19. 4. 2018

Obvinený z vraždy podal trestné oznámenie na médiá

Obvinený z vraždy podal trestné 
oznámenie na médiá

Pred senátom Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Banskej Bystrici sa dnes začalo hlavné pojednávanie so 60-ročným Miroslavom K. zo Zvolena. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry ho žaloval za úkladnú vraždu pracovníčky nebankovej spoločnosti. Miroslav K. to popiera a tvrdí, že celý prípad je vykonštruovaný. Senát tiež zamietol žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby. O sťažnosti obžalovaného bude rozhodovať Najvyšší súd SR.

Podľa obžaloby Miroslav K. zavraždil vtedy 57-ročnú Ľudmilu z Novej Bane, pracovníčku nebankovej spoločnosti. Skutok sa stal v marci 2011. Obžalovaný podľa prokuratúry Ľudmilu telefonicky vylákal na stretnutie pod zámienkou obchodnej transakcie. Usmrtil ju nezisteným spôsobom, pričom oddelil hlavu od tela a zohavil tak, aby nebolo možné nebohú identifikovať. Časť kostrových ostatkov zavraždenej sa našla v rekreačnej oblasti pri Novej Bani v júli 2016. Po vražde údajne Miroslav vnikol do jej bytu a ukradol najmenej 1 600 eur.

Prokuratúra tvrdí, že Miroslav K. najprv nahováral na vraždu a následne na okradnutie nebohej istého Romana. Keď ten odmietol, skutok spáchal s iným človekom. Obžalovaný opakovane vyhlásil, že nikoho nezabil ani neokradol a vraha z neho urobil vyšetrovateľ, ktorého by najradšej poslal na psychiatriu. Vyhlásil, že Roman klame a teraz svedčí proti nemu z pomsty, lebo ho označil za jedného zo zlodejov, ktorí vykradli dom jeho synov. Podľa neho Roman je viackrát trestaný podvodník a lupič, ktorý si svedectvom proti nemu chce získať beztrestnosť za svoje činy. Obžalovaný poukázal na to, že polícia u neho urobila prehliadky, ale nič sa nenašlo. Tiež uviedol, že podal trestné oznámenie na médiá, ktoré ho označili za vraha.

Obžalovaný priznal, že v kontakte so zavraždenou bol osobne i telefonicky, pretože pre syna a ďalšieho známeho vybavoval u nej úvery. Vtedy ju aj dva razy za klientmi viezol vo svojom Audi. Nevedel však, kde býva, bol iba v jej kancelárii v Novej Bani. Mala ho požiadať, aby jej získaval klientov. Jej súkromný život ani majetkové pomery nepoznal.

Obžalovanému hrozí za úkladnú vraždu trest odňatia slobody na 25 rokov až doživotie.

2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

EP žiada ochranu novinárov v celej EÚ; SR má obnoviť dôveru občanov v štát

EP žiada ochranu novinárov v celej EÚ; SR má 

obnoviť dôveru občanov v štát

Slovensko musí zabezpečiť dôkladné a nezávislé vyšetrenie vrážd Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a Európska únia musí dôslednejšie chrániť novinárov a oznamovateľov. Vyplýva to z nelegislatívneho uznesenia, ktoré vo štvrtok schválil Európsky parlament (EP).
Poslanci pomerom hlasov 573 (za): 27 (proti): 47 (zdržalo sa hlasovania) dôrazne odsúdili vraždu Kuciaka a Kušnírovej. Súhlasili tiež s návrhom, aby stáž Európskeho parlamentu pre novinárov niesla meno Jána Kuciaka.
"Vraždy Daphne Caruanovej Galiziovej a Jána Kuciaka sú pokusom o oslabenie našich základných hodnôt a ranou pre právny štát v EÚ. Parlament si praje posilnenie práva a povinnosti novinárov brániť slobodné a nezávislé informácie. Dlžíme to Daphne a Jánovi, ako aj všetkým európskym novinárom, ktorí bojujú v prvej línii za našu demokraciu," vyhlásil predseda EP Antonio Tajani.
Poslanci v rámci uznesenia vyzvali slovenské orgány, aby zabezpečili úplné, dôsledné a nezávislé vyšetrenie vrážd Kuciaka a Kušnírovej, ktoré zodpovedných páchateľov privedie pred súd. V tejto súvislosti odporučili, aby sa na vedení spoločného vyšetrovacieho tímu spolupodieľal Europol, ktorý by mal mať neobmedzený prístup k vyšetrovaciemu spisu.
Parlament vyzval generálneho prokurátora SR, aby opätovne preskúmal trestné oznámenie Jána Kuciaka v súvislosti s hrozbami, ktoré mu boli adresované. Zaoberať by sa mal aj správami o úniku osobných údajov Jána Kuciaka po tom, ako sa so žiadosťami o poskytnutie informácií obrátil na slovenské orgány.
Zodpovedné slovenské orgány by podľa europoslancov mali zabezpečiť ochranu investigatívnych novinárov pred akýmikoľvek formami zastrašovania, obvineniami z ohovárania, ako aj hrozbami či fyzickými útokmi, ktorých cieľom je umlčať ich.
V odkaze, ktorý platí pre všetky členské štáty Únie, sa uvádza potreba zvýšenej ochrany novinárov a oznamovateľov korupčných káuz. Poslanci v tejto súvislosti odsúdili urážlivé poznámky niektorých politikov v EÚ na adresu novinárov a vyzvali členské štáty na zaistenie ochrany osobnej bezpečnosti a živobytia investigatívnych novinárov a oznamovateľov.
Poslanci požiadali o legislatívne a nelegislatívne opatrenia na úrovni EÚ aj členských štátov na ochranu novinárov, ktorí sú vystavovaní trestnému stíhaniu s cieľom cenzurovať ich prácu, a privítali by stály systém finančnej podpory EÚ pre nezávislú investigatívnu žurnalistiku. Európska komisia by mala pripraviť návrh smernice na ochranu oznamovateľov v EÚ a zaoberať sa hrozbami pre slobodu a pluralitu médií v celej Únii. Do kontextu ich požiadaviek zapadá aj dôslednejšie monitorovanie koncentrácie vlastníctva médií.
Uznesenie upozornilo zároveň na zneužívania eurofondov na Slovensku, pričom poslanci vyjadrili znepokojenie nad rizikom preniknutia organizovaného zločinu do slovenskej politiky a všetkých úrovní verejnej správy a hospodárstva krajiny. V uznesení je aj zmienka o spolitizovaní výberu najvyšších prokurátorov na Slovensku a viacerých obvineniach z korupcie vysokopostavených úradníkov, ktoré sa nepodarilo riadne vyšetriť.
Poslanci v tejto súvislosti vyzvali SR na posilnenie nestrannosti slovenských orgánov činných v trestnom konaní, odporučili vláde SR a parlamentu, aby prijali opatrenia na obnovenie dôvery verejnosti v štátne inštitúcie vrátane polície. Príspevkom k dobru veci bude podľa nich čo najskoršie zriadenie Európskej prokuratúry, dovtedy by si mali Úrad EÚ pre boj proti podvodom (OLAF) a Osobitný výbor EP pre finančnú trestnú činnosť (TAXE3) "posvietiť" na nezrovnalosti a podvody v oblasti poľnohospodárskych platieb, štrukturálnych fondov, daní a prania špinavých peňazí na Slovensku.
V neposlednom rade europoslanci vyzvali Európsku komisiu, aby obnovila ročné monitorovanie boja proti korupcii vo všetkých členských štátoch Únie.

