovou pestrostou. V 70 tych rokoch ste mohli byt hviezdou bud ako velka (belosska) rockova kapela, alebo ako (cernosske) disco zoskupenie. V novom tisicroci sa pokojne moze stat, ze najuspesnejsim interpretom roka sa stane jazzova spevacka (Norah Jones), ze v komercnej (rozumej popovej) hitparade je na prvom mieste koncert klasickej hudby (Novorocny koncert Viedenskych Filharmonikov s N. Harnoucurtom), ze ludova hudba bude celosvetovym fenomenom (Buena Vista, Goran Bregovic atd). Hudobny spotrebitel si sam bude vyhladavat potrebnu informaciu a sam najlepsie vie, ako s nou nalozit a rovnako sam najlepsie vie, co zodpoveda jeho estetickym kriteriam alebo nie. Tu, sa bohuzial dostavam k bodu, kde musim konstatovat, ze STV robi vsetko pre to, aby hudbu a mechanizmy s hudbou spojene, zosiroka odignorovala. Predtym, nez sa pustim do konstatovania nevyuzitych moznosti, rad by som so vsetkou uctou podakoval STV za relaciu Slovensko Hlada Superstar. Vdaka tejto relacii sa slovenska hudobna scena na par tyzdnov prevetra, poniektori zavedeni spevaci na chvilu opravnene zapochybuju, ci si vybrali spravnu profesiu. Cely boom sposobeny relaciu Slovensko Hlada Superstar – a tu sa musime pozriet pravde do oci – vsak nie je o genialite tvorcov, ani o originalite povodneho formatu PopIdol (popidol je sam osebe “okopirovana” relacia popstars, a autori pop idol aj platia cast poplatkov autorom popstars za pouzitie povodneho napadu), ci o skvelom vysielacom case. Tento boom je sposobeny predovsektym dlhorocnou absenciou akejkolvej zmysluplnej, ci menej zmysluplnej hudobno-zabavnej relacie na Slovensku. Tento boom je sposobeny skutocnostou, ze roky rokuce nemala STV ziadnu platformu, kde by sa zacinajuci tvorcovia mohli v zodpovedajucej forme prezentovat. A este jedna nezanedbatelna poznamka – Slovensko Hlada Superstar je trochu o hudbe a z velkej casti o reality show. Hudba je v tejto relacii velmi dolezita – ale pozor – len ta hudba, ktoru mechanizmy hudobneho priemyslu uz urobili uspesnou. Teda v tomto pripade sa da hovorit aj o doslednom recyklovani hudby zo strany STV. Ak som na zaciatku tvrdil, ze ponuka tvori dopyt, tak toto plati aj o hudobnych relaciach v STV. V case svojho vzniku mimoriadne dolezita relacia Triangel urobila pre slovenske hudobne skupiny z mimobratislavskeho prostredia (okrem inych napr. Team) velmi vela. Vdaka horeuvedenemu to nebude mat ani vitaz relacie Slovensko Hlada Superstar lahke. Sice najdeme vsetci spolu nadejneho najlepsieho spevaka, ale akosi mu nenajdeme aj toho spravneho autora, pripadne spravnu sprievodnu hudobnu skupinu. Tato imitacia hudobnej kultury ma a bude mat nespochybnitelny uspech. Velmi otazna je cena tohto rychlokvaseneho hudobneho produktu. Velmi otazna je obhajitelnost tejto ceny. Z osobnej skusenosti – podielal som sa na tvorbe relacie POPSTARS v Rusku - viem, ze tento typ relacie je vzdy na hranici rentability. Opat vsak, pri boome sposobenou touto relaciou verim, ze STV sa vratia vsetky naklady a ze pripadny zisk preinvestuje do tvorby a vysielanie hudobnych programov. Existencia inej hudby – ako Superstars – bola a je vo vysielani STV nebadatelna. Pri akomkolvek nastaveni filtra – ci uz podla zanrov , alebo jazykovej prislusnosti alebo farby