Copyright ©TASR 2018

Slovenskí europoslanci reagujú na uznesenie EP o investigatívnych novinároch

Slovenskí europoslanci reagujú na uznesenie 

EP o investigatívnych novinároch

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) prijali vo štvrtok nelegislatívne uznesenie o ochrane investigatívnych novinárov v Európe, ktoré je reakciou na vraždu slovenského novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
Ivan Štefanec (KDH), ktorý rezolúciu inicoval a získal podporu európskych ľudovcov (EPP) a EP, uviedol, že obraz Slovenska sa za posledné týždne zmenil. Masové protesty podľa neho naznačili, že najmä mladí ľudia sa zaujímajú o budúcnosť krajiny.
"Rezolúcia je dobrá, zaoberá sa zvýšenou potrebou ochrany novinárov, vyzýva Európsku komisiu, aby obnovila správy o boji proti korupcii a že treba venovať väčšiu pozornosť členským štátom, aké protikorupčné opatrenia robia a ako funguje základná spravodlivosť a ochrana novinárov," uviedol. Dodal, že odporúčania obsiahnuté v uznesení sú nevyhnutným minimom potrebným na to, aby sa na Slovensku obnovila dôvera občanov v štát a jeho inštitúcie.
Štefanec ocenil, že sa do textu dostali podstatné veci, ako je vytvorenie medzinárodného vyšetrovacieho tímu a kontrola podozrení so zneužívania eurofondov v agrosektore. Upozornil, že špeciálny výbor EP pre daňové podvody (TAXE3) sa bude zaoberať kauzami, na ktorých pracoval Kuciak a teší ho, že novinárska stáž v EP ponesie meno po zavraždenom slovenskom novinárovi.
Monika Beňová (Smer-SD) z frakcie európskych socialistov a demokratov (S&D) uviedla, že demonštrácie, ktoré nasledovali po vražde Kuciaka a Kušnírovej, sú podobne ako aj inde v EÚ prirodzenou súčasťou spoločenského diania, zatiaľ však žiadna ponovembrová vláda na Slovensku nečelila takým mohutným prejavom občianskej nespokojnosti.
Beňová nemala námietky proti pôvodnému "vyváženému" textu uznesenia. Ten vychádzal zo správy kontrolnej misie EP, ktorá v marci navštívila Slovensko. Tvrdí, že pod tlakom iných politických frakcií boli do textu zakomponované ďalšie body, s ktorými nemohla súhlasiť. Upozornila na nesprávnosť zmienky, že na Slovensku sú regionálne médiá vlastnené regionálnymi politikmi cez nastrčené osoby. Nepáčili sa jej ani náznaky, že na základe infozákona sa mohli k ďalším osobám dostať informácie o tom, na čom pracuje Ján Kuciak.
"S čím ale vôbec nemôžem súhlasiť je to, že prokuratúra a prokurátori sú politicky dosadzovaní. Slovensko má ako jedna z mála krajín voľbu generálneho prokurátora priamo v parlamente, a to dokonca tajnou voľbou. Neviem si predstaviť legitímnejšiu voľbu," povedala Beňová.
Jej stranícky kolega Boris Zala (Smer-SD; S&D) konštatoval, že uznesenie má dve stránky. Na jednej strane odsúdilo atmosféru, ktorá mohla viesť k vražde dvoch mladých ľudí, čo však EP vníma aj v súvislosti s vlaňajším atentátom na maltskú novinárku a so situáciou v ďalších krajinách, kde je ohrozená investigatívna žurnalistika.
"Na druhej strane rezolúcia pozitívne vníma, že občiansky vzdor na Slovensku je kultivovaný a že mieri na konkrétne veci, ako je boj s korupciou a s organizovaným zločinom," spresnil Zala. Dodal, že socialisti z EP niektoré veci v texte uznesenia pripomienkovali, lebo nesúhlasia s politizáciu voľby generálneho prokurátora a prokurátorov na Slovensku. Zároveň vyjadril nádej, že aj táto rezolúcia prispeje k ďalšiemu vyjasneniu pomerov na Slovensku.
Richard Sulík (SaS) z frakcie konzervatívcov a reformistov (ECR) povedal, že hlasoval za uznesenie, ktoré považuje za "smutnú, ale pravdivú vizitku Ficových vlád", lebo sa v ňom uvádza, že SR nedosiahla pokrok v posilňovaní boja proti korupcii. Postoj EP podľa neho znamená, že spolu s objasnením dvojnásobnej vraždy treba vyšetriť aj korupčné politické prepojenia, ktoré Ján Kuciak odhalil. Pri vyšetrovaní by malo Slovensko aktívne spolupracovať aj s Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a Europol, dodal.
Eduard Kukan (nezávislý) zo skupiny EPP konštatoval, že "lupa" EP namierená na Slovensko bude teraz dôkladnejšia. "Uznesenie poukázalo na hlboké systémové problémy, s ktorými zápasí Slovensko pri čerpaní európskych dotácií. Vyzývame preto európske vyšetrovacie orgány, aby boli všetky podozrenia korupcie pri rozdeľovaní európskych fondov a dotácii náležite prešetrené," uviedol.
József Nagy (Most-Híd) z EPP odkázal, že uznesenie pre Slovensko "nie je žiadna sláva". Slovenská politická scéna preukázala sebareflexiu odstúpením premiéra a vytvorením novej vlády, k čomu napríklad nedošlo na Malte po vražde novinárky.

Copyright ©TASR 2018

V RTVS vznikla odborová organizácia spravodajstva

V RTVS vznikla odborová 
organizácia spravodajstva

Zamestnanci spravodajstva a publicistiky RTVS môžu oddnes obhajovať svoje záujmy vo vlastnej odborovej organizácii. Založili ju traja členovia spravodajstva verejnoprávneho Rozhlasu a televízie Slovenska. Ako na svojom sociálnom profile dnes informovala jedna zo zakladajúcich členiek odborov spravodajstva RTVS redaktorka a moderátorka spravodajstva verejnoprávnej televízie Zuzana Kovačič Hanzelová, v RTVS založili spolu s ďalšími dvoma kolegami odborovú organizáciu Spravodajské odbory RTVS a majú už desiatky prihlášok.
Spravodajské odbory RTVS dnes riadne zaregistrovali na Ministerstva vnútra SR. Podľa ich zakladateľov sa tak pridajú k ďalším odborovým organizáciám, ktoré pôsobia na pôde RTVS a zastupujú rôzne profesie, napríklad televíznych dramaturgov, produkčných, kameramanov, režisérov a ďalších. Ústava Slovenskej republiky garantuje občanom právo slobodne sa združovať na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov, teda aj zakladať si odborové organizácie a ďalšie združenia na obhajobu svojich záujmov. Odbory okrem iného obhajujú sociálne a ekonomické práva svojich členov, ktorých zastupujú pri rokovaní so zamestnávateľom.

2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.




EP schválil rezolúciu o ochrane investigatívnych novinárov


EP schválil rezolúciu o ochrane 
investigatívnych novinárov 

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) prijali vo štvrtok nelegislatívne uznesenie o ochrane investigatívnych novinárov v Európe, ktoré je reakciou na vraždu slovenského novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
Uznesenie podporilo 573 zo 647 hlasujúcich zákonodarcov poslancov, 27 bolo boli proti a 47 sa zdržalo.
Uznesenie vychádza zo zistení osobitnej delegácie šiestich poslancov EP, ktorí zastupovali rôzne politické skupiny tejto inštitúcie a Slovensko navštívili v dňoch 8. a 9. marca v rámci svojej pracovnej cesty.
Pôvodný text, ktorý reagoval aj na debaty europoslancov o situácii na Slovensku počas marcového plenárneho zasadnutia, bol pozmenený o viacero nových návrhov, a to najmä zásluhou politickej skupiny európskych ľudovcov, čo sa stretlo s kritikou viacerých poslancov z frakcie socialistov a demokratov (S&D), ako aj zaradením štyroch pozmeňujúcich návrhov, o ktorých poslanci hlasovali separátne.


Copyright ©TASR 2018

Štúrovo pero 2018

Štúrovo pero 2018

V Krajskej knižnici Ľ. Štúra (KKĽŠ) vo Zvolene, sa v piatok a sobotu (20. - 21.4.) uskutoční vyhodnotenie 24. ročníka celoslovenskej súťaže stredoškolských a vysokoškolských novinárov Štúrovo pero 2018. Víťazov bude porota vyberať spomedzi 72 stredoškolských a ôsmich vysokoškolských časopisov.
"V kategórii novinárke príspevky stredoškolákov zaslalo súťažné práce 56 súťažiacich so 131 príspevkami a v kategórii novinárske príspevky vysokoškolákov prišlo 45 príspevkov od 16 súťažiacich," povedala TASR pracovníčka knižnice Zlatica Brodnianska. Do súťaže sa zapojilo aj 11 elektronických magazínov a o Cenu Nadácie Slovenskej sporiteľne za rubriky napomáhajúce zvyšovaniu finančnej gramotnosti na stredných školách sa uchádza 14 stredoškolských časopisov.
Súťaž Štúrovo pero podporuje a rozvíja novinárske nadanie študentov stredných a vysokých škôl, tvorcov školských časopisov, elektronických magazínov a individuálnych novinárov. Umožňuje im prezentovať novinársku prácu, napomáha k rozširovaniu poznatkov súťažiacich o žurnalistike a žurnalistických žánroch. "Súťaž má medzi študentmi veľkú popularitu, aj v tomto roku sa ich na jej vyhodnotení zúčastní viac ako 200," podotkla Brodnianska.
Na slávnostnom vyhodnotení sa zúčastnia zástupcovia redakčných rád časopisov a najúspešnejší novinári. Súčasťou dvojdňového programu budú odborné semináre o školských časopisoch a novinárskych prácach, ktoré povedú odborní porotcovia. V rámci programu budú tlačové besedy s významnými osobnosťami Slovenska.
Súťaž mladých novinárov je súčasťou XXXII. ročníka Štúrovho Zvolena. Nad podujatím prevzal záštitu predseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Ján Lunter.


Copyright ©TASR 2018

Vražda novinára Jána Kuciaka


Vražda novinára Jána Kuciaka

Dva mesiace po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa spojilo šesť iniciatív, z ktorých viaceré vznikli ako reakcia na tento čin. Občianske a profesionálne platformy v štvrtok zverejnili spoločné vyhlásenie. V ňom konštatujú, že výmena politických figúr nestačí a žiadajú zmenu politickej kultúry. 
Symbolické spojenie oznámili iniciatívy Chceme veriť, Kultúrny reparát, Iniciatíva slovenských učiteľov, Nová Cvernovka, študentská iniciatíva Nie je nám to jedno a tiež Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek a Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek. Predstavitelia iniciatívy vysvetlili, že nevytvárajú žiadnu novú platformu, skôr im ide o vzájomnú podporu.
Chceme ukázať aj politikom, že tá vôľa spájať sa tu je a je veľmi potrebná, ak chceme presadiť nejakú zmenu v krajine, lebo keď každý budeme hrabať len na svojom piesočku, tak to nepôjde,“ vysvetlil Pavel Sibyla z iniciatívy Chceme veriť. Podľa Zuzany Mistríkovej z iniciatívy Kultúrny reparát nejde o to vyjadriť si solidaritu medzi sebou. „Chceli sme dať najavo, že každý, kto sa v tejto krajine zaujíma o veci verejné a snaží sa o ich zlepšenie, je niekto, kto je pre nás partnerom,“ uviedla Mistríková.
Vo vyhlásení iniciatívy vysvetľujú, že sa spájajú aj preto, aby ich bolo počuť vtedy, keď bude niekto potrebovať pomoc, či už pôjde o novinára, farmára alebo niekoho, kto bol označený za nepriateľa štátu len preto, že si plní svoje povinnosti. Vyjadrili i podporu organizátorom protestov Za slušné Slovensko a žiadajú, aby "politici prestali posúvať figúrky na šachovnici a aby začali podnikať konkrétne kroky pre hlbokú zmenu existujúcej politickej nekultúry". Doteraz podľa nich totiž nepodnikli kroky, ktoré by viedli k obnoveniu dôvery ľudí v štát. 
Iniciatívy kritizujú spôsob, akým odchádza policajný prezident Tibor Gašpar, keď premiér a zastupujúci minister vnútra Peter Pellegrini (Smer-SD) pri jeho odvolaní vyhlásil, že ide o profesionálna na správnom mieste a odchádza len preto, že cez jeho osobu je vedený útok na bezpečnostné zložky štátu. Takéto vyjadrenie je neprijateľné, vysvetlila Zuzana Wienk z iniciatívy Chceme veriť.
"Pán Gašpar vedie políciu, ktorá asistovala prokuratúre pri mnohých prípadoch, ktoré sme mohli sledovať ako ochranný val pre mocných tohto štátu, aby mohli ostať nad zákonom a aby ich konanie nebolo potrestané," domnieva sa Wienk. Podľa iniciatív je skôr útokom na bezpečnosť krajiny vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a to, že práca novinára Kuciaka siahala príliš vysoko k mocným krajiny.