pleti, alebo pohlavia – je hudbe venovany zalostne maly priestor ( aj bez miernej davky tu nanucujuceho sa sarkazmu by som ocakaval aspon daky maly document o skupine Bez Ladu A Skladu Velkou chybou by bolo sa domnievat, ze zmeny mechanizmov v pozadi spotreby – a tym padom aj tvorby – hudby sa dotykaju len toho, co sa zvykne oznacovat ako popularna scena. Tieto zmeny sa tykaju vsetkych vrstiev spotrebitelov. Pocinajuc, pochopitelne ,mladou spotrebitelskou generaciou Y, ale rovnakym sposobom fungujucim aj u spotrebitelov art rocku, jazzu, okrajovych zanrov, ci klasickej hudby. Ako priklad si dovolim povedat, ze pri jednom z okrajovych zanrov tak vyrazne ruralnych, ako je world music, co je vlastne len modne oznacenie pre folklornu hudbu, tvoria nove media, novy pristup k spotrebe dominantnu cast. Spotrebitel si nevyhladava nove informacie o tomto zanri v klasickych masovokomunikacnych prostriedkoch, nesleduje (nema preco sledovat) televiziu, rozhlas, pretoze tu “svoju” hudbu si najde prostrednictvom internetu…a nielen hudbu samotnu, ale aj informacie o nej, kulturne pozadie spojene s tymto – opat raz zdoraznujem – okrajovym zanrom. Pre dalsi priklad mozme ist do Nemecka, kde 25 % vsetkych napalenych nosicov domacej (nemeckej) hudby tvori tzv “slagermusic”, t.j. zaner, pri pohlade na ktoreho cielovu skupinu len tazko sa da verit, ze tito ludia v praci, alebo doma sedia za pocitacom a stahuju najnovsie (??) hity Karla Gotta alebo Zillertaler Schurzenjaegger. Skutocnost, ze BBC zo svojej poprednej pozicie pri sireni klasickej hudby vo Velkej Britanii pomaly vytlacaju nove media, tiez stoji za uvahu. Cely pristup k hudbe sa zmenil. Hudba uz nie je jedna klipova relacia kazdu sobotu a klipovy zostrih na silvester o polnoci. Hudba uz nie je ani modla dlhohrajucej vinylovej platne. Hudba urobila s nasimi zivotmi, to, co sa oznacuje “crossover” – plynulo sa s nasimi zivotmi, s nasim zivotnym stylom, prepleta, ze miestami ani nevieme, kolko z tohto prepletenca je hudba a kolko je nas samotny zivto. PREMARNENE PRILEZITOSTI Hudba – napriek svojej jedinecej vlastnosti, ze az po mnozste repriz zacina byt mimoriadne “paciva”, co sa neda tvrdit ani o divadle a ani i filme – potrebuje aktualnost. Spotrebitel potrebuje informacie, novinky, potrebuje mat prehlad. A zabudnime na to, ze novinky tvoria len nove videoklipy. Dnes je klip pri svojej premiere na televiznej obrazovke davno opozerany vo svojej cielovej skupine cez internet. Spotrebitel potrebuje poznat novinky v mechanizmoch v pozadi hudby. Ludia radi veciam rozumeju – napriek tomu, ze si malokto dnes opravuje svoje auto, kazdy chce vidiet pod kapotu a kazdy sa pod kapotu aj rad pozrie. A podobne je to aj s hudbou. Nie kazdy, kto sa dozvie, ako funguju principy hip-hopovej sceny (co je na slovensku mimoriadne popularna scena), zacne byt cielovou skupinou hip hopovej sceny. Ale ked sa uz bavime o hip hope. Toto je cisto urbanna zalezitost, ktora by – podla vsetkych sociologickych, demografickych a inych pravidiel mala fungovat len v mestach….Kedze na slovensku mesto nemame ani jedno, ako je mozne, ze hip hopova scena tu funguje ? No, ono tu funguje skor taka imitacia hip hopovej kultury – s dorazom skor na atributy zivotneho stylu, na