Copyright ©TASR 2018

Rezolúciu o ochrane investigatívnych novinárov v Európe iniciovala EPP

Rezolúciu o ochrane investigatívnych 

novinárov v Európe iniciovala EPP 

Rezolúciu o ochrane investigatívnych novinárov v Európe, ktorá sa zaoberá aj prípadom vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, navrhla najvplyvnejšia politická skupina v Európskom parlamente (EP) - Európska ľudová strana (EPP). Uviedla to maltská poslankyňa Roberta Metsolová, ktorá bude predsedať štvrtkovému hlasovaniu o tejto rezolúcii.
Metsolová, hovorkyňa skupiny EPP vo Výbore EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, počas stretnutia so slovenskými novinármi v Štrasburgu ocenila, že desaťtisíce Slovákov vyšli do ulíc, aby prejavili odhodlanie bojovať za slobodu prejavu, tlače a za bezpečné médiá. "Slováci sa zhromaždili, aby požadovali rešpektovanie vlády zákona a postavili sa proti korupcii. Preto si zaslúžia našu vďačnosť a úctu," uviedla.
Zároveň upozornila, že frakcia EPP trvá na skutočne nezávislom a dôkladnom vyšetrovaní vrážd na Slovensku a na Malte a vyzýva Úrad EÚ pre boj proti podvodom (OLAF), aby vyšetril aj podvodnú činnosť, ktorú Ján Kuciak odhalil pred svojou vraždou.
"K týmto hrozným vraždám došlo v priebehu niekoľkých mesiacov. Európa bola svedkom atentátu na novinárov, ktorí vyšetrujú korupciu a jej väzby na špinavé peniaze," zdôraznila. Dodala, že od vraždy maltskej novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej uplynulo už šesť mesiacov a stále sa nepodarilo vypátrať vinníkov atentátu.
Hlasovanie o rezolúcii, ktorá mapuje situáciu na Slovensku prichádza po spustení projektu Daphne, v rámci ktorého niektoré z popredných svetových médií pokračujú v práci zabitej maltskej novinárky. "To je silné posolstvo pre tých, ktorí sa snažia odhaliť pravdu, a aj pre tých, ktorí ju chcú pochovať. Je to odkaz, že novinári ani po svojej smrti nemôžu byť umlčaní. Pravda vyjde najavo," odkázala Metsolová.
Podľa jej slov EP bude sledovať, ako zareagujú slovenské orgány a aké konkrétne opatrenia prijmú na základe odporúčaní marcovej kontrolnej misie. Za problematický označila spolitizovaný spôsob výberu prokurátorov a policajných dôstojníkov a vyjadrila prekvapenie nad množstvom obvinení z korupcie proti vrcholným predstaviteľom a politikom. "Našou úlohou je pomôcť obnoviť dôveru občanov a zabezpečiť, aby ľudia nestratili dôveru v európsky projekt. Ukázali sme, že keď sa občania obrátia na Európsky parlament, môžeme im odpovedať," opísala situáciu.
Slovenský europoslanec Ivan Štefanec (KDH), ktorý v rámci EPP stojí za prípravou tohto uznesenia, pripomenul, že v tejto oblasti je situácia na Slovensku a na Malte naozaj vážna.
Uznesenie, o ktorom sa okolo obeda bude hlasovať v pléne EP, vychádza zo zistení osobitnej delegácie šiestich poslancov EP, ktorá navštívila Slovensko v dňoch 8. a 9. marca v rámci prieskumnej pracovnej cesty.



Copyright ©TASR 2018

Vražda novinára Jána Kuciaka

Vražda novinára Jána Kuciaka

Študentská iniciatíva #niejenamtojedno bude v piatok 20. apríla protestovať pred Úradom vlády SR. Ako iniciatíva informovala agentúru SITA, od 16:00 do 19:00 budú držať písmená z poslednej vety posledného článku zavraždeného novinára Jána Kuciaka. "Považujeme ich za výsostne aktuálne i dnes," tvrdia študenti. Protest sa začína o 16:00 na Námestí Slobody.
Iniciatíva opäť pripomína, že žiada dôveryhodné vyšetrenie káuz, o ktorých písal Ján Kuciak. "Túto dôveru získame až vtedy, keď budú dokončené systémové zmeny v polícii. A keď bude špeciálny prokurátor Dušan Kováčik kauzy mocných riešiť, nie zametať pod koberec". Podporujú aktivity a požiadavky iniciatívy Za slušné Slovensko a vyzývajú verejných funkcionárov, aby prestali podliehať tlaku mocenských skupín. "Aby prestali robiť to, čo je ľahké, a začali robiť to, čo je správne."

2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Bolo určite vhodné vytvoriť medzinárodný vyšetrovací tím, ktorý bude pracovať na objasňovaní vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Pre TASR to vo štvrtok uviedol dlhoročný šéf slovenských vyšetrovateľov a v súčasnosti vysokoškolský pedagóg generál Jaroslav Ivor.
"Pri takýchto závažných trestných činoch treba využiť všetky možnosti, ktoré dáva jednak Trestný poriadok a jednak metodika a taktika kriminalistiky. V tomto prípade, ak teda pri vyšetrovaní takéhoto trestného činu sa vyskytne alebo vyskytujú verzie, ktoré by mohli evokovať nejakú zahraničnú stopu, teda nejaké prepojenie tohto trestného činu aj so zahraničím, tak je určite veľmi vhodné využiť aj inštitút spoločného vyšetrovacieho tímu, čo je možnosť podľa Trestného poriadku," domnieva sa Ivor.
Podľa jeho ďalších slov ako to bude efektívne a užitočné, bude to možné vyhodnotiť až po určitom čase. "V každom prípade bolo by chybou takúto možnosť a takúto šancu nevyužiť," dodal Ivor.
Generálny prokurátor SR Jaromír Čižnár podpísal v stredu (18.4.) v Haagu s partnermi vznik medzinárodného vyšetrovacieho tímu, ktorý bude pracovať na objasňovaní vraždy novinára Kuciaka a jeho snúbenice Kušnírovej. TASR o tom informovala hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR (GP SR) Andrea Predajňová.
"Po veľmi intenzívnych rokovaniach a viacerých koordinačných stretnutiach medzi zástupcami justičných orgánov Slovenskej republiky, Talianskej republiky, zástupcami Eurojustu a Europolu, bola podpísaná dohoda o vytvorení spoločného vyšetrovacieho tímu v trestnej veci poškodených Jána K. a spol.," uviedla v stredu hovorkyňa GP SR.
"Podpísanie dohody považujem za mimoriadne dôležité, pretože bude slúžiť ako základná báza pre výmenu a získavanie poznatkov a informácií vedúcich k objasneniu skutku a zisteniu jeho páchateľa - páchateľov," uviedol Čižnár. 
 Podľa prezidenta Eurojustu a národného člena Slovenskej republiky v Eurojuste Ladislava Hamrana, Eurojust aktívne participoval na vytvorení uvedeného spoločného vyšetrovacieho tímu. "Eurojust je i naďalej pripravený intenzívne pomáhať prokurátorom oboch krajín pri objasnení tohto závažného a odsúdeniahodného trestného činu," uviedol Hamran.

Copyright ©TASR 2018

DUBČEK

DUBČEK


18. 4. 2018

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS 

Smrť ruského investigatívneho novinára, ktorý zomrel na následky zranení po páde z okna svojho bytu v Jekaterinburgu, si vyžaduje riadne prešetrenie. Vyhlásila to v stredu v Berlíne hovorkyňa nemeckého rezortu zahraničných vecí Maria Adebahrová.
Nemecká vláda podľa jej slov nedisponuje nezávislými informáciami o tom, čo presne sa novinárovi Maximovi Borodinovi stalo, citovala ju agentúra AP.
Borodin zomrel v nedeľu v nemocnici v Jekaterinburgu tri dni po incidente bez toho, aby po páde z okna svojho bytu, nachádzajúceho sa na piatom poschodí, znovu nadobudol vedomie. Úrady jeho smrť oficiálne vyšetrujú ako samovraždu.
Še
fredaktorka denníka Novij Deň, pre ktorý Borodin pracoval, naopak uviedla, že neverí v redaktorovu samovraždu.
Borodin sa v rámci svojej novinárskej práce venoval organizovanému zločinu a korupcii. V posledných týždňoch sa podrobne venoval úmrtiam ruských žoldnierov pôsobiacich v Sýrii a zverejnil mená viacerých bojovníkov z mesta Asbest, ktorí v Sýrii padli.
"Sme teraz za vyšetrenie a vyriešenie celého tohto prípadu, ale odmietame špekulovať o jeho smrti," povedala novinárom hovorkyňa nemeckej diplomacie Adebahrová. Za nedobré označila tiež zmenšovanie sa priestoru pre kritickú a nezávislú žurnalistiku v Rusku.