oblecenie, kde len velmi pomaly sa dostavaju do povedomia dolezite hodnoty hip hopovej kultury – ako “respect”, ci “credibility”… Aj takato kulturna karikatura moze vzniknut, ked nie je tema dostatocne odkomunikovana, pripadne, ked nie je odkomunikovana vobec. Teda, prvou premarnenou prilezitostou by mola byt premarnena prilezitost KOMUNIKACIE…STV nevedie dialog so svojimi divakmi.Urcite nie v oblasti hudby. Kde je vsetka ta skvela hudba, ktora sa vytvarala a tvori vo vsetkych moznych malych kluboch, v nezavislych scenach, v malych studiach ? Tato hudba ma svojich tvorcov a aj svojich posluchacov – opat raz, nebavime sa o zafajcenych hlucnych stuchnutych pivnicnych kobkach, ktore zapachaju rozliatym pivom. Hovorim o malych scenach s folkovou hudbou, kde to skor vonia kamilkovym cajom, hovorim o malych jazzovych podiach s teplou domackou atmosferou. Tieto sceny su s mimoriadnou preciznostou ignorovane niekolkymi generaciami riaditelov STV: Teda, ak sa bavime o dalsej premarnenej prilezitosti tu je : premarnena prilezitost OBJAVOVANIA….V poriadku, ak chceme, aby nasim najlepsim divadlom bola nezavisla scena STOKA a v umeni vladol underground, podme zrusit SND, STV a preniazme rozdelme undergroundovej kulture. Ak nie, tak OBJAVUJME Televizia nie je a nemoze byt niecim na sposob jukeboxu, kde sa hraju od rana do vecera klipy. Pochopitelne, videoklip je sucastou hudbobnej kultury, ale nie je to hudobna kultura. Preto si prezentacia hudby vyzaduje kreativnejsi pristup. A mozno by hudba v STV mala byt skor o informacii, ako o samotnej produkcii. (v idealnompripade 50 :50 ). Ale ruku na srdce, napadlo by niekomu hladat daku informaciu, resp. Cakat na daku informaciu z STV ? Ani v najdivokejsom sne. A pritom spravna informacia vedie dalej k aktivnemu hladaniu, ci uz programu, alebo suvisiaceho produktu (a bolo by len na sikovnosti STV, ako vyuzit poskytujuce sa moznosti synergie – ci sa dohodnut na dakom portali na predaj hudby cez internet atd, atd) Ale asi najvacsou premarnenou prilezitostou STV v oblasti hudby je premarnena prilezitost KOMUNIKACIE. Hudba, spravnejsie stopove prvyk hudby v STV, su zavesene vo vzuchoprazdne. Ak niekto nevie, kto je Marcus Miller, darmo moze STV trikrat vysielat jeho koncert z BJD okolo polnoci, pozru si to iba ludia, ktori ho poznaju, a s najvacsou pravdepodonostou aj tak boli na jeho koncerte na spominanych jazzovych dnoch. HOVORIT O HUDBE JE AKO TANCOVAT O ARCHITEKTURE Velmi tazko sa hodnoti hudba v ramci Slovenskej Televizie, kedze ziadna hudba tam nie je. Imitacia hudobnej kultury (Superstar) nie je hudobna kultura. Hovorit o hudbe je ako tancovat o architekture (Metro) Cokolvek spravi v STV pre zlepsenie pozicie hudby vo svojom vysielani moze byt len dobry krok, pretoze to bude znacit, ze niekto zacne vnimat hudbu so vsetkou tou vaznostou, ktoru si hudba vyzaduje a ktoru my vsetci hudbe – vedome alebo podvedome – prikladame. Pochopitelne, rovnako to STV aj urobit nemusi. Ale to by znacilo s najvacsou pravdepodobnostou definitvne vycistenie pozicii a koniec vsetkemu tomu dobremu, co v minulosti STV pre hudbu, najma tu slovensku, urobila. -------------------- * napr. V 80 tych rokoch nemyslitelna situacia, aby fanusik pop music bol aj fanusikom punku.

Vyšetrovacia komisia STV zasahuje

Vyšetrovacia komisia STV zasahuje Vyšetrovacia komisia STV v zložení Richard Rybníček, Marcel Para a Jozef Mračna sa včera stretla s vedením spoločnosti Rádiokomunikácie. Obvinila Rádiokomunikácie zo zlyhania pri piatkovom vysielaní SuperStar, ktoré však Rádiokumunikácie odmietli a predložili k tomu aj relevantnú doumentáciu. STV žiadnu nemala. STV dokonca požadovala , aby sa Rádiokomunikácie prispôsobili softwaru, ktorý STV kúpila od FremantleMedia / alebo subdodávateľa/ bez toho, aby si preverila plnú funkčnosť. Rádiokumunikácie to, samozrejme, odmietli, pretože je vecou STV, čo si nakupuje a čo si neoverí. STV však šla ešte ďalej. Marcel Para predložil Rádiokomonikáciám dodatok u zmluve, ktorý špecifikoval niekoľkomillónové pokuty pre Rádiokomunikácie za nenabehnutie systému po pár sekundách výpadku. Po upozornení, že nejde o NORAD ani riadenie letovej prevádzky bol pokus STV o obohatenie sa zamietnutý. Skutočná perla prišla na záver. Rádiokumunkácie jasne uviedli, že došlo ku krátkdobému výpadku elektrickej energie. Vyšetrovacia komisia STV usúdila, že Západoslovenská energetika, a. s. je ovládaná aj MH SR a našiel sa aj vinník. Je ním istý minister hospodárstva SR . Celá konšpiračná sabotáž bola tak odhalená, vinník bude potrestaný a vyšetrovacia komisia STV bola relatívne spokojná. Bude mať čo verejnosti podsúvať. Ma margo - zloženie akcionárov Západoslovenská energetika, a. s Fond národného majetku 51 %, E.ON Energie AG, Mníchov 40 % , EBRD 9 % . FNM SR je akcionárom a MH SR zabezpečuje výkon práv a povinností akcionára . Isto iste nevypína elektrinu pre STV...

2. 2. 2005

Vedenie STV informuje o SUPESTAR ...

Vedenie STV informuje o SUPESTAR... www.kompost.cz
TASR vydal skutočne srdcervúcu správu STV : "Rozhodli sme sa neodvysielať druhé vydanie magazínu doslova na poslednú chvíľu. Zistili sme totiž, že sa na verejnosť nechtiac dostali výsledky piatkového hlasovania divákov a v druhom vydaní magazínu, ktorý odvysiela STV na Jednotke vo štvrtok by sme chceli na túto situáciu reagovať," vysvetlil dnes rozhodnutie STV člen manažmentu Branislav Zahradník.Podľa jeho slov už televízia prijala opatrenia, aby sa v budúcnosti zabránilo úniku výsledkov. "Znížili sme na minimum počet ľudí, ktorí sa k nim môžu dostať," dodal ďalej Zahradník. STV zároveň požiadala držiteľa licencie, aby mohla v budúcnosti Magazín o SuperStar vysielať dva razy do týždňa, v utorok a vo štvrtok. Mohla by tak lepšie reagovať na hystériu a rôzne informácie týkajúce sa celej súťaže."Mrzí nás, že sa v utorok udiala náhla programová zmena a diváci druhé vydanie magazínu nevideli. Vo štvrtok však budú mať príležitosť vidieť aj čosi navyše," poznamenal ďalej Zahradník STV však nijak nezdôvodnila, prečo žiada vysielanie SuperStar 2 krát do týždňa iba od spoločnosti FremantleMedia . Dôležité je, že to nie je súčasťou už schválenej programovej koncepcie a ani rozpočtu STV, čiže by sa očakávalo, že sa najskôr obráti na Radu STV. Ďalej by STV mala vysvetliť, prečo práve zajtra pôjde na Dvojke relácia Família, s podtitulom: Pohľad do rodiny Mira Jaroša na Jednotke magazín SuperStar. Takisto by sme od STV očakávali , prečo v hlasovaní na posledných miestach boli speváci, ktorých videli všetci na Slovensku. Takisto, či Peter Konček dostal možnosť vystúpiť po druhý raz už po spustení hlasovania FremantleMedia by sa malo o svoju licenciu viac zaujímať, pretože na STV začína padať tieň hrubej manipulácie a amatérstva. O nátlaku "vyšetrovacej komisie STV" na Rádiokomunikácie a nájdení vinníka ešte dnes. Exluzívne.