Britský úrad pre rozhlasové a televízne vysielanie (Ofcom) otvoril sedem nových vyšetrovaní týkajúcich sa nestrannosti pobočky ruskej štátnej televízie RT. Podľa utorkového vyhlásenia tento úrad zaznamenal od otravy bývalého ruského špióna Sergeja Skripaľa v Británii zvýšený počet prípadov možného porušenia vysielacieho kódexu.
Telekomunikačný úrad uviedol, že bude posudzovať, či vlastník RT - TV Novosti - spĺňa predpoklady na to, aby bol držiteľom britskej vysielacej licencie.
Ofcom zhodnotil, že až doposiaľ "záznamy o dodržiavaní pravidiel TV Novosti nevybočovali z línie iných vysielateľov". Dodal však, že "od udalostí v Salisbury zaznamenal výrazný nárast počtu programov v servise RT, ktoré si vyžadujú vyšetrovanie pre možné porušenie vysielacieho kódexu".
Skripaľovcov našli 4. marca v bezvedomí na lavičke v Salisbury po zasiahnutí nervovoparalytickou látkou. Britská premiérka Theresa Mayová 12. marca v parlamente vyhlásila, že Skripaľ s dcérou boli otrávení nervovoparalytickou látkou typu novičok vyvíjanou v Rusku. Moskva tieto obvinenia rozhodne odmietla a vyhlásila, že Ruská federácia svoj arzenál chemických zbraní zlikvidovala v roku 2017 pod dohľadom Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW).


TASR NEWS

Mediálne mafie šalejú a nikto nažaluje

Mediálne mafie šalejú a nikto 
nežaluje!

Vražda novinára Jána Kuciaka

Vražda novinára Jána Kuciaka


Zakladatelia iniciatívy Za slušné Slovensko poslali predsedovi vlády Petrovi Pellegrinimu list s návrhom na stretnutie. "Od vymenovania novej vlády SR Iniciatíva Za slušné Slovensko pozorne sleduje všetky jej kroky. Napriek tomu, že nerozumieme lehote 31. mája 2018, vítame gesto predsedu vlády Petra Pellegriniho - odvolanie policajného prezidenta Tibora Gašpara. Toto rozhodnutie považujeme za prvý a nevyhnutný krok pre začiatok obnovovania dôvery občanov ako aj krok k naplneniu požiadavky nezávislého vyšetrenia vraždy Jána a Martiny a všetkých káuz, na ktoré Ján poukázal," uvádza sa vo vyhlásení aktivistov.
Iniciatíva Za slušné Slovensko podľa jej zakladateľov od začiatku vyzýva občanov k tomu, aby boli aktívnou súčasťou občianskej verejnosti. "Vieme, že zhromaždenia na námestiach sú len jednou z foriem tejto aktivity a preto naša platforma pracuje na ďalších, či už sú to stretnutia s občanmi, verejné diskusie, diskusie na školách alebo kultúrne podujatia. Veríme, že cesta k slušnému a spravodlivému Slovensku vedie aj prostredníctvom dialógu. Po dohode všetkých organizátorov zhromaždení Za slušné Slovensko sme preto premiérovi Pellegrinimu poslali list s návrhom na stretnutie, a to v súvislosti s prerokovaním našej požiadavky na obnovenie dôvery občanov v štátnu moc, činnosť ministerstva vnútra, vedenia Policajného zboru a kreovania nezávislej policajnej inšpekcie, špeciálnej prokuratúry a ďalších systémových zmenách, ktoré posilnia právny štát," konštatujú aktivisti s tým, že veria, že aj po apeloch predsedu vlády na ich adresu sa stretnutie uskutoční v krátkom čase.
Podľa vlastných slov budú zakladatelia inicitívy naďalej pozorne sledovať ďalšie kroky novej vlády. "Či už ide o pripravenosť zaviesť systémové zmeny posilňujúce právny štát, ale aj zmeny vo voľbe policajného prezidenta, odchod Róberta Krajmera a Tibora Gašpara z funkcií,návrhy na nového ministra vnútra či odpovede ministeriek Matečnej a Laššákovej na vznikajúce krízy v ich rezortoch," dodali aktivisti.

Vedenie Mestského úradu v Humennom žiada od humenských organizátorov zhromaždení Za slušné Slovensko ospravedlnenie za nepravdivé výroky. Ako uvádza radnica vo svojom vyhlásení k nedeľňajšiemu (15.4.) zhromaždeniu v Humennom, ktoré agentúre SITA poskytla Mária Míčková z tlačového referátu mestského úradu, mesto rešpektovalo právo organizátorov zvolať pochod do Humenného a nemá problém s organizovaním občianskych mítingov v meste. Dôkazom toho má byť aj promptné vybavenie žiadosti pre vstup motorového vozidla na pešiu zónu. „Hoci má mesto na vybavenie žiadosti 30 dní, napriek tomu sme im ešte v ten deň (v piatok 13. apríla) promptne vydali povolenie,“ informovala radnica.
Aj preto vedenie mesta mrzia rôzne nepravdivé vyjadrenia, ktoré odzneli na adresu humenského úradu od organizátorov. Stalo sa tak napríklad v súvislosti s jedným z odkazov na facebookovej stránke Humenné, kde sa objavila informácia o poskytnutí peňažnej odmeny za účasť na zhromaždeniach. Správu doteraz zdieľalo 5 370 užívateľov. Mesto následne organizátori zhromaždení obvinili zo šírenia dezinformácií. Ako ale vysvetľuje humenská radnica, správa nebola uverejnená na oficiálnom profile Mesto Humenné - MsÚ, ktorý doteraz nikdy neinformoval o žiadnom zo zhromaždení. „Na facebooku a sociálnych sieťach sú desiatky stránok, ktoré majú vo svojom názve slovo Humenné a mesto nemá žiaden dosah na to, čo uverejňujú. Mrzí nás, že na žiadnom zhromaždení Za slušné Slovensko neodznelo ospravedlnenie za to, že nie mesto Humenné, ale jedna zo stránok, ktoré má v názve slovo Humenné, zverejnila hoax,“ uviedla radnica s tým, že sa voči osočovaniu od organizátorov zhromaždení chce brániť. „Po takomto vykonštruovanom útoku organizátorov zhromaždení Za slušné Slovensko poklesla dôveryhodnosť našej stránky a preto žiadame, aby sa organizátori verejne ospravedlnili. Ak bojujú za pravdu, tak ju predsa musia sami aj šíriť,“ dodala radnica.
Organizátori zhromaždení Za slušné Slovensko za Prešovský a Košický kraj vo svojom stanovisku, ktoré agentúre SITA poskytol Matúš Nakata uviedli, že ak odznela kritika, stalo sa tak na základe osobných výpovedí samotných Humenčanov. „Hodnotiť ich objektivitu síce nie je v našich možnostiach, no je isté, že ak sa akákoľvek skupina občanov vo svojom komunálnom priestore cíti nevypočutá, či priam odmietaná pri snahe o svojich problémoch komunikovať a hľadať riešenie, niečo asi smerom k občanom tohto mesta nefunguje správne. A je našou povinnosťou na takéto pochybenia poukázať,“ uviedli organizátori. Zdôraznili, že nikto z organizátorov ani účastníkov neútočil na mesto Humenné. „Veríme, že ktorýkoľvek z predstaviteľov mesta príjme slová, ktoré na nedeľnom zhromaždení odzneli ako konštruktívnu kritiku a pokúsi sa nastaviť také spoločenské a kultúrne prostredie v meste, ktoré jeho občanov nebude rozdeľovať, ale spájať,“ dodali organizátori v stanovisku. Zároveň sa poďakovali odborom zodpovedným za vybavenie administratívnych náležitostí. „A to nielen naposledy v Humennom, ale rovnako tak na všetkých protestoch, ktoré sme robili v mestách Slovenska.“
2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.


Generálny prokurátor SR Jaromír Čižnár podpísal v stredu v Haagu s partnermi vznik medzinárodného vyšetrovacieho tímu, ktorý bude pracovať na objasňovaní vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. TASR o tom informovala hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR (GP SR) Andrea Predajňová.
"Dnes popoludní, po veľmi intenzívnych rokovaniach a viacerých koordinačných stretnutiach medzi zástupcami justičných orgánov Slovenskej republiky, Talianskej republiky, zástupcami Eurojustu a Europolu, bola podpísaná dohoda o vytvorení spoločného vyšetrovacieho tímu v trestnej veci poškodených Jána K. a spol.," uviedla hovorkyňa GP SR. Dohodu o vytvorení spoločného vyšetrovacieho tímu podpísal v stredu na pôde Eurojustu v holandskom Haagu za GP SR Čižnár.
"Podpísanie dohody považujem za mimoriadne dôležité, pretože dohoda bude slúžiť ako základná báza pre výmenu a získavanie poznatkov a informácií vedúcich k objasneniu skutku a zisteniu jeho páchateľa - páchateľov," uviedol Čižnár. 
Podľa prezidenta Eurojustu a národného člena Slovenskej republiky v Eurojuste Ladislava Hamrana, Eurojust aktívne participoval na vytvorení spomínaného spoločného vyšetrovacieho tímu. "Eurojust je i naďalej pripravený intenzívne pomáhať prokurátorom oboch krajín pri objasnení tohto závažného a odsúdeniahodného trestného činu," uviedol Hamran.
Čižnár v druhej polovici marca oznámil, že po intenzívnej komunikácii s justičnými orgánmi Talianskej republiky zaslal návrh dohody o zriadení spoločného vyšetrovacieho tímu v prípade vraždy novinára Kuciaka a jeho družky. Návrh dohody bol zaslaný v piatok 16. marca prostredníctvom Eurojustu. TASR o tom vtedy informovala hovorkyňa Predajňová.       Zriadenie spoločného vyšetrovacieho tímu Čižnár vtedy prerokoval s vtedajšou ministerkou spravodlivosti SR a podpredsedníčkou vlády SR Luciou Žitňanskou (Most-Híd). V praxi bolo zriadenie spoločného vyšetrovacieho tímu a podpísanie dohody časovo náročné (tento proces obvykle trvá niekoľko týždňov až mesiacov).

Copyright © TASR 2018

POKUTY NAŠE KAŽDODENNÉ

POKUTY NAŠE KAŽDODENNÉ



Pokutu 3319 eur dala Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR) detskej televízii RiK za to, že Rade nedodala na jej vyžiadanie súvislý záznam z vysielania zo septembra 2017. Okrem toho uložila RVR ďalšie sankcie, ale už bez finančných pokút.
RTVS musí odvysielať oznam o porušení zákona. Vysielateľ sa ho mal dopustiť porušením objektívnosti a nestrannosti spravodajských a politicko-publicistických programov, oddeľovania názorov a komentárov od informácií spravodajského charakteru v príspevku informujúcom o priebehu parlamentných volieb v ČR a údajnom vplyve Andreja Babiša na médiá, ktoré vlastnil. Príspevok bol odvysielaný v programe Správy RTVS 20. októbra 2017.

Copyright © TASR 2018

RTVS si pripomenie Juraja Herza

RTVS si pripomenie Juraja Herza

V súvislosti s úmrtím známeho režiséra, scenáristu a herca Juraja Herza RTVS zaradila do programu vysielania tituly, ktorými si pripomenie jeho osobnosť a prínos pre filmovú tvorbu.
RTVS už dnes večer 18. apríla uvedie na Jednotke o 20.30 h komédiu o poctivom a šikovnom cukrárovi Šimonovi pod názvom Sladké starosti v hlavnej úlohe s Emilom Horváthom. V sobotu večer 21. apríla si budú môcť diváci pozrieť na Dvojke o 20.10 h program Aleny Heribanovej Anjeli strážni Juraja Herza.

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS


Najvyšší egyptský duchovný predstaviteľ, veľký mufti Šaukí Allám, vydal fatwu, podľa ktorej islam zakazuje kupovanie tzv. lajkov na sociálnej sieti Facebook, pretože to považuje za prejav podvodu.
Mufti vydáva najrôznejšie druhy týchto náboženských dekrétov pomerne často. Reaguje tak na otázky moslimov, ktorým dáva náboženské rady a usmernenia, hoci aj v tých najtriviálnejších životných otázkach, priblížila v utorok agentúra AP.
Otázky moslimovia kladú sunnitskej inštitúcii Dár al-Iftá zodpovednej za náboženské nariadenia, opierajúce sa o Korán či výroky proroka Mohameda.
 Mufti v utorok na oficiálnej stránke tejto inštitúcie na Facebooku vydal fatwu, na základe ktorej je "nábožensky zakázané" platiť niekomu za "lajk", a síce propagáciu, na tejto sociálnej sieti. Uviedol, že ide o podvod, pričom citoval slová proroka Mohameda o tom, že ten, kto podvádza, nie je jedným z nás.

Ruská Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológii a masmédií (Roskomnadzor) nevylučuje, že pristúpi k zablokovaniu prístupu k sociálnej sieti Facebook. Podľa rozhlasovej stanice Echo Moskvy to v stredu pripustil Riaditeľ služby Roskomnadzor Alexandr Žarov.
V rozhovore pre denník Izvestija Žarov spresnil, že rozhodnutie o tom bude prijaté po previerkach, ktoré sa uskutočnia do konca roka.
Uviedol tiež, že je niekoľko požiadaviek, ktoré musia byť splnené. Spresnil, že Roskomnadzor žiada od Facebooku lokalizáciu databáz o ruských občanoch na území Ruska, odstránenie všetkých zakázaných informácií a dodržiavanie iných zákonov.
Žarov podotkol, že v druhej oblasti -- v odstránení všetkých zakázaných informácií -- Facebook "poriadne zaostáva" za stanovenými termínmi.
Zdôraznil, že ak tieto podmienky nebudú splnené alebo spoločnosť Facebook ruským úradom neoznámi harmonogram ich plnenia, "vyvstane otázka zablokovania" prístupu na Facebook v Rusku.  
Roskomnadzor v pondelok začal blokovať prístup k internetovej aplikácii Telegram. Stalo sa tak na základe rozhodnutia súdu z minulého piatka. Toto rozhodnutie prišlo týždeň po tom, ako Roskomnadzor požiadal justíciu o obmedzenie prístupu k Telegramu.
Tomuto vývoju predchádzalo rozhodnutie vedenia spoločnosti Telegram, že ruským štátnym bezpečnostným službám neposkytne šifrovacie kľúče, a tým ani prístup k správam užívateľov Telegramu. Úrady tvrdia, že prístup k týmto šifrovaným materiálom potrebujú pri vyšetrovaní závažných zločinov vrátane teroristických útokov, vysvetľuje agentúra AP.
 