SPRISAHANIE !

SPRISAHANIE ! Po minulotýždňovom výpadku v priamom prenose SuperStar , po ktorom vedenie STV obvinilo neznámych ľudí zo sabotáže / išlo o banálny výpadok elektriny a vlastné chyby/ sa STV tentoraz zaskvela utorkovým magazínom SuperStar. Odvysielala totiž iba jeho polovicu, po nej sa obraz zasekol a tak sa diváci mohli na dlhé minúty pokochať "hračkami jednej kačky" , logom Jednotky. Magazín SuperStar sa vzápätí pretransformoval do upútavok a vyvrcholil dokumentom o Katke Knechtovej, ktorá sa STV zaň isto poďakuje. Avšak ani to nebol koniec. Katka Knechtovú vystriedali reklamy bez predelu, za čo sa STV zas poďakuje Rada pre vysielanie a retransmisiu . Po reklamách išiel už len seriál 24. Žiadne ospravedlnenne, žiaden titulok, žiadne vysvetlenie. Dnes očaávame tlačovku vedenia STV, kde oznámia, že ide o sprisahanie, pretože majú nepotvrdené informácie, že magazín SuperStar odcudzili Milan Kňažko s Vladimírom Repčíkom ,a že Westlife ukradol pesničku Haberovi.

STV OLDIES

STV OLDIES Slovenská televízia si určila dlhodobé /6 mesačné /programové priority. Vlastne- prioritu. Slovensko hľadá SuperStar. Priorita by to bola pochopiteľná, keby sa STV sústredila aj na iné programové oblasti, napríklad na Správy STV. Tie sú už dlhší čas v kríze a po jesennej vizuálnej zmene , permanentnom personálnom chaose, faktickým chybám a neustálym nárastom komentatívnych prvkov s nejasným pozadím, sa Správam STV podarilo dočiahnúť na svoje prvé dno. Dno sledovanosti a podielu na trhu. Bude len otázkou času, kedy Správy STV porazia aj sitcomy. Trhový podiel Zlatého vajca TV Markízy je totiž vyšší než Správ STV. Výkladná skriňa STV, ako ju pomenoval aj Richard Rybníček sa tak stáva second handom. Skutočné dno, ak sa managment nespamätá z ujúchania v NTC , Správy STV ešte len čaká.

1. 2. 2005

ODPOVEDE Z OBRAZOVKY 2

ODPOVEDE Z OBRAZOVKY 2 Vlado Černý, člen Rady STV a riaditeľ Divadla Astorka-Korzo ’90 si myslí, že „ STV však nerobí v tejto chvíli nič iné, len napĺňa projekt, ktorý jej bol schválený.“ Zdroj : Národná obroda

Vsjo jasno, za čem bukvy?

Vsjo jasno, za čem bukvy? Generálny riaditeľ STV R. Rybníček dal zostaviť vyšetrovací tím, ktorý má odhaliť sabotéra najväčšej hudobnej šou. "Cítime sa poškodení. Netrpíme paranojou, ale sme presvedčení, že k poruche nedošlo na našej strane. Podobná situácia sa už nesmie zopakovať," zdôraznil člen manažmentu STV Zahradník. "Dôvodom bolo prerušenie dodávky elektrickej energie, za ktoré Rádiokomunikácie rozhodne nenesú zodpovednosť," uviedol pre TASR hovorca ST Radoslav Bielka. Podľa jeho slov bola dodávka energie prerušená na vysokonapäťovej linke zo strany Západoslovenskej energetiky pre vysielacie stredisko Kamzík v čase 20.34 hod., čo spôsobilo výpadok všetkých odtiaľ vysielajúcich televíznych aj rozhlasových vysielačov. Manuálne prepnutie na záložný vysokonapäťový prívod energie sa podľa Bielku uskutočnilo do 15 sekúnd. Potom sa vykonal automatický reštart aj TV vysielača zabezpečujúceho vysielanie programu Jednotky. Celkový výpadok televízneho vysielania z analógových terestrických vysielačov strediska Kamzík bol teda odstránený do jednej minúty od prerušenia prívodu energie. Zdroj: TASR

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS Najočakávanejšie TV premiéry v USA Začiatok roka 2005 Jake in Progress / John Stamos / Fat Actress/ Kirstie Alley/ Kojak /Ving Rhames, Chazz Palminteri / Revelations /Natascha McElhone (Solaris), Bill Pullman / The Bad Girl's Guide /Jenny McCarthy / Meet the Barkers /bubeník Blink-182 Travis Barker a jeho žena Shanna Moakler-Pacific Blue/ Eyes /Tim Daly , Laura Leighton/ The Office /Steve Carell/ Numb3rs /Rob Morrow / American Dad / animované / Zdroj :Entertainment Weekly

31. 1. 2005

Nový čas nie, Týždeň áno ! Haleluja!

Nový čas nie, Týždeň áno !
Haleluja!

Otvorený list všetkým občanom Slovenskej republiky pri príležitosti svetového dňa masmédií Výzva na bojkotovanie bulvárnych médií a bulvárnych prejavov v masmédiách Drahí spoluobčania. Pri príležitosti svetového dňa masmédií, ako terajší a budúci kresťanskí žurnalisti, považujeme za našu novinársku povinnosť, aby sme sa vyjadrili k silnému mediálnemu javu, ktorým je jednoznačne bulvár. Sila bulváru je síce veľká, dávame však do pozornosti to, že jeho silu určujeme my diváci, poslucháči, čitatelia. Práve my určujeme mieru toho, nakoľko je bulvár úspešný. Spomíname si na príspevok jedného z účastníkov internetového fóra, v ktorom odznelo nasledovné: „Ak si štvrtina Slovákov radšej kúpi Nový čas ako seriózne noviny, je to smutná vizitka Slovákov, nie Nového času.“ Myslíme si, že týmto príspevkom na internetovom fóre bolo povedané veľa. My predsa určujeme predávanosť bulváru. Pripomíname však aj zodpovednosť bulvárnych médií. Správanie sa bulváru je populistické. Urobí všetko pre sledovanosť, počúvanosť, čitateľnosť, aj za cenu oklamania spotrebiteľa lacnosťou informácie. V časoch globalizácie, kedy slovo nemá veľkú hodnotu aj vďaka bulvárnym médiám, sa nám ako prvá natíska otázka, čo to so spoločnosťou spraví, keď jej každodenný hlad po informáciách bude sýtený lacnými, nekvalitnými, a zdravý úsudok zabíjajúcimi, bulvárnymi informáciami? Slovensko jednoznačne potrebuje informačné zdroje, ktoré budú jasnou protiváhou populistickému bulváru. Dennodenne na nás vplýva mnoho informácií. Podľa knihy Agentúrna žurnalistika je to vo vyspelých štátoch až stovka informácií, ktorá atakuje jednotlivca v priebehu jednej hodiny. Slováci majú často hlad po informáciách mienkotvorného charakteru. Je veľmi dobré, že na Slovensku vznikol nový časopis Týždeň, ktorému povrchné informácie bulvárneho charakteru jednoducho nestačia. Veď, čo je jednoduché, ešte nie je umením, umením je práve to, čo umelca, v tomto prípade redaktora, spravodajcu, stojí aj kus námahy. Osobne sme dlho očakávali, že na Slovensko príde podobný časopis a sme radi, že prišiel v podobe Týždňa. Slovensko ho potrebuje a je mu vďačné. Bulvár nemôže dominovať v mediálnom priestore. Boj proti nemu je síce ťažký, ale