V snahe o ochranu slobôd v oblasti digitálnych technológií a pokroku v tejto oblasti začal majiteľ ruskej messengerovej aplikácie Telegram Pavel Durov vyplácať bitcoinové granty administrátorom služieb VPN a proxy serverov. 
Na svojom konte na sociálnej sieti VKontakte Durov napísal, že v rámci hnutia "digitálneho odporu" počas najbližšieho roka "rád venuje na tento cieľ milióny dolárov zo svojho osobného účtu". 
Durov súčasne vyzval "všetkých, aby sa pridali - buď áraním proxy či VPN serverov alebo ich financovaním".  
Dodal tiež, že má osobný záujem na tom, aby prístup k aplikácii Telegram mali aj ruskí používatelia. "Aj keď ruský trh nepredstavuje podstatnú časť používateľov služby Telegram, je to pre mňa dôležité z osobných dôvodov," vysvetlil Durov. 
Poukázal na to, že posledných 24 hodín ukázalo, že ruské dozorné orgány sú "vo svojej vojne s pokrokom pripravené zablokovať milióny IP adries cloud hostingu, pričom neberú ohľad na straty ďalších subjektov".
Durov už v utorok avizoval, že Telegram bude používať už nainštalované metódy, ktoré umožňujú obísť zablokovanie prístupov k tejto službe a nevyžadujú od používateľa dodatočné kroky. Poznamenal však, že 100-percentná dostupnosť Telegramu bez VPN nie je zaručená.
Durov opäť zdôraznil, že "dôverné údaje" používateľov Telegramu nie sú na predaj a ľudské práva nesmú byť ohrozené kvôli "strachu alebo chamtivosti". 
Interfax dodal, že Durov nie prvýkrát bráni právo na anonymitu svojich používateľov a slobodu výmeny informácií. Už vlani v septembri vyhlásil, že "Telegram bude brániť slobodu a právo na anonymitu. Nijaké obmedzenia, ku ktorým by krajiny pristúpili, na tom nič nezmenia".   
Roskomnadzor v pondelok začal blokovať prístup k internetovej aplikácii Telegram. Stalo sa tak na základe rozhodnutia súdu z minulého piatka. Toto rozhodnutie prišlo týždeň po tom, ako Roskomnadzor požiadal justíciu o obmedzenie prístupu k Telegramu.
Tomuto vývoju predchádzalo rozhodnutie vedenia spoločnosti Telegram, že ruským štátnym bezpečnostným službám neposkytne šifrovacie kľúče, a tým ani prístup k správam užívateľov Telegramu. Úrady tvrdia, že prístup k týmto šifrovaným materiálom potrebujú pri vyšetrovaní závažných zločinov vrátane teroristických útokov, informovala agentúra AP.

 

Copyright © TASR 2018

Počet účtov na sociálnej sieti facebook, ku ktorým získala tajne prístup poradenská spoločnosť Cambridge Analytica (CA), bol oveľa vyšší než doteraz spomínaných 87 miliónov. Vyplýva to z vyjadrenia bývalej riaditeľky podnikového rozvoja CA Brittany Kaiserovej a jej následné výpovede pred výborom britského parlamentu. Tam mal v stredu vypovedať aj bývalý šéf CA Alexander Nix, ten ale oznámil, že nedorazí.
Zatiaľ sa v súvislosti s analytickou firmou vedelo iba o získaní dát z facebooku prostredníctvom osobnostného kvízu psychológa Aleksandra Kogana. Kaiserová ale britským zákonodarcom vypovedala, že firma mala viacero podobných informačných zdrojov, informoval web denníka The Guardian.
"Nepoznám podrobnosti týchto dotazníkov alebo to, ako boli dáta získané a spracovávané. Ale myslím si, že je takmer isté, že počet užívateľov, ktorých dáta bola zneužité podobnými cestami ako v prípade Kogan, je oveľa vyššia ako 87 miliónov," povedala Kaiserová s tým, že súčasťou týchto aktivít boli okrem CA aj oddelené spoločnosti a kampane.
"Vo všeobecnom zmysle slova viem o širokej škále dotazníkov, ktoré boli vytvorené CA alebo jej partnermi, obvykle s facebookovým prihlásením," uviedla Kaiserová v písomnom vyhlásení pre poslancov. Konkrétne potom na pôde parlamentu vymenovala dve aplikácie vyvinuté pre zber dát, o ktorých hovorila ako o "sexuálnom kompase" a "hudobnej verzii" kvízu.

Na otázku predsedu výboru britského parlamentu pre kultúru, médiá a šport Damiana Collinsa, či bolo účelom kvízov cez prihlásenie užívateľov prostredníctvom facebooku získavať dáta o profiloch, odpovedala Kaiserová: "Domnievam sa, že v prvom rade bolo cieľom kvízov toto, áno."
Škandál okolo praktík Cambridge Analytica vypukol pred mesiacom, keď The Guardian spoločne s denníkom The New York Times zverejnili výpoveď bývalého analytika CA Christophera Wylieho. Sprvu sa hovorilo o nečestnom prístupe k asi 50 miliónom profilov, na začiatku apríla potom facebook informoval, že zasiahnuté bolo až 87 miliónov účtov. Cambridge Analytica sa špecializovala na politický marketing založený na vyhodnocovanie veľkých objemov dát a pomáhala takto v predvolebnej kampani americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi alebo kampani za vystúpenie Británie z EÚ.
V stredu mal v britskom parlamente vypovedať hlavný aktér celej kauzy - bývalý šéf CA Alexander Nix. Collins ale včera oznámil, že Nix svoje vystúpenie zrušil, čo odôvodnil tým, že je objektom trestného vyšetrovania britských úradov. Podľa Collinsa ale nie je žiadny právny dôvod, ktorý by Nixovi v zodpovedanie otázok poslancov bránil.

Copyright © ČTK 2018

Oznam KŠR SSN - členská schôdza

Oznam KŠR SSN - členská schôdza

Výbor Klubu športových redaktorov (KŠR) Slovenského syndikátu novinárov (SSN) pozýva všetkých členov KŠR na členskú schôdzu, ktorá sa uskutoční vo štvrtok 26. apríla 2018 od 9.00 h v aule Domu športu na Junáckej ulici 6 v Bratislave.

17. 4. 2018

Kultúrny reparát

Kultúrny reparát

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Potýčku medzi novinármi a priaznivcami českého prezidenta Miloša Zemana vo volebnom štábe, ku ktorej došlo krátko po Zemanovom víťazstve v prezidentských voľbách, vyhodnotila polícia ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.
Záležitosťou sa bude zaoberať správny úrad v Prahe. Konaním podnikateľa Karola Slezáka, ktorý udrel kameramana servera iDNES.cz, sa však zaoberať nebude. Jeho prípad polícia odložila, pretože Slezák vo februári zomrel.
K incidentu došlo 27. januára vo volebnej centrále, kde Zeman so svojím štábom a sympatizantmi sledoval výsledky prezidentských volieb. Novinári tam natáčali a fotografovali kolaps bývalého redaktora novín Haló Milana Rokytku, ku ktorému neskôr prišli záchranári.
Zo záberov, ktoré žurnalisti neskôr zverejnili, je zrejmé, že Slezák a ďalší muž - podľa médií Zemanov priaznivec Jan Šolta - novinára vykazovali a vytláčali z miestnosti a nadávali im. Došlo aj k fyzickej zrážke.
Slezák bol na akcii akreditovaný ako novinár. Syndikát novinárov ho po incidente vylúčil zo svojich radov za poškodenie prestíže a záujmov profesijného združenia. Muž sa neskôr ospravedlnil a uviedol, že v štábe konal pod vplyvom emócií.

Spoločnosť Czech Media Invest (CMI) a Lagardére Group sa dohodli na podmienkach predaja rozhlasových staníc v Česku, Poľsku, Rumunsku a tiež na Slovensku, kde francúzska skupina prevádzkuje stanicu Europa 2. V utorok to oznámil člen predstavenstva spoločnosti CMI Daniel Častvaj.
„Predajná cena týchto aktív predstavuje 73 miliónov eur. Spoločnosti prevádzkujúce rozhlasové stanice vykázali vlani konsolidované tržby vo výške približne 56 miliónov eur,“ uviedol Častvaj. Akvizície majú podporiť rozvojovú stratégiu spoločnosti v mediálnom segmente. „CMI tak získava do svojho portfólia nový mediatyp postavený na silných rozhlasových značkách,“ doplnil Častvaj.
Uzatvorenie obchodnej transakcie je podmienené predovšetkým schválením zo strany miestnych regulačných orgánov v jednotlivých krajinách. Spoločnosť CMI spoluvlastní a riadi podnikateľ Daniel Křetínský.
Prostredníctvom svojich dcérskych spoločností Czech News Center a CN Invest patrí k najväčším mediálnym domom v Česku. Vydáva štyri denníky, niekoľko desiatok časopisov a webových titulov. Vlastní i dve tlačiarne a pôsobí aj v oblasti vydávania kníh a distribúcie tlače.


Webová stránka ruskej Federálnej služby pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológii a masmédií (Roskomnadzor) bola v utorok dopoludnia väčšinu času pre používateľov nedostupná. Informovala o tom agentúra Interfax.
Na viacerých internetových portáloch sa objavila informácia, že webová stránka Roskomnadzoru je terčom mohutného počítačového útoku. Tlačová služba Roskomnadzoru však vzniknutú situáciu nekomentovala, dodal Interfax.
Niektoré ruské médiá spájajú túto situáciu s tým, že Roskomnadzor začal v pondelok na celom území Ruska blokovať prístup k obľúbenej internetovej aplikácii Telegram. 
Riaditeľ služby Roskomnadzor Alexandr Žarov v pondelok večer uviedol, že zablokovaných bolo 9000 IP adries Telegramu, ako aj viac ako 600.000 IP adries služby Amazon, kam sa Telegram presunul. 
Žarov avizoval i zablokovanie viac ako pol milióna IP adries klientov, ktorí sa pripájali cez alternatívne servery. Roskomnadzor okrem toho požiadal spoločnosti Google a Apple, aby zo svojich obchodov s aplikáciami - App Store a Google Play - odstránili službu Telegram.    
Roskomnadzor začal blokovať prístup k Telegramu na základe rozhodnutia súdu z minulého piatku. Toto rozhodnutie prišlo týždeň po tom, ako Roskomnadzor požiadal justíciu o obmedzenie prístupu k Telegramu.
Tomuto vývoju predchádzalo odmietnutie danej spoločnosti poskytnúť ruským štátnym bezpečnostným službám prístup k správam užívateľov Telegramu. Úrady tvrdia, že potrebujú prístup k týmto šifrovaným materiálom pri vyšetrovaní závažných zločinov vrátane teroristických útokov, informovala agentúra AP.
Moskovský súd rozhodol, že Telegram bude v krajine zablokovaný dovtedy, kým úradom neposkytne kľúč k rozšifrovaniu užívateľských správ. Telegram má celosvetovo viac než 200 miliónov užívateľov. Aplikácia im umožňuje komunikovať pomocou zašifrovaných správ, ktoré tretia strana vrátane vládnych úradov nedokáže rozlúštiť.
Telegram vyvinul ruský podnikateľ Pavel Durov, ktorý tvrdí, že ruská bezpečnostná služba FSB porušuje práva užívateľov. Úrady argumentujú tým, že aplikácia je v značnej miere využívaná násilnými extrémistami. Durov podľa agentúry Reuters opakovane vyhlásil, že jeho spoločnosť ruským úradom kľúč neposkytne.

Copyright © TASR 2018



Anglická herečka Helen Mirren je presvedčená, že rozmach streamovacích služieb umožňujúcich ľuďom sledovať filmy v pohodlí domova, ubližuje ľuďom, ktorí chcú robiť filmy pre veľké plátna. "Ničí to ľudí ako je môj manžel, filmových režisérov, pretože chcú, aby ich filmy sledovali ľudia v spoločnosti iných ľudí v kinách," vyjadrila sa 72-ročná držiteľka Oscara v rozhovore pre magazín Total Film.
Hrozí tak podľa nej, že vymrie "spoločenský" zážitok, ktorým je chodenie do kina. "Publikum, film, ste v tom všetci spolu. Bojíte sa, smejete sa, plačete všetci spolu. Je to spoločenský zážitok a ten začína miznúť," uviedla rodáčka z londýnskeho Hammersmithu, ktorej manželom je 72-ročný Taylor Hackford, režisér životopisného filmu Ray (2004).
Svojimi vyjadreniami prispela do debaty o službách, ako je Netflix, ktorý napríklad pre svojich predplatiteľov kúpil filmy ako Annihilation (2018) alebo Mudbound (2017). Ich biznis model, ktorým je v podstate obchádzanie kín, pritom znepokojuje ľudí vo filmovom priemysle. Ich filmy však tento rok vylúčili zo súťaže na medzinárodnom filmovom festivale v Cannes, keď zaviedli pravidlo, podľa ktorého sa na súťaži môžu zúčastniť len snímky, ktoré premietnu v kinách.

2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Teraz.sk news

Teraz.sk news

Skupina webov Teraz.sk spustila podcasty pre používateľov mobilných zariadení. V dennom podcaste Diár prinášajú redaktori TASR spravodajský prehľad očakávaných udalostí aktuálneho dňa.
Relácia Točňa je prvý slovenský týždenný podcast o železničnej doprave. O zaujímavostiach z histórie železníc, aktualitách v koľajovej doprave a trendoch v železničnej dopravnej infraštruktúre, osobnej a nákladnej doprave diskutujú tvorcovia portálu vovlaku.sk.
Pri podcastingu ide o tvorbu zvukových záznamov, ktoré sú umiestnené na webových stránkach. Pomocou RSS je možné nastaviť si ich sťahovanie v rôznych mobilných aplikáciách, ktoré nové časti automaticky sťahujú do smartfónov a mobilných zariadení.
Podcasty skupiny webov Teraz.sk si záujemcovia môžu stiahnuť a odoberať aj cez mobilné aplikácie Apple Podcasty, SoundCloud, Podbean, Stitcher a RSS.

Copyright © TASR 2018