určite sa oplatí. Chceli by sme vyzvať aj pracovníkov bulvárnych médií, aby si viac uvedomovali svoje poslanie a nedali sa oklamať platom, ale v prvom rade si plnili svoje poslanie, v súlade s novinárskou etikou. Zdôrazňujeme však, že nie sme proti nim. Sme len za to, aby sme sa nenechávali oklamať bulvárom a plnili si svoje poslanie. Je veľmi zlé, keď sa v masmédiách vo veľkej miere dáva priestor len negatívnym informáciám. Tie pozitívne akoby vôbec neexistovali, čo nie je pravda. Dovoľte nám v tejto súvislosti citovať pár viet z knihy Moc a nemoc médií, ktorej autormi sú Maciej Ilowiecki a Tadeusz Zasepa, kandidát na Nobelovu cenu za mier v roku 2002: „Treba si uvedomiť aj to, že existuje čosi ako príčinná funkcia slova. To znamená, že slovo môže mať rovnako reálne účinky ako skutok, čiže je možné pôsobiť aj pomocou slov.“ Ďalšia citácia je z tej istej knihy: „Vplyv masmédií na naše zmýšľanie: Výskum vplyvu masmédií na zmýšľanie alebo presnejšie na postoje a správanie získal nové impulzy a možnosti v roku 1973, keď v Kanade objavili dosť veľkú mestskú časť, kde bola televízia celkom neznáma. Sociológovia skúmali správanie, postoje, voľný čas tohto spoločenstva a potom, keď tam vkročila televízia, urobili po niekoľkých rokoch porovnávajúci výskum. Ukázalo sa, že pod vplyvom televízie sa deťom znížila schopnosť či chuť čítať knihy, klesol stupeň kreativity, vystupňovalo sa agresívne správanie. Napríklad po troch rokoch od zavedenia televízie zločinnosť vzrástla 1,6 násobne! Niektorí veľmi kriticky prijali záver, že za tento stav je vinná len televízia, a tvrdili, že tu máme do činenia s procesmi všeobecnejšieho rázu, ale výsledky výskumu sú nezvratné, a tak fakt zostáva faktom...“ Nie je teda jedno, čo napíšeme, alebo povieme. Všetko ovplyvňuje ľudí. Účelom tohto otvoreného listu nie je zakázať médiá bulvárneho charakteru, ani ich odsúdiť. Chceme len poukázať na to, že bulvár je škodlivý a pokúšame sa presvedčiť bulvárne médiá, aby nepovažovali zisk za najdôležitejší faktor pri prinášaní informácií. Prvoradým kritériom by mal byť občan a preto je nevyhnutné myslieť na to, čo informácia prinesie jemu. Ak mu prinesie len bombastickú senzáciu, ktorá o pár sekúnd vyprchá, je to málo. Drahí spoluobčania, diváci, poslucháči a čitatelia, máme právo na viac, ako len bulvár. Máme právo na pravdu, nie len polopravdu, či do senzácie zabalené klamstvo. Vyzývame vás v dnešný deň spomienky na Patróna novinárov, sv. Františka Saleského, aby ste bojkotovali akýkoľvek bulvár. Veď my určujeme aký bude silný. Dokážme, že si serióznosť vážime viac ako bulvár. Dokážme, že povrchné informácie nám nestačia. Ukážme médiám, že nám nie je jedno, čím nás dennodenne nasycujú. S pozdravom Michal ALBERT študent žurnalistiky na FF KU v Ružomberku Banská Bystrica Zdroj :TK KBS

ZMENY V BBC ?

VLÁDNE ZMENY V BBC ? Britskou vládou menovaná Burnsova komisia chce vytvoriť nový orgán na dohliadanie nad BBC namiesto doterajšej Rady guvernérov . Zdroj : Media Network Weblog Širšie súvislosti- v zajtrajšom vydaní TV Media

VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇA Verte mi, je to veľmi príjemný zážitok, keď idete po ulici, ľudia sa vás smejú a hovoria o Superstar. Obrovský počet listov, hlavne zo ženského publika nás presvedčil pokračovať, rešpektujeme želania divákov, medzi dosiaľ vysielané tituly pribudne aj reprízový seriál Kráľ dobytka, na ktorý STV dokúpila práva. Richard Rybníček O výbere prepúšťaných pracovníkov rozhodovalo len najužšie vedenie STV bez porady s nadriadenými "nadbytočných" pracovníkov. Dr. Záhradník "Tento systém zaručuje, že prijímané rozhodnutia sú objektivizované."

30. 1. 2005

STV hľadá SuperSTAR /a signál/

STV hľadá SuperSTAR /a signál/

Historický priamy prenos Slovensko hľadá SuperStar, ktorý ako celok bol vyrovnaný, sprevádzali ojedinelé a výsledok spochybňujúce chyby. Odpoveď určite poskytne človek, ktorý nastavuje v STV všetky Parametre, riaditeľ súťaže Slovensko hľadá SuperStar , výkonný riaditeľ STV, štatutárny zástupca generálneho riaditeľa STV, riaditeľ výroby, konateľ STV Broadcasting, s.r.o., STV Production & Technology, s.r.o. SZČO ako : Obchodné meno: Ing. Marcel Para ,IČO: 37001949. Odhliadnúc od technických problémov , ktoré mohol spôsobiť výpadok vysielača Kamzík, tmy počas sponzorských odkazov a logom Jednotky pravdepodobne spôsobil úplne zlý synchronizér medzi Mlynskou dolinou a Kamzíkom. Potom, čo to ktosi pochopil , tak našiel inú cestu cez odbočovač, čím zase vypadli logá STV... Je to amatérska chyba, spôsobená nielen zlým stavom techniky, ale úplne zdecimovaným stavom ľudských zdrojov v STV. Je to predpokladateľná vec, ktorú každý v STV / mimo nej dokonca viacerí/ pozná. Teda, skoro každý. Šokujúce je, že pri tak veľkom projekte nemala STV zabezpečenú záložnú trasu. Pri takomto spôsobe šetrenia sa dá prepokladať, že v prípae ohrozenia , katastrofy a vojny STV zlyhá. Nebolo sa treba kontatovať len s poľským supervisorom, Richard Rybníček mal Marcelovi Parovi odovzdať hodinovú výpoveď. Ale- vlastne sa nič nestalo. Večer sa skončil len s 37 minútovým sklzom. A, napokon, všetci zarobili. Aj diváci sú spokojní. Veď si zvyknú. Pri príchode do STV Richard Rybníček tvrdil, že zavedie železnú programovú disciplínu. Tú mu však dnes diktujú reklamné agentúry, nie diváci a sľuby voči nim. A netýka sa to iba SuperStar. O programových zmenách sa diváci dozvedia až vtedy, keď zistia, že sledujú niečo iné. Nedivím sa, keďže to často nevedia ani zodpovední pracovníci v STV. V súvislosti s priamym prenosom SHS vyvstáva niekoľko otázok : 1. Začalo sa SMS a audiotexové hlasovanie už počas druhého spevu Petra Končeka ?* 2.Na scéne som nevidel nič , čo by stálo za 11 miliónov . Vy áno ?3. Koľko bude stáť sťahovanie scény a jej opätovné inštalovanie ? 4. Museli skvelým spevákom nanútiť podpriemernú pesničku Kým vieš snívať od Paľa Haberu s priemerným textom od Daniela Heviera ? 4. Mohla by STV vysielať aj 23. februára ? Summit Bush- Putin sa môže konať aj v Národnom tenisovom centre, ochranku by robila DUG, s.r.o., z Rimavskej Soboty. P.S.Ak sa tabloid pýta "Ktorý idiot zavinil fiasko najväčšieho šouprogramu na Slovensku?", nech aj odpovedá. *K problému Peter Konček sa určite ešte vrátime, chce to čas. Na záver something completely different na uvoľnenie : V Iraku sa začali slobodné a demokratické voľby.